Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. január 2022

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 7Er/103/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709202814
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Mitterpák
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2022:7709202814.1

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného INKASO Pohľadávok, spol. s.r.o., so sídlom
Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, zast. JUDr. Róbert Gombala, advokát
so sídlom P. Rádayho 14/A, 984 01 Lučenec, IČO: 42 010 608, proti povinnému neb. D. W., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. W. XXXX/XX, XXX XX I., o vymoženie 66,39 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Frigovi n e priznáva náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie 66,39 eur istiny
s príslušenstvom; povinnosť povinného zaplatiť mu túto sumu preukazoval rozsudkom Okresného súdu

Michalovce č.k. 11C/26/99-15 zo dňa 29.1.1999. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. §
44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.

2. Písomným podaním došlým súdu dňa 2. januára 2020 podal súdnu exekútor návrh na zmenu
účastníkov konania na strane povinného, z dôvodu, že tento v priebehu exekúcie zomrel a dedičské
konanie skončilo vydaním uznesenia o dedičstve.

3. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

4. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. V danej veci povinný dňa 18.3.2013 zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však
smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na jeho dedičov,
ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od

nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade
však poručiteľka nezanechala žiaden majetok a dedičské konanie bolo rozhodnutím Okresnom súdu
Michalovce sp.zn. 12D/76/2013 Dnot. 33/2013 zo dňa 25. apríla 2013 zastavené podľa § 187 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku (C.m.p.) pretože povinný nezanechal žiaden majetok. Z uvedeného
dôvodu na dedičov neprešla žiadna povinnosť z exekučného titulu v zmysle ust. § 470 Občianskeho
zákonníka o zodpovednosti dedičov za poručiteľove dlhy, ktorá skutočnosť je v konečnom dôsledku aj

dôvodom na zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu, súd s poukazom na vyššie citované zákonné
ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil, nakoľko majetok povinnéhonestačí ani na úhradu trov exekúcie. V opačnom prípade by exekúcia pokračovala v neprospech dedičov
povinného. Uvedený záver súdu korešponduje aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 30.5.2011, sp.zn. 7 M Cdo 5/2011.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade

zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

7. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

8. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

9. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa

exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade
so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31.
marca 2017.

17.Vzmyslecitovaného§243jExekučnéhoporiadku,súdujedanámožnosťnepriznaťexekútorovitrovy
exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila
a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Zákonodarca
demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so
zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného poriadku

alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 54 ods. 4, t.j. bezodkladne po tom,
ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým z uvedených
dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým napríklad
spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom
na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre

nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom
bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov. V danom prípade ide síce o
subjektívnu kategóriu (moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutia pochybnosti exekútorom),
avšak objektívne zistiteľnú. Najčastejším príkladom takejto situácie je najmä smrť alebo zánik účastníka
exekučného konania bez právneho nástupcu, čo je jednoducho zistiteľné z dostupných registrov a

databáz,kuktorýmmaexekútorprístup.Ďalšímpríkladomjezánikpriznanéhoprávavprípadepreklúzie,
ku ktorej dochádza ex lege v zmysle príslušných zákonov. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne
a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť
bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony, pričom s prihliadnutím na počty
exekúciiavyťaženosťexekútorskýchúradovmásúdzato,žetátolehotenemôžepresahovaťviacako12

až 18 mesiacov od vzniku objektívne zistiteľnej udalosti, ktorá vytvára dôvody pre zastavenie exekúcie
podľa príslušných právnych predpisov.

18. Súd exekúciu zastavil z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo v roku 2013 právoplatne
zastavené, pričom súdny exekútor podal návrh na zmenu účastníka konania až v roku 2020.

19. Keďže k dôvodu odôvodňujúcemu zastavenie exekúcie došlo vyššie uvedeného roku, pričom od
vzniku uvedenej skutočnosti prešiel značne dlhý čas (7 rokov), súd dospel k záveru, že sú splnené
podmienky predpokladané § 243j Exekučného poriadku. Ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, a to že
exekútor nepostupoval v exekúcii v súlade so zákonom, keďže nekonal hospodárne a bez zbytočných

prieťahov a zároveň nepodal návrh na zastavenie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení
účinnom do 31.3.2017). Preto súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v súlade s § 243j
Exekučného poriadku nepriznal.Poučenie:

1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd.

2./ Proti výroku trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).