Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. marec 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 23C/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121205755
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7121205755.4

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: Z., nar. XX.XX.XXXX., bytom H., zastúpený PIHORŇA,
LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, proti žalovanej: J., nar. XX.X.XXXX,
bytom H. XXX XX H. v konaní o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania
manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žalobcovi v r a c i a krátený súdny poplatok vo výške 88,80 Eur, ktorý mu bude vyplatený
prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. Košice, Partizánska cesta 9, Banská Bystrica po nadobudnutí
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.7.2021 žalobca žiadal súd, aby zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo
sporových strán, ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa 11.6.2021.

2.Podanímzodňa24.3.2022vzalžalobcažalobuvcelomrozsahuspäťakonaniežiadalzastaviť.Dôvod
späťvzatia v podaní neuviedol. Zároveň požiadal súd o vrátenie kráteného súdneho poplatku. K svojmu

podaniu priložil aj súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby.

3. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.

5. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

6. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a
v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez
meritórneho rozhodnutia (ust. § 145 Civilného sporového poriadku.) Ide súčasne o úkon fakultatívny,
keďže žiadne ustanovenie právneho poriadku neukladá žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu späť
za akýchkoľvek podmienok.

7. V súlade s citovaným zákonným ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie zastavil
na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorým zobral žalobu v celom rozsahu späť.Súhlas žalovanej k späťvzatiu žaloby nebol potrebný, nakoľko k jej späťvzatiu došlo pred otvorením
predbežného prejednania sporu resp. pojednávania, preto by aj jej prípadný nesúhlas bol právne
neúčinný.

8. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Podľa Čl. 4 ods. 1, ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku ak sa právna

vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa
posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu
najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu
vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu

prax najvyšších súdnych autorít.

10. Podľa Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku súd postupuje v konaní tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

11. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude
musieťnepochybnezaplatiť,pričombyichnemuselazaplatiť,akbytuneexistovalsporpredvšeobecným
súdom.

12. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo
o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer
proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp.

76809/01).

13. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil.

Ak v sporovom konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je súd povinný
skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane
žalobcu, aj na strane žalovaného.
Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým,
čo žalujúca strana v spore požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú

žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
Akniejevkonanípreukázané,žespäťvzatiežalobyboloodôvodnenéneskoršímsprávanímžalovaného,
ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť
dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k
žalobnej požiadavke (petitu). Inak povedané, ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného,

pretože po začatí sporu žalovaný zaplatil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, tak zastavenie konania
procesne zavinil žalovaný. Možno tak ustáliť, že ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo
bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nie je možné pričítať
žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

14. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyžaduje tak zodpovednosť za zavinenie
sporovej strany, ktorej procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa zisťuje
len z procesného hľadiska.

15. Žalobca nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie

žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového
konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby, do značnej miery relevantná.
Možno preto považovať za vhodné, aby žalobca v podaní, ktorým vezme žalobu späť, uviedol dôvod
späťvzatia žaloby, ak má tento dôvod právny význam v zmysle procesných predpisov.16. Pretože žalobca neuviedol dôvod, ktorý ho viedol k späťvzatiu žaloby, nebolo možné danú procesnú
situáciu vyhodnotiť tak, že by bol žalobca vzal žalobu späť pre správanie žalovanej, a preto je potrebné

v prejednávanej veci konštatovať, že žalobca zavinil zastavenie konania a žalovanej vznikol nárok
na náhradu trov konania. Žalovanej však žiadne trovy v súvislosti s prebiehajúcim súdnym sporom
nevznikli.

17.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení

má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna
a podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani
analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis
alebo iuris).

18. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

6Cdo/5/2017, v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že
princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného
z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity
vyplývajúceho z Čl. 17 CSP, nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2
CSP, výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu

trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť
nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť
druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné
a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k
nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50,17

185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius).
Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení
povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje
autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“

19. Súd preto s použitím Základných princípov Čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku aplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade
trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom.
Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s Čl. 17 Základných princípov Civilného

sporovéhoporiadku,zakotvujúcimprocesnúekonómiu,rozhodnúťpriamotak,žesajejnároknanáhradu
trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa ust. § 262 Civilného sporového
poriadku o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za
situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i
v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 28.2.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že
konanie zastavil a žalovanej náhradu trov zastaveného konania nepriznal.

21. Podľa ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov poplatok splatný podaním žaloby sa vráti, ak
sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania
alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný
platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po
prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V
konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná
sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

22. Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa
vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70
EUR. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.23. Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému

evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku
alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej
správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe
vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30

dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

24.Zobsahuspisusúdzistil,žežalobca zaplatilsúdnypoplatokzažalobuvovýške95,50Eur.Vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca vzal návrh späť pred prvým pojednávaním, súd rozhodol o vrátení kráteného
súdneho poplatku vo výške 88,80 Eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. Košice v súlade s ust. §
11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Z.z..

Poučenie:

Proti III. výroku uznesenia o vrátení kráteného súdneho poplatku nie je možné podať odvolanie.
Proti výroku I. a II. uznesenia možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo
dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania

( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.