Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. marec 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715209200
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1715209200.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom s predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: I. B., Z.. XX.XX.XXXX, B. L.
XXX, zastúpenej Mgr. Petrom Kupkom, advokátom, so sídlom Hlavná 23, Trnava, proti žalovanému: T.
L., Z.. XX.XX.XXXX, B. L. XXX, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Halagan s.r.o., so sídlom
Framborská 253/21, Žilina, o odstránenie stavby a vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 21. augusta 2018, č. k. 4C/255/2015 - 264, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť na vlastné náklady odstrániť

oplotenie z nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, H. X., H. L., A.. Ú.. L., V., X.. Č.. XXXX/X, výmera
1530 m2, parcela registra „C“. Ďalej žalovanému uložil povinnosť na vlastné náklady vypratať predmetnú
nehnuteľnosť, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal plný nárok na náhradu
trov konania, o ktorej výške nároku rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. Rozhodol tak podľa § 126 ods. 1, § 135c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, čl. 2 ods.
1 C.s.p. s odôvodnením, že žalobca (pôvodne P. Q.) sa ako vlastník pozemku par. č. XXXX/X, vinice o
výmere 1530 m2, vedeného na LV č. XXXX, H. X., H. L., A.. Ú.I.. L., domáhal v zmysle § 126 a § 135c

ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytnutia súdnej ochrany pred neoprávneným zásahom žalovaného,
spočívajúcim v užívaní časti tohto jeho pozemku, vrátane stavieb murovaného oplotenia a altánku (ako
hnuteľnej veci) vo vlastníctve žalovaného, a to odstránením oplotenia a altánku z jeho pozemku, teda
procesne správne formulovaným žalobným petitom na vypratanie. Vykonaným dokazovaním mal za
preukázané, že časť o výmere cca. 102 m2 (podľa žalovaným predloženého geometrického plánu č.
XX/XXXX zo dňa 07.05. 2015) z pozemku parc. č. XXXX/X, vinica o výmere 1530 m2, vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne titulom dedenia, je dlhodobo žalovaným a jeho právnymi predchodcami fakticky a

bezodplatne užívaná, dokonca dlhodobo bez možnosti akéhokoľvek prístupu žalobcu a jeho právnych
predchodcov k svojmu vlastníctvu (a nielen táto časť, ale aj časť o výmere ďalších 16 m2 pôvodne
uceleného pozemkovoknižného pozemku č. XXXX, zastavaného časťou rodinného domu právnymi
predchodcami žalovaného, čo však nebolo predmetom sporu. Ďalej mal za preukázané, že faktické
užívanie časti pozemku vo vlastníctve žalobkyne žalovaným, ako aj jeho právnymi predchodcami
je neoprávnené, pričom žalovaným v konaní nebol preukázaný opak v zmysle, podľa názoru súdu,
účelového tvrdenia o udelení neurčitého ústneho súhlasu právnym predchodcom žalobcu O.H. Q. jeho

právnympredchodcomvminulosti;aaktívnalegitimáciažalobcuvyplývazaktuálnehoLVč.XXXXpreA..
Ú.. L., ako aj z predložených listinných dôkazov samotného žalovaného. Bolo preto preukázané splnenie
všetkých predpokladov pre úspešné uplatnenie práva na ochranu vlastníctva žalobkyne. Z hľadiska
budúcej materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia žalobný petit, a teda aj uložená žalovanémupovinnosť na vypratanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne korešponduje s § 181 ods. 4 písm.
a/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov,
čo v praxi znamená, že žalovaný bude povinný z označeného pozemku na vlastné náklady odstrániť

nielen vo výroku označené oplotenie (múr), ale aj veci, ktoré mu patria (prípadne aj príslušníkom jeho
rodiny, ak sa tam také veci nachádzajú, ako aj veci patriace tretej osobe), v tomto prípade o.i. aj traktor
(v čase ohliadky sa tam nachádzajúci) aj sporný altánok, o ktorom sám v konaní pred súdom vyhlásil,
že mu patrí a aj ho užíva od doby nadobudnutia nehnuteľnosti darom od rodičov. Neskoršie tvrdenie
žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k altánku (on ho nevybudoval,

altánok nebol uvedený v darovacej zmluve, a teda ho nenadobudol darom od rodičov, nie je jeho
vlastníctvom) vyhodnotil ako účelové. Rovnako tak uložená povinnosť zahŕňa podľa § 181 ods. 4 písm.
b/ Exekučného zákona opustiť (neužívať) doposiaľ užívanú časť pozemku (cca 102 m2) vo vlastníctve
žalobkyne, žalovaným, ako aj všetkými, ktorí s jeho súhlasom túto časť pozemku užívali, zdržiavali sa
tam a pod. Pokiaľ obrana žalovaného spočívala v požiadavke vo vzťahu k oploteniu usporiadať pomery
inak a zriadiť vecné bremeno z dôvodov, že existujúci stav nezavinil ani žalobca, ani žalovaný, ale ich

právni predchodcovia, že plot je tam postavený už 35 rokov, že zo strany žalobkyne nebolo preukázané,
že jej právni predchodcovia vyzývali na jeho odstránenie a že odstránenie stavby oplotenia by bolo
neúčelné z hľadiska účelu, za akým bol plot postavený, teda ochrane rodinného domu žalovaného pred
povodňami, čo aj preukázal znaleckým posudkom, že plot bol za týmto účelom postavený, uviedol, že
je postačujúce, ak ide o stavbu v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda, že plot je spojený

so zemou pevným základom, čo tvrdil v konaní sám žalovaný, že plot má betónové základy. Poukázal
na to, že v prípade aplikácie § 135c Občianskeho zákonníka ide z procesného hľadiska o konanie
zmysle § 216 ods. 2 C.s.p, čo znamená, že súd je povinný zachovať zákonom stanovené poradie
usporiadania pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby. Vychádzal z
toho, že stavba plotu, vlastnícky patriaca žalovanému, je postavená na pozemku žalobkyne. V tejto

súvislosti žalovaný pozemok žalobkyne užíva, avšak nielen plotom zastavanú časť, ale aj časť plochy
samotného pozemku o výmere cca. 102 m2 ako dvor, pričom správnosť tohto skutkového zistenia
žiadna zo strán spolu v konaní nespochybňovala. Keďže stavba oplotenia žalovaného je postavená na
pozemku žalobkyne bez právneho dôvodu, je potrebné ju považovať za stavbu neoprávnenú. Uviedol,
že v konaní podľa § 135c má súd povinnosť návrhu na odstránenie neoprávnenej stavby na cudzom

pozemku vyhovieť a iba ak by odstránenie stavby nebolo účelné, má súd povinnosť prikázať stavbu
vlastníkovi pozemku, ak s tým vlastník pozemku súhlasí. Podľa právneho názoru NS SR, uvedeného
v rozsudku sp. zn. 6 MCdo/44/2012 zo dňa 23.04.2004, pod pojmom účelnosť, je potrebné skúmať
technickú možnosť odstránenia cudzej stavby. Z hľadiska „technickej možnosti“ odstránenia oplotenia
aj z laického pohľadu bolo možné vyvodenie záveru, že z technickej stránky, keďže oplotenie nijak s

inými stavbami bezprostredne nesúvisí, nie je prípadne oporným múrom a pod., niet žiadnej technickej
prekážky pre jeho odstránenie. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukázal na príslušnú judikatúru, podľa
ktorej „Účelnosť odstránenia neoprávnene postavenej stavby je potrebné tiež hodnotiť objektívne, t.j.
s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahe každého jednotlivého prípadu. V rámci tejto voľnej úvahy
musí súd prihliadať tiež na to, či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Obč.

zákonníka). Prihliada najmä k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby
vznikla, k tomu, či vlastník stavby aj jeho rodina v stavbe bývajú, alebo nie, aký je rozsah zastavaného
pozemku, či stavebník vedel, že stavia na cudzom pozemku, alebo naopak, či staval v dobrej viere, že
mu pozemok patrí a až dodatočne na základe geodetického zamerania a podľa vykonanej opravy zistil
opak. Súd musí v týchto prípadoch porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by odstránením stavby

vznikla, so záujmom na ďalšom využití stavby, tiež prihliadnuť k dôvodom, pre ktoré vlastník pozemku
riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie“ (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo
432/2002., R 23/2003, obdobne aj rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 4667/2010)“. Ujma, ktorá vlastníkovi
pozemkuumiestnenímneoprávnenejstavbyvzniká,jezásadnouokolnosťou,ktorútrebaprirozhodovaní
o neoprávnenej stavbe vziať do úvahy, súd nemôže tvrdenia vlastníka pozemku o povahe a rozsahu

ujmy opomenúť. Tiež otázka, či vlastník pozemku prejavil so stavbou včas súhlas, je pre rozhodnutie o
neoprávnenej stavbe zásadné“ (NS ČR 22 Cdo 903/2012). S poukazom na základné zásady Civilného
sporového poriadku a povinnosť súdu posúdiť vec spravodlivo tak, aby výkon práv a povinností bol v
súlade so zdravým rozumom, dobrými mravmi a slušnosťou (nález ÚS SR I. ÚS 457/2010), dospel
k záveru, že obrane žalovaného nemožno priznať úspech v zmysle postupu podľa § 135c ods. 3

Občianskeho zákonníka, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynulo, že
právni predchodcovia žalovaného už pri výstavbe rodinného domu porušili podmienky stavebného
povolenia z roku 1979, v zmysle ktorého mal byť už samotný rodinný dom súp. č. XXX postavený 3,2
m od hranice pozemku parc. č. XXXX vo vlastníctve právnych predchodcov žalobkyne, pričom stavbarodinného domu neoprávnene zasiahla už v tom čase do pozemku právnych predchodcov žalobkyne
niekoľko metrov (plošne vyjadrené 16 m2 ) a sporné oplotenie, podľa žalovaného vybudované v čase
kolaudácie rodinného domu (1982), bolo dokonca posunuté od rodinného domu do pozemku právnych

predchodcov žalobkyne niekoľko ďalších metrov tak, že vytvára dokonca plochu „dvora“ využiteľnú
dokonca na parkovanie motorových vozidiel, o čom svedčí aj v predmetnom oplotení vybudovaná brána
pre vjazd. Jediným možným „ospravedlniteľným omylom“, ak by nebolo na mieste vyhodnotiť to ako
účelovéavedomékonanievčasetotalitnéhorežimuzaneexistenciesúkromnéhovlastníctvapôdyajeho
právnej ochrany, mohla byť skutočnosť, že susediaci pozemok par. č. XXXX/X vo vlastníctve právnych

predchodcov žalobcu bola vinica a ako sa vyjadril žalovaný, bola v užívaní poľnohospodárskeho
družstva, ktoré s tým údajne malo súhlasiť. Na druhej strane skutočnosť, že v minulosti išlo o vinicu,
situovanú na okraji obce a v užívaní družstva, teda bez hospodárskeho významu v tom čase pre
jeho vlastníka, vyhodnotil v prospech žalobcu, pokiaľ išlo o jeho prípadnú ne/vedomosť o postavení
neoprávnenej stavby na jeho pozemku a jeho nečinnosť voči stavebníkovi, keďže nebolo žalobkyňou
preukázané jeho tvrdenie o tom, že jeho právni predchodcovia voči právnym predchodcom žalovaného

namietali neoprávnenú stavbu na ich pozemku. V prospech žalobkyne vyhodnotila aj tú skutočnosť,
že žalovaní, ani členovia jeho rodiny, „nebývajú“ v neoprávnenej stavbe, táto slúži na vymedzenie /
oddelenie / funkčného celku / dom dvor, záhrada /, užívaného žalovaným a jeho rodiny, od okolia.
Obranu žalovaného, týkajúcu sa hospodárskeho významu oplotenia pre jeho rodinný dom, vyhodnotil
ako účelovú a nepreukázanú, keď sa stotožnil s dôvodmi uvádzanými žalobkyňou, a to, že ani prípadne

údajné ohrozenie rodinného domu žalovaného vodou ho neoprávňuje k udržiavaniu neoprávneného
zásahu do vlastníckych práv žalobcu cez ponechanie oplotenia; žalovaný má možnosť urobiť opatrenia
na odvrátenie prípadného ohrozenia svojho rodinného domu stavebnými úpravami na ňom; ponechanie
oplotenia na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne by bolo v rozpore s dobrými mravmi a žalobkyňa by
bola naďalej neprípustne obmedzená vo výkone svojho vlastníckeho práva; existencia oplotenia nie je

nevyhnutnáaniúčelná;znalecvzhľadomnaznaleckéodvetvieaodbory,prektoréjezapísanývzozname
znalcov, nie je oprávnený posudzovať otázku, či oplotenie môže účinne zabrániť prípadnému ohrozeniu
rodinného domu vodou v prípade dažďov a snehu zo susedných pozemkov, k čomu je oprávnený iba
znalec z odboru pozemné stavby a zo súkromno-znaleckého posudku tiež nevyplýva, že by sa znalec
zaoberal parametrami oplotenia, či svojimi vlastnosťami je vôbec spôsobilé účinne zabrániť ohrozeniu

rodinného domu povrchovým odtokom vody. Ďalej uviedol, že oplotenie pozemku žalobcu spôsobuje
neoprávnený zásah do vlastníctva žalobcu nielen samotným oplotením, ale znemožňuje mu užívať jeho
pozemok v rozsahu cca. 102 m2 plochy, ktorá je pre neho v dôsledku neoprávnenej stavby dlhodobo
zneprístupnená, naopak tvorí s pozemkami žalovaného a rodinným domom celkovo jeden funkčný
celok, pričom veľkosť pozemkov žalovaného, vrátane zastavaného rodinným domom, žalovanému a

členom jeho rodiny poskytujú dostatočný komfort bývania aj relaxu. Na druhej strane hospodárska
využiteľnosť pozemku žalobcu je v dôsledku neoprávnenej stavby významne znížená ako vyplýva aj zo
súkromno-znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Ing. Ladislava Augustiniča, podľa ktorého plánované
vecné bremeno znižuje všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Na základe uvedeného posúdenia v súlade
s § 3 Občianskeho zákonníka považoval za spravodlivé riešenie danej situácie uložením povinnosti

žalovanému odstrániť dlhotrvajúci a spoločensky nežiaduci protiprávny stav odstránením neoprávnenej
stavby oplotenia z pozemku vo vlastníctve žalobkyne. Zohľadnil pri tom aj tú skutočnosť, v prospech
žalobkyne, že sa súdnou cestou nedomáhala aj odstránenia časti rodinného domu žalovaného, taktiež
stojacej na jej pozemku, v rozsahu 16 m2, ako neoprávnenej stavby, ktoré by vzhľadom na to, že slúži na
účely bývania žalovaného aj jeho rodiny, bolo možné vyhodnotiť ako neúčelné, s veľkou a neprimeranou

hospodárskou stratou pre žalovaného. Podľa § 232 ods. 2, 3 vety prvej C.s.p. uložil žalovanému splniť
uloženú povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku vzhľadom na povahu a charakter uloženej
povinnosti. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne žiadal napadnutý

rozsudok zmeniť a zriadiť vecné bremeno v zmysle jeho návrhu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci, pričom konanie má aj iné vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Výrok rozsudku, ktorým mu súd uložil na vlastné náklady vypratať predmetnú
nehnuteľnosť, považuje za neurčitý a nevykonateľný, pretože vo výroku nie je uvedené, aké konkrétne

hnuteľné veci má povinnosť vypratať. Pokiaľ žalobca žiadal odstrániť z nehnuteľnosti altánok, namietal
nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie s poukazom na to, že predmetný altánok postavil jeho otec
a tento altánok na žalovaného nebol prevedený darovacou zmluvou, ktorou nadobudol nehnuteľnosti
od svojich rodičov a nebol ani prejednaný v dedičskom konaní po jeho otcovi, a teda altánok zostalvo vlastníctve právneho predchodcu žalovaného L. G.. Súd prvej inštancie túto skutočnosť nebral do
úvahy. Ďalej namietal, že na odstránenie oplotenia z nehnuteľnosti žalobcu nie je možná aplikácia ust. §
126 Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval súd prvej inštancie. Osobitné prípady vlastníckych žalôb, v

ktorých sa rieši situácia, ak niekto, kto nie je oprávnený, postaví stavbu na cudzom pozemku, upravuje
ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka, ktoré ponúka viac možností ako riešiť právne posúdenie
neoprávnenej stavby, a to z dôvodu, že stavbou obvykle vznikne trvalá hodnota, ktorá má povahu
nehnuteľnosti, ktorej odstránenie za každú cenu by nebolo spravodlivým riešením. Ďalej s poukazom
na § 119 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 43 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. Zákona o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) uviedol, že z obhliadky na mieste samom mal súd
za preukázané, že oplotenie, ktoré žiada žalobca odstrániť, je murované, postavené na betónovom
základe, a je teda stavbou. Túto stavbu žalovaný nadobudol darovacou zmluvou od svojich rodičov;
nepostavil ju teda žalovaný, ale postavil ju právny predchodca žalovaného L. G., a keďže žalobca
tvrdil, že stavba bola postavená bez akéhokoľvek právneho titulu, neoprávnene, teda bez súhlasu
právneho predchodcu žalobcu, je teda stavbou neoprávnenou a súd mal na daný prípad aplikovať ust.

§ 135c namiesto § 126 Obč. zákonníka. Stavbu oplotenia realizoval jeho otec na pozemku,
ktorý bol v tom období v užívaní JRD ako vinica a dôvodom postavenia predmetného oplotenia bola
ochrana pred povodňami spôsobenými povrchovými vodami v prípade dažďov a topenia sa snehov zo
susedných pozemkov. Ďalej poukázal na závery ním predloženého súkromného znaleckého posudku,
podľa ktorého analyzované geomorfologické pomery lokality ukázali, že celková plocha, na ktorej

sa vytvára povrchový odtok predstavujúci potenciálnu hrozbu záplavy rodinného domu žalovaného a
odstránením plotu hrozí, že dôjde k ohrozeniu rodinného domu. Týmto znaleckým posudkom žalovaný
preukázal účel oplotenia postaveného jeho právnym predchodcom na parcele žalobkyne a zároveň tým
bolo preukázané, že odstránenie tohto oplotenia by nebolo účelné. Odstránenie stavby oplotenia by
nebolo účelné aj vzhľadom na umiestnenie jeho rodinného domu priamo na hranici pozemku žalobcu

tak, že čiastočne zasahuje do pozemku žalobcu aj časť rodinného domu žalovaného, a teda žalovaný
by v prípade odstránenia plotu nemal inú technickú možnosť ochrany rodinného domu pred prívalovými
dažďami z okolitých pozemkov. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že pod pojmom účelnosť
sa myslí „len technická možnosť“ odstránenia stavby na cudzom pozemku. Nestotožnil sa s názorom
súdu prvej inštancie, podľa ktorého považoval za spravodlivé riešenie danej situácie uložením povinnosti

žalovanémuodstrániťneoprávnenústavbuoploteniazpozemkužalobkyne,atospoukazomnavýsledky
vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynulo, že právni predchodcovia žalovaného už pri výstavbe
rodinného domu porušili podmienky stavebného povolenia z roku 1979, keď v rozpore so stavebným
povolením neoprávnene zasiahli už v tom čase do pozemku právnych predchodcov žalobkyne niekoľko
metrov a oplotenie bolo dokonca posunuté od rodinného domu do pozemku právnych predchodcov

žalobkyne niekoľko ďalších metrov. Poukázal na to, že stavbu oplotenia nadobudol od svojho otca a
matky darovacou zmluvou dňa 20.05.2005 a nemohol teda konať v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol,
že pri nadobudnutí oplotenia bol dobromyseľný, mal od svojho otca informácie, že s výstavbou oplotenia
súhlasil vtedajší vlastník parc. č. XXXX O. Q., pričom nemal dôvod neveriť svojmu otcovi a až v roku
2013 sa dozvedel od právnych nástupcov pôvodného vlastníka, že pôvodný vlastník tento súhlas na

výstavbu oplotenia nedal. I keď pôvodný vlastník pozemku O. Q., následne P. Q. vedeli, že na ich
parcele je postavené oplotenie od roku 1982, pôvodný žalobca P. Q. vyzval žalovaného na odstránenie
oplotenia až v roku 2013, teda viac ako 30 rokov po postavení oplotenia. Otec žalovaného nebol nikdy
vyzvaný na odstránenie oplotenia a žalovaný až 8 rokov po nadobudnutí vlastníckeho práva k oploteniu,
teda aj pôvodný žalobca napriek tomu, že vedel, že stavba je podľa neho nedovolená, akceptoval

8 rokov protiprávny stav, a preto žalovaný odmieta, aby sa jeho konanie kvalifikovalo ako konanie v
rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Obč. zákonníka. Vzhľadom na to, že bol pri nadobúdaní stavby
oplotenia dobromyseľný a pôvodný žalobca, aj jeho právni predchodcovia túto stavbu strpeli, hoci o nej
vedeli, je podľa jeho názoru spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi, aby súd usporiadal pomery ku
stavbe zriadením vecného bremena obmedzeného na nevyhnutný výkon vlastníckeho práva k stavbe

za náhradu v zmysle znaleckého posudku.
3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že je výlučným vlastníkom pozemku, na ktorom
je postavené oplotenie a umiestnený altánok, ktorých vlastníkom je žalovaný, pričom stavba oplotenia
aj altánok sú umiestnené na tomto pozemku bez jej súhlasu alebo akéhokoľvek iného právneho

titulu, a teda neoprávnene. Pokiaľ žalovaný spochybňuje svoje vlastnícke právo k altánku, poukázala
na jeho tvrdenie na súdnom pojednávaní dňa 18.01.2018, na ktorom uviedol, že dom, altánok a
múr - oplotenie nadobudol od rodičov darovacou zmluvou v roku 2005. Poukázala na odôvodnenie
napadnutého rozsudku, v ktorom súd v bode 54. vysvetľuje, že oplotenie je neoprávnenou stavbou napozemku žalobkyne a v nadväznosti na to odkazuje na § 135c Občianskeho zákonníka. Výrok rozsudku
o povinnosti vypratať nehnuteľnosť je vykonateľný v súlade so súdnou praxou aj bez špecifikácie
konkrétnych hnuteľných veci, ktoré majú byť odstránené z pozemku.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrval na svojom odvolaní a dôvodoch v ňom
uvedených v celom rozsahu.
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný

skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.
6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočnosti dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobkyne, ktorou sa po zmene
petitu žaloby domáhala proti žalovanému vypratania jej pozemku a odstránenia oplotenia z tohto
pozemku; ako aj na opodstatnenosť tvrdení žalovaného z hľadiska skutočností, ktoré uviedol na svoju

obranu. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami vyplývajúcimi z § 191 ods. 1 C.s.p. a
jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli
najavo. Vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 126 ods.
1 a § 135c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ako aj čl. 2 ods. 1 C.s.p. a dospel k správnym

záverom, že žalobkyňa preukázala splnenie všetkých predpokladov pre úspešne uplatnenie práva na
ochranu jej vlastníctva, keď v konaní bolo preukázané, že časť pozemku vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne je dlhodobo žalovaným a jeho právnymi predchodcami fakticky a bezodplatne užívaná,
dokonca dlhodobo bez možnosti akéhokoľvek prístupu žalobkyni k jej vlastníctvu, faktické užívanie
časti pozemku vo vlastníctve žalobkyne žalovaným je neoprávnené a z predložených listinných dôkazov

vyplýva aktívna vecná legitimácia žalobkyne v konaní a taktiež, že stavbu plotu vlastnícky patriacu
žalovanému, postavenú na pozemku žalobkyne, je potrebné považovať za stavbu neoprávnenú, ktorá
s inými stavbami bezprostredne nesúvisí a vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nemožno
priznaťúspechobranežalovanéhovzmyslepostupusúdupodľa§135cods.3Občianskehozákonníkaa
zaspravodlivériešenievsúlades§3Občianskehozákonníkajepotrebnépovažovaťuloženiepovinnosti

žalovanému odstrániť neoprávnenú stavbu oplotenia z pozemku vo vlastníctve žalobkyne. Svoje dôvody
vedúce k vyhoveniu žalobe súd prvej inštancie náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi s §
157 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových
strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s

predmetom konania.
7. Žalovaný vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti už len zopakoval a podrobnejšie rozviedol
svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, ktorý sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia dôsledne vysporiadal s tým, prečo na ne neprihliadol a v dostatočne primeranom rozsahu
poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasnené cez

skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za
presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej
inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom
rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý z hľadiska

ním uplatnených odvolacích dôvodov spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých
založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bolo ustálené súdom
prvej inštancie, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci.
8. So zreteľom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie v celom

rozsahu a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. Na zdôraznenie
jeho správnosti poukazuje na niektoré právne významné aspekty prípadu z hľadiska odvolacích
námietok žalovaného.
9. Žalobkyňa sa v konaní domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX /.
X pred neoprávneným zásahom žalovaného, spočívajúcim v užívaní časti tohto jej pozemku, spolu s

altánkom ako hnuteľnou vecou a murovaným oplotením ako stavbou, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného
a nachádzajú sa na časti predmetného pozemku žalobkyne. Správne preto súd prvej inštancie posúdil
žalobkyňou uplatnený nárok podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, upravujúci nárok vlastníka
na súdnu ochranu, ktorú možno podľa uvedeného ustanovenia realizovať žalobou na vydanie vecialebo žalobou zapieracou, pričom žalobou na vydanie veci sa môže vlastník domáhať ochrany svojho
vlastníckeho práva v prípade, ak iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec
patriacu vlastníkovi a odmieta mu ju vydať, avšak pokiaľ ide o nehnuteľnosť, za účelom zabezpečenia

vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, je potrebné v zmysle judikatúry, na ktorú správne poukázal aj
súd prvej inštancie, výrok rozsudku, a teda aj petit žaloby správne formulovať na vypratanie, a nie na
vydanie nehnuteľnosti. Pasívne legitimovaným v konaní o žalobe na vydanie veci, a teda aj o žalobe
na vypratanie, je ten, kto má vec fakticky u seba, resp. fakticky nehnuteľnosť užíva. Správne preto
súd prvej inštancie konštatoval, že povinnosť na vypratanie v prejednávanej veci znamená povinnosť

žalovaného na vlastné náklady odstrániť nielen oplotenie, ale aj všetky veci, ktoré patria jemu, prípadne
príslušníkom jeho rodiny, ktoré sa tam nachádzajú, a teda aj sporný altánok, ktorý sa tam nachádza a
užíva ho žalovaný s jeho rodinou. Vykonateľnosť výroku súdu, ktorým uložil povinnosť na vypratanie
nehnuteľnosti, nevyžaduje špecifikáciu konkrétnych vecí, ktoré sa majú vypratať, keďže táto povinnosť
sa vzťahuje na všetky veci na nehnuteľnosti sa nachádzajúce a patriace tomu, kto nehnuteľnosť
neoprávnene užíva. Nedôvodne preto žalovaný vo svojom odvolaní namietal nevykonateľnosť tohto

výroku napadnutého rozsudku len z dôvodu neuvedenia v ňom konkrétnych hnuteľných vecí, ktoré má
žalovaný vypratať. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný fakticky a neoprávnene
užíva časť predmetného pozemku žalobkyne o výmere cca. 102 m2, oddelenú od zvyšnej časti
pozemku murovaným oplotením, v dôsledku čoho žalobkyňa nemá žiaden prístup na túto časť svojho
pozemku a správna je preto formulácia petitu žaloby na vypratanie nehnuteľnosti ako uviedol súd prvej

inštancie. Pokiaľ žalovaný namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie z dôvodu, že altánok zostal vo
vlastníctve jeho právneho predchodcu, s týmito námietkami sa správne vysporiadal súd prvej inštancie,
keďpoukázalnavyjadreniežalovaného,vktoromuviedol,žepredmetnýaltánokmupatríatentoajužíva.
10. Žalovaný v odvolaní namietal, že potrebné bolo ustáliť, či sa žalobkyňa domáha odstránenia
stavby zriadenej na cudzom pozemku alebo inej ochrany vlastníckeho práva a pokiaľ ide o oplotenie

nachádzajúce sa na časti pozemku žalobkyne namietal, že toto je neoprávnenou stavbou a súd mal
preto na daný prípad aplikovať ust. § 135c Obč. zákonníka namiesto § 126 Obč. zákonníka; ďalej s
poukazom na nadobudnutie predmetného oplotenia žalovaným od jeho rodičov darovacou zmluvou
namietal, že nemohol konať v rozpore s dobrými mravmi, pričom poukázal na to, že pôvodný vlastník
pozemku žalobkyne nevyzval nikdy právnych predchodcov žalovaného na odstránenie oplotenia

a pôvodný žalobca tento stav akceptoval 8 rokov a namietal, že mu nemožno uložiť odstránenie
stavby, keďže túto stavbu žalovaný nezriadil. Vzhľadom na to považoval za spravodlivé a v súlade s
dobrými mravmi usporiadať pomery k stavbe inak, a to zriadením vecného bremena. Odvolací súd v
súvislosti s uvedenými námietkami žalovaného považuje za potrebné poukázať na to, že vykonaným
dokazovaním boli preukázané tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaný neoprávnene užíva nielen časť

pozemku žalobkyne zastavanú neoprávnenou stavbou, ale aj ďalšiu časť jej pozemku vo výmere
cca 102 m2, ktorá je sporným oplotením oddelená od zvyšnej časti pozemku žalobkyne a na ktorú je
žalobkyni týmto oplotením znemožnený prístup a akékoľvek jej užívanie. Dôvodne sa preto žalobkyňa
domáhala nielen odstránenia oplotenia ako neoprávnenej stavby, ale aj inej ochrany jej vlastníckeho
práva, a to vyprataním predmetného pozemku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že

dôvodnosť žalobkyňou uplatnených nárokov posudzoval súd prvej inštancie nielen podľa § 126 Obč.
zákonníka, ale pokiaľ ide o oplotenie, vychádzal aj z ust. § 135c ods.1, 2 a 3 Obč. zákonníka a
taktiež zo základných zásad Civilného sporového poriadku a z nich vyplývajúcej požiadavky spravodlivej
ochrany ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov. Ust. § 135c Obč. zákonníka
upravuje usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby, a to

viacerými spôsobmi uvedenými v odsekoch 1, 2 a 3, ktorými zároveň stanovuje poradie spôsobov
usporiadania týchto pomerov. V súvislosti s aplikáciou uvedeného ustanovenia sa súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal aj s námietkou žalovaného, týkajúcou sa
neúčelnosti odstránenia predmetného oplotenia, ako aj s jeho požiadavkou usporiadať pomery inak, a
to zriadením vecného bremena v zmysle § 135c ods. 3 Obč. zákonníka, pričom prihliadol na všetky

okolnosti prejednávanej veci a zároveň dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré sa s argumentáciou
žalovaného nestotožnil. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie k záveru
o spravodlivom riešení danej situácie v súlade s dobrými mravmi uložením povinnosti žalovanému
odstrániť predmetné oplotenie dospel nielen z dôvodu zistenia porušenia podmienok stavebného
povolenia právnymi predchodcami žalovaného pri výstavbe rodinného domu, ako uviedol žalovaný v

odvolaní, ale vychádzal z komplexného posúdenia aj ďalších zistených skutočností, keď poukázal na
to, že išlo o vinicu situovanú na okraji obce a v užívaní družstva, teda bez hospodárskeho významu v
tom čase pre jeho vlastníka, čo vyhodnotil v prospech žalobkyne v súvislosti s nečinnosťou jej právnych
predchodcov voči stavebníkovi; ďalej že neoprávnená stavba neslúži na bývanie, ale na vymedzenieurčitého funkčného celku užívaného žalovaným a jeho rodinou; že hospodárska využiteľnosť pozemku
žalobkyne je v dôsledku neoprávnenej stavby významne znížená; a najmä, že týmto oplotením je
žalobkyni znemožnené užívať jej pozemok v rozsahu cca 102 m2 plochy, ktorá je pre ňu dlhodobo

zneprístupnená. Žalovaný s poukazom na jeho dobromyseľnosť a strpenie tohto oplotenia právnymi
predchodcami žalobkyne považoval za spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi usporiadanie pomerov
medzi stranami zriadením vecného bremena obmedzeného na nevyhnutný výkon vlastníckeho práva k
stavbe s poukazom na § 151o ods. 1 Obč. zákonníka za náhradu v zmysle predloženého znaleckého
posudku. S týmto záverom sa však odvolací súd nestotožnil, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, ktorú

zdôraznil aj súd prvej inštancie, že predmetné oplotenie je situované na pozemku žalobkyne tak, že
znemožňuje jej užívať jej pozemok v rozsahu cca 102 m2 plochy a táto je pre ňu zneprístupnená, z čoho
je zrejmé, že zriadením takéhoto vecného bremena požadovaného žalovaným, teda aj obmedzeného
na nevyhnutný výkon vlastníckeho práva k stavbe, by naďalej žalobkyni nebolo umožnené žiadnym
spôsobom užívať ani tú časť jej pozemku, ktorej vypratania sa dôvodne domáhala a ktorej rozlohu
nemožno považovať za zanedbateľnú. Zostala by len formálne zapísanou vlastníčkou tejto časti

pozemku, ktorú by užíval výlučne žalovaný s jeho rodinou napriek tomu, že žalobkyňa nesúhlasila s
predajom tejto časti pozemku žalovanému, pričom sa však nedomáhala zároveň aj odstránenia časti
rodinného domu stojaceho na jej pozemku, ktorou žalovaný neoprávnene užíva ďalšiu časť jej pozemku.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaný pri nadobudnutí predmetného oplotenia mal
vedomosť o tom, že toto oplotenie sa nachádza na pozemku právnych predchodcov žalobkyne, keď

podľa jeho tvrdení mal od svojho otca informáciu o tom, že s jeho výstavbou súhlasil pôvodný vlastník
a zároveň mal vedomosť aj o tom, že nedisponuje žiadnym dôkazom preukazujúcim takýto súhlas
pôvodného vlastníka. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti prejednávanej veci nemožno považovať
za spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi také usporiadanie vzťahov medzi stranami, ktorým by bola
žalobkyňa úplne vylúčená z výkonu základných vlastníckych oprávnení k časti jej pozemku, ktorá ani

nie je zastavaná neoprávnenou stavbou a túto by užíval výlučne žalovaný.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyňa, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmena)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).