Uznesenie – Predbežné opatrenia ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. august 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoCsp/55/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519207694
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7519207694.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov
senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Adriany Murínovej, v právnom spore žalobkyne: J. X., Ž. X,
okres X. - K., nar. XX.X.XXXX, zastúpenej advokátom Mgr. Bc. Peter Kubák, Košice, Werferova 1, proti
žalovaným:1.BENCONTCOLLECTION,a.s.,Bratislava,Vajnorská100/A,IČO:47967692a2.NODUS
s.r.o., Košice, Trieda SNP 61, IČO: 36 215 074, o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu práva na zrážky

zo mzdy, o neodkladné opatrenie, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice -
okolie č. k. 8Csp/463/2019 - 149 z 21. januára 2021

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku I., ktorým obchodnej spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s.
ako veriteľovi bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody
o zrážkach z jej mzdy 19.6.2015 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 1, a to do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

O d m i e t a odvolanie proti výroku II. uznesenia, ktorým žalovanému 2 ako zamestnávateľovi žalobkyne
bola uložená povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach
z jej mzdy z 19.6.2015 a tiež proti závisiacemu výroku III. uznesenia o trovách konania vo vzťahu medzi
žalobkyňou a jej zamestnávateľom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) uznesením označeným
v záhlaví na návrh žalobkyne nariadil neodkladné opatrenie, ktorým obchodnej spoločnosti BENCONT
COLLECTION, a.s. ako právnemu nástupcovi pôvodného bankového veriteľa uložil povinnosť zdržať sa
výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy z 19.6.2015 uzavretej medzi
žalobkyňou a žalovaným 1, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej (I.), žalovanému
2 uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe tej istej dohody o

zrážkach zo mzdy, ako u veriteľa, a to rovnako do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Žalobkyni voči žalovanému 2 nepriznal náhradu trov konania (III.). Žalobkyňa návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v rámci konania vo veci samej o zdržanie sa práva na vykonávanie zrážok
z jej mzdy odôvodňuje tými skutkovými okolnosťami, že ona ako nepodnikateľ a právny predchodca
žalovaného1-Poštovábanka,a.s.(ďalejajlenako„banka“aleboajlenako„pôvodnýveriteľ“)17.8.2010
uzavreli zmluvu č. 5721503810 o úvere skonsoliduj si svoje pôžičky, predmetom ktorej bolo poskytnutie

úveru 6 400 €, ktorý žalobkyňa sa zaviazala banke vrátiť v 70 mesačných splátkach po 165,50 € s
úrokovou sadzbou 19 %, celková výška nákladov 4 238,01 €. Dohodou z 19.6.2015 o splatení dlhu a
o privatívnej novácii uzavretou medzi obchodnou spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. na strane veriteľa
ako jedného z právnych predchodcov žalovaného 1 a žalobkyňou na strane spotrebiteľa strany svoje
práva a nároky vzniknuté na základe ustanovení zmluvy o úvere č. 5721503810 a jej príloh nahradili
právami a povinnosťami z tejto dohody tak, že pôvodné záväzky žalobkyne ako dlžníka (13 836,46 €)

sa nahradili jej novým záväzkom zaplatiť veriteľovi dlh 13 836,46 € pozostávajúci z istiny pohľadávky
a z jej príslušenstva predstavovaného vyčíslenými nákladmi spojenými s právnym zastúpením. Výzvoupredloženou zamestnávateľovi žalobkyne žalovaný 1 pritom uplatňuje právo na zrážky z jej mzdy ešte
vo vyššom rozsahu (14 062,79 €), než vyplýva z dohody o privatívnej novácii.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §324 a nasl. CSP o neodkladnom opatrení a §551
ods. 1 o. z. o dohode o zrážkach zo mzdy. Vychádzal zo skutkových tvrdení žalobkyne uvedených v
návrhu a ňou predložených, resp. zadovážených listinných dôkazov, ako sú špecifikované v x. odseku
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj z obsahu samotného spisu. Týmito listinami vo
vzťahu k žalovanému 1 súd mal za osvedčený tak samotný právny vzťah medzi žalobkyňou a pôvodným

veriteľom, ako aj neodkladnosť potreby upraviť pomery strán navrhovaným neodkladným opatrením,
a to predovšetkým z dôvodu, že sporná dohoda o zrážkach zo mzdy žalobkyne bola uzavretá za
účelom zabezpečenia plnenia záväzku zo spotrebiteľského úverového vzťahu vo výške 13 836,46
€ vo forme formulárovej zmluvy na samostatnom liste papiera zahrnutej k prejavu vôle žalobkyne k
uzavretiu dohody o splatení dlhu, ktorú žalobkyňa nemohla preto ovplyvniť. Mal za to, že v danom
prípade uložením požadovanej povinnosti možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa

domáha, t. j. zabrániť ohrozeniu jej práv vykonávaním eventuálne nezákonných zrážok z jej mzdy.
Nariadením neodkladného opatrenia podľa súdu nebude vytvorený nenávratný stav a ani jeho právne
účinkyneobmedziažalovaného1neprimeranýmspôsobomnadnevyhnutnýrozsah.Osobitnevyzdvihol,
že predmetnými listinami pre nesprávny výpočet celkovej čiastky na vrátenie veriteľovi už hneď na
začiatku právneho vzťahu v úverovej zmluve mal za osvedčenú aj spornosť žalobkyňou namietanej

výšky jej záväzku zo spotrebiteľského úverového vzťahu, ktorý žalovaný 1 voči žalobkyni si uspokojuje
sporným výkonom práva na zrážky z jej mzdy, pričom žalobkyňa pre neprijateľné zmluvné podmienky
za neplatnú považuje aj spornú dohodu z 19.6.2015.

3. Potom za situácie, že za takéhoto stavu medzi stranami nebolo sporným, že žalovaný 1 u

zamestnávateľa žalobkyne uplatnil svoje právo na vykonávanie zrážok z jej mzdy k 1.10.2019 v
celkovej výške 14 062,79 €, t. j. už aj tak viac, než je v dohode z 19.6.2015 deklarovaných 13
836,46 €, súd za dostatočne osvedčené mal tak právo žalobkyne, ako aj jej obavu, aby nedošlo k
neprijateľným, nezákonným zrážkam z jej mzdy, a teda mal za osvedčenú aj naliehavosť potreby
žalobkyňou navrhovanej dočasnej neodkladnej úpravy pomerov. Mal pri tom na zreteli, že inštitút dohody

o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok
dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom a že v podstate ide o
exekúciu majetku dlžníka s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla veriteľ, pričom výšku
dlhu si veriteľ sám diktuje, hoci v danom prípade je sporným, či dlh vôbec existuje, resp. v akej výške,
vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka, pričom dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť inak, ako

navrhovaným neodkladným opatrením, ktorým zároveň sa predíde vzniku prípadných ďalších súdnych
sporov v prípade, že veriteľ od žalobkyne by sa domohol vymoženia sumy vyššej, než na akú podľa
zmluvy a zákona má právo.

4. Vzhľadom na to, že na dosiahnutie súdnej ochrany vo vzťahu k žalobkyni je potrebná súčinnosť jej

zamestnávateľa, ktorý zrážky z jej mzdy fakticky vykonáva, súd zamestnávateľa žalobkyne v zmysle
§336 ods. 2 CSP pre účely konania o nariadenie neodkladného opatrenia kvalifikoval ako žalovaného
2 a tomuto uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe predloženej
dohody z 19.6.2015 o zrážkach zo mzdy.

5. Vzhľadom na to, že vo vzťahu medzi žalobkyňou a zamestnávateľom ide o rozhodnutie, ktorým sa
konanie medzi nimi končí, súd s odkazom na ustanovenie §255 ods. 1 a 262 ods. 1 a 2 CSP rozhodol o
trovách konania tak, že ich náhradu žalobkyni nepriznal s odôvodnením, že ich náhradu si neuplatnila.

6. Vzhľadom na to, že vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1 nejde o konečné rozhodnutie vo veci,

o trovách konania vo vzťahu medzi nimi nerozhodoval (§262 ods. 1 CSP, a contrario).

7. Proti tomuto uzneseniu žalovaný 1 podáva odvolanie. Uznesenie napáda v celom rozsahu a navrhuje,
abyodvolacísúdnapadnutéuznesenievzmysle§388CSPzmeniltak,ženávrhžalobkynenanariadenie
neodkladného opatrenia zamietne. Podľa právneho názoru žalovaného 1 napadnuté rozhodnutie vo

svojom odôvodnení je nepreskúmateľné a nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia došlo
k porušeniu práva žalovaného zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR na také rozhodnutie, ktorého
dôvody sú zjavné a zreteľné, a to najmä z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že
výkonspravodlivostinebudearbitrárny.PoukazujenaviacerérozhodnutianajvyššíchsúdnychautorítSRvrátane Ústavného súdu SR a tiež na rozhodnutia Ústavného súdu ČR pojednávajúce o obsahu práva
na spravodlivý súdny proces, nenamieta však žiaden konkrétny dôvod, pre ktorý napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie považuje za nepreskúmateľné.

8. Zdôrazňuje, že tak dohoda o privatívnej novácii, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy bola žalobkyni
doručovaná domov a tak žalobkyňa mala dostatok času obe dohody si preštudovať, premyslieť ich
uzatvorenie, prípadne si ich dať právne posúdiť. Rovnako mala možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy
nepodpísať, prípadne podpísať len dohodu o privatívnej novácii, nemožno preto podľa neho dospieť k

súdom prvej inštancie prijatému záveru, že sporná dohoda o zrážkach zo mzdy žalobkyni bola vnútená
automaticky s dohodou o splatení dlhu, do ktorej mala byť táto veriteľom zahrnutá. Podľa odvolateľa
ani samotná skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je formulárovou dohodou, nespôsobuje
automaticky jej neplatnosť, či neprimeranosť, nakoľko žalobkyňa mala priestor danú dohodu nepodpísať
a nevrátiť ju adresátovi. Odvolateľ nesúhlasí preto so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa
nemala možnosť ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy, naopak, v danom prípade žalobkyňa

sama dobrovoľne sa rozhodla, že dohodu o zrážkach zo mzdy podpíše, toto uskutočnila, pričom nikto
ju k takémuto úkonu nenútil.

9. Odvolateľ ďalej zastáva názor, že v danom prípade neboli splnené procesné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia z dôvodu absencie neodkladnosti navrhovanej úpravy. Súd v danom prípade

mal len preskúmať, či dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky zákonné požiadavky v zmysle §§37 a
551 o. z. a či ide o platný právny úkon. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa odvolateľa nie je ani nekalou
zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, dvojstranný právny vzťah, ktorým sa zabezpečuje hlavný záväzok, a nemôže
ísť preto ani o podmienku, ako ju definuje ustanovenie §36 ods. 1 o. z. Považuje preto za nemožné

dohodu o zrážkach zo mzdy považovať za neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku, o čom
pojednáva ustanovenie §53 ods. 4 o. z., nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu. Ide o uplatnenie
zákonného zabezpečovacieho inštitútu, ku ktorému dochádza práve v prípade neplnenia si povinnosti
zmluvnou stranou.

10. Podľa názoru žalobkyne k odvolaniu protistrany vyjadreného v podaní z 24.2.2021 odvolaním
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je náležite a dostatočne odôvodnené, citujúc pritom z 5.
a 22. odseku odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Hoci odvolateľ namietajúc
nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia v odvolaní cituje z viacerých rozhodnutí, tieto podľa
žalobkyne na danú vec sú nepoužiteľné. Odvolateľ v odvolaní vôbec nereagoval, resp. nespochybňoval

tie dôkazy a skutkové tvrdenia žalobkyne, ktoré súd označil v odôvodnení napadnutého uznesenia a
nereagoval ani na súdom nastolenú otázku, ako je možné napríklad, že (i) výzvou na uskutočnenie
zrážokzomzdyžalovaný1požadujeodzamestnávateľavykonaťzrážkyvovýškevyššej,nežjeuvedené
v dohode o splatení dlhu, že (ii) zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne je v rozpore
s kogentným ustanovením §517 ods. 2 o. z. v spojení s vykonávacím predpisom. Za jedinú vecnú

argumentáciu odvolateľa možno označiť jeho argumentáciu k okolnostiam uzavretia dohody o zrážkach
zo mzdy, avšak odvolateľ vôbec nereagoval (iii) na dôkazy dodatočne obstarané do súdneho spisu, resp.
argumentáciu ohľadom hmotného práva, pričom ani nepoprel skutkové tvrdenia žalobkyne citované aj v
odôvodnení napadaného rozhodnutia o tom, (iv) že nie je zrejmé, aká suma predstavuje istinu pôvodnej
pohľadávky poňatej do dohody z 19.6.2015 o splatení dlhu a privatívnej novácii alebo že (v) v zmluve

o úvere je uvedený nesprávny údaj o RPMN alebo že (vi) zo sumy 13 836,46 € minimálne 7 436,46 €
(13 836,46 - 6 400) predstavuje náklady spojené s právnym zastúpením, čo je suma za právne služby
doslova nepochopiteľná, nepodložená a nemajúca oporu v platnom práve; (vii) odvolateľ nereagoval ani
na nesprávny údaj týkajúci sa celkovej výšky nákladov (4 238,01 €), ktorý je úmyselne znížený o 947
€, v dôsledku čoho sú nesprávne stanovené celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a tým

pádom klamlivý je aj údaj o celkovej sume „preplatenia úveru“, z ktorého dôvodu úver treba považovať
za úver poskytnutý bez úroku a bez poplatkov.

11. Podľa žalobkyne odvolateľ sa snažil odviesť pozornosť súdu od pre skutkové posúdenie veci
podstatných skutočností upriamovaním jeho pozornosti na okolnosti podpisu dohody o zrážkach zo

mzdy, resp. uvádzaním dôvodov, prečo žalobkyňa mohla túto dohodu nepodpísať. Uniká mu pritom, že
ak dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje vykonávať nezákonné zrážky zo mzdy, resp. nadväzuje na
nezákonnú zmluvu, potom aj výkon zrážok je nezákonný.12. Na základe uvedených skutočností rozhodnutie súdu prvej inštancie žalobkyňa považuje za správne
a zákonné. S ohľadom na obsah spisu, resp. na skutočnosti, ktoré z dôkazov založených v súdnom spise
vyplývajú, podľa nej nemôžu vzniknúť pochybnosti o tom, že výška nároku žalovaného 1 je sporná, a

preto nariadenie neodkladného opatrenia bolo namieste.

13. Odvolateľ v replike k vyjadreniu žalobkyne opätovne akcentuje na spôsob uzatvorenia dohody o
privatívnej novácii ako na výsledok slobodného rozhodnutia žalobkyne uzatvoriť ju, ktorá skutočnosť
podľa neho je rozhodujúca a má podstatný vplyv v predmetnom súdnom konaní, pričom rovnako šlo o

jej slobodné rozhodnutie uzatvoriť aj dohodu o zrážkach zo mzdy, a preto argumentáciu žalobkyne o
nerovnosti práv podľa neho nemožno akceptovať. Nemenej dôležitým momentom podľa odvolateľa je
skutočnosť, že v danom prípade pôvodný záväzok žalobkyne bol slobodne a určito nahradený novým
záväzkom, a preto je nadbytočné vyjadrovať sa k pôvodnému záväzku, keďže je tu nový a platný
záväzok a navyše zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Podľa názoru odvolateľa v
posudzovanom prípade zákonom stanovené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia splnené

preto neboli, nakoľko neexistuje žiadna naliehavá potreba upraviť pomery medzi stranami sporu.
Naliehavosť takejto potreby je vylúčená práve tým, že sama žalobkyňa potvrdila, že dohodu o privatívnej
novácii, ako i dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorila slobodne a vážne, nemožno ju preto považovať za
slabšiu stranu sporu. Odvolateľ trvá preto na podanom odvolaní v celom rozsahu.

14. Podľa názoru žalobkyne vyjadreného v duplike z 3.6.2021, v danom prípade je právne významným
aj to, že odvolateľ dosiaľ nepreukázal, dokonca vôbec sa ani nevyjadril ku skutočnosti už namietanej
aj v konaní vo veci samej, a síce či vôbec došlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere
č. 5721503810 z pôvodného veriteľa v zmysle ustanovenia §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách a rovnako dosiaľ ani neuviedol, z čoho konkrétne má táto pohľadávka pozostávať, v akom

rozsahu a členení ide o istinu. Dohodu o privatívnej novácii považuje za úkon, ktorým sa mali prekryť
neprijateľné zmluvné podmienky dojednané v skoršom spotrebiteľskom úvere, a preto táto dohoda je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, resp. neplatným právnym úkonom. Ochrana spotrebiteľa k novácii
kladie totiž výrazné limity a spotrebiteľ nováciou nemôže strácať ochranu, ktorú mu poskytuje zákon.
O zachovanej identite spotrebiteľského záväzku svedčí aj rozhodovacia prax súdov, pričom žalobkyňa

príkladmo dáva do pozornosti súdu rozhodnutie NS SR, v zmysle ktorého právo spotrebiteľa domáhať
sa na súde určenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, zostáva zachované aj voči tomu,
na koho dodávateľ postúpil svoju pohľadávku z úveru (R 72/2019). Z toho dôvodu okrem zmluvy o
nováciizadanéhostavupodľanejnaďalejjenutnéskúmaťajpredchádzajúcuúverovúzmluvuzhľadiska
(ne)dodržania ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských

úveroch.

15. Duplika žalobkyne na vedomie žalovanému 1 bola doručená 9.6.2021. Žiadna zo strán ďalšie
vyjadrenie vo veci nepodala.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, bez nariadenia pojednávania prejednal
odvolanie, preskúmal predchádzajúce konanie spolu s uznesením súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahuadospelkzáveru,žeuznesenievodvolanímnapadnutomvyhovujúcomvýrokuvovzťahumedzi
žalobkyňou a žalovaným 1 je vecne správne, a preto ho potvrdil.

17. Dôvody a právne závery súdu prvej inštancie vyjadrené v odôvodnení napadnutého uznesenia sú
vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, v danom prípade boli splnené všetky zákonné
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Správny je skutkový a právny záver súdu prvej
inštancie, že žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojenými listinnými

dôkazmi, ako i listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu dostatočne osvedčila, že zrážky z jej mzdy na
základe výzvy žalovaného 1 predloženej zamestnávateľovi žalobkyne, sú vykonávané zrejme v rozpore
so zákonom.

18. Niet pochýb o tom, že dohoda z 19.6.2015 o zrážkach zo mzdy medzi obchodnou spoločnosťou PRO

CIVITAS s.r.o. ako právnym predchodcom banky a žalobkyňou bola uzavretá za účelom zabezpečenia
uspokojenia pohľadávky veriteľa (vtedy spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o.) podľa dohody z 19.6.2015 o
splatení dlhu a o privatívnej novácii, ktorou účastníci danej zmluvy všetky svoje sporné práva a nároky
vzniknuté na základe ustanovení zmluvy o úvere č. 5721503810 a jej príloh vrátane pohľadávky, ktorák 19.6.2015 predstavovala 13 836,46 € (istina a príslušenstvo pozostávajúce z vyčíslených nákladov
spojených s právnym zastúpením), nahradili právami a povinnosťami v zmysle dohody o privatívnej
novácii tak, že všetky doterajšie peňažné a nepeňažné nároky zo zmluvy o úvere zanikli ku dňu

účinnosti dohody z 19.6.2015 o splatení dlhu a privatívnej novácii a nahradili sa záväzkom žalobkyne
veriteľovi zaplatiť 13 836,46 € a úroky z omeškania 0,05 % za každý deň omeškania až do zaplatenia
z neuspokojenej časti záväzku, pričom tento záväzok ku dňu podpisu dohody bol už splatný v celom
rozsahu.

19. V tomto štádiu konania sa javí, že žalobkyňa napr. už i len poukazom na nedostatky zmluvy o
úvere spočívajúce v nesprávnom určení celkovej výšky nákladov žalobkyne ako spotrebiteľa s platením
záväzku z tejto zmluvy (70 x 165,50 € - 6 400 € nie je 4 238,01 €, ako je vyčíslené v úverovej zmluve,
ale o 946,99 € viac, t. j. až 5 185 € ako správna celková výška nákladov úveru), opodstatnene namieta
nesprávnosť výpočtu výšky jej záväzku z danej úverovej zmluvy, pretože v zmysle §11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zákonným dôsledkom už aj len tohto jediného nedostatku

zmluvy je, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že poť. v
dôsledku toho je nesprávne deklarovaná výška záväzku žalobkyne aj v dohode z 19.6.2015 o splatení
dlhu a o privatívnej novácii, na zabezpečenie plnenia ktorého sa majú vykonávať zrážky z jej mzdy.
Žalobkyňa už len týmto tak jednoznačne osvedčila, že zrážky z jej mzdy na základe výzvy žalovaného
1 na uspokojenie pohľadávky k 1.10.2019 vo výške 14 062,79 €, sa majú vykonávať na uspokojenie

pohľadávky, výška ktorej bezpochyby presahuje zákonnú výšku skutočného dlhu žalobkyne z danej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

20. Pokiaľ žalovaný 1 ako právny nástupca pôvodného veriteľa (banky) tvrdí, že dohoda o splatení
dlhu a o privatívnej novácii z 19.6.2015 úplne nahradila pôvodný záväzok žalobkyne zo zmluvy o úvere

jej novým záväzkom vtedajšiemu veriteľovi (PRO CIVITAS, s.r.o.) zaplatiť 13 836,46 €, niet pochýb,
že v danom prípade obe sporové strany za kľúčovú považujú (aj) túto dohodu z 19.6.2015, pričom
medzi stranami nie je zhoda ani v tom, ako si vysvetľujú právne účinky danej dohody a jej vplyv na
trvanie, či existenciu pôvodného záväzku žalobkyne ako spotrebiteľa zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy
č. 5721503810 zo 17.8.2010. Vyriešenie tejto otázky nepochybne bude predmetom dokazovania vo

veci samej, avšak z hľadiska rozhodovania o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým táto sa domáha, aby došlo k pozastaveniu vykonávania zrážok zo mzdy na základe spornej
dohodyozrážkachzomzdy,preposúdenieprávnychúčinkovdanejdohodyosplatenídlhuaoprivatívnej
novácii je právne významné aj to, že žalobkyňa spochybnila nielen výšku v danej dohode deklarovaného
jej záväzku voči veriteľovi, ale aj hmotnoprávne oprávnenie žalovaného 1 na prijatie plnenia zo záväzku

majúceho svoj pôvod v úverovej zmluve č. 5721503810 zo 17.8.2010 tvrdiac, že subjekt, s ktorým ona
dohodu z 19.6.2015 o splatení dlhu a o privatívnej novácii uzavrela, nie je právnym nástupcom banky
ako jej pôvodného veriteľa z danej úverovej zmluvy vzhľadom na to, že banka nedodržala zákonné
podmienky ustanovené v §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, za ktorých banka bez súhlasu
klienta môže svoju splatnú pohľadávku alebo jej časť postúpiť na nebankový subjekt. Tým žalobkyňa

pre účely nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne spochybnila, či účastníkmi dohody z 19.6.2015
vôbec boli účastníci pôvodného úverového záväzkového vzťahu, prípadne ich právni nástupcovia,
pretože len týmito subjektmi uzavretá dohoda o novácii môže mať zákonom ustanovené právne účinky
(§516 o. z.) a v dôsledku toho dostatočne osvedčila, že zrážky z jej mzdy sa zrejme vykonávajú
v prospech subjektu, ktorý nie je právnym nástupcom pôvodného veriteľa, t. j. v jeho prospech sa

vykonávajú neoprávnene, keďže žalovaný 1 zrejme nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia na
prijatie plnenia zmluvnej povinnosti žalobkyne.

21. Vzhľadom na všetky zhora uvedené dôvody žalobkyňa nesporne osvedčila, že poskytnutý úver
zrejme je potrebné považovať za úver bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho zrážkami z jej mzdy

zrejme dochádza k plneniu záväzku vo väčšom rozsahu, než v zmysle zákona je opodstatnené, a sú
preto vecne správne a presvedčivé dôvody a právne závery súdu prvej inštancie, že v danom prípade
boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie pri
svojomrozhodovanísprávnevyhodnotilajprávneúčinkynariadenéhoneodkladnéhoopatrenianaosobu
žalovaného1.Ajvzhľadomnato,žežalovaný1vodvolaníanilennetvrdil,t.j.anilenneosvedčilsplnenie

zákonom stanovených povinností banky pri postupovaní pohľadávky alebo jej časti na nebankový
subjekt bez súhlasu klienta, je správny záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti navrhovanej neodkladnej
úpravy pomerov strán sporu.22. Zo všetkých týchto dôvodov aj podľa názoru odvolacieho súdu je preto dôvodné pozastaviť možnosť
uplatňovania namietanej dohody o zrážkach zo mzdy a nariadením navrhovaného neodkladného
opatrenia zabezpečiť ochranu práv žalobkyne pred neoprávneným zásahom do jej majetku zrážkami

zo mzdy, vykonávaniu ktorých žalobkyňa iným spôsobom nemá možnosť fakticky ani právne zabrániť,
pričom zároveň nemá ani možnosť jednostranne dosiahnuť zrušenie namietanej dohody. Jedine
nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia sa dá predísť tomu, aby v zmysle zákona
neprípustne sa poukazovali finančné prostriedky žalovanému 1, a to možno aj vo vyššom rozsahu, než
zákonom je dovolené, resp. možno aj celkom bezdôvodne.

23. Ani ďalšie odvolateľom proti napadnutému uzneseniu namietané skutočnosti nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a neumožňujú ani odvolaciemu súdu prijať iné
závery, než aké prijal súd prvej inštancie.

24. Vzhľadom na to, že odvolateľ nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej

inštancie namieta len vo všeobecnej rovine, avšak tieto nedostatky v odôvodnení napadnutého
uznesenia nijako nekonkretizuje, pričom vzhľadom na zhora uvedené podrobné odôvodnenie
napadnutého uznesenia, nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia, t. j. takéto a ani žiadne
iné porušenie práva strán na spravodlivý súdny proces nezistil ani odvolací súd, nebolo preto možné
touto odvolacou námietkou sa bližšie zaoberať.

25. Vzhľadom na to, ako je zhora uvedené, odvolateľom namietané okolnosti uzavretia dohody z
19.6.2015 o zrážkach zo mzdy a rovnako ani dohody z toho istého dňa o splnení dlhu a o privatívnej
novácii neboli jediným dôvodom vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačí,
ak tieto okolnosti budú predmetom dokazovania vo veci samej. Odvolací súd tu dáva do pozornosti

odvolateľa, že práve vzhľadom na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným zabezpečovacím
prostriedkom na splnenie povinnosti z dohody o privatívnej novácii, povinnosťou konajúceho súdu v tejto
veci, na rozdiel od mylného názoru odvolateľa, je práveže posúdiť aj to, či v čase uzavretia dohôd z
19.6.2015 vôbec (ne)existovala nielen pohľadávka, na zabezpečenie plnenia ktorej dohoda o zrážkach
zo mzdy slúži, ale aj pohľadávka, k novácii ktorej vôbec došlo, t. j. v danom prípade pohľadávka/záväzok

zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Vzhľadom na to, že žalobkyňa jednak v konaní vo veci samej, a
tiež aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza konkrétne skutočnosti, ako sú uvedené
zhora, nasvedčujúce tomu, že poskytnutý úver sa má považovať za bezúročný a bez poplatkov, ani
dohoda o privatívnej novácii a ani na ňu nadväzujúca dohoda o zrážkach zo mzdy by nemala obsahovať
úroky a poplatky z úverovej zmluvy. Pokiaľ tomu tak je a predmetné dohody tieto úroky a poplatky

obsahujú a zároveň zrážky zo mzdy žalobkyne sa vykonávajú v rozsahu pôvodného záväzku žalobkyne,
v akom tento žalobkyni vznikol ešte na základe úverovej zmluvy, ako tomu je v posudzovanom prípade,
je osvedčená obava žalobkyne, že vykonaním namietaných zrážok z jej mzdy sa siahne na jej majetok
v rozsahu väčšom, než zodpovedá zákonu. Žalobkyňou navrhovanou neodkladnou úpravou pomerov
strán takémuto zásahu bezpochyby sa zabráni.

26. Navrhovaná neodkladná úprava pomerov strán a uplatnené právo žalobkyne sú pritom osvedčené
o to viac, že spochybnením právneho nástupníctva spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. a následne aj
žalovaného 1 po pôvodnom veriteľovi, žalobkyňa úspešne spochybnila oprávnenie žalovaného 1 vôbec
na uzavretie dohody z 19.6.2015 o splatení dlhu a o privatívnej novácii, a teda aj na akékoľvek zrážky

z jej mzdy.

27. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia a toto uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa §387 ods. 1 a 2 CSP.

28. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ vymedzuje nielen to, ohľadne ktorých výrokov napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých odvolací súd je oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. V danom prípade odvolateľ v odvolaní navrhuje

zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, avšak výroky II. a III. odvolateľa sa
netýkajú, nimi odvolateľovi nebola uložená žiadna povinnosť, a preto žalovaný 1 proti nim odvolanie
ani nemôže podať, nie je preto osobou oprávnenou na podanie odvolania proti výrokom II. a III.
napadnutého uznesenia. Z toho dôvodu odvolací súd postupujúc podľa §386 ods. 1 písm. b) CSPodvolanie žalovaného 1 proti výrokom II. a III. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie odmietol
ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

29. Vzhľadom na to, že výrok II. a III. nebol napadnutý odvolaním žalovaného 2, tieto výroky nadobudli
právoplatnosť. Pretože v posudzovanej veci nie je ustanovené inak, v zmysle §234 ods. 2 a §228 ods.
1 CSP výrok právoplatného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia je záväzný pre strany a
pre tých, ktorí sa stali ich právnymi nástupcami po právoplatnosti uznesenia, t. j. vydanom v prípade
právoplatný výrok II. a III. napadnutého rozhodnutia je záväzný vo vzťahu medzi žalobkyňou a jej

zamestnávateľom.

30. Vzhľadom na to, že týmto rozhodnutím odvolacieho súdu sa konanie nekončí, odvolací nerozhodoval
o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP, a contrario).

31. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a

nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).