Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. apríl 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoE/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210212301
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2210212301.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek
senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková v exekučnej veci oprávneného: INKASO
Pohľadávok, spol. s r.o., IČO: 36 039 039, so sídlom Vranov nad Topľou, Hronského 2712, proti
povinnému: Y. V., zomr. XX.XX.XXXX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Štefan Šviderský, PhD., so
sídlom Vranov nad Topľou, Hronského 1811, o vymoženie 35,05 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o

odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 10Er/853/2010-13
zo dňa 22. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a.

II. Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov
konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 9a ods. 1, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 200
ods. 5, § 203 ods. 1, 2, 3, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“),
§ 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), § 61, § 63 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“). Vecne dôvodil tým, že exekučné konanie začalo návrhom oprávnenej na vykonanie exekúcie
doručeným súdnemu exekútorovi dňa 1.7.2010. V priebehu konania súdny exekútor predložil súdu prvej
inštancie podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu,
že povinný zomrel a dedičské konanie po poručiteľovi bolo zastavené pre nemajetnosť. Súdny exekútor
zároveň oznámil, že trovy doterajšej exekúcie si uplatňuje v celkovej výške 39,83 Eur. Pretože v danom
prípade povinný zomrel a jeho procesná spôsobilosť zanikla dňom smrti, pričom vymáhaná povinnosť

s poukazom na ust. § 470 Občianskeho zákonníka neprešla na dedičov, súd prvej inštancie postupoval
podľa uvedených zákonných ustanovení a exekúciu zastavil s poukazom na ust. § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku a ust. § 63 ods. 1 CSP. O trovách exekúcie súd prvej inštancie v tomto smere rozhodol tak,
že súdnemu exekútorovi ich náhradu nepriznal. V danej veci súd prvej inštancie nemohol na zaplatenie
trov exekúcie zaviazať povinného, pretože tento stratil procesnú spôsobilosť a povinnosť z exekučného
titulu neprešla na právnych nástupcov. Na druhej strane súd prvej inštancie môže oprávnenú zaviazať

na zaplatenie trov exekúcie len v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, čo
predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady o úhrade trov exekúcie povinným, avšak to je možné len v
prípadoch, keď to zákonná úprava výslovne umožňuje. Nakoľko v danom prípade povinný zanikol bez
právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné
trovy oprávnenej, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie.2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor s návrhom na jeho zrušenie. Namietal, že
v danom prípade súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď exekúciu zastavil s poukazom na ust. §
57 ods. 2 Exekučného poriadku a ust. § 63 ods. 1 CSP, následkom čoho považuje súdny exekútor za

nesprávne aj rozhodnutie o trovách exekúcie. Mal za to, že exekúcia mala byť zastavená podľa ust. §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pričom súdny exekútor má v prípade zastavenia exekúcie z
dôvodu nemajetnosti povinného nárok na náhradu trov exekúcie.

3. Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupujúc podľa § 470 CSP, pred vecným
preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 57 Exekučného poriadku,
§ 357 CSP), či podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
v časti zastavenie exekúcie je potrebné podľa § 386 písm. b) CSP odmietnuť ako odvolanie podané
neoprávnenou osobou, a že odvolanie v časti trov exekúcie je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP
odmietnuť ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon nepripúšťa.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017 ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní

podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

9. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

10. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Pokiaľ ide o odvolanie súdneho exekútora proti výroku, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil,
odvolací súd poukazuje na ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého účastníkmi konania sú

oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva
tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

12. Nakoľko vyššie citované zákonné ustanovenie upravuje okruh osôb, ktoré sú účastníkmi konania, a
z ktorého výslovne vyplýva, že súdny exekútor je účastníkom konania iba v prípade, kedy súd rozhoduje

o trovách exekúcie, mal odvolací súd za to, že súdny exekútor nebol oprávnený na podanie odvolania
voči výroku o zastavení exekúcie.

13. Súdny exekútor svoje odvolanie smeruje aj proti výroku, ktorým mu trovy neboli priznané a v
tejto časti podľa cit. ustanovení nepochybne je oprávnenou osobou na jeho podanie. Jeho odvolanie

obsahovo nadväzuje na namietané dôvody zastavenia exekúcie, keďže v prípade zastavenia exekúcie
podľa § 57 písm. h) Exekučného poriadku by skutočne prichádzala do úvahy aplikácia § 203 ods.
2 Exekučného poriadku. Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré ustanovuje
výnimku z aplikácie § 243b ods. 2 Exekučného poriadku, teda z aplikácie predpisov účinných do 31.
októbra2013naexekučnékonaniazačatédotohtodňa,saoodvolaníprotivýrokuotrováchprizastavení

exekúcie rozhodne podľa týchto predpisov len vtedy, ak bolo podané pred 1. novembrom 2013; inak sa
naň použijú predpisy účinné od 1. novembra 2013. Novela Exekučného poriadku účinná od 1. novembra
2013 (zákon č. 299/2013 Z. z.) tak zrušila prípustnosť samostatného odvolania proti výroku o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. V dôsledku zmeny vykonanej v § 58 ods.6 Exekučného poriadku účinnej od 1. novembra 2013 tak žiadne ustanovenie Exekučného poriadku ani
iného predpisu nepripúšťa podať odvolanie len proti výroku o trovách exekúcie.

14. V prerokúvanej veci bolo napadnuté uznesenie vydané dňa 22.1.2019. Súdny exekútor síce napadol
toto uznesenie ako celok, ale z vyššie uvedených dôvodov je toto odvolanie v časti smerujúcej proti
I. výroku o zastavení exekúcie podané neoprávnenou osobou. V dôsledku toho treba toto odvolanie
posudzovať tak, ako keby smerovalo len proti výroku o trovách exekúcie. Súdny exekútor bol pritom v
napadnutomuzneseníajsprávnepoučený,žeprotivýrokuotrováchexekúcieniejeodvolanieprípustné.

Odvolanietakpodľaužcitovanýchustanovenívtejtočastiniejeprípustné(§355ods.2CSPacontrario).

15. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie súdneho exekútora odmietol v zmysle
§ 386 písm. b), c) CSP bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej
správnosti.

16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
im žiadne trovy konania nevznikli.

17. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).