Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. január 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117208937
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1117208937.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci žalobcu: GRENKELEASING s. r. o., so
sídlom Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, IČO: 43 878 989, zastúpeného M&M Legal s. r. o., so sídlom
Drieňová 27, 821 01 Bratislava, IČO: 47 683 325, proti žalovaným: 1. S-HAUSREAL s. r. o., so sídlom
Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 46 121 960, 2. X.. P. W.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXXX/

XX, XXX XX O., o zaplatenie 16.687,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/55/2017-62 zo dňa 24.03.2021 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I č. k. 26Cb/55/2017-62 zo dňa 24.03.2021 o d m i e t a .

Žalobcovi priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade povinnosťou zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 16.687,01 Eur s úrokom z omeškania zo sumy 407,32 Eur
vo výške 0,1% za každý deň omeškania od 07.07.2016 do zaplatenia, 407,32 Eur vo výške 0,1% za
každý deň omeškania od 07.10.2016 do zaplatenia, 407,32 Eur vo výške 0,1% za každý deň omeškania

od 07.01.2017 do zaplatenia, 4.252,04 Eur vo výške 0,1% za každý deň omeškania od 01.04.2017
do zaplatenia, 473,22 Eur vo výške 0,1% za každý deň omeškania od 07.07.2016 do zaplatenia,
473,22 Eur vo výške 0,1% za každý deň omeškania od 07.10.2016 do zaplatenia, 473,22 Eur vo výške
0,1% za každý deň omeškania od 07.01.2017 do zaplatenia, 5.054,74 Eur vo výške 0,1% za každý
deň omeškania od 01.04.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v sume 40,- Eur (výrok I) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,

o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku
(výrok II).

2. Predmetné meritórne rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou,
doručenou súdu dňa 06.04.2017 domáhal proti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 16.687,01 Eur
s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu leasingovej zmluvy č. 095002719 zo dňa 20.05.2015 a

leasingovej zmluvy č. 095002750 zo dňa 05.08.2015.

3. Súd prvej inštancie doručil žalobu spolu s prílohami žalovaným v 1. a 2. rade a uznesením zo dňa
16.04.2020 ich vyzval, aby sa k žalobe písomne vyjadrili v lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetného
uznesenia - ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznávajú, aby vo vyjadrení uviedli rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú, a označili dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Súčasne boli žalovaní v 1. a 2. rade poučení o tom, že ak si uvedenú povinnosť nesplnia,
súd prvej inštancie môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Žalovaní v 1.a 2. rade sa napriek predmetnej výzve súdu prvej inštancie v stanovenej lehote a ani ku dňu vydania
rozhodnutia nijakým spôsobom nevyjadrili.

4. Súd prvej inštancie preto s poukazom na ustanovenie § 177 ods. 2, § 273 a § 275 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) rozhodol, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozhodnutia (ods. 1 odôvodnenia).

5. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali žalovaní v 1. a 2. rade v zákonnej lehote

odvolanie, dôvodiac tým, že na základe uvedenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaní v 1. a 2.
rade vyjadrili elektronickým podaním, ktoré však z technických príčin systémom neprešlo. Rovnako
tak žalovaní v 1. a 2. rade poukázali na to, že v predmetnej sporovej veci sa jedná o hodnotu sporu
prevyšujúcu 2.000,- Eur bez príslušenstva a nejde o otázku jednoduchého právneho posúdenia, preto
súd prvej inštancie tým, že rozhodol bez nariadenia pojednávania vo veci, pochybil. Záverom žalovaní
v 1. a 2. rade uviedli, že žalobcom uplatňovaná sadzba úrokov z omeškania vo výške 0,1% denne

predstavuje 36,5% úrok z omeškania ročne, čo je v rozpore s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z.
Vzhľadomnauvedenéskutočnostižalovanív1.a2.radeodvolaciemusúdunavrhujú,abybolnapadnutý
rozsudok pre zmeškanie zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje
s rozhodnutím súdu prvej inštancie a má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo
zisteného stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, pričom na zistený skutkový stav boli
aplikované relevantné ustanovenia právnych predpisov, preto žalobca považuje predmetné rozhodnutie
súdu prvej inštancie za správne. Žalovaní v 1. a 2. rade v nimi podanom odvolaní neuvádzajú žiadne

nové relevantné skutočnosti, ktorými by odôvodňovali podané odvolanie, nekonkretizujú žiadne nové
skutočnosti, ktoré by mali vplyv na prvoinštančné rozhodnutie, preto žalobca považuje predmetné
odvolaniezaneopodstatnenéaúčelové.Vovzťahukžalovanýmiv1.a2.radenamietanejsadzbeúrokov
z omeškania žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s tým,
že táto je v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti (aj s odkazom na všeobecné leasingové podmienky

ako súčasť leasingových zmlúv č. 095002719 zo dňa 20.05.2015 a č. 095002750 zo dňa 05.08.2015)
a tiež v súlade s poctivým obchodným stykom. Žalobca tak vyhodnotil procesnú obranu žalovaných v
1. a 2. rade ako účelovú a irelevantnú. Záverom žalobca dodal, že má za to, že konanie pred súdom
prvejinštanciebolovykonanévrozsahupostačujúcomnazistenierozhodujúcichskutočnostípotrebných
pre rozhodnutie, preto odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnutý rozsudok pre zmeškanie potvrdil a

zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na náhradu trov konania.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C.s.p. prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p.
bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť.

8. Podľa § 273 C.s.p., súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm.
a) rozsudkom pre zmeškanie,
ktorým žalobe vyhovie, ak :
a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto
svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

9. Podľa § 355 ods. 1 C.s.p., proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.

10. Podľa § 356 písm. b) C.s.p., odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

11. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.12. Rozsudok pre zmeškanie v zmysle § 273 C.s.p. predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia,
ktorý je následkom procesnej pasivity žalovaného prejavujúcej sa tým, že si neplní základné povinnosti
sporovej strany vo forme svojej procesnej obrany. Vyjadrenie k žalobe predstavuje základnú povinnosť

tvrdenia žalovaného v sporovom konaní, absencia ktorej je porušením súčinnosti súdu a sporových strán
pri rýchlom a efektívnom skončení sporu. V kontexte uvedeného odvolací súd poukazuje na zásadu
„práva patria len bdelým", teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu, uplatnenie a výkon svojich práv
a ktorí svoje procesné úkony uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, inak ich
podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 233/2015

zo dňa 12.09.2016). V prípade nečinnosti, spočívajúcej v nevyjadrení sa k žalobe riadne a včas je preto
žalovaný (za splnenia všetkých zákonom požadovaných podmienok) sankcionovaný skráteným druhom
rozhodnutia v spore.

13. Prípustnosť odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie je založená na princípe generálnej
klauzuly, t.j. odvolanie je prípustné proti každému rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, čo je

predmetomkonaniaaakýmspôsobomsúdprvejinštanciemeritórnerozhodol-čižalobevyhovelcelkom/
sčasti, alebo ju zamietol. Z nej zákon pripúšťa 3 výnimky, výpočet ktorých je taxatívny, teda nie je možné
ho rozširovať. Jednou z uvedených výnimiek je aj rozsudok pre zmeškanie (kontumačný rozsudok).
Napriek tomu, že voči tomuto rozsudku odvolanie nie je v zásade možné, zákon výnimočne odvolanie
pripúšťa, avšak prípustnosť viaže len na jediný dôvod, ktorým je, že neboli splnené podmienky na

vydanietakéhotorozhodnutia.Existenciapredmetnéhodôvodujevprvomradepodmienkouprípustnosti
odvolania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí v súlade s § 386
písm. c) C.s.p. odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
V prípade, ak sa odvolací dôvod preukáže, stáva sa súčasne aj dôvodom úspešnosti odvolania.

14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov uvedených v odvolaní žalovaných v 1. a
2. rade nedospel k záveru, že by neboli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre
zmeškanie podľa § 273 C.s.p. a zároveň neboli zistené ani nijaké iné nedostatky, ktoré by súdu prvej
inštancie bránili daným spôsobom rozhodnúť.

15. Vo vzťahu k odvolaniu žalovanej strany sporu mal odvolací súd za preukázané, že žalovaní v 1.
a 2. rade nesplnenie podmienok na vydanie rozsudku podľa § 273 C.s.p. nepreukázali, nakoľko - ako
vyplýva z obsahu spisu, v danom prípade zákonné podmienky pre rozhodnutie súdu prvej inštancie
uvedeným spôsobom splnené boli. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 06.04.2017 domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd prvej inštancie zaviazal žalovanú stranu na plnenie (§ 137 písm. a)

C.s.p.), pričom uznesenie č. k. 26Cb/55/2017-54 zo dňa 16.04.2020, ktorým súd prvej inštancie uložil
žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť v zmysle § 273 a) C.s.p., t.j. písomne sa v lehote 15 dní vyjadriť k
žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na
ktoré sa odvolávajú, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, bolo žalovaným v 1. a 2. rade
riadne doručené do vlastných rúk (§ 273 písm. c) C.s.p.) - žalovanému v 1. rade dňa 22.10.2020 (č.

l. - 56 spisu) a žalovanej v 2. rade dňa 09.11.2020 (č. l. - 55 spisu). Súd prvej inštancie zároveň v
predmetnom uznesení žalovaných v 1. a 2. rade poučil o následku nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 273 písm. b) C.s.p. Žalovaní v 1. a 2.
rade však boli v predmetnom sporovom konaní absolútne nečinní. Vzhľadom na skutočnosť, že po
posúdení zákonných podmienok dospel súd prvej inštancie k záveru, že je možné rozhodnúť rozsudkom

pre zmeškanie podľa § 273 C.s.p., rozhodol v predmetnej sporovej veci uvedeným skráteným druhom
rozhodnutia.

16. V danom prípade neobstojí ani tvrdenie žalovaných v 1. a 2. rade, týkajúce sa nesplnenia podmienok
pre rozhodovanie zo strany súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, nakoľko v súlade s

ustanovením § 177 ods. 2 písm. c) C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v prípade,
ak to ustanovuje tento zákon. Vzhľadom na to, že Civilný sporový poriadok v prípade rozhodovania
kontumačným rozsudkom podľa § 273 C.s.p. jednoznačne ustanovuje, že vydaniu takéhoto druhu
rozhodnutia pojednávanie predchádzať nemusí (nakoľko zásada bezprostrednosti a ústnosti nie je
absolútna), v danom prípade bol splnený predmetný zákonný predpoklad pre to, aby súd prvej

inštancie pojednávanie vo veci nenariadil. Navyše, žalovanými v 1. a 2. rade namietaná hodnota sporu
prevyšujúca sumu 2.000,- Eur bez príslušenstva a absencia otázky jednoduchého právneho posúdenia
veci vrátane nespornosti skutkových tvrdení sporových strán (§ 177 ods. 2 písm. a) C.s.p.) nie je
podmienkou, ktorá by v prípade vydania kontumačného rozsudku bez nariadenia pojednávania muselabyť splnená kumulatívne spolu s ostatnými, v ustanovení § 177 ods. 2 C.s.p. uvedenými zákonnými
podmienkami. S poukazom na znenie § 177 ods. 2 C.s.p. sa totiž jedná o taxatívne vymenované
prípady, kedy zákonodarca ustálil, že nariaďovať pojednávanie nie je potrebné a tieto prípady nie sú na

sebe závislé. Opakovane preto odvolací súd v danom prípade poukazuje na splnenie vyššie uvedenej
samostatne existujúcej zákonnej podmienky podľa § 177 ods. 2 C.s.p. aj s odkazom na ustanovenie
§ 273 C.s.p.

17. Ako irelevantný vyhodnotil odvolací súd taktiež argument žalovaných v 1. a 2. rade spočívajúci

v tvrdení, že ich vyjadrenie k predmetnej žalobe, na doručenie ktorého boli vyzvaní uznesením súdu
prvej inštancie č. k. 26Cb/55/2017-54 zo dňa 16.04.2020, nebolo súdu prvej inštancie doručené titulom
technickej chyby pri odosielaní. Odvolací súd poukazuje jednak na to, že predmetné uznesenie bolo
žalovanému v 1. rade doručené dňa 22.10.2020 a žalovanej v 2. rade dňa 09.11.2020, pričom lehota na
vyjadrenie sa k žalobe bola súdom prvej inštancie stanovená na 15 dní, v ktorej sa však žalovaní v 1.
a 2. rade nevyjadrili - ako vyplýva z prílohy odvolania, žalovaní v 1. a 2. rade vytvorili podanie v rámci

predmetného sporového konania až dňa 14.01.2021, t.j. po márnom uplynutí súdom stanovenej 15-
dňovej lehoty na vyjadrenie. Navyše, pokiaľ žalovaní v 1. a 2. rade disponovali vedomosťou o tom, že ich
(oneskorené) vyjadrenie k žalobe neprešlo systémom, ako sami uvádzajú v odvolaní - čo však zároveň
relevantným spôsobom nepreukázali, mali za účelom splnenia si predmetnej povinnosti uloženej súdom
prvej inštancie iniciovať jeho doručenie iným spôsobom, resp. prostredníctvom systému opakovane. Ako

zároveň vyplýva aj z používateľskej príručky oblasti eŽaloby, zverejnenej na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, pokiaľ je podanie v stave, označenom ako „rozpracované“ (čo ako
dôkaz v rámci poukazovania na nedoručenie ich vyjadrenia k žalobe titulom technickej chyby predložili
žalovaní v 1. a 2. rade na č. l. - 75 a - 76 spisu), znamená to, že systém poskytuje možnosť úpravy
dát formulára a podania príloh - následne sa jeho odoslanie realizuje kliknutím na tlačidlo „odoslať

podanie“ a po potvrdení kontrolnej otázky sa formulár odošle, pričom systém zároveň vyplní číslo
podania, dátum a čas odoslania. Ak by došlo v procese spracovania k chybe, systém užívateľa upozorní
hláškou - o čom by boli v danom prípade informovaní aj žalovaní v 1. a 2. rade a - ako odvolací súd
uviedol vyššie, následne mali iniciovať doručenie svojho vyjadrenia opakovane (resp. iným spôsobom).
Uvedený argument žalovaných v 1. a 2. rade preto nepredstavuje žiadny opodstatnený dôvod, pre

ktorý by súd prvej inštancie rozsudok pre zmeškanie žalovaného za preukázateľného splnenia zákonom
požadovaných podmienok (§ 273 C.s.p.) vydať nemohol.

18. Vzhľadom na to, že žalovaní v 1. a 2. rade v podanom odvolaní absenciu zákonných podmienok
na vydanie rozsudku podľa § 273 C.s.p. nepreukázali, ich odvolanie tak smeruje proti rozsudku, proti

ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, preto ho odvolací súd, postupujúc podľa § 386 písm. c) C.s.p. ako
neprípustné odmietol.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Keďže v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca (s poukazom

na skutočnosť, že odmietnutie odvolania je po procesnej stránke považované za neúspech v konaní
a nárok na náhradu trov prináleží sporovej strane, ktorá ho nepodala), odvolací súd mu priznal voči
žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške
trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).