Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. apríl 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121209997
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1121209997.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobkyne: C.. R.. M. F., narodená
XX.XX.XXXX, bytom M. XXA, XXX XX V., zastúpenej: Advokátska kancelária JANČO a PARTNERI,
s. r. o., so sídlom Štúrova 13, 811 02 Bratislava, IČO: 36 367 524, proti žalovanému: Študio K.F.A.
architektúra a design spol. s r.o., so sídlom Karpatská 7555/28, 811 05 Bratislava, IČO: 31 431 224,

zastúpenému: Marko & Overton-Fox, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Karpatská 18,811 05
Bratislava, IČO: 47 246 936, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/119/2021-140 zo dňa 23.12.2021 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/119/2021-140 zo dňa
23.12.2021 p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancierozhodol,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
zamieta a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 13.12.2021 domáha
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zaviaže žalovanú, aby v lehote 7 dní odo dňa nariadenia
neodkladného opatrenia sprístupnila žalobkyni informácie a doklady o žalovanej - obchodnej spoločnosti
Študio K.F.A. architektúra a design spol. s r.o., so sídlom Karpatská 7555/28, 811 05 Bratislava, IČO:
31 431 224 a to v rozsahu všetkých dodávateľských faktúr vystavených na žalovanú za obdobie od
01.06.2019 do 30.11.2021, všetkých interných účtovných dokladov žalovanej vystavených v období

od 01.06.2019 do 30.11.2021, pokladničnej knihy žalovanej za obdobie od 01.06.2019 do 30.11.2021,
kompletných výpisov zo všetkých bankových účtov žalovanej za obdobie od 01.06.2019 do 30.11.2021,
účtovného denníka žalovanej za obdobie od 01.06.2019 do 30.11.2021 a kompletných účtovných
závierok žalovanej za roky 2019 a 2020.

3. Súd prvej inštancie posúdil splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324

ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 122 ods.
2 Obchodného zákonníka.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa odôvodnila podanie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia obavou o také konanie konateľa spoločnosti - žalovanej (ktorej je spoločníčkou), ktoré by
bolo spôsobilé poškodiť ju na majetkových právach. Vzhľadom na to požaduje okamžitý prístup ku

všetkým dokumentom spoločnosti, na čo má nárok podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd
nespochybňuje právo spoločníka na poskytnutie informácií ohľadom podnikania spoločnosti, v ktorej mámajetkovú účasť, teda súd akceptuje splnenie podmienky existencie určitého právneho nároku. To samo
o sebe avšak neodôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého základnou podstatou
je okamžitá a bezprostredná úprava právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou s účelom zabrániť

vzniku škody žalobkyni alebo zabrániť inému bezprostrednému ohrozeniu práv žalobkyne, pričom
súd poukazuje na skutočnosť, že potreba nariadenia neodkladného opatrenia musí byť bezodkladná
a naliehavá. Inými slovami žalobkyňa musí hodnoverným spôsobom osvedčiť, že zo strany žalovanej
dochádza k takému konaniu, ktoré by vzbudzovalo obavu, že žalobkyni reálne a bezprostredne hrozí
vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jej práv a

oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí
uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Súd má za to, že žalobkyňa neosvedčila naliehavosť potreby
upraviť vzájomné právne vzťahy medzi ňou a žalovanou a to potrebou okamžite nahliadnuť do dokladov
spoločnosti.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že len obava žalobkyne prameniaca z konania konateľa žalovanej v

minulosti, že prišlo alebo by mohlo prísť aj k iným rozhodnutiam konateľa v mene žalovanej spoločnosti,
ktoré by boli spôsobilé poškodiť žalobkyňu ako spoločníčku, nedosahuje dostatočnú mieru naliehavej
a bezodkladnej potreby úpravy vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanou prostredníctvom nariadenia
neodkladného opatrenia. Bezodkladnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia je možné posúdiť
aj s prihliadnutím na skutočnosť, či táto potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v

tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré
by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom.
Súd má teda za to, že právo žalobkyne nahliadnuť do dokladov spoločnosti vyplývajúce z § 122
ods. 2 Obchodného zákonníka nedosahuje v tomto prípade takú naliehavú mieru potreby úpravy, aby
bolo nevyhnutné na vynútenie splnenia tohto práva nariadiť neodkladné opatrenie, teda rozhodnúť

prostredníctvom osobitného procesného postupu, ktorého povaha má prvky výnimočnosti a dočasnosti
v rámci súdnych rozhodnutí. Súd vychádzal aj zo skutočnosti, že podľa obsahu návrhu žalobkyňa
žiada o okamžité/bezodkladné sprístupnenie informácií o spoločnosti a jej účtovných dokladov (podľa
návrhu v lehote 7 dní odo dňa nariadenia neodkladného opatrenia) z dôvodu, aby preverila, či prišlo
alebo má prísť k ďalším pochybným úkonom spojených s majetkom spoločnosti zo strany konateľa

(okrem zmieneného predaja nehnuteľnosti - polyfunkčného objektu). Súd má za to, že princíp prevencie
voči konaniu konateľa, ktorý sa žalobkyňa nahliadnutím do dokladov spoločnosti snaží dosiahnuť, nie
je natoľko výrazný a teda potreba úpravy vzájomných právnych vzťahov prostredníctvom nariadenia
neodkladného opatrenia nie je natoľko naliehavá, aby súd neodkladné opatrenie nariadil. Žalovaná by
bolapovinnápožadovanéinformáciesprístupniťvznačneširokomrozsahubezšpecifikovaniakonkrétne

hroziacej ujmy, pričom takýto výsledok by bol nastolený bez dokazovania medzi stranami sporu ohľadom
sporných skutočností, ale iba na základe osvedčenia základných relevantných okolností. V danom
prípade tak za daných okolností sama povaha veci neumožňuje, aby žalobkyňa neodkladným opatrením
dosiahla úpravu pomerov medzi stranami nariadením neodkladného opatrenia totožným ako žalobou vo
veci samej, pretože by išlo o zásah súdu neprimeraný, najmä s ohľadom na jeho následky nahrádzajúce

konanie vo veci samej. Spornosť veci musí byť za daného stavu riešená riadnym zistením skutkového
stavu veci a vykonaním riadneho dokazovania mimo inštitútu neodkladného opatrenia.

6. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa neosvedčila splnenie podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia uvedenej v § 325 ods. 1 C. s. p., teda že je potrebné bezodkladne

upraviť pomery (z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v
súdnom spise teda nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie), a preto súd
návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

7. Keďže súd prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol bez výsluchu a

vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, tak, ako mu to umožňuje § 329 ods. 1 veta prvá C. s. p.,
žalovanejvkonanížiadnetrovynemohlivzniknúť,apretorozhodolvsúladesčl.17základnýchprincípov
C. s. p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu priamo a nárok na náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

8.Protitomutouzneseniupodalžalobcavzákonnejlehoteodvolaniezdôvodu,žerozhodnutiesúduprvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že aby mohol spoločník
uplatniť v mene spoločnosti nároky uvedené v ustanovení § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, je
nevyhnutné, aby mal preukázané, či zo strany konateľa (konateľov) spoločnosti došlo k porušeniu
povinnosti podľa § 135a Obchodného zákonníka. Na to je nevyhnutné, aby sa spoločník oboznámils účtovnými dokladmi spoločnosti, prípadne s inými dokumentmi spoločnosti, z ktorých je zrejmé,
akým spôsobom konateľ nakladal s podstatným majetkom spoločnosti, napr. či nedošlo k zjavne
nevýhodnému predaju majetku spoločnosti, či spoločnosť nenadobudla majetok za neprimerane vysokú

sumu, či nedošlo k neprimeranému zaťaženiu majetku spoločnosti, alebo či spoločnosť neprebrala
na seba neprimerané majetkové riziká. Pokiaľ ide o právo spoločníka uplatňovať v mene spoločnosti
nároky spoločnosti voči spoločníkom, taktiež platí, že na realizáciu predmetného práva je nevyhnutné,
aby mu bolo umožnené nahliadnuť do účtovných dokladov spoločnosti na overenie, či spoločník si
splnil svoju povinnosť riadne a včas splatiť vklad, na ktorý sa zaviazal, prípadne či niektorému zo

spoločníkov spoločnosť nevyplatila plnenie v rozpore so zákonom, ktoré by bola povinná spätne od
tohto spoločníka vymáhať. Aj s poukazom na uvedené, existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov
odôvodňujeokreminéhotým,žepretrvávajúcistavbránižalobcovivykonávaťvzásadevšetkypodstatné
oprávnenia, ktoré mu ako spoločníkovi prislúchajú. Nemá možnosť efektívne vykonávať kontrolu činnosti
a hospodárenia spoločnosti, vrátane uplatňovania prípadných nárokov voči konateľovi, kvalifikovane sa
podieľať na rozhodovaní valného zhromaždenia, či verifikovať hospodársky výsledok spoločnosti aj v

nadväznosti na prípadnú výplatu podielu na zisku. Uvedené môže mať za následok, že žalobca nebude
objektívneschopnýpodniknúťnevyhnutnéúkonysmerujúcekzabráneniunehospodárnehonakladanias
majetkom spoločnosti, a tým i k zníženiu hodnoty jeho obchodného podielu. Bez znalosti požadovaných
dokladovainformáciíniejezostranyžalobcuobjektívnemožnéšpecifikovať,akýmkonkrétnymkonaním
mohlo dôjsť k porušeniu povinností konateľa.

9. Podľa žalobcu sa javí nezrozumiteľným argument súdu, na ktorom založil svoje rozhodnutie
o nemožnosti rozhodnúť neodkladným opatrením, v zmysle ktorého „výsledok, teda sprístupnenie
dokladov, by bol nastolený bez dokazovania medzi stranami sporu ohľadom sporných skutočností, ale
iba na základe osvedčenia základných relevantných okolností.“ Súd v rámci odôvodnenia žiadnym

spôsobom nešpecifikoval, v čom by dané sporné skutočnosti mohli spočívať. Zastáva názor, že
pre skúmaný prípad sú podstatné len dve skutočnosti, pričom obe sú nesporné - právo žalobcu
požadovať sprístupnenie dokladov v zmysle ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka a
nesplnenie povinnosti konateľa žalovaného sprístupniť tieto doklady napriek opakovaným písomným
výzvam žalobcu. Obava súdu, v zmysle ktorej by nariadenie neodkladného opatrenia predstavovalo

neprimeraný zásah súdu, najmä s ohľadom na jeho následky nahrádzajúce konanie vo veci samej, je
preto neopodstatnená. Na strane žalovaného nemôže dôjsť v súvislosti s nariadením neodkladného
opatrenia k žiadnemu negatívnemu zásahu do jeho práv, nakoľko navrhovaný petit vychádza striktne z
práva, ktoré žalobcovi bez ďalšieho vyplýva priamo z ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Zo samotnej povahy uplatneného nároku vyplýva, že trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu je

možné dosiahnuť navrhovaným neodkladným opatrením, nakoľko i v prípade, ak by žalobca svoj nárok
uplatnil žalobou, navrhovaný petit by bol obsahovo rovnaký. Uvedený postup je okrem iného súladný so
zásadou hospodárnosti a efektívnosti konania.

10. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd po oboznámení sa so spisovým

materiálom a po právnom posúdení veci vydal uznesenie, ktorým napadnuté uznesenie zmení tak, že
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu a k podanému návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia uviedol, že navrhované neodkladné opatrenie požaduje vo svojich dôsledkoch zaviazať

žalovanú nad rámec oprávnení žalobkyne, ktorej jej ako spoločníčke žalovanej patria. Žalobkyňa má
výlučne iba právo na nahliadnutie do dokladov žalovanej ako obchodnej spoločnosti, nevzniká jej
však právo na vyhľadanie, osobitnú úpravu, prípravu, zoradenie či triedenie dokumentov, tak ako
to v konečnom dôsledku žiada žalobkyňa, a ani jej nevzniká právo na predloženie kópie dokladov.
Žalobkyni boli poskytnuté podstatné informácie o činnosti žalovanej a žalovaná vytvárala a vytvára

priestor na informovanie žalobkyne o svojej činnosti. Základnou platformou na takéto informovanie je
účasť žalobkyne na valných zhromaždeniach žalovanej. Žalobkyňa neosvedčila potrebu naliehavosti
dočasnej úpravy pomerov neodkladným opatrením, a ani skutočnosti, na základe ktorých reálne a
bezprostredne hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy. Žalovaná namieta aj svoju pasívnu
legitimáciu, keďže realizáciu práva na nahliadanie do dokladov žalovanej môže zabezpečovať iba

konateľ žalovanej, ako osoba zodpovedná za obchodné vedenie a za vedenie účtovníctva žalovanej.
Žalovaná nepopiera, že žalobkyni ako spoločníčke žalovanej patrí právo na nahliadnutie do dokladov a
na poskytovanie informácií. Žalovaná však zásadne popiera, že by neumožňovala žalobkyni využívať jejoprávnenia spoločníčky žalovanej, a že by žalovaná spôsobila, že žalobkyňa nedisponuje dostatočnými
informáciami o činnosti žalovanej.

12. Podľa žalovanej žalobkyni patrí v zmysle ustanovenia § 122 odsek 2 Obchodného zákonníka
výlučne iba právo na nahliadnutie do dokladov, nevzniká jej však právo na predloženie dokladov v
osobitnej štruktúre, forme či zoradení, či na vyhľadávanie dokladov, tak ako to vo svojej podstate
žiada žalobkyňa, a žalobkyni nevzniká ani právo na poskytnutie kópií dokladov. Valné zhromaždenie
žalovanej dňa 13.7.2021 prerokovalo a schválilo riadnu individuálnu účtovnú závierku žalovanej za

rok 2020. Napriek tomu, že žalobkyňa bola na rokovanie valného zhromaždenia riadne pozvaná,
bez akéhokoľvek ospravedlnenia sa valného zhromaždenia nezúčastnila. Je zrejmé, že základnou
platformou na vykonávanie práv žalobkyne ako spoločníčky žalovanej je v zmysle zákona valné
zhromaždenie. Žalobkyni boli opakovane priamo či prostredníctvom tretích osôb v rámci mimosúdnych
rokovaní poskytované informácie o výnosoch z prenájmu nehnuteľností spravovaných žalovanou, a o
nákladoch na údržbu a správu týchto nehnuteľností.

13.Žalovanámázato,žesamotnéprávonainformácieneodôvodňujepotrebunariadenianeodkladného
opatrenia, navyše za situácie, ak samotná žalobkyňa nevyužíva priame zákonné možnosti informovania
saostavespoločnostiúčasťounavalnýchzhromaždeniachspoločnostiazasituácie,aksújejinformácie
poskytované a zjavne nimi disponuje. Samotné úkony z roku 2020, ktoré považuje žalobkyňa ako

menšinová spoločníčka žalovanej s obchodným podielom 33,53% za problematické, nevyvolávajú
potrebu dočasnej úpravy pomerov navrhovanou žalobkyňou tak, ako podľa názoru žalovanej správne
uzatvoril súd prvej inštancie.

14. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje napadnuté uznesenie potvrdiť.

15. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 22.3.2022. Zdôraznil,
že žalobca požaduje výlučne sprístupnenie listín, obsahujúcich podstatné informácie o záležitostiach
spoločnosti, o jej majetku a záväzkoch, na ktorej podnikaní sa ako spoločník zúčastňuje svojim
vkladom, pričom na takýto typ informácií má nespochybniteľný nárok. Túto svoju argumentáciu

podopiera aj judikatúrou (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. mája 2019
spis. zn. 3Obdo/21/2019, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 122/2000,
Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Cdo 3704/2009). Pokiaľ žalovaný poukazuje
na skutočnosť, že žalobca mohol dostať informácie o chode spoločnosti na valnom zhromaždení,
je potrebné podotknúť, že žalovaný zjavne nepostrehol rozdiel medzi požadovaním informácií o

záležitostiach spoločnosti a nahliadaním do dokladov spoločnosti. Práva žalobcu nemožno zužovať len
na účasť na valnom zhromaždení. Právo spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti podľa § 122 ods.
2 Obchodnéhozákonníkajemateriálneneobmedziteľné.Žalovanývrámcicelejdoterajšejargumentácie
nezodpovedal na tú najzákladnejšiu otázku - prečo žalobcovi napriek písomným výzvam nesprístupnil
požadované doklady. Práve z dôvodu, že žalobca nemal k dispozícií kompletné informácie o platbách

realizovaných zo strany nájomcov na účet žalovaného, bol nútený zaobstarať si od jednotlivých
nájomcov potvrdenia o tom, akú sumu v roku 2020 žalovanému uhradili. Napriek tvrdeniu žalovaného,
žalobca nemal ani úplnú vedomosť o výdavkoch žalovaného, o väčšine z nich sa dozvedel až v
rámci podaného odporu voči platobnému rozkazu vydanému v súdnom konaní. Existenciu naliehavého
právneho záujmu na nariadení neodkladného opatrenia okrem iného odôvodňuje i skutočnosť, že

žalovaný naďalej žalobcovi nevypláca podiel z prijatého nájomného. Uviedol, že v prejednávanej veci
podanie žaloby nepredstavuje efektívny spôsob ochrany práv žalobcu vzhľadom na priemernú dĺžku
konania pred súdmi prvej inštancie.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi
odvolania žalobkyne a vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne.

17. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobkyňa sa ako spoločníčka žalovaného návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1
a 2 písm. d) C.s.p., t.j. aby súd uložil žalovanému v lehote 7 dní odo dňa nariadenia neodkladného
opatrenia sprístupniť žalobkyni informácie a doklady o žalovanej - obchodnej spoločnosti Študio K.F.A.architektúra a design spol. s r.o., so sídlom Karpatská 7555/28, 811 05 Bratislava, IČO: 31 431 224 a
to v rozsahu všetkých dodávateľských faktúr vystavených na žalovanú za obdobie od 01.06.2019 do
30.11.2021, všetkých interných účtovných dokladov žalovanej vystavených v období od 01.06.2019 do

30.11.2021,pokladničnejknihyžalovanejzaobdobieod01.06.2019do30.11.2021,kompletnýchvýpisov
zo všetkých bankových účtov žalovanej za obdobie od 01.06.2019 do 30.11.2021, účtovného denníka
žalovanej za obdobie od 01.06.2019 do 30.11.2021 a kompletných účtovných závierok žalovanej
za roky 2019 a 2020. Splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia vidí
žalobkyňa v tom, že sú nesporné dve podstatné skutočnosti a to právo žalobcu požadovať sprístupnenie

dokladov v zmysle ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka a nesplnenie povinnosti konateľa
žalovaného sprístupniť tieto doklady napriek opakovaným písomným výzvam žalobkyne. Má za to, že
zo samotnej povahy uplatneného nároku vyplýva, že trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu je
možné dosiahnuť navrhovaným neodkladným opatrením, nakoľko i v prípade, ak by žalobkyňa svoj
nárok uplatnila žalobou, navrhovaný petit by bol obsahovo rovnaký. Súd prvej inštancie napadnutým
uznesením návrh zamietol, keď dospel k záveru, že právo žalobkyne ako spoločníčky na poskytnutie

informácií ohľadom podnikania spoločnosti je nespochybniteľné, to samo o sebe však neodôvodňuje
potrebu nariadiť neodkladné opatrenie.

18. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

20. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

21. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných
opatrení (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) nie je koncepcia inštitútu neodkladných opatrení

vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej
súdnej ochrany. Variabilita procesnej ochrany, ktorej sa bude navrhovateľ/žalobca domáhať, je výlučne
v jeho dispozícii. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý smeruje k rozhodnutiu, ktoré
nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti v rámci poskytovanej ochrany, konzumuje vec
samu. Vo všeobecnosti nemožno vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou pripúšťajú

nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je totožné s prípadným výrokom vo veci samej, resp. ho
subsumuje, závisí to od konkrétnych okolností prípadu. Je zrejmé, že v prípade určovacích žalôb a
štandardných žalôb o plnenie to možné nebude. Naopak, prípustné to bude v prípade tzv. zdržovacích
nárokov, kedy neodkladné opatrenie spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa
zásahov, alebo naopak strpieť určité obmedzenia. Z ustanovenia § 325 ods. 2 C.s.p. vyplýva, že

výpočet povinností a obmedzení, ktoré môže súd neodkladným opatrením uložiť, je formulovaný
demonštratívne. Za splnenia ostatných zákonných podmienok môže byť nariadené aj neodkladné
opatrenie s iným obsahom. Neodkladne´ opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť
tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne
hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo
osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia
bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie,
ktoré spôsobuje navrhovateľovi nenahraditeľnú ujmu. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali
nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený

postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu
neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah
súdu v prípade potreby.22. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že neboli splnené zákonné predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nebolo hodnoverne osvedčené, že žalobkyni hrozí
vznik alebo rozširovanie škody a dochádza k porušeniu jej práv v takej intenzite, že to vyžaduje

bezodkladnúúpravupomerovformounariadenianeodkladnéhoopatrenia. Odvolacísúdnespochybňuje
právo žalobkyne požadovať sprístupnenie informácií v zmysle § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka,
ani nespochybňuje možnosť domáhať sa sprístupnenia informácií formou návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia konzumujúce vec samu. Nesúhlasí však s odvolacou námietkou, že v tomto
prípade postačuje, že žalobkyňa ako spoločníčka má právo na informácie, teda na sprístupnenie

dokladov súvisiacich s fungovaním spoločnosti, a že žalovaný na výzvy na sprístupnenie informácií
nereagoval. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, pre osvedčenie zákonných predpokladov na nariadenie
neodkladného opatrenia je potrebné osvedčiť aj bezprostredne hroziacu ujmu, čo je základný rozdiel
medzi neodkladným opatrením (ktorého výrok je totožný s výrokom vo veci samej) a žalobou vo veci
samej. Účelom neodkladného opatrenia je totiž okamžitý zásah súdu, potreba nariadenia neodkladného
opatrenia musí byť bezodkladná a naliehavá. Neodkladné opatrenie nenahrádza žalobu vo veci samej,

môže ju síce konzumovať, ale nariadiť ho možno iba za splnenia uvedených zákonných predpokladov.
S podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a s podaním žaloby vo veci samej nespája
zákon tie isté zákonné náležitosti. Nemožno preto súhlasiť s argumentáciou žalobkyne, že nariadenie
neodkladného opatrenia predstavuje vzhľadom na priemernú dĺžku konania pred súdmi prvej inštancie
efektívnu ochranu. Skutočnosť, že priemerná dĺžka súdnych konaní je dlhá, nie je dôvodom na

nariadenie neodkladného opatrenia. Ako už bolo uvedené, musí byť splnená aj požiadavka naliehavosti
upraviť pomery a vznik, resp. bezprostredná hrozba vzniku škody.

23. Vzhľadom na argumentáciu žalobkyne a odkaz na judikatúru súdov v súvislosti s právom spoločníka
na informácie a na nahliadanie do dokladov spoločnosti, odvolací súd zdôrazňuje, že toto právo

žalobkyne je nesporné a citovanú judikatúru žiadnym spôsobom nespochybňuje. Osvedčenie tohto
nároku bez ďalšieho, t.j. samotné právo na informácie však nie je dôvodom na nariadenie neodkladného
opatrenia. Žalobkyňa naliehavosť resp. potrebu neodkladného opatrenia odôvodňovala iba obavou zo
správania konateľa žalovaného, ktoré by ju mohlo poškodiť na jej právach. Podľa odvolacieho súdu
samotná obava žalobkyne zo správania žalovaného, s ktorým má napäté vzťahy, a ktoré by mohlo

podľa nej napĺňať znaky porušenia povinností konateľa, bez konkretizácie hroziacej ujmy, neodôvodňuje
nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil a v súlade s § 387 ods. 3 C.s.p. sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán relevantnými

pre rozhodnutie.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom koní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).