Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/95/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217215806
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:1217215806.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci
žalobcu: E. V., bytom T. L. XXXX/XA, J., zastúpeného JUDr. Jozef Polák, advokát so sídlom S. D. XXXX/
XX, K. T., proti žalovanému: Ing. I. G., bytom X. XXXX/XX, P., zastúpenému JUDr. Sylviou Filipovou,
advokátkou so sídlom O. X, J., o zaplatenie sumy 60 839,67 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 2C/8/2018-405 zo dňa 03. 06. 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II. priznal
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pôvodná žalobkyňa -
S. G. (neskôr pripustená zámena účastníkov) žiadala, aby jej žalovaný zaplatil sumu 60 839,67 eur
spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 01. 03. 2017 na tom skutkovom základe, že žalovaný
mal porušiť svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali z ústnej dohody zo dňa 04. 05. 2016 uzavretej medzi
ním a právnou predchodkyňou žalobcu, a to vrátiť ňou už zaplatenú časť kúpnej ceny z prostriedkov
svojho hypotekárneho úveru, ktorý mu bol poskytnutý. Súd prvej inštancie posudzoval vec v zmysle

§ 420 Občianskeho zákonníka, resp. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Skúmal tiež, či nárok
nevznikol zo zmluvného vzťahu (§ 51 OZ), avšak dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno. Nepreukázal existenciu svojho nároku voči žalovanému ani z titulu náhrady škody, z titulu
bezdôvodného obohatenia, ani z titulu zmluvného vzťahu. Pri zdôvodnení rozhodnutia súd vychádzal
najmä z Dodatku č. 2 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 04. 05. 2016, ktorý bol uzatvorený medzi
právnou predchodkyňou žalobcu - S. G. a žalovaným ako budúcim kupujúcim. Poukázal najmä na čl. II.
ods. 3, resp. čl. III. ods. 1, 2, 3, z ktorých vyplynulo, že budúci kupujúci 1/ - S. G. a budúci kupujúci 2/

- Ing. G. vyhlasujú, že nemajú voči sebe žiadne práva, ani záväzky, či nesplatené pohľadávky. Keďže
opak v konaní preukázaný nebol, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd
podľa § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na úspech strán v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie
žalobca. Poukazoval na ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. Žalobca dôvodil tým, že pre
vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí,pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšieho procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Odvolateľ sa nestotožnil so záverom, že žalobca svoj nárok voči žalovanému nepreukázal z

akéhokoľvek záväzku žalovaného voči nemu. Ak aj v čl. II. bod 3 Dodatku č. 2 zmluvy bolo uvedené,
že budúci kupujúci 1/ a budúci kupujúci 2/ podpisom dodatku vyhlasujú a robia nesporným, že medzi
nimi došlo k dohode týkajúcej sa už zložených finančných prostriedkov uhradených zo strany budúceho
kupujúceho 1/ v prospech budúceho predávajúceho a že vzájomné vysporiadanie ohľadom týchto
finančných prostriedkov vykonali mimo zmluvu z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že žalovaný

síce mal vedomosť o existencii zložených a uhradených finančných prostriedkov v podobe zálohy 30
% z kúpnej ceny, rezervačného poplatku a doplatku za nadštandardné úpravy bytu v sume 60 839,67
eur, čo v konaní ani nepopieral a čo inak vyplýva aj z obsahu čl. III. bod 1 Dodatku č. 2. Zároveň však
z toho vyplýva aj tá skutočnosť, že ku dňu podpisu Dodatku č. 2 sa dané strany (S. G. a žalovaný)
medzi sebou ohľadne týchto finančných prostriedkov už vzájomne vyporiadali, a teda síce mimo daného
Dodatku č. 2, ale práve takým spôsobom, že voči sebe nemajú žiadne právo ani záväzky, či nesplatené

pohľadávky. V tejto súvislosti poukazoval žalobca, že sa jedná o totožný text, aký bol aj v Dodatku č. 3,
kedy na vtedajšiu priateľku žalovaného, teraz jeho manželku J. T. (G.) bolo postúpené právo na kúpu
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/4. Tvrdil, že ide o formulárovú zmluvu a vyhlásenie v danom
čl. III. bod 3 dodatkov je možné považovať za nadbytočné a pre neurčitosť aj neplatné. S takýmito
závermi súdu prvej inštancie sa však v žiadnom prípade nemožno stotožniť. Žalobca považuje rozsudok

za nesprávny a nezákonný. Súdu ušlo pozornosti, že žalobca alternatívne postavil žalobné dôvody na
dvochhmotnoprávnychdôvodochnárokunaplnenie.Jednýmznichbolnároknavydaniebezdôvodného
obohatenia. Je nepochybné, že zo strany právnej predchodkyne žalobcu došlo k zaplateniu sumy 60
839,67 eur, pričom takto zaplatené peňažné prostriedky boli použité na úhradu kúpnej ceny za byt vo
vlastníctve žalovaného, pričom žalovaný doposiaľ poskytnuté finančné prostriedky nevrátil. Pokiaľ by

teda v priebehu konania v závislosti od výsledkov dokazovania sa nepreukázala zmluva o pôžičke,
potom je zrejmé, že uplatnený nárok je možné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie v zmysle ust.
§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dňa 04. 05. 2016 v momente, kedy budúca kupujúca 1/ S. G.
stratila práva a povinnosti zo zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu, vzniklo
jej mimozmluvné právo na vrátenie doterajšieho finančného plnenia. Momentom uzatvorenia dodatku

zároveň strany prehlásili, že vzájomné vysporiadanie ohľadom týchto finančných prostriedkov vykonali
mimo zmluvu. Žalovaný poprel vznik tohto záväzku a súd mu z nepochopiteľných dôvodov uveril, hoci
nárok vyplýva z objektívnej podstaty postúpeného práva budúcej kupujúcej 1/ na budúceho kupujúceho
2/. Nikde sa neuvádza, že právo malo byť výslovne prevádzané darom alebo odpustením dlhu. Tvrdenie
súdu, že v zmysle čl. III. bod 3 Dodatku č. 2 strany nemajú voči sebe žiadne práva, ani záväzky, či

nesplatené pohľadávky, nie je ničím podložené. Aj žalovaný potvrdil, že sa s S. G. nijako nedohodol,
ale práve naopak jeho otec po uzavretí zmluvy pýtal od neho vyplatenie sumy 60 839,67 eur. Podľa
nesprávneho výkladu súdu v zmysle jeho svojvoľnej interpretácie Dodatok č. 3 zachytáva len „existujúci
skutkový stav“. Je záhadou, že budúca kupujúca (T.) nemala „odpustené“ platenie sumy 15 209,92 eur,
t. j. 1/4 zo sumy predplatenej S. G.. Táto suma mala byť podľa zmluvného dojednania z ich Dodatku

č. 3 zo dňa 08. 06. 2016 takisto vysporiadaná odpočítaním (odpustením) zálohy, ktorú už zaplatila S.
G.. Žalobca má za to, že napadnutým rozsudkom bol porušený princíp spravodlivosti zakotvený v čl.
1 ods. 1 Ústavy SR. Ide o extrémny nesúlad skutkových, ako aj právnych záverov vo veci konajúceho
súdu s obsahom spisu a dôkazmi v ňom obsiahnutými. Išlo o totálnu ignoráciu dôkazov o nároku na
bezdôvodné obohatenie. Súd tiež nesprávne hodnotil dôveryhodnosť svedkov, napr. Mgr. Art. C. V.,

ktorého opis udalostí bol pravdivý a nikým po jeho výpovedi nenamietaný. Skutočnosť, že bol v roku
2018 zastúpený JUDr. G. v rozvodovom konaní, sama o sebe nemôže znamenať, že je ako svedok
nevierohodný, hoci obsah Dodatku č. 3 zmluvy je úplne rovnaký ako Dodatok č. 2. J. T. nevidela v
tomto dodatku odpustenie dlhu a nevidela ani darovanie sumy 15 209,92 eur, pretože po podpísaní
Dodatku č. 3 dobrovoľne uhrádza za prínos jej vtedajšieho priateľa do prvej zálohovej časti kúpnej

ceny oveľa viac akoby mala platiť, a to podľa svojvoľného názoru konajúceho súdu. Podľa odvolateľa
žalobca sa v záverečnom vyjadrení zo dňa 05. 05. 2021 veľmi podrobne venoval výkladu ust. § 574
ods. 2 OZ a ust. § 37 OZ, pričom z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že konajúca sudkyňa ani nečítala
uvedené písomné vyjadrenie, ktoré bolo zároveň aj záverečnou rečou žalobcu. Pripomenul, že medzi
účastníkmi do uzavretia Dodatku č. 2 zmluvy neexistovali žiadne práva sporné a neexistovali ani žiadne

práva pochybné, resp. žiadne práva v súvislosti s kúpou bytu, a preto v skúmanom prípade nešlo
o nahradenie takýchto neexistujúcich práv úpravou novými právami, preto vyhlásenie v čl. III. ods. 3
dodatkujenadbytočnéa(ajpreneurčitosť)neplatné.Čosatýkačl.II.bod3,kdejeuvedené,ževzájomné
vysporiadanie ohľadom finančných prostriedkov vykonali mimo zmluvu, má byť správne uvedený inýčas, teda budúci „vzájomné vysporiadanie vykonajú mimo zmluvu.“ Čo sa týka terajšej manželky
žalovaného J. G., spláca viac ako je skutočná odkupná hodnota 1/4 kúpnej ceny bytu. Žalovaný sa
bráni vydaniu bezdôvodného obohatenia, hoci mu vlastná partnerka k tomu dáva na účet v splátkach 56

000,- eur. Žalovanému nikto nemusel nič „darovať“, jemu „stačila“ na úspech v spore jeho „domnienka“
a v prospech neho dobrá „spolupráca“ so svojou prispievajúcou družkou. Je treba tiež rigorózne
skúmať okamih vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného. Bezdôvodné obohatenie žalovanému
totiž vzniklo až po podpísaní zmluvného Dodatku č. 2 a až dňom nasledujúcim začal sa dostávať do
možného omeškania s jeho vrátením. Pred podpísaním dodatku naozaj nikomu nič nedlhoval, pretože

až jeho podpisom vstúpil do práv a povinností s predávajúcim k budúcemu rozostavanému bytu, ktorý
sa v tom čase ešte stále dokončoval. Dodatok č. 2 v čl. III. je rozporuplný, a preto trpí vadou neurčitosti,
preto sa na tento článok nemožno odvolávať vo vzťahu k finančným prostriedkom vopred investovaným.
Dodatokč.2anilenokrajovonemôžepojednávaťotýchtofinančnýchprostriedkoch,takakosanelogicky
domýšľal súd v napadnutom rozsudku. Odvolateľ ďalej poukazoval na ust. § 37 OZ, § 41 OZ, resp.
ust. § 628 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Hodnotenie Dodatku č. 2 zo dňa 04. 05. 2016 tak, že

neexistoval žiadny záväzok v súvislosti s tvrdeným nárokom, je právnym formalizmom, pretože súd
postavil svoj názor len na vytrhnutej vete. Súd podľa odvolateľa tiež porušil zásadu rovnosti účastníkov
sporového konania, resp. napadnutý rozsudok spĺňa všetky pojmové znaky rozsudku arbitrárneho.
Navyše, rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnené a je teda nepreskúmateľné. Súd
prvej inštancie vyhodnotil vykonané dokazovanie v rozpore s ust. § 191 ods. 1 CSP jednostranne v

neprospech žalobcu a len v prospech žalovaného. V priebehu konania vylučovacou metódou ostal
nárok pôvodnej žalobkyne S. G. v rovine jej nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak ako bol
špecifikovaný v písomnom podaní zo dňa 06. 02. 2018. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je
samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe
určitej právnej skutočnosti. Zo samotnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa 09. 08.

2016 jednoznačne vyplýva, že prvú časť kúpnej ceny v sume 60 839,67 eur zaplatila S. G., čo vyplýva
aj z výpisu z jej účtu. Táto skutočnosť ani nebola sporná. Predpokladom zodpovednosti za získané
bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne
vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Bezdôvodné
obohatenie je teda zamerané na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané, pričom skutková

podstata bezdôvodného obohatenia vyjadrená v § 454 OZ predstavuje ďalší prípad bezdôvodného
obohatenia dopĺňajúci prípady uvedené v § 451 OZ, pričom predpokladom vzniku tohto bezdôvodného
obohatenia sú dve skutočnosti, a to predovšetkým musí ísť o plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe
svojej povinnosti splniť sám a okrem toho je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám povinnosť
plniť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu

prvej inštancie a vec vrátil na nové konanie alebo napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že s rozsudkom
súdu prvej inštancie sa stotožňuje a považuje ho za vecne správny, ako aj za dostatočne odôvodnený.

Rozhodnutie súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom nie je možné akceptovať účelový
výklad žalobcu, týkajúci sa čl. II. ods. 3 a čl. III. ods. 3 Dodatku č. 2. Znenie predmetných bodov je
jednoznačné a nepripúšťajúce pochybnosti. Poukázal na skutočnosť, že neexistujú žiadne dôkazy, ktoré
by svedčili tvrdeniam žalobcu, že sa jedná o formulárovú zmluvu a že uvedené body sú nadbytočné
a pre neurčitosť neplatné. O tom, že otec žalovaného JUDr. G. bol o všetkých krokoch v súvislosti

s kúpou bytu oboznámený, je zrejmé aj to, že v hlavičke Dodatku č. 2 je uvedený email výlučne
na JUDr. G.. Rovnako s podmienkami úveru bol oboznámený aj brat C. G., čo preukazuje mailová
komunikácia založená do spisu. Žalovaný uviedol, že mu žiadny záväzok v súvislosti s kúpou bytu
alebo uzatváraním dodatkov nevznikol. Uviedol, že pred kúpou bytu nikdy nebolo ani len zmienené,
že by mal S. G. preddavok na kúpnu cenu vo výške žalovanej istiny uhradiť. Práve naopak, obaja mu

postúpenie práv a povinností prezentovali ako nezištnú pomoc pri zabezpečení bývania. Zdôraznil, že
S. G. od neho nikdy žalovanú sumu nežiadala, táto požiadavka prišla až od jeho otca cca 8 mesiacov
od podpisu Dodatku č. 2. Argumenty týkajúce sa podielu jeho manželky na predmetnom byte považuje
za zavádzajúce a nedôstojné. Skutočnosť, že manželka nadobudla podiel na byte vo výške 1/4-iny,
vychádzala z podmienok úveru, jeho výšky a úhrady splátok zo spoločných prostriedkov. Irelevantné

je aj poukazovanie na odpustenie dlhu, keďže nič takéto sa reálne nestalo, ani v konaní preukázané
nebolo. Čo sa týka žalobcu, tento v priebehu konania viackrát menil svoje tvrdenia, v úvode žiadal
náhradu škody, neskôr uvádzal pôžičku, resp. bezdôvodné obohatenie. Uvádzané skutočnosti menil v
snahe dosiahnuť účel, i keď sa nezakladajú na pravde. Čo sa týka Dodatku č. 3 k zmluve, tento nie jepredmetom konania, preto sa k nemu ani bližšie nevyjadruje. Taktiež sa k predmetu konania nevzťahuje
darovacia zmluva, ktorú uvádza v odvolaní. Namietal aj množstvo odkazov na rozhodnutia súdov a ich
obsah, nakoľko sa nevzťahujú k tomuto predmetu sporu. V konaní nebola porušená ani zásada rovnosti

strán. Žalobca, resp. jeho právny zástupca mal dostatočný priestor na vyjadrenie svojich argumentov i
predloženie dôkazov. Nesúhlasil ani s tvrdením o arbitrárnosti rozhodnutia, nakoľko rozsudok je riadne
odôvodnený a jeho závery vychádzajú z vykonaného dokazovania. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

4. Vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že z kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi predávajúcim a žalovaným, resp. J. T. ako kupujúcimi, jednoznačne vyplynulo, že prvá časť
kúpnej ceny, ktorá je predmetom žaloby, bola zaplatená inou osobou ako žalovaným. Nárok na vrátenie
plnenia S. G. vznikol momentom postúpenia všetkých práv žalovanému podpísaním Dodatku č. 2.
Súd však konštatoval, že nebola preukázaná existencia akéhokoľvek záväzku. Uznal, že záväzok na
vrátenie finančných prostriedkov bol daný mimo zmluvu, ale jeho vysporiadanie bolo vraj také, že

už voči sebe nemajú účastníci žiadne záväzky. Súd sa pri výklade Dodatku č. 2 značne úmyselne
„zmýlil“, keď vykladal vôľu žalovaného, ktorý nikdy nemal a ani nemohol mať vôľu zrušiť jeho záväzok
z bezdôvodného obohatenia. Stanovisko žalobcu je také, že obsah mimozmluvného záväzku sa v
jednotlivých členských štátoch EÚ líši. Mimozmluvný záväzok by sa preto mal chápať ako autonómny
pojem kolízne normy ustanovené v Nariadení EP a Rady (ES) č. 864/2007 z 11.06.2007 o rozhodnom

práve pre mimozmluvné vzťahy. Požiadavka právnej istoty a potreba nastolenia spravodlivosti sú
základnými prvkami priestoru spravodlivosti. V záujme rešpektovania zásady autonómie strán a
zvýšenia právnej istoty by strany mali mať možnosť zvoliť si právo pre mimozmluvný záväzok. Táto voľba
by mala byť vyjadrená dostatočne spoľahlivo, okolnosťami prípadu. Tvrdenie žalovaného, že zaplatenie
preddavku na kúpnu cenu vo výške žalovanej istiny malo byť prezentované ako nezištná pomoc pri

zabezpečení bývania, tak toto tvrdenie nebolo nikým a ničím potvrdené. Žalobca tvrdí, že S. G. sa
nikdy žiadnym spôsobom nevzdala práva na vrátenie zálohy, a teda zaplatenia sumy 60 839,67 eur.
Opakovane žiadal, aby súd napadnutý rozsudok zrušil, prípadne zmenil a žalobe vyhovel.

5. Vo svojom ďalšom vyjadrení žalovaný uviedol, že sa pridržiava všetkých dovtedajších prednesov.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 a § 381 CSP a
postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, ako aj zo
spisového materiálu, pričom pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie. Podľa žaloby predmetom konania malo byť zaplatenie sumy 60 839,67 eur s príslušenstvom,
pričom pôvodná žalobkyňa S. G. skutkový stav, z ktorého odvodzovala tento nárok, opísala tak, že
dňa 23.07.2014 ako budúca kupujúca uzatvorila so spoločnosťou so sídlom v Bratislave Zmluvu o

budúcej zmluve a prevode vlastníckeho práva k bytu č. zmluvy 401008, predmetom ktorej bola dohoda
účastníkov o uzatvorení budúcej realizačnej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom mal byť odplatný prevod
vlastníckeho práva k 3-izbovému bytu. Zo svojho účtu uhradila žalovanú sumu ako rezervačný poplatok,
časť kúpnej ceny a úpravu bytu nadštandard. Dňa 04.05.2016 medzi žalobkyňou a žalovaným ako
budúcim kupujúcim 2/ a spoločnosťou v Bratislave bol uzatvorený Dodatok č. 2 k Zmluve o budúcej

zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu, na základe ktorej postúpila žalobkyňa všetky svoje práva
a povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zmluvy, na žalovaného. Koncom roka 2016 žalobkyňa náhodnou
lustráciou v katastri nehnuteľností zistila, že na žalovaného bolo prevedené vlastnícke právo k bytu,
avšak nie je zapísaný ako výlučný vlastník, ale spoluvlastník o veľkosti podielu 3/4-iny. Ako ďalší
podielový spoluvlastník s podielom 1/4-ina bola evidovaná J. T., terajšia manželka žalovaného. Po

zistení tejto skutočnosti žalobkyňa kontaktovala žalovaného so žiadosťou o vyporiadanie vzájomných
finančných nárokov v zmysle ústnej dohody, ktorá predchádzala uzatvoreniu zmluvy o prevode práv
a povinností, t. j. Dodatku č. 2 zo dňa 04.05.2016. Poukazovala pritom na ústnu dohodu, ktorá mala
vzniknúť medzi ňou a žalovaným. Právny stav v žalobe bol opísaný tak, že sa jedná o dohodu v
zmysle § 51 Občianskeho zákonníka (nepomenovaná, osobitne upravená). Tiež bolo poukazované na

ustanovenia § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka (náhrada škody). Podľa opísania rozhodujúcich
skutočností v žalobe vznikla škoda, ktorú je potrebné chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. V žalobe tiež uviedla, že so žalovaným sa
ústne dohodli na vrátení časti zaplatenej kúpnej ceny z prostriedkov jemu poskytnutého hypotekárnehoúveru. Protiprávnosť konania žalovaného mala vyplynúť z porušenia povinnosti, ku ktorej sa zaviazal v
zmysle ústnej dohody. Pretože žalovaný požadované finančné prostriedky nevrátil, žiadala, aby vo veci
rozhodol súd a uložil mu povinnosť požadovanú sumu v žalobe zaplatiť. V priebehu konania žalobkyňa

zmluvou o postúpení pohľadávky previedla svoje práva na žalobcu, pričom súd o zmene účastníkov
rozhodol uznesením dňa 15.03.2018. V priebehu vykonávania dokazovania súd prvej inštancie po
výsluchu účastníkov a svedkov sa oboznámil aj s listinnými dôkazmi, najmä so Zmluvou o budúcej
zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu, uzatvorenej medzi spoločnosťou Jégeho Residential,
s.r.o., so sídlom v Bratislave a S. G. - živnostníčkou ako budúcim kupujúcim a tiež Dodatkom č. 2 k

zmluve zo dňa 04.05.2016. Týmto dodatkom S. G. postúpila všetky svoje práva a povinnosti, ktoré jej
vyplývajú zo zmluvy, na budúceho kupujúceho 2/ (Ing. G.). V článku II. ods. 3 je uvedené, že budúci
kupujúci 1/ a budúci kupujúci 2/ podpisom tohto dodatku vyhlasujú a robia nesporným, že medzi nimi
došlo k dohode týkajúcej sa už zložených finančných prostriedkov uhradených zo strany budúceho
kupujúceho 1/ v prospech budúceho predávajúceho a že vzájomné vysporiadanie ohľadom týchto
finančných prostriedkov vykonali mimo zmluvu. V článku III. bod 3 následne uviedli, že budúci kupujúci 1/

a budúci kupujúci 2/ vyhlasujú, že nemajú voči sebe žiadne práva ani záväzky, či nesplatené pohľadávky.
Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že neexistujú podmienky pre priznanie požadovaného nároku z
titulu náhrady škody. Tiež dospel k záveru, že nebol preukázaný vznik zmluvného vzťahu (ústna zmluva),
na základe ktorého by sa žalovaný zaviazal žalobkyni, resp. následne žalobcovi zaplatiť žalovanú sumu.
Skúmal tiež, či predmetný nárok nie je možné posúdiť ako bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 a

nasl.Občianskehozákonníka.Ajvtomtoprípadesúdprvejinštanciedospelkzáveru,ženičnenaznačuje
tomu, že by existoval z tohto titulu záväzok žalovaného vo vzťahu k žalobcovi. Následne žalobu pre
neunesenie dôkazného bremena zamietol. Najmä z obsahu Dodatku č. 2 k Zmluve o budúcej kúpnej
zmluve zo dňa 04.05.2016 vyplýva, že vysporiadanie zložených finančných prostriedkov v prospech
predávajúceho vykonali mimo zmluvu a následne vyhlásili, že voči sebe nemajú „žiadne práva ani

záväzky, či nesplatené pohľadávky“. Z tohto vyplýva, že pokiaľ vzájomné záväzky vyporiadali mimo
zmluvu, následne obaja prehlásili, že z takejto dohody už nevyplývajú pre žiadneho z účastníkov tejto
zmluvy žiadne práva ani záväzky, či nesplatené pohľadávky. Ak teda existovala dohoda tak, ako to bolo
opísané v žalobe, že mala predchádzať uzatvoreniu zmluvy o prevode práv a povinností, t. j. Dodatku
č. 2, v tomto dodatku je už výslovne uvedené, že vzájomné vysporiadanie bolo vykonané mimo zmluvu.

Na to potom nadväzuje vyhlásenie zmluvných strán o neexistencii vo vzťahu navzájom akýchkoľvek
záväzkov. Tak, ako konštatoval súd prvej inštancie, existencia inej dohody medzi účastníkmi v súvislosti
s vrátením finančných prostriedkov označených v žalobe preukázaná nebola. Na základe takto zistených
skutočností súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav opísaný žalobcom, ako aj vykonané
dokazovanie a dospel k správnym právnym záverom. Zo žiadnych okolností nemožno dospieť k záveru,

že žalovaný má povinnosť vo vzťahu k pôvodnej žalobkyni vrátiť finančné prostriedky označené v
žalobe, či už z titulu nepomenovanej zmluvy, náhrady škody, resp. bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ
odvolateľ poukazoval v odvolaní na iné dôvody, pre ktoré by mala žalovanému vzniknúť povinnosť
zaplatiť žalovanú sumu (pôžička, resp. neplatnosť dohody z titulu vzdania sa vopred svojich práv),
žiadnetakétoskutočnostizoskutkovéhostavuopísanéhožalobkyňou,resp.zvykonanéhodokazovania,

nevyplynuli.

8. Odvolací súd sa tak stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, pričom je možné konštatovať, že
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací

súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň
primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil.

9. Pokiaľ teda odvolateľ poukazoval na nesprávny procesný postup, nesprávne skutkové zistenia, resp.
nesprávne právne posúdenie veci, s týmto sa odvolací súd nestotožnil. Pri skúmaní napadnutého
rozhodnutia nedospel ani k záveru, že by jeho odôvodnenie bolo zmätočné, resp. nepreskúmateľné.
Pokiaľ odvolateľ poukazoval na bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť u žalovaného na úkor

žalobcu, je zrejmé, že žalovanú sumu zaplatila pôvodná žalobkyňa stavebníkovi bytového komplexu.
Podľa článku III. bod 2 budúci kupujúci (S. G.) a budúci predávajúci (investor) vyhlasujú, že nemajú
zo zmluvy voči sebe žiadne práva ani záväzky, či nesplatené pohľadávky. Týmto považovali vo vzťahu
navzájom finančné záležitosti za vysporiadané. Obdobne, vzhľadom na obsah článku III. bod 3 takátosituácia nastala u žalobcu a žalovaného. Ak žalobca v odvolaní tvrdí, že došlo na strane žalovaného k
bezdôvodnému obohateniu, obsah Dodatku č. 2 zmluvy, najmä čl. III. bod 3 jednoznačne udáva, že o
spôsobe vysporiadania sa zmluvné strany dohodli a následne prehlásili, že neexistujú žiadne záväzky,

práva, či nesplatené pohľadávky. Ak teda žalobca prehlásil, že záväzok neexistuje, nemôže zároveň
tvrdiť (bez toho, aby sa zmenili skutkové okolnosti), že žalovaný má povinnosť záväzok splniť. Ani
odvolací súd tak nedospel k záveru, že by u žalovaného na úkor žalobcu (po vyhlásení, že záväzky sú
vyrovnané) vzniklo bezdôvodné obohatenie a vznikla povinnosť takéto obohatenie vydať. Z uvedených
dôvodov potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 CSP).

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).