Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. apríl 2020

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816204618
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2020:5816204618.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: R. V., nar.

XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX O., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Andrej
Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: L. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. Č.. XXX, XXX XX E., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Tomáš Pukaj, advokát so
sídlom Hviezdoslavovo nám. 1661, 026 01 Dolný Kubín, o zaplatenie 160 000 EUR s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 35000 EUR s úrokom z omeškania 0,05% denne od 4.
9. 2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II/ Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III/ Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 56%, ktoré budú vyčíslené
v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 16. 9. 2016 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
160 000 EUR s úrokom z omeškania 0,05% denne zo sumy 60 000 EUR od 29. 7. 2016 do zaplatenia
a zo sumy 100 000 EUR od 29. 8. 2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným

uzatvorili dňa 8. 9. 2014 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej si žalovaný od žalobcu požičal sumu vo
výške 35000 EUR. Dňa 14. 2. 2016 uzatvorili ďalšiu zmluvu o pôžičke, podľa ktorej si žalovaný ako
dlžník od žalobcu požičal ďalších 125 000 EUR. V súčasnosti je dlh žalovaného v zmysle uzatvorených
zmlúv spolu vo výške 160 000 EUR. Žalobca žalovanému poskytol pôžičky v hotovosti v dňoch, kedy
boli uzatvorené uvedené zmluvy o pôžičke. Žalobca žalovaného viac krát vyzval na plnenie, no žalovaný
na tieto výzvy nereagoval. Žalobca a žalovaný zmluvu zo dňa 8. 9. 2014 v časti podmienok splatenia
pôžičky novovali ustanovením zmluvy zo dňa 14. 2. 2016 tak, že sa dohodli, že čas plnenia v zmysle

pôvodnej zmluvy o pôžičke zo dňa 8. 9. 2014 sa mení tak, že dlžník je povinný zaplatiť časť pôžičky
vo výške 60000 EUR z celej dlžnej sumy vo výške 160 000 EUR dňom nasledujúcim po dni doručenia
výzvy na úhradu časti dlžnej sumy pôžičky vo výške 60 000 EUR. Zvyšnú časť pôžičky vo výške 100
000 EUR sa žalovaný zaviazal zaplatiť veriteľovi do 1 mesiaca odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie.
Dňa 28. 6. 2016 uzatvorili žalobca a žalovaný dodatok č. 1 k uvedeným zmluvám o pôžičke, v ktorom
dohodli, že k zmluvám o pôžičke sa viažu tieto nehnuteľnosti:
- parcela C KN č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 2079 m2, na nej stojaci sklad MTZ

so súpisným č. XXXX, zapísané na LV č. XXXXXX obec a k.ú. E.
- parcela C KN č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 747 m2, zapísaná na LV č.
XXXXX pre obec a k.ú. E..V čase podpisu dodatku č. 1, t.j. ku dňu 28. 6. 2016 bol v katastri nehnuteľností evidovaný ako výlučný
vlastník žalovaný. Žalobca následne zistil, že žalovaný v čase podpisu dodatku č. 1 už uzatvoril kúpnu
zmluvu k uvedeným nehnuteľnostiam a následne žalobca zistil aj to, že žalovaný sa zbavil ďalšej

hodnotnej a ničím nezaťaženej nehnuteľnosti - bytu v jeho vlastníctve.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením výsluchom sporových strán, svedkov L. V., U. V.Í.,
C. V., znaleckým posudkom U.. U. M. a oboznámením listinných dôkazov a dospel k záveru, že žaloba

je dôvodná len čiastočne.

3. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia 160 000
EUR s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 8. 9. 2014
žalovanému poskytol pôžičku 35000 EUR a na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 14. 2. 2016 pôžičku vo
výške 125 000 EUR, t.j. spolu 160 000 EUR, ktoré mu žalovaný doteraz nevrátil.

5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Nepoprel, že so žalobcom uzatvoril zmluvu o pôžičke zo dňa 8. 9.
2014 a pôžička mu bola aj reálne poskytnutá, ale tvrdil, že túto pôžičku žalobcovi vrátil, a to:
- dňa 5. 2. 2015 žalobcovi odoslal sumu 3000 EUR na jeho bankový účet
- dňa 18. 2. 2015 žalobcovi odoslal sumu 5300 EUR na jeho bankový účet
- dňa 31. 3. 2015 odoslal žalovaný sumu 1 545 ERU na bankový účet žalobcu

- dňa 23. 4. 2015 odoslal žalovaný sumu 12500 EUR na bankový účet U. V., ktorý následne tieto peniaze
v plnej výške odovzdal žalobcovi
- dňa 16. 6. 2015 odoslal žalovaný sumu 1000 EUR na bankový účet žalobcu
- dňa 10. 7. 2015 odoslal žalovaný sumu 6000 EUR na bankový účet žalobcu
- dňa 27. 11. 2015 žalovaný odoslal sumu 7000 EUR na účet U. V., ktorý následne tieto peniaze v plnej

výške odovzdal žalobcovi.
Podľa žalovaného teda žalobcovi dokonca vrátil žalobcovi vyššiu peňažnú sumu, než mu žalobca
požičal, a to konkrétne 36 345 EUR. Dve platby, a to konkrétne platba zo dňa 23. 4. 2015 a platba zo
dňa 27. 11. 2015 boli na základe vzájomnej dohody uskutočnené z účtu žalovaného na účet U.O. V.,
ktorý následne prijaté peňažné prostriedky v plnej výške poskytol žalobcovi v hotovosti. Čo sa však týka

zmluvy o pôžičke zo dňa 14. 2. 2016, žalovaný tvrdil, že k jej uzatvoreniu nikdy nedošlo. Žalovaný je
presvedčený, že žalobca ( prípadne iná osoba ) podpis žalovaného na tejto zmluve sfalšovali. Neskôr
žalovaný pripustil, že podpis na zmluve zo dňa 14. 2. 2016 aj môže byť jeho pravým podpisom, ale
došlo k nemu tak, že žalobca mal k dispozícii čisté listy papiera, na ktorých bol len podpis žalovaného
a žalobca na tieto papiere dopísal text podľa vlastného uváženia. Žalovaný tvrdil, že takúto zmluvu

nepodpísal a peňažnú sumu 125 000 EUR od žalobcu skutočne neobdržal. Aj skutočnosť, že dodatok
č. 1 sa odvoláva na zmluvu o pôžičke zo dňa 8. 9. 2014 a nie na zmluvu o pôžičke zo dňa 14. 2. 2016
podľa žalovaného nasvedčuje tomu, že novácia zmluvy zo dňa 14. 2. 2016 bola vytvorená dodatočne, v
úmysle pripraviť žalovaného o majetok. Podľa žalovaného nie je zrejmé, ako sa žalobca dostal k sume
60 000 EUR, ktorá je uvedená v dodatku č. 1, pretože v dodatku č. 1 chýba akákoľvek kauzalita, ktorá

by vysvetľovala podstatu a účel dodatku. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa už v minulosti dopustil
podvodu obdobným spôsobom, keď falšoval podpis prevodcu na zmluve o prevode rozostavaného
rodinného domu a následne podal na Okresný úrad Dolný Kubín návrh na vklad vlastníckeho práva
vo svoj prospech. Za toto konanie bol žalobca aj právoplatne odsúdený. Žalobca k tomuto vyjadreniu
žalovaného uviedol, že čo sa týka tvrdenia o splatení pôžičky, poskytnutej na základe zmluvy o pôžičke

zo dňa 8. 9. 2014, tak dve z uvedených siedmich súm ani neboli poukázané na účet žalobcu, ale
na účet U. V. a poprel, že by sa so žalovaným dohodli na tom, že žalovaný uhradí akúkoľvek platbu
žalobcovi na účet U. V.. Poprel tiež, že by ostatné platby, ktoré vo vyjadrení k žalobe uviedol žalovaný,
smerovali k splneniu záväzku žalovaného zo zmluvy o pôžičke zo dňa 8. 9. 2014. Uviedol, že tieto platby
boli vykonané z dôvodu, že žalobca a žalovaný spolu v minulosti spolupracovali. Poukázal na to, že z

celkového počtu transakcií, vykonaných medzi účtom žalobcu a účtom žalovaného, je celkom 87 450
EUR uhradených z účtu žalobcu na účet žalovaného. Podľa žalobcu žalovaný nevysvetlil svoje tvrdenie,
že žalobcovi splatil pôžičku zo dňa 8. 9. 2014, keď uznáva, že pôžička bola vo výške 35 000 EUR, ale
žalobcovi mal zaplatiť až 36 345 EUR. Podľa žalobcu ide v tomto smere o fabuláciu žalovaného, ktorý„ vyskladal „ sumy poukázané na účet žalobcu, pričom je zrejmé, že tieto sumy boli na účet žalobcu
poukázané z iného právneho dôvodu a v inej výške. Podľa žalobcu je nezrozumiteľné, prečo žalobca
podpisoval dňa 28. 6. 2016 dodatok č. 1 a dohodol zmluvnú pokutu vo výške 60 000 EUR, keď posledná

časť prvej pôžičky mala byť vyplatená dňa 27. 11. 2015, Ak by bola splatená časť pôžičky vo výške 36
345 EUR, žalovaný by nebol podpísal ku dňu 28. 6. 2016 dodatok č. 1. Čo sa týka tvrdenia žalovaného
o tom, že jeho podpis na zmluve o pôžičke zo dňa 14. 1. 2016 bol sfalšovaný, tak vyhlásil, že na výzvu
súdu predloží originál tejto zmluvy na nahliadnutie na prvom pojednávaní. Podľa žalobcu je nepodstatné,
že dodatok č. 1 zo dňa 28. 6. 2016 sa nezmieňuje o zmluve o pôžičke zo dňa 14. 1. 2016. Vysvetlením

žalobcu je, že základom všetkých pôžičiek bola zmluva o pôžičke zo dňa 8. 9. 2014 a tento základ
zmluvné strany vždy iba menili ďalšími právnymi úkonmi, a to zmluvou o pôžičke zo dňa 14. 2. 2016 a
dodatkomč.1zodňa28.6.2016.Žalobcapoukázalnaobsahdodatkuč.1,kdezmluvnápokutavovýške
60 000 EUR a zabezpečenie nehnuteľnosťou sú adekvátne k výške dlžnej pohľadávky 160 000 EUR,
zatiaľ čo naopak zmluvná pokuta vo výške 60 000 EUR sa v prípade hypotetickej existencie výlučne
pohľadávky vo výške 35 000 EUR javí ako premrštená a nezmyselná. Táto skutočnosť preukazuje, že

zabezpečovaná pohľadávka 160 000 EUR zrejme zodpovedá zmluvnej pokute a hodnote nehnuteľností.
Poprel tvrdenie žalovaného, že by mal žalovaný podpísať dodatok č. 1 pod nátlakom.

6. Z vykonaného dokazovania súd konštatuje, že čo sa týka zmluvy o pôžičke zo dňa 8. 9. 2014, medzi
stranami nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom túto zmluvu o

pôžičke a tiež nebolo sporné, že žalobca aj reálne žalovanému poskytol pôžičku 35000 EUR. Žalovaný
sa proti žalobe v tejto časti bránil tým, že žalobcovi pôžičku v plnom rozsahu vrátil, dokonca mu vrátil
peňažnú sumu o niečo vyššiu, než bola poskytnutá pôžička. Žalobca s tým nesúhlasil a tvrdil, že pokiaľ
mu aj žalovaný poslal na jeho bankový účet určité peňažné čiastky, nešlo o platby na pôžičku, ktorá
bola žalovanému poskytnutá na základe zmluvy zo dňa 8. 9. 2014. Súd v tejto časti považuje žalobu

za dôvodnú a obranu žalovaného proti žalobe v tejto časti neakceptuje. Žalovaný nepreukázal, že by
žalobcovi zaplatil pôžičku, ktorá mu bola poskytnutá na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 8. 9. 2014.
Hoci žalovaný tvrdil, že žalobcovi zaplatil pôžičku postupnými platbami na jeho bankový účet a dvoma
platbami na účet U.Á. V., ktorý ich mal odovzdať žalobcovi, z výpisov z účtu, ktoré predložil a napokon aj
zo samotného jeho vyjadrenia ohľadne údajného splatenia tejto pôžičky vyplýva, že žalovaný a žalobca

vzájomne spolupracovali v obchodnej činnosti a z tohto dôvodu aj žalovaný posielal na účet žalobcu
rôzne platby - výsledkom je, že z výpisov z účtu, ktoré žalovaný predložil, je zrejmé, že na účet žalobcu
zaplatil podstatne vyššiu peňažnú sumu, než bola poskytnutá pôžička. Žalovaný tiež nevysvetlil, prečo
sa peňažná suma, o ktorej tvrdí, že ju zaplatil žalobcovi na splatenie pôžičky zo dňa 8. 9. 2014 nerovná
poskytnutej pôžičke, ale je vyššia. Žalovaný síce v tomto smere tvrdil, že vyššiu peňažnú sumu než bola

poskytnutá pôžička žalobcovi zaplatil z dôvodu, že si dohodli úrok za pôžičku 5%, v zmluve o pôžičke
zo dňa 8. 9. 2014 však nie je dohodnutý žiadny úrok za poskytnutie pôžičky. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že
dve platby - splátky pôžičky na základe zmluvy zo dňa 8. 9. 2014, žalobcovi zaplatil prostredníctvom
U. V., ktorého poveril odovzdať peňažné prostriedky žalobcovi po tom, čo žalovaný poslal peniaze na
bankový účet U. V. a po predchádzajúcej dohode so žalobcom, tak žalobca poprel, že by so žalovaným

dohodol, že mu pôžičku zo dňa 8. 9. 2014 čiastočne splatí prostredníctvom U. V.M.. Svedok U. V. síce
potvrdil, že žalobcovi na pokyn žalovaného odovzdal v hotovosti peniaze, ktoré mu vopred poslal na jeho
bankovýúčet,nouviedol,ženevie,prečožalovanýchcel,abytietopeniazeodovzdalžalobcovi.Žalovaný
v rámci svojho výsluchu na pojednávaní dňa 11. 2. 2019 uviedol, že počas obdobia, keď uňho žalobca
pracoval, tak mu na účet posielal peniaze na tovar. Súd preto konštatuje, že žalovaný nepreukázal

bez pochybností, že platby na účet žalobcu a platby žalobcovi prostredníctvom U. V. boli platbami na
splatenie pôžičky na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 8. 9. 2014.
Z čl. IV. bod 4. 1. zmluvy o pôžičke zo dňa 8. 9. 2014 súd zistil, že zmluvné strany dohodli, že dlžník
sa zaviazal pôžičku vrátiť na písomné požiadanie do 30 dní. Z listu zástupcu žalobcu, označeného ako
„ predžalobná výzva na úhradu dlžného plnenia pôžičky vo výške 60 000 EUR „ súd zistil, že dňa 4.

8. 2016 bola žalovanému doručená táto výzva žalobcu, kde ho vyzval na zaplatenie 60000 EUR, ktorý
záväzok mu vznikol v súvislosti so zmluvou o pôžičke zo dňa 8. 9. 2014, zmluvou o pôžičke zo dňa 14.
2. 2016 a v zmysle dodatku č. 1 zo dňa 1. 7. 2016. Keďže žalovaný pôžičku na základe zmluvy zo dňa
8. 9. 2014 doteraz nevrátil, súd ho zaviazal, aby žalobcovi zaplatil 35000 EUR s úrokom z omeškania
0,05% denne, počnúc dňom 4. 9. 2016, čo je deň nasledujúci po dni splatnosti pôžičky dňa 3. 9. 2016

( 30-ty deň po doručení výzvy žalovanému ). Úrok z omeškania 0,05% denne si strany dohodli v zmluve
o pôžičke zo dňa 8. 9. 2014, súd ho preto žalobcovi spolu s stinou priznal.7. Čo sa týka zmluvy o pôžičke zo dňa 14. 2. 2016, žalovaný poprel, že by takúto zmluvu so žalobcom
uzatvoril. Tvrdil, že podpis, ktorý sa nachádza na tejto zmluve, nie je jeho pravým podpisom a pokiaľ
by aj bol, tak zmluva bola vyprodukovaná žalobcom na základe toho, že žalobca disponoval čistými

listami papiera, na ktorých sa nachádzal podpis žalovaného. Súd konštatuje, že žalobca nepreukázal,
že by žalovaný s ním uzatvoril takúto zmluvu. Napriek svojim opakovaným vyhláseniam, že predloží
originál zmluvy, tak neurobil. Na tom nič nemení skutočnosť, že žalobca súdu doručil znalecký posudok
znalca U.. U. M., ktorý uviedol, že sporný podpis na zmluve o pôžičke zo dňa 14. 2. 2016 je pravým
podpisom L. P. ( pozn. súdu - v znaleckom posudku je chyba v písaní, kde znalec v závere znaleckého

posudku uviedol dátum zmluvy o pôžičke dňa 14. 12. 2016, namiesto správneho 14. 2. 2016 ). Ani
predložením znaleckého posudku na pravosť podpisu žalovaného na zmluve o pôžičke zo dňa 14.
2. 2016 žalobca nepreukázal bez pochybností, že takáto zmluva bola uzatvorená - to by preukázal
predovšetkým predložením originálu zmluvy, ako to viac krát avizoval, no nakoniec nesplnil. Žalovaný
chcel tiež zmluvu o pôžičke podrobiť znaleckému skúmaniu a to v tom smere, aby sa zistilo, či zmluva
o pôžičke zo dňa 14. 2. 2016 bola vytvorená tak, že text zmluvy bol dodatočne dopísaný na list papiera,

na ktorom bol pôvodne len podpis žalovaného, bez akéhokoľvek textu. Žalobca opakovane prisľúbil, že
originál zmluvy o pôžičke zo dňa 14. 2. 2016 dodá súdu, ale až do dňa vyhlásenia rozsudku tak neurobil.
Na pojednávaní dňa 4. 3. 2020 síce zástupca žalobcu tvrdil, že žalobca originál zmluvy o pôžičke zo
dňa 14. 2. 2016 odoslal na súd prostredníctvom kuriérskej služby dňa 7. 2. 2020, tento originál zmluvy
však nebol súdu do času vyhlásenia rozsudku doručený. Pokiaľ žalobca súdu predložil dôkazy, ktoré

by mali preukázať, že kuriérskej službe odovzdal na doručenie súdu originál zmluvy o pôžičke, z týchto
dôkazov nemožno jednoznačne vyvodiť, že by žalobca kuriérskej službe odovzdal práve originál zmluvy
o pôžičke, presnejšie, z týchto dôkazov vôbec nemožno zistiť, akú zásielku a komu žalobca odoslal
prostredníctvom kuriérskej služby. Žalobca teda súdu nevysvetlil, čo mu bránilo, aby predložil zmluvu o
pôžičke zo dňa 14. 2. 2016 v origináli. Súd akceptuje aj námietky žalovaného voči existencii zmluvy o

pôžičke zo dňa 14. 2. 2016, ktorý poukázal na to, že v dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 28. 6.
2016 nie je vôbec spomenutá zmluva o pôžičke zo dňa 14. 2. 2016 a to napriek tomu, že ňou mala byť
poskytnutá žalovanému podstatne vyššia suma ( 125 000 Eur ), než na základe zmluvy o pôžičke zo
dňa 8. 9. 2014. Samotný žalobca argumentoval, že základom všetkých pôžičiek bola zmluva o pôžičke
zo dňa 8. 9. 2014 a tento základ zmluvné strany vždy iba menili ďalšími právnymi úkonmi, a to zmluvou

o pôžičke zo dňa 14. 2. 2016 a dodatkom č. 1 zo dňa 28. 6. 2016. Je potom otázne, prečo v dodatku č. 1
nie je spomenutá zmluva o pôžičke zo dňa 14. 2. 2016. Žalobca tiež nevysvetlil, prečo - za predpokladu
pravdivosti jeho tvrdenia, že základom všetkých pôžičiek je zmluva o pôžičke zo dňa 8. 9. 2014, nie
je zmluva o pôžičke zo dňa 14. 2. 2016 označená ako dodatok k zmluve o pôžičke zo dňa 8. 9. 2014,
pretože podľa ust. 6.1. zmluvy o pôžičke zo dňa 8. 9. 2014 akékoľvek zmeny tejto zmluvy vyžadujú formu

písomného dodatku podpísaného oboma zmluvnými stranami. Dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa
28. 6. 2016 je označený ako dodatok v súlade s ust. 6.1. zmluvy o pôžičke zo dňa 8. 9. 2014, čo je v
súlade s ust. 6.1. zmluvy o pôžičke zo dňa 8. 9. 2014, no zmluva o pôžičke zo dňa 14. 2. 2016 nie je
označená ako dodatok k zmluve o pôžičke zo dňa 8.9. 2014. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu, že zmluva
opôžičkezodňa8.9.2014jezákladomvšetkýchpôžičiekmedzizmluvnýmistranamiaďalšímiprávnymi

úkonmi strany len menili pôvodnú zmluvu o pôžičke zo dňa 8. 9. 2014, by mal byť dodatok č. 1 zo dňa
28. 6. 2016 označený ako dodatok č. 2, pretože podľa tvrdenia žalobcu zmluva o pôžičke zo dňa 14. 2.
2016 mala byť len dodatkom k zmluve o pôžičke zo dňa 14. 2. 2016, takže dodatok zo dňa 28. 6. 2016
by mal byť v skutočnosti už v poradí druhým dodatkom zmluvy o pôžičke zo dňa 8. 9. 2016.Tvrdeniu
žalovaného o neexistencii zmluvy o pôžičke zo dňa 14. 2. 2016 nasvedčuje aj skutočnosť, že zatiaľ

čo na zmluve o pôžičke zo dňa 8. 9. 2014 aj na dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 8. 9. 2014,
uzatvorenom dňa 28. 6. 2016 sú podpisy zmluvných strán úradne osvedčené, na zmluve o pôžičke zo
dňa 14. 2. 2016 podpisy osvedčené nie sú, napriek tomu, že sa jedná o podstatne vyššiu sumu pôžičky,
než v zmluve zo dňa 8. 9. 2014. Vizuálnym porovnaním umiestnenia podpisov strán a svedka L. V. na
zmluve o pôžičke zo dňa 14. 2. 2016 súd zistil, že podpis dlžníka sa nachádza podstatne nižšie napravo

od slova „ dlžník „ , zatiaľ čo podpisy žalobcu a L. V. sa nachádzajú tesne pri označení „ veriteľ „ a
„ svedok „ . To nasvedčuje tvrdeniu žalovaného o dodatočnom vyprodukovaní zmluvy o pôžičke zo dňa
14.2.2016žalobcomnazákladedispozíciesčistýmilistamipapiera,podpísanýmižalovanými.Otom,že
žalobca má k dispozícii takéto listy papiera, vypovedala svedkyňa C. V., ktorej žalobca tieto listy papiera
aj ukázal. Táto svedkyňa tiež uviedla, že žalobca jej ohľadne účelu týchto listov papiera s podpismi

žalovaného uviedol, že ich plánuje použiť na to, aby žalovaného poškodil. Žalobca tiež nevysvetlil, z
akého dôvodu vo svojom liste ( prostredníctvom zástupcu ), označenom ako „ Predžalobná výzva na
úhradu dlžného plnenia pôžičky vo výške 60 000 EUR „ vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 60 000
EUR, a nie 160 000 EUR, ako si uplatnil v žalobe, napriek tomu, že v texte tohto listu uvádza, že záväzokžalovaného v súvislosti so zmluvou o pôžičke zo dňa 8. 9. 2014, zmluvou o pôžičke zo dňa 14. 2. 2016 a
v zmysle dodatku č. 1 zo dňa 18. 6. 2016 . Súd potom uzavrel, že žalobca nepreukázal, že so žalovaným
uzatvorili zmluvu o pôžičke zo dňa 14. 2. 2016 a preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 125000 EUR

s príslušenstvom zamietol.

8. K procesným súvislostiam súd uvádza, že pokiaľ zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 4. 3. 2020
navrhol opätovné výsluchy strán s odôvodnením, že chce, aby sa vyjadrili k skutočnostiam, ktoré uviedla
svedkyňa C. V., súd tento návrh zamietol. O tom, že na pojednávaní dňa 4. 3. 2020 bude vypočutá

svedkyňa C. V., mal žalobca vopred vedomosť, pretože na predchádzajúcom pojednávaní súd vyhlásil
uznesenie, že pojednávanie sa odročuje na deň 4. 3. 2020 za účelom výsluchu tejto svedkyne. Žalobcovi
teda nič nebránilo zúčastniť sa na pojednávaní dňa 4. 3. 2020 a osobne sa vyjadriť k výsluchu svedkyne.
Žalobca však ani nevysvetlil, z akého dôvodu by opätovný výsluch strán mohol prispieť k objasneniu
veci. Na pojednávaní dňa 4. 3. 2020, na ktorom bola vypočutá svedkyňa C. V., boli prítomní zástupcovia
oboch strán, ktorí mali možnosť svedkyni klásť otázky a túto možnosť aj využili. Tiež im bolo umožnené

vyjadriť sa k samotnému výsluchu ako dôkazu. Súd neakceptoval ani požiadavku zástupcu žalobcu,
ktorý na pojednávaní dňa 4. 3. 2020 žiadal o 15- minútovú prestávku v pojednávaní, aby mohol so
žalobcomkonzultovaťobsahvýpovedesvedkyneC.V..Akoužbolouvedené,žalobcaotom,ženatomto
pojednávaní bude vypočutá svedkyňa C. V., vopred vedel a mohol sa pojednávania osobne zúčastniť.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že ju
priznal žalovanému, ktorý bol v konaní čiastočne úspešný. Predmetom konania je suma 160 000 EUR s
úrokom z omeškania 0,05% denne zo sumy 60 000 EUR od 29. 7. 2016 do zaplatenia a zo sumy 100 000
EUR od 29. 8. 2016 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje celkovú sumu 266050
EUR. Žalobcovi súd priznal 35000 EUR s úrokom z omeškania 0,05% denne, počnúc dňom 4. 9. 2016,

do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje celkovú sumu 57890 EUR. Úspech žalobcu v
konaní je teda 22%, úspech žalovaného je 78%, čistý úspech žalovaného je 56%. ( 78% -22% = 56% ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na

príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.