Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoCsp/31/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120200279
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120200279.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: Z., s.r.o., X. XX, R., IČO:
36 454 729, proti žalovanému: H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, XXX XX R., v konaní o zaplatenie
1.241,66 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
14Csp/2/2020 - 44 zo dňa 04.06.2021 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

1.241,66 Eur spolu s 5 % - tným ročným úrokom z omeškania od 02.06.2019 do zaplatenia, v lehote do
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2.Právneodôvodnilsúdprvejinštanciesvojerozhodnutiepodľaust.§451ods.1a2,§456Občianskeho
zákonníka (ďalej OZ). Výrok o trovách konania podľa ust, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 Civilného

sporového poriadku (ďalej CSP).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
žalovaný v roku 2018 užíval na účely bývania priestory, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu bez právneho
dôvodu, keďže so žalobcom nemá uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu, pričom táto skutočnosť medzi
účastníkmi ani nie je sporná. Zároveň je nesporné, že žalovaný uhrádza žalobcovi mesačne sumu
105,- Eur, čo ročne predstavuje sumu 1260,- Eur, ale za rok 2018 žalovaný uhradil iba 11 platieb,

t.j. sumu 1155,- Eur. Z vyúčtovania bytového družstva je taktiež nesporné aké náklady za užívanie
týchto priestorov boli vynaložené na teplo, teplú úžitkovú vodu, ako aj vodné a stočné. Z vyúčtovania
nájomného je zároveň nesporné, že žalobca účtuje žalovanému nájomné vo výške 1,3146 Eur za 1
m2 mesačne, pričom súdu je z jeho činnosti známe, že nájomné ešte za rok 2012 v meste Sabinov
predstavovalo v priemere sumu 2,38 Eur za 1m2 a v obci Š. H. 2,1 Eur za 1m2, preto súd prvej inštancie
považoval účtované nájomné, za adekvátne. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na to, že žalobca
si už dlhodobo uplatňuje rovnaké nájomné bez akéhokoľvek navýšenia. Vzhľadom na skutočnosť,

že žalovaný nepreukázal, aby žalobcovi uhradil nedoplatok nájomného, resp. nákladov spojených s
užívaním bytu za rok 2018, súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal
zaplatiť žalovanú sumu spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po
splatnosti faktúry doručenej žalovanému.4. V súvislosti s prejednávaným sporom súd prvej inštancie poukázal na to, že aj z jeho činnosti je
mu známe, že žalovaný dlhodobo neplní svoje povinnosti, teda neuhrádza v celom rozsahu náklady

súvisiace s užívaním bytu, ako aj nájomné, ktoré je už dlhodobo v podstate na symbolickej úrovni, pričom
pri výmere bytu 101 m2 s viacerými balkónmi, vychádzajú všetky náklady súvisiace s užívaním bytu,
vrátane nájomného na výšku cca 213,- Eur mesačne, čo vôbec nie je neprimerané a neadekvátne. Súd
prvej inštancie taktiež poukázal na to, že žalovaný v rámci svojich vyjadrení dlhodobo poukazuje na,
podľa neho „krivdy“, ktoré súviseli ešte s jeho prechádzajúcim zamestnávateľom, avšak tieto skutočnosti

nie sú predmetom konania. Predmetom konania sú náklady vyúčtované bytovým družstvom žalobcovi,
ktoré žalobca následne preúčtováva žalovanému, ako aj podhodnotené nájomné.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči
neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajúci zo zaplateného súdneho
poplatku.

6. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný, ktorému bola poskytnutá predbežná právna
pomoc vo vecí spísania podania odvolania Centrom právnej pomoci kancelária J., H. XX, XXXXX J.
konkrétne na to určenou advokátkou JUDr. Y. L. vykonávajúcou advokáciu prostredníctvom spoločnosti
JUDr. Y. Y., advokát s.r.o. so sídlom R. XX, XXXXX J.. Žalovaný nesúhlasil s odôvodnením návrhu

žalobcu, ktorý doručil Okresnému súdu Prešov, kde žiadal aby súd uložil povinnosť zaplatiť mu 1241,66
Eur spolu s 5% úrokom z omeškania od 02.06.2019 do zaplatenia. Žalovaný má za to, že žalobca
svojim tvrdením zavádza nakoľko má za to, že pravidelne mesačné dlhodobo uhrádza v prospech
žalobcu sumu vo výške 105,- Eur z titulu úhrad všetkých energií. Žalovaný má za to, že sumu vo
výške 105,- Eur mesačne uhrádza za teplo, teplú úžitkovú vodu ako vodné a stočné. K otázke úhrady

nájomného voči žalobcovi má žalovaný za to, že predmetný byt (v súčasnosti priestor, ktorý užíva)
dostal. Tento mu bol pridelený rozhodnutím o pridelení podnikového bytu dňa 02.06.1986 od Závodov
ťažkého strojárstva, národný podnik Košice závod Sabinov. Za nájomný priestor od začiatku uhrádzal
platby za energie. Doposiaľ nemá uzatvorenú žiadnu nájomnú zmluvu so žalobcom v zmysle ktorej
by mal uhrádzať žalobcovi platby za užívanie, pričom žalovaný má za to, že predmetný byt dostal

do užívania v minulosti ako podnikový byt. Následne zrejme došlo podvodným konaním k prepisu
vlastníctva predmetného bytu ako aj k zmene účelu užívania bytových jednotiek danej nehnuteľnosti.
V súvislosti s tým žalovaný poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.6Co/122/2010,
20Co/86/2011 zo dňa 04.06.2011 v konaní o vypratanie nehnuteľnosti ako aj tam doložené prílohy,
kde poukazuje na prevody vlastníctva bytu ako aj dlhodobé neposkytnutie energie zo strany žalobcu,

vlastníka nehnuteľnosti, v ktorej sa byt nachádza. Žalovaný uviedol že mal pridelený služobný byt,
pričom po zmene vlastníka nehnuteľnosti došlo k zmene kolaudačného rozhodnutia zo dňa 23.04.1986,
ktoré povoľuje užívanie stavby 200 posteľovej slobodárne, kde je aj predmetný byt, pričom k dohode o
spôsobe užívania tohto priestoru medzi novým vlastníkom žalobcom a žalovaným nedošlo. Žalobca v
zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 24.07.1998 odkúpil predmetnú nehnuteľnosť pričom prehlásil, že preberá

všetky práva a povinnosti a bol aj oboznámený s existenciou nájomného vzťahu na služobný byt na
prízemí, ktorého vlastníkom je žalovaný. Žalovaný vzhľadom na uvedené má za to, že doposiaľ uhrádzal
pravidelne všetky platby energii, pričom úhrady žalovanej sumy by bolo len bezdôvodným obohatením
sa na strane žalobcu. Žalovaný má za to, že pravidelné podávania žalôb zo strany žalobcu voči jeho
osobe je zámerné a cielené s úmyslom žalobcu žalovaného dostať z predmetnej nehnuteľnosti kde roky

obýva predmetný byt. Právne odôvodnil svoje odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e),
f) a h) CSP. Zároveň žiadal aplikovať ust. § 257 CSP na odpustenie náhrad trov konania pre existujúce
dôvody hodné osobitného zreteľa. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b)
a c) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie,
alebo aby podľa ust. § 388 CSP rozsudok zmenil a žalobu zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu.

Čo do aplikácie ust. § 257 poukázal na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Z odvolania
však nevyplýva aké dôvody hodného osobitného zreteľa má žalovaný na mysli.

7. Odvolanie bolo doručené na vyjadrenie žalobcovi dňa 04.08.2021v lehote 10 dní. Ďalšie vyjadrenie
do spisu predložené nebolo.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadeniaodvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 16.03.2022 a zistil, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení

dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu
odvolacieho konania žalovaný nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou,
ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

11. Odvolací súd si osvojil závery súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s

odvolacíminámietkamižalovanéhoodvolacísúduvádza.Zvýsledkovvykonanéhodokazovaniavyplýva,
že žalovaný v roku 2018 užíval na účely bývania priestory, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu bez právneho
dôvodu keďže so žalobcom nemal uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu. Táto skutočnosť medzi stranami
nie je sporná. Žalovaný tak ako to tvrdí aj v odvolaní uhrádza žalobcovi mesačne sumu 105,- Eur. Za
rok 2018 však uhradil iba 11 platieb t.j. sumu 1155,- Eur. I odvolací súd má za to, že z vyúčtovania

bytového družstva je nesporné aké náklady za užívanie priestorov, ktoré užíva žalovaný boli vynaložené
na teplo, teplú úžitkovú vodu ako aj vodné a stočné. Žalobca účtuje žalovanému sumu 1,3146 Eur za
m2 mesačne. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že z jeho činnosti je známe, že
nájomné za rok 2012 v meste R. predstavovalo v priemere sumu 2,38 Eur za m2 a v obci Š. H. 2,1
Eur za m2 čo je 6 rokov pred dátumom za ktorý si účtuje bezdôvodné obohatenie žalobca v konaní,

ktoré je predmetom prieskumu odvolacím súdom. I odvolací súd považoval sumu 1,3146 Eur za m2 za
primeranú. Tak ako súd prvej inštancie i odvolací súd v svojej rozhodovacej činnosti zistil (napr. vec sp.
zn. 5Co/139/2018 kde strany sporu boli totožné so stranami sporu v prejednávanej veci), že žalovaný
dlhodobo neplní svoje povinnosti, teda neuhrádza v celom rozsahu náklady súvisiace s užívaním bytu.
Jedná sa o priestor vo výmere 101 m2 s viacerými balkónmi. Suma tak ako účtuje žalobca vo výške

213,- Eur mesačne nie je neprimeraná ani neadekvátna. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej
inštancie pokiaľ poukazuje na to, že žalovaný v rámci svojich vyjadrení dlhodobo poukazuje na krivdy
z minulosti, ktoré niesú predmetom odvolacieho konania.

12. Žalovaný zároveň žiadal, aby odvolací súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa aplikoval ust. §

257 CSP a to tak v prvoinštančnom ako i odvolacom konaní. Hovorí o dôvodoch hodných osobitného
zreteľa. V tejto súvislosti predložil rozhodnutie o predbežnom poskytnutí právnej pomoci z ktorého však
vyplýva, že zo žiadosti ako aj z dokladov preukázaných žiadateľom je zrejmé, že hrozí zmeškanie lehoty
na podanie odvolania proti rozsudku ktorého sp. zn. nie je uvedená v tomto rozhodnutí správne. Iné
dôvody, ktoré by preukazovali dôvody hodného osobitného zreteľa sa z odvolania ani z rozhodnutia,

ktoré žalovaný preložil nevyplývajú. Aplikácia ust. § 257 CSP musí zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter tak ako to vyplýva z ustálenej judikatúry
(napr. R34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok a to dôvody hodného osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Výklad
týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo

vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento
dôvod je daný charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie. O takýto prípad však v
danej veci nejedná. Žalovaný zároveň nepreukázal a ani v priebehu konania netvrdil a z prednesu jeho
zástupcu na pojednávaní dňa 04.06.2021 nevyplýva, žeby žiadal rozhodnúť podľa ust. § 257 z dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Tieto dôvody nepopísal ani v odvolacom konaní.

13. Preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP stotožňujúc sa z dôvodmi v rozhodnutí uvedenými
rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a aj čo do výroku o trovách konania ako vecne správny
potvrdil.14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP. Neúspešný žalovaný nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo a úspešnému

žalobcovi z obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú. Preto odvolací súd aplikujúc
zásadu hospodárnosti stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.