Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. december 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 22CbZm/248/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113223281
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Tomašovský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8113223281.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Štefanom Tomašovským, v právnej veci žalobcu: A., zastúpeného

JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, proti
žalovanému: E., o zaplatenie 400,00 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Z r u š u j e zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Prešov č. k. 22Zm/123/2013-5 zo dňa
14.08.2013 v celom rozsahu.

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou dňa 13.08.2013 sa žalobca domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 400,00 € s
príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalovaný vystavil vlastnú
zmenku bez protestu, ktorá znela na rad žalobcu v Humennom dňa 18.07.2013. V zmenke sa žalovaný
zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 400,00 € a to do 01.08.2013, pričom plniť sa malo v mieste
trvalého bydliska žalobcu na adrese Jilemnického sady 14, 066 01 Humenné. Napriek výzve žalovaný
zmenkovú sumu doposiaľ nezaplatil.

2.Dňa14.08.2013súdvovecivydalzmenkovýplatobnýrozkaz,protiktorémužalovanýpodalvzákonnej
lehote námietky. Námietky boli odôvodnené tým, že žalobca ho podvodným spôsobom priviedol k
podpísaniu zmenky. Cez žalobcu si vybavoval prácu a e-mailom mu poslal všetky potrebné doklady,
ktoré žiadal. Po nejakom čase sa mu žalovaný ozval, či tá ponuka s prácou ešte platí a on sa vyjadril, že
áno, tak si dohodli stretnutie, ku ktorému došlo dňa 18.07.2013 v hoteli Karpatia v Humennom. Svedkom
a ďalším podvedeným v tejto veci bol známy žalovaného, E., ktorý mal tiež záujem o prácu, ktorú mal v
zahraničí zabezpečiť žalobca. Na stretnutí žalobca povedal, že prácu s istotou dostanú a dal im podpísať

potrebné tlačivá k vybaveniu pracovných víz. Sumu 400,00 € mal žalovaný uhradiť až vtedy, keď žalobca
vybavíadodápotrebnépracovnévíza.Žalovanémuajehoznámemudalžalobcapodpísaťviacerotlačív,
pričom nevedomky podpísal aj túto zmenku, neuvedomujúc si formuláciu a vážnosť tohto dokumentu.
Doposiaľ žalobca nevybavil ani víza, ani prácu, ktorú sľúbil.

3. Žalobca vo vyjadrení k námietkam proti zmenkovému platobnému rozkazu uviedol, že zmenka je
zákonným ordre cenným papierom, ktoré je vydaný vo forme a s obsahom ustanoveným zákonom.

Podstatou zmenky je záväzok zaplatiť vlastníkovi zmenky sumu určenú zmenkou. Zmenka je abstraktný
cenný papier z hľadiska vyjadrenia, ako aj dokazovania kauzy, preto na vznik a uplatnenie zmenkových
záväzkov zákon neviaže iné predpoklady, než splnenie hmotnoprávnych náležitostí a procesnoprávnych
predpisov. Námietky sa týkajú iba kauzy zmenky, preto sú irelevantné.4. Rozsudkom č. k. 22CbZm/248/2013-34 zo dňa 05.02.2014 tunajší súd rozhodol tak, že zrušil
zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Prešov č. k. 22Zm/123/2013-5 zo dňa 14.08.2013 v celom

rozsahu, a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok súdu prvej
inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozsudok považoval za absolútne nezákonný a
nepreskúmateľný. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti kauzálnych námietok jednoznačne

nezodpovedá požiadavkám riadneho odôvodnenia a presvedčivého rozhodnutia. Preto sa pridržiava
svojich, viackrát prezentovaných tvrdení, ktoré jednoznačne sa opierajú o ZoZŠ, o súdnu prax a v
zásadesúzmyslomceléhosystémuzmeniekašekov,čotýkavyjadrovaniakauzy,resp.ichabstraktnosti.
Zmenka je zákonným ordre cenným papierom, ktorý je vydaný vo forme a s obsahom ustanom
zákonom. Je to abstraktný cenný papier z hľadiska vyjadrenia, ako aj dokazovania kauzy. Nesúhlasí s
konštatovaním okresného súdu, že vlastná zmenka, ktorú žalovaný vypísal a podpísal, nie je zmenkou

perfektnou v zmysle § 75 ZoZŠ. V zmysle čl. I § 40 ods. 1 a 2 ZoZŠ majiteľ zmenky nie je povinný prijať
plnenie pred zročnosťou a zmenečník, ktorý platí pred zročnosťou, koná na vlastné nebezpečenstvo. Z
týchto ustanovení a taktiež zo súdnej praxe jednoznačne vyplýva právo (teda nie povinnosť) zmenečníka
na zaplatenie zmenkovej sumy pred zročnosťou zmenky, a to kedykoľvek v tomto rozhodujúcom čase. V
zmysle zákona má zmenečník teda po splatnosti zmenky povinnosť plniť tak, ako sa vo vlastnej zmenke

zaviazal, a vlastník zmenky je povinný toto plnenie prijať. Ďalej tvrdil, že hoci údaj o splatnosti zmenky
v zmysle čl. I § 33 ZoZŠ je riadne obsiahnutý v zmenke, nič to nemení na skutočnosti, že zmenečník
má vždy právo na skoršie plnenie, a tento postup je striktne v súlade so ZoZŠ. Z obavy, že osoby
neznalé práva v zásade nepoznajú zákon, žalobca preto s najlepším svedomím a vedomím po dohode
so žalovaným rozhodol, aby toto bolo uvedené vo vlastnej zmenke ním vystavenej takým spôsobom, že

k fixnému dátumu splatnosti zmenky, v tomto prípade ide o deň 01.08.2013, bude pridané slovo aj „do“,
ktoré jednoznačne poukazuje na právo (teda nie povinnosť) zaplatiť zmenkovú sumu aj pred splatnosťou
zmenky, teda pred týmto dátumom.

6. Rozsudkom č. k. 5CoZm/17/2014-78 zo dňa 02.07.2015 Krajský súd v Prešove napadnutý rozsudok

potvrdil a žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením č. k. 2Obdo/4/2016-105 zo dňa 28.02.2017 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

8. Následne uznesením č. k. 5CoZm/2/2017-167 zo dňa 29.03.2018 Krajský súd v Prešove rozsudok
tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, keďže z námietok žalovaného
voči zmenkovému platobnému rozkazu vyplýva, že žalovaný nenamietal nepresnosť splatnosti zmenky,
alejehonámietkysúkauzálnehopôvodu,tedaneexistenciedlhuatakajneexistenciedôvoduvystavenia

zmenky.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán a oboznámením listinných dôkazov,
a to zmenky, potvrdenia o podaní trestného oznámenia, rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa
02.05.2019, ako aj ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

10. Dňa 18.07.2013 žalovaný vystavil v Humennom zmenku „bez protestu“, v ktorej zložil
bezpodmienečný sľub za túto zmenku zaplatiť žalobcovi sumu 400,00 €, a to do 01.08.2013 v mieste
jeho trvalého bydliska. Zmenka bola opatrená vlastnoručným podpisom žalovaného.

11. Dňa 26.08.2013 žalovaný podal trestné oznámenie týkajúce sa podozrenia zo spáchania trestného
činu podvodu pri sprostredkovaní práce.

12. Z výsluchu žalovaného vyplýva, že k stretnutiu so žalobcom došlo po tom, čo žalovaný na internete
našiel ponuku na zamestnanie v zahraničí, na vrtných plošinách v Bahrajne. Žalovaný si nie je vedomý

toho,žebypodpísalzmenku.Žalobcanevybavilanizamestnanie,anivíza,nakoniecužnedvíhaltelefóny
a od toho momentu sa s ním žalovaný nekontaktoval. Žalobca ho na zaplatenie zmenkovej sumy
nevyzval, dozvedel sa o tom až cestou súdu. Žalovaný pripustil, že sa jedná o jeho písmo a podpis nazmenke, no nevedel, čo vypĺňa. Žalobca mu hovoril, aby mu tam vypísal nacionálie a sumu 400,00 €,
že to ani nepocíti keď bude mať výplaty.

13. Z výsluchu žalobcu vyplýva, že zmenka je abstraktný cenný papier a ten, kto ju vypisoval, podpisoval
juvlastnourukouadobrovoľne.Kokolnostiamstretnutiasožalovanýmakokolnostiamprácevzahraničí,
ktorú mal žalobca sprostredkovať, žalobca uviedol, že súd nemá čo skúmať tieto náležitosti a odmietol
odpovedať na takéto otázky. Opäť poukázal na to, že námietka žalovaného sa týka iba kauzy zmenky,
čo je podľa jeho názoru v zmysle zákona irelevantné.

14. Rozsudkom č. k. 6To/11/2019-565 zo dňa 02.05.2019, právoplatným dňa 02.05.2019, Krajský súd
v Prešove rozhodol tak, že žalobca je vinný, že ako sprostredkovateľ zamestnania za úhradu ponúkal
prostredníctvominternetusprostredkovanieprácenaropovodochavrtnýchplošináchvBahrajne,kdena
základe vyššie uvedeného inzerátu ho kontaktovali žalovaný a E., kde na žiadosť žalobcu tomu zaslali v
mesiaci jún 2013 prostredníctvom elektronickej pošty požadované doklady pre sprostredkovanie práce,

pričom dňa 18.07.2013 sa žalobca osobne stretol so žalovaným a E. v hoteli Karpatia v Humennom, kde
žalobca ich oboznámil s platovými podmienkami a zároveň im predložil k podpísaniu listiny v anglickom
jazyku, ktoré mali slúžiť na vybavenie víz, medzi ktorými sa nachádzala aj zmenka na sumu 400,00 €,
ktorú E. podpísal v domnienke, že podpisuje doklad potrebný na vybavenie víz a žalovaný na žiadosť
žalobcu napísal sumu 400,00 € a dátum už na pripravenú predtlač v domnienke, že ide o jeho súhlas

s tým, že z prvej výplaty mu bude zrazená suma 400,00 € v prospech žalobcu za sprostredkovanie
práce, teda suma 400,00 € na základe ich vzájomnej ústnej dohody mala predstavovať poplatok za
úhradu zamestnania v zahraničí, avšak táto suma mala byť podľa udania žalobcu zrazená záujemcom
o prácu v zahraničí z ich prvej výplaty, pričom žalobca do dnešného dňa prácu v zahraničí menovaným
nesprostredkoval a vyplatenie finančnej hotovosti vo výške 400,00 € od nich vymáhal prostredníctvom

súdu aj napriek tomu, že k sprostredkovaniu zamestnania z jeho strany nedošlo, teda na škodu
cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a využil omyl iného a spôsobil tak
na cudzom majetku malú škodu, toto konanie bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu v
úmysle spáchať ho, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, čím spáchal pokračovací prečin podvodu
podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

15. Podľa § 471 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“),
konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

16. Podľa § 372y ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ak
odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona (23.12.2015) sa
použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový
platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa doterajších predpisov.
Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, ktorý nebol doručený niektorému z odporcov

do dňa účinnosti tohto zákona, súd vo vzťahu k tomuto odporcovi zruší a nariadi pojednávanie.

17. Podľa § 175 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 22.12.2015, ak odporca podá včas námietky, súd
nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku
súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či

ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o
ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný
rozkaz.

18. Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. Zákona zmenkového a šekového, vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.19. Podľa čl. I § 7 zákona č. 191/1950 Zb. Zákona zmenkového a šekového, ak sú na zmenke
podpisy osôb, ktoré sa nemôžu zmenečne zaväzovať, podpisy nepravé, podpisy vymyslených osôb
alebo podpisy, ktoré z nejakého iného dôvodu nezaväzujú osoby, ktoré sa na zmenku podpísali alebo

v mene ktorých bola zmenka podpísaná, nemá to vplyv na platnosť záväzkov ostatných osôb na nej
podpísaných.

20. Skutočnosť, že na zmenke je vyznačený formálne správne prejav vôle osoby, ešte neznamená, že
tento prejav vôle bude aj podpísanú osobu zaväzovať. Prejav vôle konajúcej osoby vyznačený podpisom

na zmenke však môže byť postihnutý rôznymi vadami. Formálne správne zmenkovo vyznačený podpis
nemusí teda materiálne zaväzovať. Uvedené ustanovenie demonštratívne uvádza výpočet materiálnych
vád podpisov na zmenke, t.j. prípady, keď formálne správne podpisy zmenkovo nezaväzujú. Podpis
nezaväzuje materiálne osobu, ktorá nie je spôsobilá na zmenkovoprávne úkony (napr. maloleté osoby
alebo osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony). Rovnako podpis materiálne nezaväzuje
osobu, ak ide o jej nepravý podpis alebo ak ide o tzv. vymyslenú (fiktívnu) osobu. Podpis však materiálne

nezaväzuje ani vtedy, ak ide o iné ďalšie materiálne vady podpisu. K takejto situácii môže dôjsť, ak prejav
vôle (podpis na zmenke) nebol vykonaný slobodne alebo vážne v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (Zákon zmenkový a šekový - komentár; JUDr. Branislav Jablonka, PhD.; Wolters Kluwer s.
r. o.; Bratislava; r. 2017).

21. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Podľa čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb. Zákona zmenkového a šekového, kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

24. Relatívne námietky (tzv. námietky inter partes) sú mimozmenkové námietky, ktorých podstata
nespočíva vo vadách skriptúry (zmenky), ale vyplývajú z iného vzťahu medzi zmenkovým veriteľom
a zmenkovým dlžníkom, ktorý bol príčinou vzniku zmenkového vzťahu. Keďže námietky vyplývajú z
vlastného vzťahu len medzi žalobcom a žalovaným, označujú sa aj ako relatívne námietky. Relatívnosť
spočíva v tom, že zmenkový dlžník (žalovaný) ich môže uplatniť len voči konkrétnemu majiteľovi

zmenky (žalobcovi). Námietky teda vyplývajú z iného právneho vzťahu, ktorý existuje medzi zmenkovým
dlžníkom (žalovaným) a zmenkovým veriteľom (žalobcom). Uplatnením relatívnych námietok sa
nespochybňuje platnosť zmenky (zmenka je formálne platná), ale zmenkový dlžník sa bráni povinnosti
zaplatiť zmenkovú pohľadávku z dôvodu iného než zmenkového vzťahu medzi majiteľom zmenky a
zmenkovým dlžníkom. Relatívne námietky úzko súvisia s hospodárskym účelom zmeniek. Hoci zmenka

predstavuje záväzok abstraktnej a nespornej povahy, v zásade každá zmenka má svoju príčinu, pre
ktorú bola vystavená. Z tohto hľadiska sa viaže ku kauze. Vo vzťahu ku kauze má zmenka svoju funkciu.
Zmenkový záväzok je na jednej strane samostatný abstraktný záväzkový právny vzťah vznikajúci z
titulu emisie zmenky, ale na druhej strane príčina jeho vzniku súvisí s hospodárskym účelom (funkciou)
zmenky. Podstata kauzálnych námietok spočíva v tom, že zmenkový dlžník sa bráni plneniu zo zmenky

z dôvodov majúcich základ v kauzálnom vzťahu, ktorý zmenka najčastejšie zaisťuje (zabezpečuje).
Kauzálnu námietku môže uplatniť len konkrétny zmenkový dlžník voči konkrétnemu majiteľovi zmenky
(inter partes). Zmenkový dlžník teda nenamieta voči zmenke ako skriptúre, ale voči kauzálnemu záväzku
(vzťahu) súvisiacemu so zmenkou. Rozlišujeme 3 druhy kauzálnych námietok inter partes, a to námietku
zániku kauzálneho záväzku (vzťahu), námietku neprípustnej kauzy a námietku zmeny kauzálneho

záväzku (vzťahu). K námietke zániku kauzálneho záväzku (vzťahu) súd uvádza, že kauzálny záväzok
(vzťah) môže zaniknúť z rôznych právnych dôvodov predpokladaných civilným právom. Kauzálny
záväzok môže zaniknúť najmä splnením, nemožnosťou plnenia, uplynutím času, smrťou veriteľa alebo
dlžníka, započítaním, výpoveďou, preklúziou, splynutím, privatívnou nováciou, urovnaním, odstúpením.
Podstata námietky zániku kauzálneho záväzku (vzťahu) spočíva v tom, že zmenkový dlžník namieta, že

kauzálnyvzťah,ktorýbolpríčinouvystaveniazmenky,existoval,alevdôsledkuprávnejskutočnosti,ktorá
mala za následok zánik záväzku, neskôr zanikol. Ak uvedené zmenkový dlžník preukáže, jeho námietka
bude úspešná. V súvislosti s námietkou "nedlhu" ak by dôkazné bremeno malo byť na žalovanom, ktorý
tvrdí, že v súvislosti so spornou zmenkou kauzálneho vzťahu niet, išlo by o to, že žalovaný by malpreukázať skutočnosť, o ktorej prípadne ani nemá vedomosť. Ak existenciu kauzálneho vzťahu tvrdí
žalobca, potom je logické, že on má mať vedomosť, ako možno jeho existenciu preukázať. Napokon
úvaha o tom, koho v konkrétnom prípade zaťažuje dôkazné bremeno ani nie je rozhodujúca, pretože

rozhodujúce sú výsledky dokazovania (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.11.2008, sp. zn. 1 M
Obdo V 9/2007; Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2010, R 43/2010; Zákon
zmenkový a šekový - komentár; JUDr. Branislav Jablonka, PhD.; Wolters Kluwer s. r. o.; Bratislava; r.
2017).

25. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na plnenie zo zmenky. Medzi stranami nebolo sporné,
že žalovaný predmetnú zmenku vlastnoručne podpísal. Spornou však ostala kauza zmenky, kedy
žalovaný namietal, že sa domnieval, že podpisom zmenky udeľuje súhlas k stiahnutiu poplatku za
sprostredkovanie práce v zahraničí z prvej výplaty, avšak k sprostredkovaniu práce napokon nedošlo.
Žalobca argumentoval tým, že zmenka je abstraktný cenný papier, preto námietky, týkajúce sa iba kauzy
zmenky, sú irelevantné.

26. V danom prípade mal súd preukázané, že žalovaný sa vystavením vlastnej zmenky dňa 18.07.2013
zaviazal zaplatiť žalobcovi do 01.08.2013 v mieste jeho trvalého bydliska zmenkovú sumu 400,00 €.
Označenie zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina
spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj

zročnosti ako aj údaj miesta, kde sa má platiť, tiež meno toho na rad koho sa má platiť, obsahuje dátum
a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Zmenka teda obsahovala všetky formálne náležitosti
jej platnosti.

27. V zmysle ustanovenia čl. I § 17 Zákona zmenkového a šekového sú však medzi zmenkovým

dlžníkom a zmenkovým veriteľom prípustné námietky, ktoré sa zakladajú na vlastnom vzťahu medzi
zmenkovým dlžníkom a zmenkovým veriteľom. Tzv. relatívne námietky môžu byť vo vzťahu k veriteľovi
uplatnené, pričom jednou z týchto námietok je aj námietka neexistencie dlhu alebo dôvodu vystavenia
zmenky. Podľa žalovaného totiž dôvodom vystavenia predmetnej zmenky mala byť skutočnosť, že
žalobca pre neho zabezpečí prácu v zahraničí, avšak k naplneniu tohto dôvodu doposiaľ nedošlo, a

pretosúdnámietkuneexistenciedôvoduvystaveniazmenkyaneexistenciedlhu,považovalzaprípustnú
a dôvodnú. Tvrdenie žalovaného, že voči žalobcovi nemá akýkoľvek dlh, môže byť relevantné len v
spojení s tvrdeným zánikom dohodnutého dôvodu vystavenia zmenky, ktorý musí byť obsiahnutý tiež v
námietkach podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu. Dôvod neexistencie dlhu, ako aj zániku
dohodnutého dôvodu vystavenia zmenky, bol v námietkach žalovaného riadne tvrdený, no žalobca

v priebehu námietkového konania uvedené tvrdenie žalovaného relevantným spôsobom nevyvrátil.
Naopak v trestnom konaní bola neexistencia dôvodu podpisu zmenky jednoznačne preukázaná.
Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že kauzálne námietky
žalovanéhoboliprípustnéazároveňdôvodné,keďžedôvod,prektorýbolazmenkapodpísaná,vpodobe
sprostredkovania práce v zahraničí, naplnený nebol, a preto rozhodol tak, že žalobu zamietol a vydaný

zmenkový platobný rozkaz v celom jeho rozsahu zrušil.

28. Súd zároveň dáva do pozornosti, že aj napriek tomu, že zmenka po formálnej stránke obsahuje
všetky zákonom predpísané náležitosti, formálne správny podpis žalovaného zmenkovo nezaväzuje.
V konaní bolo preukázané, že žalovaný bol pri podpise zmenky žalobcom uvedený do omylu, kedy

žalovaný nevedel, že podpisuje zmenku a túto zmenku podpisoval domnievajúc sa, že ide o jeho súhlas
s tým, že z prvej výplaty mu bude zrazená suma 400,00 € v prospech žalobcu za sprostredkovanie práce,
teda suma 400,00 € na základe ich vzájomnej ústnej dohody mala predstavovať poplatok za úhradu
sprostredkovania zamestnania v zahraničí. Žalobca však žalovanému doposiaľ akékoľvek zamestnanie
nesprostredkoval. Za uvedené konanie bol žalobca Krajským súdom v Prešove právoplatne uznaným za

vinného,atozospáchaniapokračovaciehoprečinupodvodu,vštádiupokusu.Zuvedenéhotedamalsúd
jednoznačne preukázané, že prejav vôle žalovaného v podobe podpísania zmenky nebol za žiadnych
okolností urobený slobodne a vážne, v dôsledku čoho žalovaného podpis na zmenke ani materiálne
nemôže zaväzovať.

29. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.30. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

31. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanoveniami §§ 142 ods. 1 a 151 ods. 1 O.s.p. tak,
že v konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, s poukazom na to, že žalovaný si náhradu
trov konania výslovne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na

Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.