Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. apríl 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119011087
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2119011087.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci proti obžalovaným N. A. a H. P., pre
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 30.09.2021
pod sp. zn. 4T/24/2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.04.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu boli obžalované N. A. a H. P. uznané vinnými z prečinu
podvodupodľa§221ods.1,ods.2Trestnéhozákonaspolupáchateľstvompodľa§20Trestnéhozákona,
na tom skutkovom základe, že

po vzájomnej dohode v období od konca júna 2015 do 16.07.2015 v priestoroch realitnej kancelárie
Temporeal,Hornopotočnáč.2,Trnava,spolusdoposiaľnestotožnenýmmužomopakovanekontaktovali
M. B., pričom jej uvádzali, že spoluvlastníci bytu č. X na adrese C. XXXX/XX, H., majú záujem predať
daný byt a pod zámienkou predaja bytu od nej vylákali postupne na rôznych miestach na území mesta
H., ako rezervačnú zálohu hotovosť vo výške 7.159,-€, pričom spoluvlastníci daného bytu o tom nemali
vedomosť a taktiež nemali ani úmysel v danom čase predať daný byt, čím M. B., bytom H., D. C. XXXX/

XX spôsobili celkovú škodu vo výške najmenej 7.159,-.

Následne okresný súd za túto trestnú činnosť vo výroku o treste v napadnutom rozsudku rozhodol tak,
že :

Obžalovanej N. A. podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože pokladá

trest uložený obžalovanej skorším rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 5T/58/2014 zo dňa
27.09.2018 v spojení s uznesením KS v Trnave, sp. zn.: 3To/82/2019 zo dňa 02.06.2020, právoplatnými
dňa 02.06.2020, ktorým bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 /štyri/ roky so
zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovanej
za dostatočný.

Obžalovanej H. P. podľa § 44 Trestného zákona taktiež upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože
pokladá trest uložený obžalovanej skorším rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 5T/58/2014
zo dňa 27.09.2018 v spojení s uznesením KS v Trnave, sp. zn.: 3To/82/2019 zo dňa 02.06.2020,
právoplatnými dňa 02.06.2020, ktorým bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere 3/tri/
roky s podmienečným odkladom, nariadením probačného dohľadu, uložením povinnosti zamestnať sa
alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie a s určením skúšobnej doby trvaní 5 rokov, na ochranu

spoločnosti a nápravu obžalovanej za dostatočný.Spoločne k obom obžalovaným rozhodol okresný súd vo výroku rozsudku podľa § 288 ods. 1 Trestného
poriadku tak, že poškodenú M. B., nar.: XX.XX.XXXX bytom H., D. C. XXXX/XX, s nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces.

Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 436-440 spisu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie výlučne okresný prokurátor,
namietajúc ním výrok o treste vo vzťahu k obžalovanej H. P. a výrok o náhrade škody vo vzťahu k obom

obžalovaným.

PokiaľideovýrokotresteobžalovanejH.P.,tentopovažujeprokurátorzanezákonnýnajmäpreabsenciu
aplikácie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák., keď považuje i postup okresného súdu v
zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia zo dňa 14.06.2010 pod sp. zn. Tpj/104/2009 za nesprávny,
pretože je toho názoru, že aplikovanie výrazne obmedzenej asperačnej zásady v zmysle § 41 ods.2

Tr. zák. nevylučuje súčasné použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák. Pri prevahe
priťažujúcich okolností podľa § 38 ods.4 Tr. zák., mal byť ukladaný v zmysle § 222 ods.3 Tr. zák.
(zbiehajúca sa trestná činnosť v predchádzajúcom odsudzujúcom rozsudku) trest odňatia slobody v
rozpätí 5 rokov a 4 mesiace až 13 rokov a 4 mesiace. So závermi vyššie uvedeného stanoviska sp.
zn. Tpj 104/2009, že spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa v súlade so zásadou „ne bis in idem

", vyjadrenou v § 38 ods. 1 Trestného zákona nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm.
h) Trestného zákona, ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby,
pričom môže ísť aj o okolnosť podľa ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2) sa
nestotožňuje.
Po nadobudnutí účinkov nálezu Ústavného súdu SR z 28.11.2012 sp. zn. PL. ÚS 106/2011 o nesúlade

§ 41 ods. 2 Trestného zákona v texte za bodkočiarkou s čl. 1 Ústavy SR už nemôže nastať situácia, že
by súčasné použitie § 38 ods. 4 a § 41 ods. 2 Trestného zákona bolo pre páchateľa neprimerane prísne.
Po zrušení časti tzv. asperačnej zásady o zvyšovaní dolnej hranice trestnej sadzby už nedochádza k
interakcii medzi § 41 ods. 2 Trestného zákona, ktorý zvyšuje už len hornú hranicu s § 38 ods. 4 Trestného
zákona, ktorý zvyšuje dolnú hranicu trestnej sadzby, a preto je vylúčené, aby súčasné použitie týchto

ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

Na základe týchto úvah navrhol napadnutý rozsudok vo výroku o treste u obžalovanej H. P. zrušiť a uložiť
jej nepodmienečný trest vo výmere najmenej 5 rokov a 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona

zrušiť výrok o treste uložený obžalovanej rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 27.9.2018, sp. zn.
5T/58/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava zo dňa 2.6.2020, sp. zn. 3To/82/2019. Na
záver prokurátor uviedol, že nepovažuje v danom prípade za dôvodné poukazovať na aplikačnú prax
ESĽP ohľadom dĺžky trestného konania, pretože je síce pravdou, že skutok sa datuje k roku 2015, no
trestné oznámenie bolo poškodenou podané až v roku 2018, k odsúdeniu došlo v roku 2021, a teda

dĺžka konania niečo vyše troch rokov, nie je neprimeraná z hľadiska porušenia práva na prejednanie
veci v primeranej lehote.

Vo vzťahu k výroku o náhrade škody u oboch obžalovaných v zmysle § 288 ods. 1 Trestného
poriadku prokurátor uviedol, že tento taktiež nepovažuje za nezákonný. Konštatoval, že výška

spôsobenej škody bola v konaní spoľahlivo preukázaná výpoveďou poškodenej, svedka Mgr. O. O. a
výdavkovými pokladničnými dokladmi. Poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 7.159
Eur. Obžalované spôsobenú škodu poškodenej neuhradili.

Síce svedok Mgr. O. zaplatil poškodenej formou vzájomného zápočtu finančné prostriedky vo výške

4000 Eur z dôvodu, že sa voči nej cítil morálne zodpovedný, nakoľko obžalované poznal, avšak zvyšná
časť spôsobenej škody jej uhradená nebola. Súd mal v uvedenom prípade postupovať podľa § 287 ods.1
Tr. poriadku a teda obžalované zaviazať na náhradu škody vo výške 3.159 Eur spoločne a nerozdielne
a so zvyškom nároku poškodenú odkázať na civilný proces v zmysle § 288 ods.2 Trestného poriadku.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd výrok o náhrade škody okresného
súdu zrušil a obžalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej M. B. škodu
vo výške 3.159 € a so zvyškom nároku poškodenú odkázať na civilný proces v zmysle § 288 ods.2
Trestného poriadku.Konanie na odvolacom súde:

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti obhajcov obžalovaných, prokurátorky Krajskej
prokuratúry Trnava a za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti oboch obžalovaných a
poškodenej.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolaniu
okresného prokurátora vyhovieť z dôvodov koncipovaných v jeho písomnom podaní.

Obhajca obžalovanej N. A. sa zdržal vyjadrenia k podanému odvolaniu okresného prokurátora.

Obhajca obžalovanej H. P. uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za správny a zákonný vo všetkých

jeho výrokoch a preto navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj
konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a tak

zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

K výroku o treste u obžalovanej H. P.

Pri preskúmaní odvolaním napadnutého výroku o treste vo vzťahu k menovanej obžalovanej krajský

súd zistil, že tento výrok je správny a zákonný.

Vo vzťahu k tomuto výroku súd I. stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie,
vykonané dôkazy správne vyhodnotil a dospel k správnemu záveru o tom, že vzhľadom na správanie sa
obžalovanej po spáchaní skutku, s poukazom na čas, ktorý uplynul od jeho spáchania, ako i samotný

účel trestu, bolo pri nezistení žiadnej poľahčujúcej, ale ani priťažujúcej okolnosti (správny bol pritom
postup okresného súdu pri aplikácii stanoviska trestnoprávneho kolégia zo dňa 14. júna 2010, sp. zn. Tpj
104/2009)plnedôvodnýmupustenieoduloženiasúhrnnéhotrestupodľa§44Trestnéhozákona,pretože
je možné aj podľa názoru odvolacieho súdu pokladať trest uložený obžalovanej skorším rozsudkom
Okresného súdu Trnava, sp. zn. 5T/58/2014 zo dňa 27.09.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v

Trnave, sp. zn.:3To/82/2019 zo dňa 02.06.2020, právoplatnými dňa 02.06.2020, ktorým bol obžalovanej
uložený trest odňatia slobody vo výmere 3/tri/ roky s podmienečným odkladom, nariadením probačného
dohľadu, uložením povinnosti zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie a s
určením skúšobnej doby trvaní 5 rokov, na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovanej za dostatočný,
zodpovedajúci požiadavke individuálnej i generálnej prevencie.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora, má odvolací súd za potrebné iba dodať, že rozhodovacia
činnosť súdov / viď napr. rozsudok NS SR zo dňa 10.09.2020 pod sp. zn. 5Tdo 18/2020/ v otázke
použitia ustanovenia § 37 písm. h/ <. Tr. zák.).“

Aj podľa názoru odvolacieho súdu aplikácia týchto dvoch ustanovení súčasne, nie je naďalej prípustná /
a to ani po nadobudnutí účinkov nálezu ÚS SR z 28.11.2021 sp. zn. PL ÚS 106/2011/, lebo by reálnedochádzalo k porušovanie zásady ne bis in idem - nie dvakrát za to isté. V danom prípade okresný
súd, sa týmto stanoviskom náležite riadil, a preto výrok o treste v rozsudku okresného súdu je aj z tohto
dôvodu správny a zákonný.

Pokiaľ ide o samotnú primeranosť trestu (uloženého v predchádzajúcom odsudzujúcom rozsudku aj v
súvislosti s momentálne súdenou trestnou činnosťou), odvolací súd má za potrebné v tejto súvislosti
uviesť, že za neprimeraný možno považovať taký trest, ktorého druh alebo výmera je v zrejmom rozpore
s hľadiskami, ktoré sú určené v zásadách pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona. V

prejednávanej veci krajský súd nepovažoval upustenie od uloženia súhrnného trestu vzhľadom aj na
zbiehajúcu sa trestnú činnosť za neprimerané, nakoľko prvostupňový súd pri ukladaní trestu podľa
názoru odvolacieho súdu veľmi starostlivo prihliadal ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z
hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery a uvážene prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, na osobu páchateľky, jej súčasné pomery a možnosti nápravy, a preto sa
s uloženým výrokom o upustení od uloženia súhrnného trestu (bez jeho prípadnej modifikácie) vzhľadom

na trest uložený obžalovanej skorším rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 5T/58/2014 zo dňa
27.09.2018 v spojení s uznesením KS v Trnave, sp. zn.: 3To/82/2019 zo dňa 02.06.2020, stotožnil aj
súd druhého stupňa, považujúc ho rovnako ako súd prvého stupňa na ochranu spoločnosti a nápravu
obžalovanej za dostatočný.

K výroku o náhrade škody vo vzťahu k obom obžalovaným

Preskúmajúc prokurátorom napadnutý výrok o náhrade škody, krajský súd po analýze spisového

materiáludospelkzisteniu,žeokresnýsúdajouplatnenomnárokupoškodenejM.B.rozhodolzákonným
spôsobom. Prvostupňový súd v danom smere síce stručne, ale procesne dostatočným spôsobom
odôvodnilsvojpostupvzmysle§288ods.1Tr.por.relevantnýmiskutočnosťaminastrane9napadnutého
rozsudku, ktoré odvolací súd považuje za správne a zodpovedajúce zistenému skutočnému stavu veci.
V tomto ohľade nepovažuje odvolací súd za potrebné nič dodávať, pretože je zrejmé, že upresnenie

prípadnej náhrady škody so zreteľom na nedostatočnosť výpovede svedka O. a ostatných vykonaných
dôkazov, by vyžadovalo ďalšie dokazovanie v rozsahu a vo význame, ako to naznačil okresný súd v
napadnutom rozsudku a preto bolo správnym a zákonným odkázať poškodenú s jej nárokom na náhradu
škody na civilný proces.

Potrebami trestného stíhania treba rozumieť skutkový stav potrebný na spravodlivé rozhodnutie o vine
a treste. Aj keď je tento skutkový stav dostatočný, súd môže doplniť dokazovanie potrebné len na
rozhodnutie o povinnosti obžalovaného nahradiť poškodenému škodu spôsobenú trestným činom. Môže
tak urobiť napríklad ešte na hlavnom pojednávaní, ktoré je už nariadené, alebo pri jeho odročení na
krátky čas, pričom možno vykonať dôkazy bez väčších ťažkostí (napr. dopytom a pod.). Za podstatné

prieťahy trestného stíhania treba považovať tie, ktoré by narúšali výchovný účel trestného stíhania.
Jeho splnenie vyžaduje tiež to, aby sa o trestnom čine rozhodlo čo najskôr po jeho spáchaní. Osobitne
nemožnovykonávaťďalšiedokazovaniepresahujúcepotrebytrestnéhostíhaniavoväzobnýchveciach./
R II/1962/

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutých výrokov rozsudku, odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako
nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.