Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. august 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/185/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415205898
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6415205898.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci
navrhovateľky: mal. B. L. T., M.. XX.XX.XXXX, L.. D.. Š. XX/XX, XXX XX Ž. M. W., bytom u matky, zast.
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, zast. matkou L.
Š.(D..T.),M..XX.XX.XXXX,Q.L..D..Š.XX/XX,XXXXXŽ.M.W.,protimužovi,ktoréhootcovstvomábyť
určené: Y. Y., M.. XX.XX.XXXX, Q. F. C. XX/A, XX XXX F., A., o návrhu na určenie otcovstva a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že Y. Y., M.. XX.XX.XXXX, Š. G. A. D., j e o t c o m mal. B. L. T., M.. XX.XX.XXXX
F. Ž.I. M. W., D.. Č.: XXXXXX/XXXX, zapísaná v Knihe narodení Matričného úradu Ž. M. W. vo zväzku
XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX z matky L. Š., D.. T., M.. XX.XX.XXXX.

Súd mal. Kethlyne Máriu Jančíkovú, nar. 27.02.2010 z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky
Michaely Štefanovej, rod. Jančíkovej, nar. 31.10.1982, ktorá j e o p r á v n e n á mal. dieťa
aj zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec mal. dieťaťa Gianluca Gemelli, nar. 07.09.1975 je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Kethlyne
Márie Jančíkovej, nar. 27.02.2010 výživným vo výške 100,- eur mesačne počnúc dňom 15.05.2015 do
31.08.2016 a výživným vo výške 150,- eur mesačne od 01.09.2016 do budúcna, ktoré výživné je p o
v i n n ý posielať vždy do 10. dňa v mesiaci vopred do rúk matky mal. dieťaťa.

Zročné výživné za obdobie od 15.05.2015 do 31.08.2020 vo výške 8.754,91 eur je otec mal. dieťaťa p
o v i n n ý zaplatiť do rúk matky mal. dieťaťa v lehote 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd čo do zvyšku návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

Trovy konania prekladu a tlmočného z n á š a štát v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Matka mal. dieťaťa sa podaným návrhom domáhala určenia, že Y. Y. je otcom mal. Kethlyne Márie
Jančíkovej nar. 27.2.2010. Zároveň žiadala, aby mal. dieťa bolo zverené do jej starostlivosti a výšku
vyživovacej povinnosti žiadala určiť sumou 800 € mesačne od 27.2.2010. Zameškané výživné od
27.2.2010 do mája 2015 vo výške 45.000 € žiadala, aby otec mal. dieťaťa splácal po 200 € mesačne.

2.Matka mal. dieťaťa poukázala na to, že s Y. Y. sa zoznámila v Miláne v Taliansku v novembri 2008. Na
základe vzájomnej citovej náklonnosti sa často stretávali a intímne stýkali v jej byte ako aj v jeho byte v
Miláne. V máji 2009 zistila, že je tehotná. V tom čase ešte nebola rozvedená s manželom Y. K., s ktorý savšak intímne nestýkala už od septembra 2007. V októbri 2009 v piatom mesiaci tehotenstva sa vrátila na
Slovensko k rodičom. Dňa XX.X.XXXX sa jej narodila mal. B. L.. Poukázala na to, že od novembra 2008
do mája 2009, kedy zistila, že je tehotná bol muž, ktorého otcovstvo žiada určiť (Y. Y.), jej jediný sexuálny

partner, s iným mužom sa intímne nestýkala. Plánovali spolu spoločnú budúcnosť, nasťahovala sa do
jeho bytu v Miláne. V spoločnej domácnosti žili až do októbra 2009, kedy po vzájomných nezhodách
odišla. Na tunajšom súde podala úspešne návrh na zapretie otcovstva manžela Y. K. a návrh na rozvod
ich manželstva. V kontakte s mužom, ktorého otcovstvo žiada určiť bola telefonicky počas tehotenstva,
ako aj po pôrode, zaujímal sa o ňu aj o dieťa. V júni 2010 boli s mal. dieťaťom u neho aj návšteve v

Miláne. Matka mal. dieťaťa poukázala na to, že zákonná domnienka svedčí Y. Y., pretože okrem neho
s iným mužom nesúložila v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 dní a viac
ako 300 dní. Dieťa sa narodilo v termíne určenom lekárom.

3.Muž, ktorého otcovstvo má byť určené, na nedostavoval na výsluch pred súd v Taliansku. Návrh s
príslušenstvom mu bol riadne doručený. K veci sa nevyjadril ani písomne, tvrdenia matky ma. dieťaťa

nerozporoval.

4.Na pojednávaní konanom dňa 24.8.2020 matka mal. dieťaťa zotrvala na skutočnostiach uvedených v
návrhu. Doplnila, že po určení otcovstva navrhuje, aby bola mal. zverená do jej osobnej starostlivosti s
tým, že ju bude aj zastupovať a spravovať jej majetok. Poukázala na to, že muž, ktorého otcovstvo má

byť určené, výživné na mal. neplatí. Za celé obdobie (od narodenia dieťaťa) poslal asi 3-4 krát po 200 €
a raz poslala jeho sestra 100 €. Neprispieval ani naturálnym plnením. Raz dieťaťu kúpil na narodeniny
traktor, keď mala 3 roky. Mala záujem sa s ním dohodnúť na výživnom vo výške 150 € s tým, že on by
poberal daňový bonus, keďže pracuje vo Švajčiarsku, tak by toto plnenie išlo z tade a on by v podstate
nemal s tým žiadne výdavky. Na tento jej návrh nereagoval, tak preto ona žiada určiť vyššie výživné.

Poukázala na to, že od 20.1.2014 do 31.7.2016 pracovala v Cortizo Slovakia s.r.o, kde zarobila cca 800
€ v čistom, pracovala aj cez víkendy a na smeny. Pracovala 6 nočných, 6 denných a 6 poobedných,
pričomtentospôsobpráceužnezvládala.Do20.10.2016bolaevidovanánaÚradepráceodkiaľpoberala
podporu. Od 20.10.2016 do 30.6.2017 bola zamestnaná v MWS Casting s.r.o. Hliník nad Hronom kde
zarobila cca 560-600 € v čistom. Z uvedeného zamestnania odišla z dôvodu psychického obťažovania,

podala ak trestné oznámenie. Potom bola na materskej do júna 2019. Popri tom pracovala na základe
Dohody o vykonaní práce v tej istej spoločnosti Od 1.9.2019 do 30.9.2019 tam už pracovala na pracovnú
zmluvu. Dňa X.XX.XXXX sa jej narodil syn D. Š.. Od 1.10.2019 bola evidovaná ako nezamestnaná. Na
materskú dovolenku asi od 2.9.2019 nastúpil jej manžel asi do polovice apríla 2020, pričom ona poberá
rodičovský príspevok vo výške 370 €. Jej príjem je 419 €, v čom sú započítané rodinné prídavky na dve

deti. Jej manžel pracuje od polovice júna 2020 vo firme Elektroval Žiar nad Hronom a zarobí cca 680
€ v čistom. Z toho je už odrátaná suma 50 €, ktorú platí na výživné na dcéru F. P.. Manželstvo uzavreli
dňa X.X.XXXX. Bývajú v byte, ktorý je v jej vlastníctve, náklady na bývanie má vo výške 170 € mesačne.
Spláca hypotekárny úver sumou 140 € mesačne, ktorý si zobrala v roku 2015 na dobu 30 rokov na
kúpu bytu. V tom istom roku si zobrala aj ďalší úver na prerobenie tohto bytu, ktorý spláca tiež sumou

140 € mesačne. Tento úver bude ešte splácať cca 6 rokov. Uviedla, že mal. B. pôjde od 1.9.2020 do 5.
ročníka základnej školy, ktorú navštevuje v Žiari nad Hronom. Do 1. ročníka išla 1.9.2016. Má výdavky v
súvislosti s návštevou školy a to na kúpu zošitov a rôznych školských pomôcok. Maloletej platí sporenie
a úrazovú poistku vo výške 26,50 € mesačne.

5.Muž, ktorého otcovstvo má byť určené sa na pojednávanie dňa 24.8.2020 nedostavil, doručenie
predvolaniaspríslušenstvommalriadnevykázané(prebratémanželkou).Svojuneúčasťnapojednávaní
neospravedlnil, prípadné písomné vyjadrenie súdu nezaslal, tvrdenia matky mal. dieťaťa nerozporoval.
Súd konal v jeho neprítomnosti.

6.Kolízny opatrovník, ktorý mal. dieťa zastupuje, na pojednávaní dňa 24.8.2020 žiadal, aby súd určil
otcovstvo Y. Y. k mal. B. L. T.F. nakoľko je to v záujme maloletého dieťaťa. Zároveň navrhol, aby bola
maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a vyživovacia povinnosť aby bola určená primerane
veku a potrebám dieťaťa s poukazom na možnosti otca. V rodine matky vykonali šetrenie, rozprávali
sa aj s maloletou B.. Zistili, že maloletá je v domácnosti matky spokojná, matka zabezpečuje všetku

potrebnú starostlivosť o dieťa. Maloletá s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené, komunikuje cez
WhatsAppavšakviackomunikujesjehodruhoudcérou.Muž,ktoréhootcovstvomábyťurčenévýživným
neprispieva.7.Podľa § 84 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov otcovstvo sa určuje
na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo
rozhodnutím súdu.

8.Podľa § 94 ods.1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov ak nedošlo k
určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom,
navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

9.Podľa § 94 ods.2 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov za otca sa
považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej
ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

10.Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

11.Podľa § 36 ods.1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov, rodičia
maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských
práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a
povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné

v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s
blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

12.Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov,
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti

nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič
bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nutné vynaložiť.

13.Podľa § 63 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov, rodič,
ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu,
predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov
chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si
rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje

dvadsaťnásobok sumy životného minima.

14.Podľa § 63 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov, u rodiča,
ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s

touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by
povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

15.Podľa § 65 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov, ak rodičia
maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu

o výške výživného.

16.Podľa § 75 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov pri
určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd

aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.17.Podľa § 76 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov výživné
sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

18.Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov právo
na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre
maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na
to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19.Podľa Čl.10 ods.1,2 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej lem CMP) dôkazy a tvrdenia
účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

20.Podľa § 107 CMP konanie sa začína len na návrh.

21.Podľa § 108 ods.2 CMP účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov
rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

22.Ustanovenie § 84 Zákona o rodine zakotvuje, že otcovstvo sa určuje na základe domnienok
ustanovených v tomto zákone, ktorými sú už tradične a nemenne tri domnienky: 1. otcovstvo manžela,

2. súhlasné vyhlásenie rodičov, 3. preukázaná súlož muža s matkou dieťaťa v rozhodujúcom období,
bez existencie vylučujúcich okolností a rozhodnutie súdu o určení otcovstva tohto muža. Osobné vzťahy
medzi rodičmi a deťmi svojím charakterom patria medzi najvýznamnejšie vzťahy medzi ľuďmi, dotýkajú
sa ich osobného, citového života (v porovnaní napr. so zmluvnými vzťahmi) bezprostredne a dlhodobo,
predstavujú najužšiu oblasť ich každodenného života, vyjadrujú nadväznosť príbuzenských vzťahov,

resp. ľudských generácií. V súlade so záujmami spoločnosti, ako aj jednotlivcov nadobúdajú aj charakter
právnych vzťahov. Vyplývajú z nich viaceré práva a povinnosti, čím je odôvodnený záujem na tom, aby
uvedené vzťahy boli včas zistené a evidované.

23.Súd vychádza z toho, že dieťa má v zásade právo na určenie toho, kto sú jeho rodičia. Výslovne

mu toto právo priznáva článok 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Možno teda vymedziť základné
požiadavky, ktoré spoluvytvárajú právny rámec určovania otcovstva. Predovšetkým je to požiadavka,
aby sa právny vzťah otcovstva v čo najväčšom počte prípadov stotožňoval so stavom biologickým.
Požiadavka stabilizácie vzťahov sa prejavuje aj v uplatňovaní zásady, že pokiaľ je otcovstvo určené
niektorou z domnienok, nemôže nastúpiť domnienka svedčiaca inému mužovi. Pri uplatňovaní týchto

požiadaviek sa teda zákonodarca spravoval zásadou ochrany záujmov maloletých detí.

24.Materiálnym základom vzniku právneho vzťahu rodičovstva je biologický fakt splodenia a porodenia
dieťaťa. Pri riešení tejto otázky zákon o rodine vychádza z právnych domnienok alebo predpokladaných
skutočností. Z ich charakteru vyplýva, že prvoradým zmyslom je určiť, kto bude z hľadiska práva

považovaný za otca dieťaťa a bude nositeľom rodičovských práv a povinností. Predpokladané
skutočnosti právny poriadok využíva práve vtedy, keď si o určitej skutočnosti možno zaobstarať priamy
dôkaz len s veľkými ťažkosťami alebo vôbec a súčasne podľa celkového súhrnu okolností konkrétneho
prípadu možno spoľahlivo usudzovať, že to tak obvykle v skutočnosti je. Právne domnienky vychádzajú
zo všeobecnej opätovne sa opakujúcej skúsenosti, ktorú zovšeobecňujú, inak povedané, sú to osobitné

pravidlá, použitím ktorých sa podľa skúseností zo života možno čo najviac priblížiť realite, t.j. v
našom prípade určiť za otca dieťaťa muža, ktorý ho najpravdepodobnejšie splodil. Ide o skúsenosti
vyplývajúce zo všeobecne akceptovaných názorov a opätovne potvrdzovaných skúseností z praxe. V
prípade domnienok určovania otcovstva išlo o to, čo najlepšie postihnúť situácie, za ktorých dochádza
k splodeniu dieťaťa. Treba odlíšiť predpokladané skutočnosti ako skutočnosti, ktorých existencia sa

predpokladá vzhľadom na to, že podľa všeobecnej skúsenosti spravidla za určitých okolností skutočne
nastanú, od právnych fikcií, ktoré priznávajú právne následky okolnostiam, ktoré v skutočnosti nenastali
(napr. procesná fikcia doručenia zásielky, hoci sa o doručení adresát nedozvedel).

25.Právo pozná vyvrátiteľné a nevyvrátiteľné predpokladané skutočnosti (domnienky). To, že sa pripúšťa

ich vyvrátiteľnosť, je logická požiadavka vyplývajúca práve z ich povahy, t.j. že sú založené na
všeobecnom predpoklade alebo skúsenosti, ktorá však v konkrétnom prípade platiť nemusí. Preto
by bolo v rozpore s princípmi práva, ak by takýto stav nebolo možné uviesť do súladu s reálnou
konkrétnou situáciou. Možnosť vyvrátenia teda znamená, že sa pripúšťa dôkaz opaku, totiž možnosťdokázať, že záver domnienky v konkrétnom prípade nie je v súlade s objektívnou realitou. Inak
povedané, je nevyhnutné poskytnúť právnu možnosť vylúčiť, resp. vyvrátiť záver o otcovstve, ktorý síce
nastupuje v zmysle uvedených pravidiel, sú tu však okolnosti nasvedčujúce rozporu tohto právneho

stavu s biologickým stavom. Celá úprava určovania otcovstva je založená na koncepcii právneho
a biologického otcovstva. Právny poriadok vyžaduje právne vyjadrenie biologického faktu otcovstva.
Možnosť vyvrátenia skutočnosti sa uplatňuje rozdielne v závislosti od toho, o ktorú domnienku ide. Pri
prvejadruhejdomnienketrebaokolnosťspôsobilúvyvrátiťdomnienkunamietnuťvsamostatnomkonaní,
pri tretej domnienke dochádza k preskúmaniu jej uplatnenia, ako aj k jej vyvracaniu súčasne v jednom

konaní. Či je okolnosť dostatočná, t.j. spôsobilá vyvrátiť domnienku, posudzuje súd.

26.Náš právny poriadok upravuje nasledujúce tri domnienky otcovstva: Prvá domnienka: Za otca sa
považuje manžel matky, ak sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia 300 dní po jeho
zániku, za podmienky, že žena v tomto období neuzavrie ďalšie manželstvo. Druhá domnienka: Za otca
sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Tretia domnienka: Za

otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého do narodenia dieťaťa neprešlo
viac ako 300 a menej ako 180 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti (táto domnienka sa
uplatňuje len v súdnom konaní).

27.Domnienky nastupujú v určitom poradí, ktoré vychádza zo spoločenského výskytu typických

okolností, za ktorých je dieťa splodené. Domnienka manžela matky nastupuje automaticky na základe
existencie manželstva. Ak pre túto domnienku niet miesta (nie sú naplnené podmienky predvídané
jej hypotézou), alebo bola vyvrátená, môže nastúpiť druhá alebo tretia domnienka, avšak už nie
automaticky, ale na základe kvalifikovanej aktivity dotknutých subjektov. V konkrétnom prípade teda ako
v poradí prvá môže nastupovať druhá alebo tretia zákonná domnienka. Uplatnenie niektorej domnienky

vylučuje použitie ostatných domnienok. Určeniu otcovstva k tomu istému dieťaťu teda nemôžu svedčiť
rôzne domnienky otcovstva rôznych mužov. Až po úspešnom zapretí niektorej z domnienok (s výnimkou
tretej)môžezasplneniazákonnýchpodmienoknastúpiťopäťniektorázdomnienok.Prednosťvurčenom
poradí vyplýva aj z toho, že v konaní o tretej domnienke možno určiť otcovstvo na základe druhej
domnienky a konanie o tretej domnienke musí byť v takom prípade zastavené.

Možnosť určiť otcovstvo podľa § 94 nie je časovo obmedzená.

28.V rodnom liste mal. B. L. T. M.. XX.X.XXXX bol zapísaný ako otec Y. K. M.. XX.XX.XXXX, ktorý
bol v tom čase manželom matky mal. dieťaťa. Matka mal. dieťaťa s ním uzavrela manželstvo dňa
X.X.XXXX F. P., A. D.. Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp.zn. 4P/115/2012 zo dňa

29.4.2013 právoplatný dňa 12.10.2013 súd určil, že Y. K. M.. XX.XX.XXXX nie je otcom mal. B. L. T. M..
XX.X.XXXX z matky L. T. (A..Č.. Š.). Z odôvodnenia uvedeného rozsudku, okrem iného, vyplýva aj tá
skutočnosť, že Y. K. nežije s matkou mal. dieťaťa v spoločnej domácnosti a je s ňou v súdnej rozluke na
základe uznesenia zo dňa 14.7.2008. Manželstvo matky mal. dieťaťa a Y. K. bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 4C/86/2013 zo dňa 4.11.2013 právoplatný dňa 6.2.2014.

29.Domnienka manžela matky nastupuje automaticky na základe existencie manželstva. Ak pre túto
domnienku niet miesta (nie sú naplnené podmienky predvídané jej hypotézou), alebo bola vyvrátená,
môže nastúpiť druhá alebo tretia domnienka, avšak už nie automaticky, ale na základe kvalifikovanej
aktivity dotknutých subjektov. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že v čase narodenia

mal. B. L. T. M.. XX.X.XXXX bola matka mal. dieťaťa vydatá za Y. K. M.. XX.XX.XXXX, ktorý bol
automaticky aj zapísaný do rodného listu ako otec maloletej. Domnienka otcovstva manžela matky,
ako otca dieťaťa, bola vyvrátená, nakoľko súd určil, že nie je otcom maloletej B. L. T. M.. XX.X.XXXX
(v zmysle vyššie konštatovaného súdneho rozhodnutia). K určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov nedošlo. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bolo maloleté dieťa oprávnené k podaniu návrhu

na určenie otcovstva.

30.V zmysle tretej domnienky sa za otca považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého
do narodenia dieťaťa neprešlo viac ako 300 a menej ako 180 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné
okolnosti (táto domnienka sa uplatňuje len v súdnom konaní). Výpoveďou matky maloletého dieťaťa

má súd za preukázané, že matka mal. B. L. T. M..XX.X.XXXX sa v čase rozhodnom pre počatie mal.
dieťaťa intímne stýkala len s Y. Y. a to od novembra 2008. V máji 2009 otehotnela, pričom do októbra
2009 žila s Y. Y. v spoločnej domácnosti. Y. Y. sa o maloletú zaujímal aj po jej narodení, dokonca trávil
s mal. a jej matkou aj dovolenku v júni 2010. Podľa vyjadrenia matky je maloletá s Y. Y. sporadicky aj vkontakte (prostredníctvom sociálnych sietí) a maloletá komunikuje aj s jeho druhou dcérou. Muž, ktorého
otcovstvo má byť určené, Y. Y., v priebehu súdneho konania nevzniesol žiadne výhrady voči určeniu
otcovstva k maloletej B. L.Á. T. M..XX.X.XXXX, nepreukázal ani prípadné závažné okolnosti, ktoré by

jeho otcovstvo vylučovali. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd určil, že Y. Y. je otcom maloletej B. L.
T.Č. M..XX.X.XXXX z matky L. Š. D. T. M.. XX.XX.XXXX.

31.S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
a o výžive maloletého (§ 110 CMP). Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti.

32.Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že o mal. B. L. T. sa od jej narodenia stará
matka L. Š. (D. T.). Zo šetrenia pomerov u matky maloletého dieťaťa, ktoré realizoval Úradu práce,

sociálnychvecíarodinyBanskáŠtiavnicapracoviskoŽiarnadHronom,súdzistil,žematkasaomaloleté
dieťa riadne stará, zabezpečuje mu všetky potrebné náležitosti a v jej starostlivosti o maloleté dieťa
neboli zistené žiadne nedostatky. Kolízny opatrovník, ktorý mal. dieťaťa zastupuje, navrhol maloleté
dieťaťazveriťdoosobnejstarostlivostimatky.VzhľadomnauvedenéskutočnostisúdmaloletúB.L.T.M..
XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude aj zastupovať a spravovať jej majetok.

33.Matka maloletej žiadala určiť výšku vyživovacej povinnosti sumou 800 € mesačne od 27.2.2010.
Zameškané výživné od 27.2.2010 do mája 2015 vo výške 45.000 € žiadala, aby otec mal. dieťaťa splácal
po 200 € mesačne.

34.Vykonaným dokazovaním a to výpoveďou matky maloletého dieťaťa, lustráciu v Sociálnej poisťovni,
oboznámením sa s údajmi z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica Úsek služieb pre
občana pracovisko Žiar nad Hronom ako aj oboznámením sa s predloženými Potvrdeniami o poberaní
rodinných prídavkov a rodičovského príspevku súd zistil nasledovné skutočnosti: od 20.1.2014 do
31.7.2016 bola matka mal. dieťaťa zamestnaná v spoločnosti Cortizo Slovakia a.s. Nová Baňa, pričom

za uvedené obdobie bol jej vymeriavací základ v priemere 841,68 € (nie čistý príjem). Od 1.8.2016
do 19.10.2016 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od 20.10.2016 do 30.6.2017 bola
zamestnaná v spoločnosti MWS Casting s.r.o. Hliník nad Hronom pričom za uvedené obdobie bol
jej vymeriavací základ v priemere 712,78 € (nie čistý príjem). Od 1.7.2017 do 4.9.2017 bola vedená
v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od 5.9.2017 do 30.9.2019 bola zamestnaná v spoločnosti

FINALCAST s.r.o. Žiar nad Hronom pričom za obdobie od 9.2017 do 8.2018 bol jej vymeriavací základ v
priemere 525,73 € (nie čistý príjem), od 10.2018 do 5.2019 vo výške 0 € a za 9.2019 vo výške 2.817,41
€. Od 4.3.2019 do 31.5.2019 a od 1.6.2019 do 31.8.2019 pracovala v tej istej spoločnosti, ale na základe
Dohody o vykonaní práce a mala vymeriavací základ v priemere vo výške 55,33 € (nie čistý príjem).
Od 1.10.2019 do 31.3.2020 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Dňa 5.11.2018 sa jej

narodilo maloleté dieťa D. Š.. Matka poberala štátnu sociálnu dávku - prídavok na dieťa a to na mal.
B. od 1.10.2011 a na mal. D. od 1.11.2018. Výška prídavku na jedno dieťa je vo výške 23,52 € (roky
2015- 2017), vo výške 23,68 € (rok 2018), vo výške 24,34 € (rok 2019) a vo výške 24,95 € (rok 2020).
Matka poberala rodičovský príspevok za obdobie od mája 2019 do septembra 2019 vo výške 220,70 €
mesačne a do marca 2020 sumou 370 € mesačne. Matka maloletého dieťaťa nepoberala a ani nepoberá

dávku v hmotnej núdzi a nepoberala a ani nepoberá náhradné výživné.

35.Vykonanýmdokazovanímatovýpoveďoumatkymaloletéhodieťaťasúdmázapreukázané,žematka
uzavrela dňa 8.6.2018 nové manželstvo, z ktorého sa dňa 5.11.2018 narodil mal. D. Š.. Manžel matky
je zamestnaný v spoločnosti Elektroval v Žiari nad Hronom od polovice júna 2020 s príjmom cca 680

€ netto. Predtým bol od 2.9 .2019 do polovice apríla 2020 na materskej dovolenke. Platí výživné na
svoju dcéru F. P. sumou 50 € mesačne. Matka mal. dieťaťa žije s manželom v spoločnej domácnosti v
byte, ktorý má vo vlastníctve a platí poplatky spojené s bývaním sumou cca 170 € mesačne. Spláca
dva úvery, každý sumou po 140 € mesačne.

36.Maloletá B. bude od 1.9.2020 žiačkou 5. ročníka základnej školy, ktorú navštevuje v Žiari nad
Hronom. Do 1. ročníka išla 1.9.2016. Matka má výdavky v súvislosti s návštevou školy a to na kúpu
zošitov a rôznych školských pomôcok. Maloletej platí sporenie a úrazovú poistku vo výške 26,50 €mesačne. Matka zabezpečuje maloletému dieťaťu všetky potreby, a to nákupom stravy, hygienických
potreby, zabezpečím bývania, výdavky na voľný čas dieťaťa.

37.Súd určil výživné od podania návrhu, čiže od 15.5.2015. Matka žiadala určiť výživné od 27.2.2010
(od narodenia mal. dieťaťa). Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods.1 Zákona o
rodine). V danej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali určenie
výživné spätne za obdobie pred podaním návrhu. Matka mal. dieťaťa žiadala (pokiaľ ide o výšku) určiť

výživné sumou 800 € mesačne. Súd je toho názoru, že požadovaná výška výživného je neprimeraná,
z dôvodov uvedených nižšie.

38.Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nutné vynaložiť. Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný
preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu

sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných
na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného
mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej
než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a

možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol,
ak by tieto výdavky nerealizoval.

39.Otec maloletého dieťaťa súdu (ani v Taliansku, na výzvu) počas celého trvania konania nepredložil
žiadané doklady, preukazujúce jeho príjmy a výdavky. Nevyjadril sa ani prípadne k výške výživného,

ktoré by navrhoval on. Uvedená skutočnosť však nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa. Všetky
potrebné náklady pre dieťa zabezpečuje jeho matka. Matka maloletej platí aj sporenie a úrazovú
poistku vo výške 26,50 € mesačne. Otec mal. dieťaťa na dieťa výživným neprispieva a neprispieva ani
naturálnym plnením.

40.Súd zistil, že maloletá začala navštevovať školu do 1.9.2016. Je logické, že od tohto obdobia
náklady na jej potreby vzrástli, nakoľko boli spojené už s návštevou školy (štandardný nákup školských
pomôcok, potrieb na telesnú výchovu, školské výlety...). Súd preto výšku výživného rozdelil na obdobie
od 15.5.2015 (podanie návrhu) do 31.8.2016 a od 1.9.2016 (začiatok školskej dochádzky maloletej)
doposiaľ. Podľa vyjadrenia matky je maloleté dieťa zdravé, čiže nie je potrebné vynakladať finančné

prostriedky na prípadnú lekársku starostlivosť (okrem bežných). Maloletá navštevuje len psychologičku,
pretože ako uviedla matka, dieťa je veľmi živé, avšak lieky neužíva. Vzhľadom na vyššie konštatované
skutočnosti, s poukazom na pomery na strane matky, mal. dieťaťa ako aj s poukazom na nečinnosť otca
súd je toho názoru že výška vyživovacej povinnosti je dôvodná sumou 100 € mesačne od 15.5.2015
(od podania návrhu) do 31.8.2016 a sumou 150 € mesačne od 1.9.2016 (od začatia školskej dochádzky

maloletou) doposiaľ. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie súdu, súd čo do zvyšku (obdobia ako aj sumy )
návrh zamietol.

41.Vzhľadom na to, že súd určil výživné od 15.5.2015 (od podania návrhu) vzniklo tzv. zročné výživné
do 31.8.2020 vo výške spolu 8.754,91 € (zo sumy 100 € : alikvotna časť za obdobie od 15.5.2015 do

31.5.2015 vo výške 54,91 €, od 6.2015 do 12.2015 suma 700 €, od 1.2016 do 8.2016 suma 800 €; zo
sumy 150 €: od 9.2016 do 12.2016 suma 600 €, rok 2017 suma 1800 €, rok 2018 suma 1800 €, rok 2019
suma1800€,od1.2020do8.2020suma1200€).Súduložilpovinnosťotcovimal.dieťaťazročnévýživné
zaplatiť v lehote 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia, pričom zohľadnil jeho výšku. Otec mal. dieťaťa o
možnosť úhrady v splátkach nepožiadal. Pokiaľ v návrhu sú uvádzané splátky, bolo vychádzané z úplne

inej dlžnej sumy a to 48.000 €. Rodičom mal. dieťaťa však nič nebráni v tom (pokiaľ otec mal. dieťaťa
prejaví záujem), aby sa dohodli mimosúdne na zaplatení zročného výživného v splátkach.42.Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

43.Podľa§53CMPvkonanívoveciachurčeniarodičovstvaavkonaniachvoveciachnotárskychúschov
môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí
úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

44.Mal. dieťa malo v konaní úspech, trovy konania mu však nevznikli, preto súd rozhodol, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

45.Podľa § 155 CSP každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému
rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na
povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

46.Podľa § 155 ods.2 CSP trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku,
ktorému rozumie, znáša štát.

47.Vzhľadom na to, že muž, ktorého otcovstvo malo byť určené je občanom Talianskej republiky, súd
pribral do konania prekladateľku a tlmočníčku RNDr. Martu Lomnickú. Trovy prekladu a tlmočného znáša

štát.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom
schválil, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená,
odvolanie.

Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania

je v odvolacom konaní prípustná.Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného
poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak
(§ 29 Exekučného poriadku).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu
alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody
alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako

peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.