Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. apríl 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/243/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915216084
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7915216084.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

N. súd R. sudkyňou J.. D. L. v spore žalobcu L., zastúpeného H. K. s.r.o., so sídlom K. X/A, XXX XX

P., S.: XX XXX XXX, proti žalovanému J. zastúpenému J.. D. Q., advokátkou, so sídlom M. 1, XXX XX
Q., o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

I. Z a s t a v u j ekonanie v časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal práva uverejniť výrok rozsudku
v troch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou na náklady žalovaného.

II. O. žalobu v časti, ktorou sa domáhal žalobca ospravedlnenia od žalovaného.

S.. Y. žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume XXXX,XX F., ktorú je povinný žalobcovi zaplatiť
žalovaný v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

V. O. zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

X.Žalobca sa žalobou doručenou súdu XX. 9. XXXX domáhal proti žalovanému práva na ochranu
osobnosti aj náhradu nemajetkovej ujmy. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti žiadal, aby sa

mu žalovaný do troch dní od právoplatnosti rozsudku písomne ospravedlnil doporučeným listom s
nasledovnýmznením:B.sajaJ.ospravedlňujemL.pánL.,zato,žesomL.ohováral,šíriloL.nepravdivé
skutkové tvrdenia, klamstvá a snažil sa L. týmto očierniť a škandalizovať L. osobu na verejnosti a
poškodiť tým L. spoločenské uplatnenie. B. zároveň vyslovujem hlbokú ľútosť nad tým, že šírením týchto
nepravdivých skutkových tvrdení o L. osobe som v značnej miere zasiahol do L. zákonom chránených
práv na ochranu osobnosti a do L. súkromia, znížil som L. ľudskú dôstojnosť, vážnosť, podnikateľskú a
občiansku česť. O. L. týmto udeľujem svoj neodvolateľný a výslovný súhlas na kopírovanie a zverejnenie

tohto listu akýmkoľvek spôsobom a v akomkoľvek rozsahu. S úctou J.. O. ďalej žiadal, aby mu žalovaný
zaplatil titulom náhrady nemajetkovej ujmy XX.XXX,- F. a trovy konania. O. odôvodnil tým, že žalovaný
podľa informácií poskytnutých tretími stranami šíri o navrhovateľovi nepravdivé skutkové tvrdenia a
klamstvá na verejnosti, čím zásadne zasahuje do osobnosti žalobcu. A to najmä tým, že podal niekoľko
desiatok trestných oznámení priamo voči žalobcovi, v ktorých uvádza krivé obvinenia a nepravdivé
skutkové tvrdenia, pričom podľa vedomosti žalobcu predmetné trestné oznámenia boli príslušnými
orgánmi činnými v trestnom konaní odmietnuté. O. šíri na verejnosti nepravdivé a klamlivé tvrdenia,

najmä tvrdenia o tom, že žalobca je podvodník, kriminálnik a ďalšie negatívne nepravdivé skutkové
tvrdenia, ktoré mali očividne očierniť a škandalizovať žalobcu na verejnosti pred tretími osobami. O.
je bez akýchkoľvek pochybností pôvodcom zásahu a osobou, ktorá šírila a pravdepodobne ďalej šíri
nepravdivé skutkové tvrdenia a bez akýchkoľvek pochybností osobou, ktorá podávala neopodstatnenéa nedôvodné trestné oznámenia. V. povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu
osobnosti alebo odstrániť následky, alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je vždy tá fyzická alebo
právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania a neoprávnene zasahujúceho do chránených

osobnostných práv. Y. ochrane osobnosti je potrebné vychádzať z individuálnej zodpovednosti za
porušenie práva, pokiaľ jednotlivec nebol použitý inou právnickou alebo fyzickou osobou na činnosť,
ktorá spôsobila zásah do ochrany osobnosti.

X.Citujúc článok XX zákona číslo XXX/XXXX zbierky, § 11 občianskeho zákonníka, § 13 ods. 1, X

občianskeho zákonníka, § 13 ods. X občianskeho zákonníka dôvodil, že pojem zásah uvedený v
ustanovení § 13 občianskeho zákonníka nepochybne vyjadruje určité správanie, či už pasívne alebo
aktívne. E. je pritom posúdiť skutočnú neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti, a
samozrejme, potom aj následky tohto zásahu pre fyzickú osobu ( nález G. súdu Z. republiky I.ÚS XX/
XXXX). O. má za to, že uplatnenie občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 11 občianskeho zákonníka
sa odvíja od kumulatívneho splnenia nasledovných troch podmienok: - existencia zásahu, ktorý

je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, alebo iba ohrození
osobnosti fyzickej osoby, - neoprávnenosť, protiprávnosť takéhoto zásahu a - existencia príčinnej
súvislosti medzi nimi. N. osobnej cti poskytuje občiansky zákonník výlučne proti takým konaniam,
ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na osobnosti právneho subjektu tým, že znižujú jeho česť
u iných ľudí a ohrozujú tak vážnosť jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti. V. je tu rozhodujúce,

či skutočne došlo k ujme, postačuje objektívna spôsobilosť príslušného konania spôsobiť takú ujmu. N.
zákonník na úspešné uplatnenie práva nevyžaduje zavinenie toho, kto sa toho neoprávneného zásahu
do práva na ochranu osobnosti dopustil a zodpovednosti sa nemožno zbaviť ani dôkazom, že subjekt
zásahukonalvomyle. Y.zodpovednostiniejeanivyvolanienásledkovtakéhotoneoprávnenéhozásahu.
V. na občianskoprávne sankcie v rovine ustanovenie § 13 občianskeho zákonníka je aj v momente,

kedy zásah do cti a dôstojnosti fyzickej osoby je v konkrétnom prípade objektívne spôsobilý ohroziť jej
česť dôstojnosť ako politika, lekára, sudcu, rodičia a podobne, teda vzniká konkrétne nebezpečenstvo
zníženia vážnosti postavenia u spoluobčanov a tým aj nebezpečenstvo nepriaznivého ovplyvnenia jej
postavenia v spoločnosti. V. príkladom je, ak jedna osoba o druhej fyzickej osobe rozširuje nepravdivé,
alebo pravdu skresľujúce informácie. Y. faktorom neoprávnenosti informácie je, ak táto informácia má

difamačný, dehonestujúci alebo degradujúci charakter. Vo vzťahu k predmetnému právnemu prípadu
je objektom zásahu ľudská dôstojnosť, česť žalobcu ako aj jeho dobrá povesť. Y. atribútom osobnosti
poskytuje ochranu vyššie uvedená právna úprava. B. dôstojnosť žalobca vníma ako stav fyzickej osoby,
ktorý je celospoločensky priznávaný každému jednotlivcovi nezávisle od jeho spoločenského postavenia
ak ide o prirodzené rešpektovanie jeho morálnej integrity. Y. ľudská dôstojnosť každého jednotlivca

musí byť chránená pred akýmkoľvek neoprávneným zásahom v prípade, ak je dôstojnosť znížená
iným subjektom. K porušeniu práva na ľudskú dôstojnosť, česť, dobrú povesť, môže dôjsť slovom,
písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamačnej povahy. Do osobnosti fyzickej osoby je
možné kvalifikovane zasiahnuť v dvoch rovinách, a to skutkovým tvrdením alebo kritikou - hodnotiacim
úsudkom.

X.Ako žalobca vyššie uviedol, žalovaný podáva na žalobcu nedôvodné a neopodstatnené trestné
oznámenia, a to v počte niekoľko desiatok trestných oznámení, a šíri o osobe žalobcu medzi tretími
osobami nepravdivé skutkové tvrdenia. D. dôkaz predkladá uznesenie N. kriminálnej polície v R.
zo dňa 5. mája XXXX. V uznesení sú zachytené svedecké výpovede osôb, ktoré jasne preukazujú

difamačné konanie žalovaného, teda šírenie nepravdivých skutkových tvrdení o osobe žalobcu za
účelom škandalizovania a očierňovania osoby žalobcu. Na strane X je zachytená výpoveď pána I. v
znení „v podstate sa mu sťažoval E., kde spomínal, že ho E. vyhodil zo zamestnania z právnickej
firmy. A. od neho nejakú pomoc v rámci toho, že chce podať trestné oznámenie na L. Z rozprávania
D. vydedukoval, že chce E. spôsobiť zlé v podnikateľskej oblasti, spomínal nejaké veci, ale v aké, to

si už nepamätá. D. pred polrokom ho S. navštívil vo firme vo L.h, kde mu okrem iného hovoril či vie,
kto na neho posiela kontroly, alebo on vie, že je to pán E., nakoľko E. vypisuje nepravdy na ostatných
podnikateľov za účelom, aby im kontroly znepríjemňovali život.

X.Žalobca má tiež podozrenie, že žalovaný účelovo podáva informácie aj médiám, aby medializované

články a informácie uškodili osobe žalobcu v súkromí ako aj v podnikateľskom prostredí, čo mnohými
medializovanými článkami bolo žalobcovi spôsobené. C. preukazuje výpoveď pani E. zdokumentovaná
na strane X uznesenia: „následne vytiahol notebook a ukazoval jej nejaké stiahnuté články o pánovi L.
E. a taktiež jej ukazoval rôzne výstrižky z novín a časopisov a tiež jej ukázal stiahnutý zákon o konaní odohode o vine a treste. C. jej napríklad články z B., kde hovoril, že to všetko písal on, respektíve poskytol
médiám. V podstate ju žiadal o nejaké kompromitujúce materiály na pána E., aby mu v tom pomohla,
lebo pán E. dal na neho trestné oznámenie“. I. to vyplýva aj z výpovede Y. D. na strane X uznesenie,

kde sa uvádza: „asi o týždeň sa s S. stretol v krčme vo L., pričom mu S. rozprával, že E. mu nechce
vybaviť eurofondy, že L. bude teraz S.piniť, že bude posielať anonymy, že E. to bude stáť veľa peňazí.
B. sa ho S. pýtal, či nemá nejaké informácie na E. v tom zmysle, že je podvodník, že kradne eurofondy,
že je depeháčkar. B. povedal, že E. stopne eurofondy, že má známosti na V. kriminálnej agentúre a
na ministerstve. T. výpoveď E. J. zachytená na strane XX uznesenia rovnako poukazuje na šírenie

nepravdivých skutkových tvrdení zo strany žalovaného, keďže sa v uznesení sa uvádza: „pán S. mu
naznačil, že pán E. robil nejakú nekalú činnosť“. Y. S. vo svojej výpovedi zachytenej na strane XX
uznesenia takisto uviedol, že žalovaný spomenul žalobcu, a nie v dobrom.

X.Žalobcamázato,žeibazoznenieuzneseniasisúdmôžeurobiťnázoroosobežalovaného,respektíve
jeho konaní a ponukách žalovaného. D. bolo vyššie uvedené, žalovaný podal na žalobcu niekoľko

desiatok nedôvodných a neopodstatnených trestných oznámení, ktoré podľa vedomosti žalobcu boli
odmietnuté. O. k týmto trestným konaniam nemá akékoľvek dokumenty, nakoľko bol príslušným
vyšetrovateľom iba predvolaný na výsluch a zápisnice z výsluchu neboli žalobcovi odovzdané. O. si je
vedomý toho, že podanie trestného oznámenia je právom občana a prakticky aj občiansku povinnosť,
avšak podávanie niekoľko desiatok nedôvodných a neopodstatnených trestných oznámení, v ktorých

sú očividne vedome uvádzané klamlivé a nepravdivé skutkové tvrdenie, je možné charakterizovať
ako šikanózne výkon práva, ktorému právny poriadok nemôže za žiadnych okolností poskytnúť právnu
ochranu. B. spôsob výkonu práva nie je možné považovať za bežný výkon práva, keďže ide o jeho
zneužitie a takéto šikanózne uplatňovanie práva zasahuje do osobnostných práv žalobcu. V rámci
trestných oznámení žalovaný obviňoval žalobcu aj zo skutku, že zorganizoval alebo bol žalobca

zapletený do prípadu fyzického útoku na pracovníka E. úradu B., čo žalovaný sám potvrdil a je zachytené
na strane XX uznesenia.

X.Napriek skutočnosti, že podľa zákona a ustálenej judikatúry súdov nie je potrebné preukazovať
následky zásahu do ochrany osobnosti, ale postačuje zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý

narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 občianskeho zákonníka a teda nie je potrebné
dokazovať ani zavinenie, vo vzťahu k žalobcovi sa prejavil aj samotný následok zásahu do ochrany
osobnosti zavineného žalovaným. Y. judikatúry súdov neoprávneným zásahom do práva na ochranu
osobnosti je každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje do práv fyzickej osoby
chránených ustanoveniami § 11 a nasledujúcich občianskeho zákonníka. G. alebo písomne vykonaný

zásah môže spočívať v rozširovaní nepravdivých správ dotýkajúcich sa osobnosti fyzickej osoby, vo
zverejňovaní informácií z intímneho života fyzickej osoby proti jej vôli, ďalej v nepravdivom obvinení z
nečestného konania, ako aj v kritike presahujúcej obsahom, formou a cieľom rámec objektívnej kritiky.
O. svojím konaním, a to šírením nepravdivých skutkových tvrdení negatívne ovplyvnil dôstojnosť,
vážnosť, občiansku česť a dobrú povesť žalobcu, nakoľko bol žalobca viacerými konkrétnymi osobami

konfrontovaný s nepravdivými tvrdeniami šírenými žalovaným. O. bol teda nútený nepravdivé skutkové
tvrdenia vysvetľovať tretím osobám, čo stálo žalobcu mnoho úsilia a energie, aby sa pokúsil zmierniť
následok zásahu do osobnosti žalobcu a u niektorých uvedený zásah spôsobil aj trvalé následky -
zhoršenie vzťahov medzi žalobcom a týmito osobami. V. zásahu do osobnosti žalobcu sa prejavil aj tým,
že z dôvodu tvrdení, ktoré šíril, banka nepredlžila splatnosť značne hodnotného úveru spoločnosti

žalobcu.

X.Žalobca mal za to, že nepravdivými skutkovými tvrdeniami, ktoré žalovaný šíril a podávaním
nedôvodných a neopodstatnených trestných oznámení prekročil elementárnu slušnosť a elementárnu
úctu dôstojnosti, cti a dobrej povesti žalobcu, pričom ako je evidentné a ako bude preukázané, zásahom

do práva na ochranu osobnosti bol spôsobený aj samotný negatívny následok.
X.Súd môže priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na závažnosť ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo. O. náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je určenie vzťahu
medzi mierou ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti a konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takejto
ujmy a ide o určitý právny nástroj, ktorého úlohou je zabezpečiť rešpektovanie a ochranu osobnosti

fyzickej osoby. V. nemajetkovej ujmy je efektívnym vyvažovacím prostriedkom proti neoprávneným
zásahom ale zároveň plní aj preventívnu funkciu. C. výšky nemajetkovej ujmy je predmetom voľnej
úvahy súdu, a preto súd musí v každom prípade vychádzať z úplného skutkového stavu a v tomto
rámci sa opierať o konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Y. ide o vyjadrenie miery, akou bola zásahomznížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú
zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom, podnikateľskom, či inom prostredí fyzickej osoby. O. má zato,
že vzhľadom na vyššie uvedené bola jeho vážnosť a dôstojnosť bez akýchkoľvek pochýb znížená ako

aj spochybnená jeho dobrá povesť v rodinnom, podnikateľskom a celospoločenskom prostredí . O. má
zato, že pri posudzovaní náhrady nemajetkovej ujmy by mal súd prihliadať aj na motív, či difamačnými
nepravdivými skutkovými tvrdeniami a podávanými trestnými oznámeniami nemal žalovaný v úmysle
škandalizovať osobu žalobcu, teda konal tak z osobitného motívu. V zmysle konštantnej judikatúry
súdov T. republiky a F. súdu pre ľudské práva je dôkazné bremeno preukázania pravdivosti skutkových

tvrdení zaťažené na žalovanom. V prípade, ak žalovaný v posudzovanom prípade dôkazné bremeno
neunesie, budú splnené všetky zákonné podmienky pre priznanie morálnej a peňažnej satisfakcie, na
základe čoho žalobca žiada, aby príslušný súd po vytýčení pojednávania vydal vo veci rozsudok.

X.Žalobca na preukázanie svojho nároku navrhol k vyžiadať od V. kriminálnej agentúry, N. riaditeľstva
Y. zboru v B., v Q., v R., N. oddelenia policajného zboru Q. A. a N. oddelenia policajného zboru T.

nad P. kompletné spisové materiály vo veci trestných oznámení žalovaného podaných pohľadom osoby
žalobcu, prípadne aj syna žalobcu, ďalej navrhol výsluch svedkov právna Q., pani I., Z., F., Q., Q. a pána
E.. Na preukázanie tvrdení v žalobe predložil uznesenie OR PZ R. Z.:N.-XXX/X-VYS-MI-XXXX.

XX.Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že s rozhorčením

obdržal žalobu na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu ako aj priložené
uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 5. 5. XXXX. V tejto veci vystupoval ako svedok a uznesenie mu nebolo
doručené. Až po doručení žaloby ho mohol prvýkrát prečítať, kde blízki ľudia L. hrubým spôsobom
očierňujú jeho meno nepravdivými informáciami, vyjadrujú sa o jeho zdravotnom stave a nehoráznych
krivých tvrdeniach vo výpovediach, ktoré priamo poškodzujú jeho meno, ľudskú dôstojnosť, jeho česť,

povesť a vážnosť pred spoluobčanmi. S. o výpovede ľudí blízkych žalobcovi, ktorých necháva žalobca
opakovane vypočúvať orgánmi činnými v trestnom konaní ako aj pred správnym orgánom, aby svedčili
krivo proti jeho osobe a potvrdzovali skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde a ktoré si žalobca aj
jeho syn vymýšľajú, šíria a poškodzujú jeho dobré meno, a znižujú vážnosť a najmä jeho postavenie
u spoluobčanov a jeho voličov, ktorí mu dali dôveru v komunálnych voľbách v roku XXXX, ako aj

u jeho klientov a podnikateľov, preto sa bude účelne proti týmto nezmyselným krivým svedectvám
brániť. C., že žalobca sa vo svojej žalobe opiera o nepravdivé a krivé svedeckej výpovede, žiaden
z označených svedkov nevedel vyšetrovateľovi konkrétne a podrobne opísať v čom mala spočívať
podstata protiprávneho konania vo vzťahu k osobe žalobcu. Q. žalobcu hodnotí ako osobitný motív a
pomstu proti svojej osobe, a to z dôvodu, že podal o jeho trestných veciach relevantné informácie o

rozsiahlej trestnej činnosti, za ktoré bol žalobca aj odsúdený špecializovaným trestným súdom v P. P.
na XX rokov nepodmienečne, a to v konaní BB - X - T XX/XXXX. O. svedkov, ktorý je možno X -
6, a ktorí sú blízki jeho osobe opakovane nechával vypočúvať, aby mu potvrdili výmysly a nepravdivé
skutočnosti, ktoré sa nikdy nestali. Y. sa bude brániť súdnou cestou týmto nezmyselným svedectvám.
O. ho oslovil v súvislosti s možnosťou predaja nehnuteľnosti s tým, že je vplyvný poslanec a že dokáže

vybaviť rôzne veci na Q. samosprávnom kraji. O. to bolo divné pretože o žiadne nehnuteľnosti záujem
nemal avšak bol informovaný o tom, aby bol opatrný pretože ponúkané nehnuteľnosti môžu pochádzať
z trestnej činnosti. Y. z vlastnej iniciatívy preveril hodnovernosť a dôveryhodnosť týchto tvrdení a to od
miestnych občanov ako aj z úradu vlády boja proti podvodom na základe zákona o slobodnom prístupe
k informáciám. K. zo dňa 8. januára XXXX bolo potvrdené, že B. spoločnosť L. s.r.o. a vinárstvo L. s.r.o.

kde je konateľom L. E. už vykonávajú vyšetrovanie vo veci poškodzovania finančných záujmov F. únie
a subvenčného podvodu, ktorý vyšetruje európsky úrad pre boj proti podvodom. N. sa potvrdili a L. E.
a jeho obchodné spoločnosti žiadali neoprávnené nadmerné odpočty dane z pridanej hodnoty veľkého
rozsahu viac ako XXX XXX euro. V. sa žalobca na verejných miestach začal chváliť, že jeho trestná
vec je vybavená, že dal úplatok špeciálnemu prokurátorovi, ktorý vykonával dozor nad obvineným,

prostredníctvom šéfa okresnej prokuratúry v B., ktorého žalobca opakovane viackrát označil za jeho
kmotra. L. na informácie, ktoré mu boli sprístupnené týkajúce sa trestnej činnosti L. E., podal trestné
oznámenie s poukazom na ustanovenie § 340 ods. X B. zákona a l poverený riaditeľ úradu špeciálnej
prokuratúry rozhodol, že je daná príslušnosť úradu špeciálnej prokuratúry T. republiky a trestná vec
obvineného L. E. bola z nepríslušnej N. prokuratúry Q. II. postúpená na úrad špeciálnej prokuratúry Y..

Na jeho podnet bol okamžite odvolaný špeciálny prokurátor a dozor nad obvineným začal vykonávať iný
špeciálny prokurátor. O. tak bol stíhaný pre trestný čin poškodzovania finančných záujmov európskych
spoločenstiev a za subvenčný podvod. S. teda o vážne a dôvodné podozrenie z korupcie, brania úplatku
a zneužitia právomoci verejného činiteľa. Z pohľadu osoby L. E. rozhodnutím povereného riaditeľaúradu špeciálnej prokuratúry vo veci vrátenia trestného konania z nepríslušnej prokuratúry späť na úrad
špeciálnej prokuratúry, zmena právnej kvalifikácie, znamenala pre žalobcu hotovú katastrofu, pretože
mu hrozilo odňatie slobody od XX do XX rokov. B. je od žalobcu osobitný motív a dôvod na pomstu, aby

mu zo života urobil peklo a začal ho špiniť a očierňovať zasielaním rôznych listín na rôzne inštitúcie ako
aj do jeho zamestnania. O. ihneď aktívne konať proti jeho osobe a posielal mu T. správy s tým, že mu
zničí život, zostane bezdomovcom, vezme si celý jeho majetok a bude podávať na súd rôzne oznámenia,
podnetyanáhradyškody,žemásvedkov, ktorímuvšetkoajpotvrdiaamôžeuždopreduzbieraťpeniaze
na prípadnú náhradu škody. Y., že prácu si nikdy nenájde, pokiaľ bude žiť a stane sa bezdomovcom.

Y. mu posielal T. správy, že podnikanie jeho rodičov tá zatvoriť, na prevádzku rodičov uvedie zámok,
pričom jeho konanie smeruje aj do jeho zamestnania, aby s ním pracovný pomer okamžite ukončil. L.
T. správy mu zasielal na mobil v roku XXXX potom ako podali informácie orgánom činným v trestnom
konaní.O.bolzatietoT.správyodsúdenýrozkazomN.úraduR.,odborvšeobecnejvnútornejsprávypod
spisovou značkou OÚ - MI-N.-XXXX/XXXXXX zo dňa XX. 5. XXXX. O. bol uznaný za iného zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. X písm. d) priestupkového zákona. O.

začal o jeho osobe šíriť hrubé klamstvá, že je príslušník Q., že mal študovať v R., že neoprávnene
používal označenie advokát, začala očierňovať jeho meno, že má zdravotné problémy, psychické aj iné
nezmyselné a hrubé klamstvá. O. dostávať anonymné listy domov ako aj do zamestnania, žalobca začal
vypočúvať partiu svedkov, aby klamlivo svedčili proti jeho osobe. L. z osobitného motívu a z pomsty. T.
od žalobcu nikdy nič nežiadal, nikdy v R. neštudoval ani v I. nikdy nebol, s ľuďmi z Q. a nepozná.

XX.K tvrdeniam žalobcu vo vzťahu k novinárom, že ako občan komunikuje s novinármi preto, aby sa
uverejnili nejaké články na L. E. uvádza, že sú to nepravdivé a krivé obvinenia. V. dôvod komunikovať
so žiadnym novinárom. O. je ešte poslancom, ako verejný činiteľ je povinný odpovedať na všetky
otázky, ktoré sa týkajú jeho činnosti a odpovedať novinárom na prípadné otázky týkajúce sa jeho

trestného konania kde boli zneužité verejné finančné prostriedky v miliónoch euro. Y., že v prípade
žalobcu ide o verejnú osobu, pri ktorej má pri kolízii práva má informácie s jednotlivými osobnostnými
právami prednosť právo na informácie. E. je, že hranica prípustnej kritiky je širšia u politikov ako u
súkromných osôb. Na rozdiel od súkromných osôb politici sa nevyhnutne a vedome vystavujú prísnemu
skúmaniu svojich slov a skutkov zo strany novinárov a širokej verejnosti a musia následne prejaviť

väčšiu mieru telerancie. E. sa preto, že v prípade verejne činnej osoby je absolútne na mieste otvorená
kritika zo strany občanov aj keby bola z jeho strany vo vzťahu k žalobcovi napríklad, že sa vyjadrí
negatívne. Q. vo vzťahu k žalobcovi je podľa názoru žalovaného vzhľadom na konanie žalobcu, ktoré
bolo predmetom skúmania orgánov činných v trestnom konaní vyústilo nie právoplatným odsúdením
žalobcu špecializovaným trestným súdom na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere na XX rokov,

absolútne primeraná. S médiami nekomunikuje a nemá potrebu komunikovať prostredníctvom médií. V.
sa pre média verejne nevyjadril o osobe L. E.. Y. ide o tvrdenia žalobcu o útoku na daňového kontrolóra
uviedol, že žalobca mu poslal T. správu v maďarskom jazyku - idem a zbijem ho. Q. som sa pýtal, čo to
má znamenať odpovedal, že kontrolór mu robí problémy pri kontrolách a to bolo všetko. Y. ku dnešnému
dňu neboli zistení. O. v roku XXXX okrem iného začal šíriť nepravdivé informácie o tom, že mal označiť

seba ako advokáta, čo považuje za absurdné. S. o poškodzovanie jeho mena a ohováranie jeho osoby
zo strany L. E.. O. tiež proti nemu podal aj podnet na obvodný úrad všeobecnej vnútornej správy a
nechala znovu vypočuť svojich svedkov čo považuje za ďalšie obťažovanie jeho osoby ale neuspel,
pretože obvodný úrad konštatoval že nárok je premlčaný a konanie bolo zastavené
Y. ide o výpoveď I. P. ide o blízkeho človeka žalobcu a preto ho žalobca necháva opakovane vypočuť či

už v trestnom alebo v správnom konaní, aby svedčil proti nemu krivo. S., ktoré tento svedok poskytol do
zápisnice vyšetrovateľovi sú zavádzajúce a nepravdivé. Od svedka nič nežiadal ani žiadne dokumenty
som mu neodovzdal. Aj svedkyňa P. tvrdí mnohé nepravdivé informácie a zavádza klamstvami súd ako
aj orgány činné v trestnom konaní. V. je v kontakte s touto osobou ani telefonicky ani osobne nikdy jej
nič nedal ani od nej nič nežiadal. V. sa stretli na čerpacej stanici v T. V. R. a na tom mieste sa informoval

o budovu nehnuteľnosti v Q. A.. Za tým účelom jej poskytol aj telefónne číslo na, ktoré mu neskôr
telefonovala a uviedla, že si môže budovu ohliadnuť, avšak iba spoza plota budovu videl, neskôr si
vlastnícke práva preveril a zistil že svedkyňa nie je ani spoločníkom spoločnosti, ktorá nehnuteľnosť
vlastní a preto nemohla ani predávať. B. svedkyne o tom, že mal byť na úrade špeciálnej prokuratúry
vybavovať nejakú údajnú dohodu o vine a treste sú klamlivé, nikdy sa so žiadnym prokurátorom osobne

nestretol vo veci R. L. ani L. E. vo veci dohody o vine a treste. V. sa nestal zástupcom R. L. ani L. E., aby
ich záujme navrhoval akékoľvek dohody. B. nikdy nežiadal o zastupovanie spoločnosti B. spoločnosť
L. s.r.o.. Y. E. P. nikdy žalobcu neohováral, registruje ju iba z televízie ako sa vyjadruje. N. ju videl asi
X až X krát a nemal s ňou žiadny kontakt. A., že chodí krivo svedčiť žalobcovi, pretože ako družkamiL. si je vedomá toho, že za fiktívne obchodovanie R. L. so spoločnosťami L. E. môže byť stíhaný za
neoprávnené nadmerné odpočty dane z pridanej hodnoty.

XX.Pokiaľ ide o výpoveď svedka Q. uviedol, že so svedkom sa osobne pozná, ale nikdy nebol témou
rozhovorov žalobca, rozprávali sa o obchodných veciach. So svedkom mal vždy dobré vzťahy,
zúčastňoval sa rôznych spoločenských akciách, kde boli prítomné významné osobnosti avšak pred nimi
nikdy žalobcu neohováral čo môže potvrdiť aj jeho priateľka, ktorá bola pri stretnutiach, pritom na dôkaz
dobrých vzťahov so svedkom predložil pozvánku na reprezentačný ples. S. raz sa ho spýtal, čo si myslí

o uverejnených informáciách o poslancovi E. a o tom, že je stíhaný a bol zvedavý na jeho názor.

XX.K výpovedi svedka Q. uviedol že aj v jeho prípade ide o hrubé klamstvá. V. pre neho vybavovať
nemal, keďže vedel, že ide o človeka blízkeho žalobcovi. V. v roku XXXX mu telefonoval, že ide do L.
Q. a chcel sa s ním stretnúť. P. opatrný, pretože mal pocit, že ho najal žalobca, aby vyzvedal o nejakých
veciach alebo ho rovno vydieral alebo sa vyhrážal. V tej dobe dostával desiatky T. správ od žalobcu a v

tej dobe bol padnutý daňový kontrolór a rozhovor registroval na telefón. T. sa priznal, že žalobca zasielal
rôzne anonymné listiny na rôzne osoby aj inštitúcie, ako aj sám sebe, aby dostal vyšetrovateľov do
omylu a maril vyšetrovanie. I. o tom ako sa to robí, že obálku treba potrieť, aby neboli na nich odtlačky
prstov, poslať poštou sám sebe a podobne. O. záznam zo stretnutia odovzdal ako dôkaz na polícii. B.
svedok, ktorý mal usvedčiť jeho osobu z protiprávneho konania naopak usvedčuje žalobcu a podrobne

opisuje aké praktiky používa na zasielanie rôznych anonymných listín aj pre vyšetrovakov. B. svedok
nie je dôveryhodná osoba.

XX.Pokiaľ ide o svedka F., tohto videl asi X krát v živote, prvýkrát to bolo na privátnej klinike v I., kde
bol svedok hospitalizovaný a ťažko chorý a pomáhal tlmočiť ošetrujúcemu lekárovi. Y. ho nikdy nevidel

a pri stretnutí bol prítomný aj žalobca L. E., druhýkrát sa náhodne stretli vo L. a pri stretnutí bol prítomný
aj S.. Z.. A. čas boli spolu a o osobe žalobcu tam nebola žiadna reč.
Y. ide o výpoveď svedka L., ide o osobu zaujímavou pre justičné orgány, aj jeho meno figuruje v
obchodnom registri viac ako päťdesiatich dvoch obchodných spoločností. L. ho X krát v živote a nikdy
od neho žiadne prostriedky nežiadal. Je to pre neho cudzí človek, jeho výpoveď sú klamstvá, nikdy

žalobcu pred svedkovi neohovárala ani neboli v žiadnom kontakte neboli ani telefonicky. Y. sa náhodne
stretli v B., druhýkrát vo L. za prítomnosti starostu obce L., ale vždy v prítomnosti tretích osôb. B. o
tom, že ho mal údajne žiadať o vybavovanie nejakých finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov
je ničím nepodložené klamstvo. V. o žiadne dotácie nežiadal čo je možné preveriť aj prostredníctvom
platobnej agentúry T. republiky.

XX.Žalovaný je toho názoru, že nie je možné, aby sa na základe nepravdivých a krivých svedectiev
dopustil zásahu do jeho osobnostných práv a to jednak z dôvodu pravdivosti informácií, ktoré boli
uverejnené a taktiež z dôvodu, že sa jedná o verejnú osobu, ktorá je oprávnenú kritiku povinná zniesť. O.
sa negatívne o osobe, ktorá je verejne činná a hodnotiť jeho konanie nie je trestným činom. L. osoba je

oprávnenú kritiku povinná zniesť. Q. žalobcu v zdravej občianskej spoločnosti a v právnom štáte nie je
podľa názoru žalovaného akceptovateľné a je nevyhnutné a žiaduce, aby sa na taketo obdobné konanie
akejkoľvek verejnej osoby upozorňovalo. D. jeden z označených svedkov nevedel konkrétne a podrobne
popísať protiprávne konanie, ktorým sa mal dopustiť nekalej činnosti a vyšetrovateľ trestné oznámenie
v celom rozsahu zamietol a taktiež prokurátor nezistil žiadne protiprávne konanie a preto prokurátor

trestné oznámenie v plnom rozsahu zamietol. V. práve svedkovia usvedčujú žalobcu z toho, že zasiela
rôzne anonymné zásielky, dokonca aj sám sebe, aby dostali vyšetrovateľov do omylu. O. predtým, ako
podal žalobu na súd, previedol nehnuteľnosti, kde mal trvalé bydlisko na tretie subjekty, okrem toho aj
zaťažil záložným právom tretích subjektov. I. syn žalobcu previedol rodinný dom v B. na tretie subjekty
pred tým ako bola podaná žaloba. B. hodnotí ako účelové konanie. O. v žiadnom prípade nepripúšťa, že

by z jeho strany mohlo dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobcu, nie je podľa žalovaného na strane
žalobcu nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. O. preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

XX.Ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení predložil fotografie, e-maily a iné listiny o komunikácii
medzi rôznymi osobami a navrhol vypočuť svedkov J. S. a D. Y..

XX.Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX. XX. XXXX uviedol, že žalovaný sa vo
svojom vyjadrení snaží navodiť dojem, že trestné stíhanie žalobcu v jednej konkrétnej právnej veci je
ospravedlňujúcim podkladom pre difamačné konanie žalovaného. I. špecializovaného trestného súdudoloženého zo strany žalovaného nie je právoplatný. Z dôvodu zásadných procesných pochybení,
ktoré boli sprevádzané trestným konaním, žalobca podal odvolanie. Z obsahu vyjadrení žalovaného
ako aj z jeho konania je zrejmé, že sa žalobcu snaží vyobraziť ako evidentného kriminálnika bez

reálneho právoplatného rozhodnutia a tým si žalovaný neproporcionálne uplatňuje právo na slobodu
prejavu v rozpore s princípom prezumpcii neviny podľa článku XX ods. X G. slovenskej republiky ako
aj článkom X ods. X E.. V zmysle judikatúry žalovaný svojim konaním zasahuje do osobnosti žalobcu,
čo predstavuje vyvodenie zodpovednosti žalovaného v zmysle ustanovení § 11 a XX občianskeho
zákonníka. Y. ide o tvrdenia žalovaného týkajúce sa spoločnosti žalobcu, nevyplýva z nich žiadne

podvodné pani nekalé konanie a už vôbec nie konanie trestnoprávneho charakteru. O. opakovane
v rámci vyjadrení uvádza, že majetok vo vlastníctve žalobcu pochádza z trestnej činnosti, pričom
absolútne nepreukázal priamu spojitosť pôvodu majetku s trestnou činnosťou spoločností žalobcu. T.
požiadali štát o dotáciu na vybudovanie jedinečných projektov vinárstiev v rámci tokajskej oblasti na T.,
pričom uvedené vinárstva boli za dotácie riadne vybudované. V rámci procesu poskytovania dotácií boli
riadne vykonané kontroly a neboli zistené žiadne nezrovnalosti. Až následná kontrola v rámci právnej

a neurčitej záverečnej správy odporúčala, aby vykonali riadnu kontrolu a preverili, či sú nezrovnalosti
vo vinárstve. V. odporúčaniu nebola vykonaná žiadna kontrola, ktorá by pochybenia potvrdila. Y. ide
o list úradu vlády zo dňa 8. januára XXXX tento absolútne nepotvrdzuje charakter majetku žalobcu,
predmetný list výlučne potvrdzuje skutočnosť, že v rámci spoločnosti tokajská spoločnosť L. s.r.o. bolo
vykonané administratívne vyšetrovanie v prevažnej väčšine balastu, ktorý žalovaný vo svojom vyjadrení

uvádza, sa očividne snaží pôsobiť na úvahu súdu, aby žalobcu vykreslil v čo najhoršom svetle. Je
zarážajúce, že napriek difamačnému žalovaného, ktorým zasahuje do osobnosti žalobcu, ešte aj vo
svojom vyjadrení uvádza iba svoje dohady a účelovo spája aj vykladá niektoré skutočnosti, aby v čo
najväčšej miere poškodil meno žalobcu pred súdom pričom k novým tvrdeniam ani len nedoložil dôkaz.
O. poukazuje na judikatúru súdov v tom zmysle, podľa ktorej sa zásadne nedá úspešne brániť proti

žalobe na ochranu osobnosti ani tým, že žalovaný šíriť len tie údaje, ktoré počul a ani samotná
okolnosť, že určitá informácia sa skutočne šíri, že sa o nej hovorí, nezbavuje zodpovedný subjekt
zodpovednosti podľa § 13 občianskeho zákonníka. O. priamo po vyjadreniach vyvodzuje predčasný
ortieľ nad žalobcom bez relevantných podkladov a bezdôvodne sa tak snaží suplovať orgány činné v
trestnom konaní, ktoré sú na to príslušné. Z vyjadrení žalovaného je zrejmé, že koná s neprimeranými

emóciami a je voči žalobcovi osobne vysadený. O. podal na súd extenzívne písomné vyjadrenie s
početnými prílohami, avšak po ich preštudovaní má žalobca zato, že mnohé z nich sú irelevantné vo
vzťahu k prejednávanej veci a majú za účel iba zahltiť súd nedôležitými informáciami vykresliť negatívny
obraz o osobe žalobcu pred samotným súdom. Y. z toho dôvodu si môže súd urobiť obraz aj o samotnom
žalovanom, nakoľko bez ďalšieho je zrejmé, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi koná z osobitných

subjektívnych motívov. O. sa ďalej vo vyjadrení bráni, že s novinármi nekomunikuje a nemá ani dôvod
s nimi komunikovať. O. je schopný preukázať, že žalovaný aktívne komunikuje s novinármi a účelovo
podáva nepravdivé, skreslené a z kontextu vytrhnutej informácie týkajúce sa osoby žalobcu, aby u
novinárov vyvolal publikáciu negatívnych článkov osoby žalobcu. V. obsiahlosti vyjadrenia žalovaného
je potrebné upriamiť pozornosť na to, že z celého kontextu vyjadrenia a konania žalovaného vyplýva

záver, že žalobca sa upriamil na zbieranie informácií a dokumentov, ktoré majú predovšetkým očierniť
meno žalobcu alebo inak poškodiť jeho povesť. O. si mnohé skutočnosti nedôvodne dotvára a účelovo
prepája informácie tak, aby v čo najväčšej miere upriamovali negatívne svetlo na žalobcu. O. sa nemôže
skrývať ani za slobodu prejavu, pretože G. T. republiky a ani E. o ochrane ľudských práv a základných
slobôd neposkytujú ochranu takému prejavu, ktorým poskytuje neobjektívne a klamlivé informácie, a

ktoré zasahujú do osobnosti inej fyzickej osoby. V zmysle judikatúry súdov si je každý pred šírením
informácií povinný preveriť ich pravdivosť, inak koná nedbalo a protizákonne, nehovoriac o tom, ako
je tomu aj v prípade, kedy sú mnohé spojitosti a absencie relevantných dôkazov, účelovo zo strany
žalovaného dotvárané.

XX.Žalovanývsvojomvyjadrenízodňa1.2.XXXXuviedol,žemázato,žeožiadnešírenienepravdivých
informácií nemôže byť ani reči, o ktoré sa opiera žalobca. O obsahu rozsudku špecializované trestného
súdu nemal vedomosť a preto je logické, že žiadne informácie uvedené v rozsudku nemohol neskôr
tvrdiť, pretože nemal vedomosť o jeho obsahu. I. prevzal XX. mája XXXX na základe zákona XXX/XXXX
o slobodnom prístupe k informáciám pričom z rozsudku je zrejmé, že žalobca bol uznaný vinným dňa

XX. marca XXXX. J. ako žalovaného žiadne výhovorky žalobcu o údajných procesných pochybeniach
nezaujímajú, pretože je potrebné vychádzať zo súčasného stavu. I. bol vynesený na verejnom zasadnutí
a je platný. O. je v procesnom postavení odsúdený aj keď nie právoplatne. O. nemôže obviňovať
žalovaného za to, že bol odsúdený a uznaný vinným z trestného činu. V ďalšom sa žalovaný rozsiahlovenuje obsahu rozsudku L. trestného súdu. O. ďalej vo vyjadrení uviedol, že to, že žalobca podával
rôzne žiadosti a podnety na finančnú správu, aby mu znížili neoprávnené nadmerné odpočty dane
z pridanej hodnoty, a ktoré uplatňoval od správcu dane ešte nič neznamená. Y. stav sa nezmenil.

To že došlo k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia finančnej správy týkajúce sa dane neznamená,
že v novom konaní bude žalobca úspešný. R. sa žalovaný vo vyjadrení venuje rozboru ustanovení
B. zákona týkajúce sa trestnosti prípravy, trestnosti pokusu trestného činu ako aj tvrdené vývojové
štádia trestnej činnosti, pričom poukázal na obchodné aktivity žalobcu a poukázal na medializované
informácie a desiatky uverejnených článkov či už v printových médiách alebo v televízii, pričom ako

príklad uviedol server Y. zo dňa 9. marca XXXX, kde boli o žalobcovi uverejnené informácie: O.
poslanca vyhlásili za podvodníka, XXX XXX XXX je potrebné vrátiť. To, že žalovaný ako čitateľ týchto
informácií sa pýtal na názory iných osôb, nie je trestným činom. O. bol na základe informácií a
dôkazov obvinený úradom špeciálnej prokuratúry a následne bola podaná obžaloba za X skutky, a to za
poškodzovaniefinančnýchzáujmoveurópskychspoločenstievazasubvenčnýpodvod. A.zozáverečnej
správy N., ktorá potvrdila pochybenia žalobcu. O. účelovo a z osobitného motívu ako akt pomsty podal

žalobu, aby ho predovšetkým zastrašil aby zmenil svoje svedectvo na V. súde. R. uviedol že L. E. si
na slobode aktívne pokračuje v trestnej činnosti, začal svoj majetok prevádzať na iné subjekty, čím
sa dopustil ďalšieho obzvlášť závažného zločinu poškodzovania veriteľa. V. tvrdeniam žalobcu žalobca
neuspel ani na R. pôdohospodárstva T. republiky ani s návrhom na H. prokuratúre a vo veci vrátenia
neoprávnených finančných prostriedkov vo výške X,X milióna euro je už začaté aj exekučné konanie. B.

odmietol, aby bol žalobcovi šíril nepravdivé informácie. L. informácie ktoré mal si vyžiadal na základe
zákona o slobodnom prístupe k informáciám a boli mu aj poskytnuté. Z toho dôvodu sa zodpovedne
môže vyjadrovať preukázaným tvrdeniam, ktoré mu boli poskytnuté. O. pred tým ako bol uznaný za
vinného, začal jeho osobu zastrašovať, zasielal desiatky nebezpečných vyhrážaní priamo jemu aj jeho
rodine. V. začal dostávať žalovaný rôzne anonymné listy a pre nebezpečné vyhrážanie podal trestné

oznámenie. C. zo dňa XX. 1. XXXX bola vec začatého trestného stíhania pre prečin nebezpečného
vyhrážania postúpená na priestupkové konanie. O. bol odsúdený právoplatným rozkazom N. úradu R.
za uvedený skutok a bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
O. nepredložil žiadny dôkaz ani o údajnom posúvaní informácií novinárom. B. informácie sa nezakladajú
na pravde. O. je stále poslancom košického samosprávneho kraja a preto pochopiteľne média a novinári

majú zvýšený záujem pýtať sa a žiadať vysvetlenia. N. novinárov Q. a pani I. žalovaný kontaktoval
aj vyťažil a obaja mu potvrdili, že považujú tvrdenia L. E. za irelevantné. O. poukázal na blízky vzťah
navrhnutých svedkov k osobe žalobcu, ktorí podľa názoru žalovaného majú proti nemu krivo svedčiť.

XX.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami, výsluchmi strán sporu, výsluchmi svedkov a zistil

tento skutkový stav:

XX.Zo správy Y. policajného zboru, V. kriminálnej agentúry, expozitúra L. Q., bolo zistené, že žalovaný
podal na žalobcu tieto trestné oznámenia:
-E. X.X.XXXX podal trestné oznámenie pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, X písm.b) B. zákona,

ktoré bolo evidované pod Z.: Y.-XXX/NKA-PK-XXXX, ktoré bolo dňa XX.X.XXXX podľa § X97 ods. 1
písm. d) B. poriadku odmietnuté.
-E. XX.X.XXXX podal trestné oznámenie pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, X písm.b) B.
zákona, ktoré bolo evidované pod Z.: Y.-XXX/NKA-PK-XXXX, ktoré bolo dňa XX.X.XXXX podľa §
X97 ods. 1 písm. d) B. poriadku v časti odmietnuté, dňa XX.X.XXXX bola časť trestného oznámenia

odstúpená na N. B. pre trestný čin ublíženia na zdraví, vydierania a poškodzovania cudzej veci, časť bola
postúpenánaN.P.-T.mestopretrestnýčinohovárania,časťnaN.T.nadP.pretrestnýčinnebezpečného
vyhrážania a časť na N. B. pre trestný čin ohovárania.
-E. XX.XX.XXXX podal trestné oznámenie pre prečin podplácania, pre trestný čin podvodu, pre trestný
činsubvenčnéhopodvodu,pretrestnýčinpoškodzovaniafinančnýchzáujmoveurópskychspoločenstiev

a zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 333 ods. 1, X písm.b) B.
zákona, ktoré bolo evidované pod Z.: Y.-XXXX/NKA-PK-VY-XXXX, ktoré bolo dňa XX.XX.XXXX podľa
§ X97 ods. 1 písm. d) B. poriadku odmietnuté.
-E. XX.X.XXXX a XX.X.XXXX podal trestné oznámenie pre zločin poškodzovania záujmov európskych
spoločenstiev a prečin subvenčného podvodu podľa § 333 ods. 1, X písm.b) B. zákona, ktoré bolo

evidované pod Z.: Y.-XXX/NKA-PK-VY-XXXX, ktoré bolo dňa XX.XX.XXXX podľa § X97 ods. 1 písm.
d) B. poriadku v časti odmietnuté, dňa XX.XX.XXXX časť postúpená na N. T. nad P. pre trestný čin
usmrtenia a dňa X.XX.XXXX časť postúpená na N. B., daňová trestná činnosť.-E. XX.X.XXXX a XX.XX.XXXX podal trestné oznámenie pre prečin nepriamej korupcie a zločin
poškodzovania finančných záujmov ES, podľa oznámenia v časti oznámenia nebolo doposiaľ
rozhodnuté, časť XX.X.XXXX bola odstúpená N. L. Q.-trestný čin nebezpečného vyhrážania, dňa

XX.X.XXXX časť postúpená na N. B. trestný čin ublíženia na zdraví a poškodzovania veriteľa, dňa
XX.X.XXXX časť postúpená na Q. Q. pre trestný čin podvodu, porušovania povinnosti pri správe
cudzieho majetku a pre daňovú trestnú činnosť, dňa XX.X.XXXX časť postúpená na Q. P. - trestný
čin podvodu a poškodzovania veriteľa a dňa XX.X.XXXX časť postúpená na V. protikorupčnú jednotku
expozitúra P. pre trestný čin poškodzovania finančných záujmov ES a subvenčného podvodu podľa §

333 ods. 1, X písm.b) B. zákona. Y. bolo evidované pod Z.: Y.-XXX/NKA-PK-VY-XXXX.
-E. XX.X.XXXX podal trestné oznámenie pre zločin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej
dražbe, dňa XX.XX.XXXX bola časť odmietnutá, dňa XX.X.XXXX časť odstúpená na N. B. - trestný čin
ublíženia na zdraví, dňa XX.X.XXXX a X.X.XXXX časť na V. V. expozitúra L.- daňová trestná činnosť,
dňa XX.X.XXXX a X.X.XXXX časť na V. protikorupčnú jednotu expozitúra P.-korupčná trestná činnosť a
dňa XX.X.XXXX časť na V. protikorupčnú jednotku expozitúra L. - korupčná trestná činnosť podľa § 333

ods. 1, X písm.b) B. zákona, ktoré bolo evidované pod Z.: Y.-XXX/NKA-PK-VY-XXXX.
-E. XX.X.XXXX podal trestné oznámenie pre zločin poškodzovania finančných záujmov ES a zločin
subvenčného podvodu do XX.X.XXXX bolo odmietnuté podľa § X97 ods. 1 písm. d) B. poriadku , ktoré
bolo evidované pod Z.: Y.-XXX/V.-PK-VY-XXXX.

XX.Z listu V. č. Y.-NKA-Y zo dňa XX.X.XXXX bolo zistené, že trestné oznámenie D. S. bolo v časti
podozrenia z trestného činu nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal voči nemu dopustiť L. E. bolo
postúpené N. L. Q..

XX.Z listu N. B. č. N.-TV-N zo dňa XX.X.XXXX adresovaného D. S. bolo zistené, že na oddelenie bola

dňa XX.X.XXXX z V. odstúpená aj časť podozrenia zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví,
ktorého sa mal dopustiť L. E. v súvislosti s fyzickým útokom na pracovníka daňového úradu. O. bolo
oznámené, že konanie je už vedené pod Z.: N.-XXX/OVK-TV-XXXX, pričom napriek vykonaniu všetkých
dostupných a vykonateľných dôkazov sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné
stíhanie voči určitej osobe a trestné stíhanie je od XX.X.XXXX prerušené.

XX.Z listu V. Z.: Y.-XXX/NKA-PK-VY-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že žalovaného
upovedomovali o tom, že jeho trestné oznámenie zo dňa X.X.XXXX, ktoré doplnil do zápisnice dňa
XX.X.XXXX bolo odovzdané V. protikorupčnej jednotke.

XX.Z listu G. špeciálnej prokuratúry č. L./X-GnXXX/XX/XXXX-X zo dňa X.XX.XXXX bolo zistené,
že prokuratúra prijala dňa XX.X.XXXX podanie žalovaného, v ktorom poukazoval, že prokurátor N.
prokuratúry B. a ďalšie osoby sú podozrivé so spáchania trestného činu zneužívania právomoci
verejného činiteľa, prijímania úplatku a iných trestných činov. N. bolo odovzdané V. kriminálnej agentúre

P. na vybavenie.

XX.Z listu H. prokuratúry SR č. XV-Gn-XXX/XX/XXXX-X zo dňa X.XX.XXXX bolo zistené, že žalovaný
dňa XX.X.XXXX doručil podanie označené ako trestné oznámenie, v ktorom okrem iného poukazoval
na korupčné správanie L. E. a prokurátorov, preto bolo podanie postúpené G. špeciálnej prokuratúry.

XX.Z listu G. špeciálnej prokuratúry č. L./X Gn XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX bolo zistené,
že žalovanému oznamovali, že XX.X.XXXX bola prostredníctvom úradu špeciálnej prokuratúry po
analýze predchádzajúcich podaní žalovaného pripojená zápisnica o trestnom oznámení spísaná dňa
XX.X.XXXX, v ktorej okrem iného žalovaný opätovne poukazuje na podozrenie zo spáchania trestnej

činnosti L. E. ako aj prokurátorov. Vo veci vyšetrovateľ V. protikorupčnej jednotky dňa XX.X.XXXX
pod Z.: Y.-XXX/NKA-PK-VY-XXXX meritórne rozhodol, keď podľa § X97 ods. 1 písm. d) B. poriadku
odmietolpodozreniezozločinuprijímaniaúplatkuvjednočinnomsúbehusprečinzneužívaniaprávomoci
verejného činiteľa. V liste sa ďalej uvádza, že žalovaný v trestnom oznámení okrem iného uvádza také
nové skutočnosti týkajúce sa existencie CD nosičov, z obsahu ktorých má vyplývať dôvodné podozrenie

z korupčnej činnosti prokurátorov, o ktorých dôkazoch mal žalovanému rozprávať osobne L. E.. Q.
uvedené skutočnosti pôvodne neboli známe trestné oznámenie bolo postúpené V. kriminálnej agentúre
expozitúre L..XX.Z listu G. špeciálnej prokuratúry č. L./X-Gn XXX/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené,
že podanie žalovaného označené ako trestné oznámenie pre založenie, zosnovanie a podporovanie
zločineckej skupiny, obžalovaný L. E. v časti týkajúcej sa oznámenia o podozrení z trestného činu

daňového podvodu L. E. neoprávneným uplatnením nadmerného odpočtu E. za zdaňovacie obdobie
október XXXX odstúpili Q. prokuratúre v Q..
Z listu V. kriminálnej agentúry č. Y.-V.-Y zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že žalovanému oznamovali,
že agentúre bolo dňa X.XX.XXXX odstúpené jeho trestné oznámenie na L. E. vo veci založenia a
zosnovania zločineckej skupiny týkajúce sa toho, že L. E. v minulosti zneužil finančné prostriedky

poskytnuté z rozpočtovej kapitoly R. výstavby a regionálneho rozvoja vo výške XX.XXX,XX F. bolo
X.XX.XXXX odstúpené na N. v B.. Z., v ktorej žiadal žalovaný o začatie trestného stíhania založenia
a zosnovania zločineckej skupiny agentúra oznamovala, že v uvedenej veci ide o duplicitné podanie,
ktoré agentúra vyšetruje pod Z.: XXXX/NKA-VK-VY-XXXX.

XX.Z listu Q. P. č. Z.: Q.-XX/X-VYS-BA-XXXX zo dňa XX.X.XXXX bolo zistené, že im boli z V. kriminálnej

agentúry postúpená dňa XX.XX.XXXX, dňa XX.X.XXXX a XX.X.XXXX trestné oznámenia oznamovateľa
D. S. označené ako podozrenia z obzvlášť závažného zločinu podvodu prípadne iný trestný čin,
ktorého sa mal dopustiť L. E. tak, že na základe nadhodnoteného znaleckého posudku S.. J. L. a
za súčinnosti riaditeľa Y. S.. L. X. podpísal s Y. zmluvu o zriadení záložného práva s predmetom
záložného práva, ktorého hodnota bola znalcom umelo navýšená minimálnej o X.XXX.XXX,- F.. Po

doplnení podaní a zabezpečením listinným podkladov bolo zistené, že skutok je potrebné kvalifikovať
ako zločin poškodzovania veriteľa v štádiu prípravy preto bol materiál postúpený N. P..

XX.Z listu G. špeciálnej prokuratúry č. L./X Gn XXX/XX/XXXX-X zo dňa XX.X.XXXX bolo zistené,
že prokuratúra oznamovala žalovanému, že jeho podanie z X.X.XXXX s trestným oznámením na

okrem iných aj na L. E. v súvislosti s čerpaním nenávratného finančného príspevku v roku XXXX pri
reštrukturalizácií vinohradov pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania finančných
záujmov ES odovzdala V. expozitúra P..

XX.Z uznesenia N. R. Z.:N.-XXX/X-VYS-MI-XXXX zo dňa X.X.XXXX bolo zistené, že trestné oznámenie

podané L. E. pre podozrenie z trestného činu krivého obvinenia, ohovárania, navádzania na zneužitie
právomoci verejného činiteľa formou účastníctva v súbehu s trestným činom vydierania a trestného činu
poškodzovania cudzích práv a nadržiavania bolo odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného
stíhania. Y. textu uznesenia páchateľ v rokoch XXXX a XXXX podával na L. E. trestné oznámenia, ktoré
boli realizované v rámci N. B. pod Z.: N.-XXXX/KC-TV-XXXX, Z.: N. -XXX/SB-TV-XXXX, Z.: N.-XX/SB-

TV-XXXX, Z.: N.-XXX/X-VYS-TV-XXXX s cieľom iného lživo obviniť z trestného činu v úmysle privodiť
mu trestné stíhanie, že páchateľ v jari XXXX v rôznych mestách SR a R. kontaktoval viacero osôb,
pričom ohováral a špinil L. E., že je podvodník, perie špinavé peniaze, že je depeháčkar a tieto údaje
boli spôsobilé značnou mierov ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov a poškodiť jeho vážnosť poslanca
ako verejného činiteľa a poškodiť ho v podnikaní. V C. sa ďalej uvádza, že ďalším dôvodom podania

trestného oznámenia bolo, že páchateľ v presne nezistenom čase v lete XXXX navštívil L. E. v jeho
kancelárií a navádzal ho, aby mu s generálnym riaditeľom B. dohodol nejakú prácu na paušál a potom o
zistenýchskutočnostiachorozkrádanítohtopodnikubudeticho,aknie,takztohobudeaféra.Vuznesení
sa ďalej uvádza, že v rámci doplnenia trestného oznámenia bol vypočutý L. E., B. E., zabezpečené
uznesenia o odmietnutí z predchádzajúcich trestných oznámení podávaných J.. S. na L. E., ako aj ďalší

písomný materiál podávaný J.. D. S. na rôzne súčasti polície a prokuratúry, v ktorom oznamuje rôzne
protiprávne konania. Z textu uznesenia ďalej bolo zistené, že pani E. P. uviedla, že žalovaný vytiahol
notebook a ukazoval na články o žalobcovi, o konaní o dohode o vine a treste a tvrdil, že to písal on resp.
že poskytol informácie médiám a žiadal ju o kompromitujúce materiály na žalobcu. T. L. vypovedal, že
žalovaný mu hovoril, že mu E. nechce vybaviť eurofondy, že L. E. bude teraz S. špiniť, že bude posielať

anonymy, že E. to bude stáť veľa peňazí. B. sa ho S. pýtal, či nemá nejaké informácie na E. v tom
zmysle, že je podvodník, že kradne eurofondy, že je depeháčkar. T. Q. uviedol, že pán S. mu naznačil,
že pán E. robil nejakú nekalú činnosť a svedok F. uviedol, že žalovaný nespomenul žalobcu v dobrom.

XX.Z textu listu G. špeciálnej prokuratúry zo dňa X.XX.XXXX č. L./X Gn XXX/XX-XX bolo zistené, že

dňa X.XX.XXXX bol na úrad špeciálnej prokuratúry doručený návrh žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX
na vzatie do väzby obvineného L. E., stíhaného za zločin poškodzovania finančných záujmov ES a
zločin subvenčného podvodu. Z textu ďalej vyplýva, že na základe iných anonymných a žalovanéhopredchádzajúcich trestných oznámení a podnetov špeciálny prokurátor rozhodol tak, že vo veci je dané
príslušnosť úradu špeciálnej prokuratúry.

XX.Z predloženého rozsudku L. trestného súdu č. BB-X B bolo zistené, že dňa XX.X.XXXX bol žalobca
odsúdenýprezločinpoškodzovaniafinančnýchzáujmovESazazločinsubvenčnéhopodvoduodsúdený
na úhrny trest odňatia slobody vo výmere XX rokov, bol mu uložený peňažný trest XXX.XXX,- F. s
náhradným trestom odňatia slobody vo výmere X rok. I. NS SR č. XTo X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bol
rozsudok špecializovaného trestného súdu zrušený a vec bola vrátená, aby ju špecializovaný trestný

súd znova prejednal a rozhodol.

XX.Z listu žalovaného zo dňa XX.X.XXXX adresovanému NS SR k sp. zn. XTo X/XXXX súd zistil, že
týmto listom sa žalovaný obrátil na predsedu senátu so žiadosťou o vzatie odsúdeného L. E. do väzby,
pretože sa mu vyhráža ako svedkovi a oznamovateľovi trestnej činnosti.

XX.Žalobcapredsúdomvypovedal,žedokiaľideopodávanietrestnýchoznámenízostranyžalovaného,
vrhá to zlé svetlo na jeho rodinou, na štúdium syna, pretože žalovaný uvádza, že mal kúpenú vysokú
školu, že diplom je falšovaný, vypisoval na vysokú školu či je tam vyštudovaný pričom vo vzťahu k jeho
osobe koná z pomsty, pretože niekedy v roku XXXX ako regionálny poslanec mu nevyšiel v ústrety, lebo
mal na neho žalovaný také nároky ako napríklad, aby ho dostal do predstavenstva B. a preto začal proti

nemu konať. O. navštevovať obchodných partnerov, rôznych ľudí a keďže je regionálnym poslancom
robilo to zlé meno aj jeho rodine. O. chcel po ňom, aby mu hľadal nejakú právnickú kanceláriu, aby
mu v škole vybavil, aby dostal nejaké paušálne práce lebo chce byť advokátsky koncipient. A., aby mu
vybavil konkrétnu advokátsku kanceláriu z P. s tým, aby táto zriadila kanceláriu pre neho vo L. Q.. Q.
mu povedal, že to nie je v jeho kompetencii, začal na neho útočiť, do médií dával a odvtedy mu robí

neplechu. V. banku, aby mu nepredlžili úvery v podnikaní, narobil mu problémy v podnikaní i v osobnom
živote ako aj celej jeho rodine. K trestnej veci pred L. trestným súdom vypovedal, že obvinenie bolo
vznesené v roku XXXX a obžaloba bola podaná v roku XXXX.

XX.Žalovaný vypovedal, že všetko čo tvrdí žalobca sú klamstvá a nezakladajú sa na pravde. V. v roku

XXXX ešte pred tým ako tvrdil žalobca že v roku XXXX sa spoznali, a to nie je pravda, lebo ona ako
už bola kontrola začal majetky predávať, o čom má svedčiť konanie jeho syna, ktorý posielal rôzne
ponuky na predaj, pričom žalovaný postupom času zistil, že majetky pochádzajú z trestnej činnosti
a tak podal informácie orgánom činným v trestnom konaní a od toho momentu mu začali prichádzať
nebezpečné vyhrážania, začal sa naňho vyvíja tlak, na advokátsku komoru sa posielali rôzne podnety,

do zamestnania dostával anonymné zásielky, a z toho dôvodu sa musel brániť legálnou cestou, preto
aj podal na neho podnet pre nebezpečné vyhrážanie na políciu. Y. ide o tvrdenie, že ďaleko predtým
začal nejaké konanie proti žalobcovi, tak to nie je pravda lebo T. mu prichádzali od roku XXXX, potom
bol vypočúvaný ako svedok. C., že sa poznajú od roku XXXX kedy žalovaného kontaktoval žalobca v
súvislosti s ponukou na predaj pozemkov. Y. ani nepatrili žalobcovi, ale v inej vlastníčke a v podstate

keď prišiel na nekalé konanie žalobcu začalo šikanovanie jeho osoby. B. poukázal na to, že aj zo strany
žalobcu boli na jeho osobu podaných niekoľko trestných oznámení.

XX.Svedok J. Z. pred súdom vypovedal, že so žalobcom sa poznajú asi XX rokov, podnikajú vo vinárstve
poznajú sa z tohto prostredia. K osobe žalovaného uviedol, že ho spoznal asi pred tromi rokmi keď sa

mu telefonicky ohlásil a predstavil sa ako pán Q. a že na jeho osobu ma X až X trestných oznámení.
Y., že by sa rád stretol a všetko mu povedal. T. zobral svojho kolegu a so žalovaným sa stretol v Q. v
centre mesta, kde mu žalovaný začal ukazovať pozemky či by chcel kúpiť. Y. šli na kávu a tam začal
žalovaný hovoriť o trestných veciach. C. mu nejaké doklady, listy vlastníctva, ale žiadne trestného
oznámenia. Q. svedok povedal, že jeho firma je čistá, a že kto mu takéto veci poskytoval, spomenul

žalobcu ako najväčšieho gaunera, ktorý všetko spôsobil, že i on ho nahovoril, aby proti svedkovi konal.
S. o sledovanie, fotky, zasahovanie do rodinných záležitostí a podobne. T. to zaskočilo, pretože poznal
žalobcu ako normálneho vinára, preto zavolal inému priateľovi vinárovi, aby zistil, o čo ide. O. mu
vyvolával, že sa s ním chce osobne stretnúť, aby robili spolu nejaké obchody, ďalej chcel pre svedka
robiť právne poradenstvo, nakoľko je advokát. O. tiež navrhoval, aby kúpili pozemky, že pozná ľudí

okolo maďarského premiéra. Y. svedkovi aj nejaké kúpne zmluvy na podpis, ktoré odmietol podpísať, a
potom sa rozišli. V. tomu žalovaný stále vyvolával, preto sa ešte raz stretli v B.. Na stretnutí vytiahol
výkres, na ktorom bolo vyobrazené založenie zločineckej skupiny. Na 1. mieste bol syn žalobcu a
všetci vysokopostavení ľudia. To už svedkovi stačilo, a keďže pravdepodobne nenaplnil očakávaniažalovaného a začal proti osobe svedka robiť kampaň, chodil po inštitúciách, že zastupuje jeho firmu,
písal jeho vedúcemu a všetky tvrdenia žalovaného musel vyvracať. N. iného napríklad aj to, že zobral
XXX XXX F. od platobnej agentúry.

XX.Svedkyňa Y. Y. Q. vypovedala, že so žalobcom sa pozná asi XX rokov a sú priateľmi. Y. ako vedúca
diagnostického centra v nemocnici v Q. L. a stretávala sa so žalobcom v rámci preventívnych prehliadok
pre jeho firmou a zamestnancov. Y. sa spriatelili. B. so žalovaným sa stretla v rámci plnenia svojich
pracovných povinnosti. O. dohodol stretnutie, na ktorom jej začal rozprávať o žalobcovi v tom zmysle,

že si má dávať naňho pozor ako aj jej rodina, že sa s ním nemá stýkať, že je to človek nemorálny,
gauner, podvodníkatakýmtospôsobomžalobcuočierňoval.L.nainformácie,ktoréjejposkytolžalovaný
na nejaký čas prerušila so žalobcom kontakty. V kraji, kde žalobca žije počula od ľudí že niekto o
ňom také veci rozprava, ale nevedela uviesť kto. So žalovaným sa stretla X alebo X krát, pretože
prišiel do nemocnice a chcel riešiť nejaké zdravotné problémy svojich rodičov, ale k tomu nedošlo,
pretože keď sa stretli v kaviarni tak to bolo v tom, že sa rozprávalo o žalobcovi. T., na ktorých rozprával

žalovaný ho žalobcovi boli asi v roku XXXX, pri stretnutiach bola prítomná aj zástupkyňa svedkyne ktorej
hovorila, že celé jej to pripadá čudné a nevedela, čo vlastne od nej žalovaný chce, keďže ona má na
starosti preventívne prehliadky, ale ich stretnutia sa potom vždy zvrtli na žalobcu a na jeho ohováranie.
T. ďalej uviedla, že ju žalovaný opätovne kontaktoval s odôvodnením, že v Q. sa má robiť nejaký veľký
projekt, že má nejakého investora. T. sa však znova skončilo očierňovaním žalobcu. Je pravda, že prvé

stretnutie bolo kvôli otcovi žalovaného, ale ostatné X boli kvôli iným projektom a ktoré stretnutia sa
vždy zvrtli na ohováranie žalobcu. Q. žalovaný označil žalobcu za výpalníka a keďže zodpovedala za
chod diagnostického centra, bála sa, a na určitý čas obmedzila styky so žalobcom a to na dobu viac
ako jedného roka. Q. sa jej žalobca pýtal, prečo sa neozýva a prečo sa od neho dištancuje mu vysvetlila
aký bol dôvod. Y. si spolu zašli aj na kávu alebo sa stretli, ale vzhľadom na uvedené už jeho spoločnosť

nevyhľadávala. Y. ide o podanie obžaloby na žalobcu pred špecializovaným trestným súdom uviedla, že
celé jej to prišlo zvláštne, pretože žalobcu pozná ako úplne iného človeka ako to, čo sa píše v novinách
a jej to nesedelo a nesedelo jej ani to, čo rozprával žalovaný.

XX.ŽalovanýksvedkyniuviedolžesosvedkyňousastretolXkrát,atoprvýkrátkeďichžalobcapredstavil

a dostal od svedkyne vizitku a druhýkrát sa stretli v L., keď požiadal o stretnutie kvôli zdravotným
problémom otca a chcel dohodnúť termín vyšetrení v kaviarni so svedkyňou bolo, ale čakali na lekára.

XX.Svedok B. Q. vypovedal, že žalobcu pozná XX až XX rokov a určitú dobu boli aj priatelia, a to
veľmi dobrí, ale v poslednej dobe s ním kontakty neudržiava. C., že podniká v autobusovej doprave

a ľudia pohybujúci sa v jeho blízkosti mu hovorili, prečo sa stretáva so žalobcom, ktorý nemá dobrú
povesť, preto kvôli svojim podnikateľským aktivitám prerušil so žalobcom kontakty. C. tak z dôvodu, že
ho začali spájať so žalobcom ako s podvodníkom a tým pádom mal povesť podvodníka aj on. T. sa tak
na základe toho, že jeho autobusy mali fotografiu žalobcu v rámci kampane pred voľbami, na čo mu
ľudia hovorili, že prečo jeho autobusy majú takú fotku a či je s takým človekom čo je podvodník a ešte

mu robí kandidátku. Y. žalobcovi povedal že, nech sa nehnevá ale i jeho osobu spájajú s ním, a odkedy
podniká má svedomie čisté. C., že žalovaného osobne pozná ako aj pozná jeho rodičov. D. pred piatimi
rokmi sa so žalovaným stretol u žalobcu v kancelárii a sám žalovaný ho oslovil, či si ho pamätá, že
chodieval k jeho rodičom a že je S.. Žalovaný mu volal asi pred dvomi alebo tromi rokmi, že by sa súrne
potreboval stretnúť. T. sa vo L. Q. a žalovaný sa vo vypytoval, či vie aké podvody robí žalobca, koľko

vyžiadal od štátu a všetko je podvod, že na projekt zobral X krát peniaze, na čo mu svedok odpovedal,
že o týchto aktivitách nič nevie. B. žalovaný hovoril, že tá žalobcu na súd, aby mu prišiel svedčiť na súd,
na čo svedok žalovanému odpovedal že o jeho aktivitách nevie nič a spolu nepodnikajú. E. mu volal a
stretli sa pred domom jeho rodičov pričom prosil, aby jeho rodičia o stretnutí nevedeli a žiadal, aby prišiel
pred súdom potvrdiť, že je žalobca podvodník, že vie o jeho aktivitách ako to robil. V. začiatkom roka mu

volal aj brat a povedal, že ho kontaktoval D., aby so svedkom prehovoril, aby žalovanému nezničil život.
Q. svedok uviedol, že s tým nemá nič spoločné brat uviedol že treba ísť na súd, aby držal pri žalovanom.
T. ďalej uviedol, že bol X krát volaný na políciu a to raz v B. a druhýkrát v R. a vypovedal ako svedok
k ohováraniam medzi žalobcom a žalovaným. L. vypovedal, že vzhľadom na osobu žalovaného toho
treba čím skôr vyšetriť a to buď u psychológa alebo na psychiatri kým nenarobí väčšie škody. Y. svedka

si žalovaný si vždy nájde nejaké konflikty, obviňuje ľudí a chce, aby hovorili, čo nie je pravda. Aj po
ňom žiadal, aby vypovedal, koľko miliónov žiadal žalobca od štátu, že prostriedky používal pre svoje a
nepodnikateľské účely a že ho treba čím skôr zavrieť. Q. mal byť vypočúvaný v R. v pondelok, v piatok
mu zavolal žalovaný a pýtal sa, či má ísť v pondelok na výsluch. Q. to potvrdil chcel, aby sa svedoknestaral, že on má všade svojich ľudí a povedal čo v pondelok má vypovedať, aký je žalobca podvodník
a ako používal štátne peniaze. Od tej doby mal nepríjemné stretnutia a jednania s ľuďmi, pretože ho
spájali so žalobcom. R. vysvetľovať, že o ničom nevie, nevie, že by bol žalobca podvodník a zneužíval

štátne peniaze. Od žalobcu už udržiaval odstup, pretože spájanie s jeho osobou mu nerobilo dobre. P. aj
ľudia, ktorí sa svedkovi už ani neodzdravili. Ak sa pýtal na dôvod, povedali, že kvôli E.. Na L. noc XXXX
bol na polícii v Q., kde sa ho po príchode hneď pýtali, či pozná pána E.. Q. povedal, aby mu dali pokoj,
policajt povedal, že musia svedka vypočuť, pretože ho S. zažaloval. Q. sa opýtal na dôvod, policajt
uviedol, že z takého dôvodu ako pána E., že aj on je podvodník ako pán E.. Na to policajtovi vysvetľoval,

že so žalobcom prerušil kontakty a nemá s ním nič spoločné. T. tvrdeniam o osobe žalobcu neveril.
T. v konaní pred vyšetrovateľom dňa X.X.XXXX (uznesenie Z.:N.-XXX/X-VYS-MI-XXXX) vypovedal, že
žalovaný ho oslovil s tým, že mu vybaví licenciu na pravidelnú primestskú autobusovú dopravu, ale treba
„spratať E.“, myslel tým, že ho treba zavrieť do väzenia a že potrebuje na neho informácie týkajúce
sa aurofondov a výsadby viníc, pretože ich zneužil. T. žalovanému odpovedal, aby ho to toho neťahal
a nech mu dá pokoj. O. ho ešte telefonicky kontaktoval, či nevie nejaké informácie o E., ale on s tým

nechcel mať nič spoločné a nebral to veľmi vážne. B. ho prekvapilo, keď vyšiel článok o E. v časopise
Y. X dní, ktorý nevyznel v prospech žalobcu.

XX.Žalovaný k výpovedi svedka uviedol že ju spochybňuje, pretože všetko čo vypovedal svedok je
klamstvom. T. svedok ako X krát vyhľadal. R. zo stretnutia obavy, pretože v tej dobe už bol žalobca

obvinený a vedel, že buď ho bude svedok vydierať alebo sa mu vyhrážať a nevedel, čo po ňom chce.
Q. sa stretli, svedok rozprával asi XX minút čo spolu robia, priznal sa ku korupcii a priznal sa, že sami
si posielajú anonymné listy. V podstate mu dával návody ako to robia iní.

XX.Svedok Y. F. vypovedal, že so žalobcom sa pozná približne od roku XXXX, keď začal žalobca

podnikať vo vinohradníctve. V. išlo o vzťahy pracovné, neskôr aj priateľské. V súčasnej dobe sa už
nestretávajú tak často, pretože ich pracovné kontakty a skončili. Ku žalovanému uviedol že S. alias Q.
pozná, pretože sa v telefóne predstavoval ako Q. a neskôr sa k tomu aj sám priznal. C., že so žalovaným
sa stretol niekoľkokrát, prvýkrát vo L., kde bol hospitalizovaný a navštívil ho spolu s pánom E. ako
tlmočník. X krát sa stretol so žalovaným na oslovenie žalovaného keď prišiel do bývalej firmy pána

E. a pripomenul sa, že sa stretli v nemocnici vo L. a pýtal si kontakt na pána V., ktorý je svedkovým
zamestnávateľom a žije v I.. B., že má pre neho nejaké návrhy a projekty. B. stretnutie sa uskutočnilo na
podnet pána Z., ktorý je tiež splnomocneným zástupcom pána V. a povedal, že žalovaný má záujem o
stretnutie. T. sa v reštaurácii L. v B. asi v roku XXXX alebo XXXX, na ktorom stretnutí vybral žalovaný
spisy dohľadom pána E. a začal rozprávať, ako pán E. mňa a pána Z. ohovára, udáva, poukazoval i

doklady ktoré posťahoval z internetu o tom, že pán E. je nedôveryhodný, nezodpovedný podvodník,
ktorý podvádza tento štát, že neoprávnene získal finančné prostriedky a N. pri kontrole zistil, že ide
o podvod v jeho spoločnostiach. O. pripadal svedkovi ako nejaký superman, ktorý jediný vie odhaliť
trestné činy a potom zopakoval návrhy, ktoré mal pre pána V. a potom sa rozišli. Y. názoru svedka
projekty boli iba zámienkou, pretože na stretnutí sa pýtal, či nemajú kontakty na vtedajšiu ministerku

zdravotníctva pani O.. C., že potrebuje na ňu kontakt a chce ju upozorniť na to, ktorí ľudia jej chcú ublížiť
poškodiť ju a očierniť. T. uviedol, že ide pravdepodobne o taktiku žalovaného, ktorú použil aj na nich
tak, že pred nimi očiernil ich priateľa žalobcu, a za to, že ho vykreslil v takom svetle ako ho vykreslili
chcel, aby sme nahovorili pána V. realizovať jeho projekty. Y. ide o doklady, ktoré predložil svedkovi
žalovaný, išlo previerky N., hovorilo sa o sume okolo X XXX XXX euro, ktoré majú byť vrátené do

štátneho rozpočtu. Y. Z., ktorý bol na stretnutí hovoril, aby dali projektom žalovaného ešte šancu, pán
Z. vlastnil nehnuteľnosti v bývalých kúpeľoch B. a žalovaný mal doniesť z R. nejakého projektanta,
ktorý urobí na budovu projekt a budú sa snažiť na projekt získať prostriedky. Y. sa ešte teraz stretli v
Q. v reštaurácii, na ktorom si vypočuli ešte nejaké novinky ohľadom žalobcu o tom aký je zločinec, ako
pokročil vo svojom pátraní žalovaný a pýtal sa prečo sa neangažujú v jeho projektoch. O. písal aj o ňom

jeho zamestnávateľom, ikde ho očierňoval, ako sa mal nabalil na pozemkoch, vôbec nemal problém
napísať, že zobrali dotáciu XXX XXX euro, pričom išlo o XX XXX euro, ktoré riadne prišli na účet a
pán V. videl, ako sa s nimi nakladá. L. všetkého bolo keď prehlásil žalovaný v liste pánovi V., že sme s
pánom Z. našli v I. bieleho koňa, ktorého sme okradli. T. ďalej uviedol, že reči žalobcu ich spochybnili a
ovplyvnili, pretože so žalobcom spolupracovali a ak by malo byť pravda čo rozprával žalovaný, tak sa

k nim žalobca nepekne zachoval a niekoľko mesiacov s ním prerušil kontakt. Y. sa stretli a spolu si veci
vysvetlili. T. tiež uviedol že žalovaný ukazoval nejaké schémy pravdepodobne zločineckej skupiny, na
ktorej vrchole bol žalobca. T. tiež uviedol že, že pán V. ako majiteľ firmy ich požiadal o založenie účtu
na T., na ktoré posielal peniaze na prevádzku firmy.T. pred vyšetrovateľom vypovedal (uznesenie Z.:N.-XXX/X-VYS-MI-XXXX), že so žalovaným sa stretol
náhodne niekoľkokrát. Y. to bolo vo L., keď bol v nemocnici. Y. jednom zo stretnutí spomenul žalovaný
pána E. a nie v dobrom, avšak svedok také veci nemá rád, preto ho hneď na začiatku zastavil. V. uviesť,

čo konkrétne mu pán S. povedal.

XX.Žalovaný k výpovedi svedka uviedol, že svedka nikdy telefonicky nekontaktoval potvrdil, že na 2.
stretnutí sa svedkovi pripomenul, že mu tlmočil vo L. a to bolo všetko, na žiadnom stretnutí vo L. nebol
naopak, páni Z. a F. prišli za ním, že predávajú vinice ale keď zistil, že nie sú majiteľmi, tak kontaktoval

ich zamestnávateľa a dohodol s ním stretnutie. V rakúsku bol X dni a pánovi V. vysvetľoval, že predáva
sa jeho majetok načo ho pán V. požiadal, aby keď sa vráti na T. išiel vinice vyfotiť ale vinice vysadené
neboli, čo pána V. prekvapilo a pricestoval na T.. Q. chcel skontrolovať účet, vyhodili ho z banky pretože
nemal prístup k účtu a nemal podpisový vzor.

XX.Svedkyňa L. Z. I. vypovedala že so žalovaným sa stretla potom ako napísala článok týkajúci sa

pána L. a ohľadne vraždy advokátky Q.. O. ju zháňal v redakcii a nechal odkaz, aby sa ozvala, že
má informácie k nejakej zločineckej skupine a má sa okrem iných týkať aj podozrenia zo spáchania
trestného činu žalobcom. V. jej niekoľko mailov, v ktorých vysvetľoval rôzne prepojenia poukazujúce aj
na možnú trestnú činnosť žalobcu. V. sa stretli, pričom na stretnutí poskytoval informácie týkajúce sa
aj osoby pána E.. C., že mal byť prepojenie na rôzne osoby, ktoré mu mali pomáhať kryť jeho trestnú

činnosť, odvolával sa na správu N. a ďalšie informácie, ktoré získal. S., ktoré poskytoval boli takého
charakteru, že boli buď verejne prístupné z obchodného registra alebo zo siete a ďalšie informácie,
ktoré boli ňu neoveriteľné. B. išlo o prepojenie s prokurátorom P., a ktoré informácie poskytol predtým jej
kolegyni, na základe ktorých napísala článok. B. článok bol žalobcom napadnutý a zažaloval redakciu,
takže im bolo povedané, že pokiaľ ide o aktivity pána E. majú si každú informáciu stopercentne overiť,

pretože nie všetky informácie, ktoré žalovaný poskytol sú pravdivé. Q. si informácie od žalovaného
preverovala u pána E., prvá otázka od neho volať či už aj ju pán S. oslovil. V. ani hovoriť odkiaľ má
informácie. N., že nie je podstatné, kto informácie poskytol, ale či sú pravdivé, preto oslovila aj ostatných
ľudí, ktorých žalovaný označil, na čo reagovali: No zase je to pán S., ktorý poskytol informáciu. V. aj
prokurátor P. ju upozornil, aby zvážila svoje kroky, pretože rozhodne bude žalovať časopis ak zverejní

nepravdivé informácie týkajúce sa jeho osoby a akékoľvek prepojenia na žalobcu. O. poskytoval aj
informácie rôzneho charakteru, ktoré sa týkali poslaneckej činnosti žalobcu, ďalej o rôznych zmenka,
ktoré nemali byť kryté alebo informácie viedli k tomu, že majú poukazovať na trestnú činnosť žalobcu či
už v ekonomickej sfére, alebo išlo o informácie o bitke daňového kontrolóra v B. s tým, že mu informácie
od pána S. boli podávané v tom smere, že za tým celým stojí pán E.. B. uvádzal, že žalobca má byť

v nejakej organizovanej skupine, ktorá má páchať trestnú činnosť súvisiacu s čerpaním eurofondov. T.
ďalej uviedla, že informácie, ktoré poskytol žalovaný boli sčasti verejne dostupné, išlo o rôzne výpisy z
obchodného registra, ďalej informácie zverejnené na internete, časť z nich boli také, ktoré neboli nikde
publikované, ale na základe toho čo žalovaný svedkyni povedal išlo o informácie, ktoré žalovaný sám
posunul orgánomčinnýmvtrestnomkonaní.V.sivšetkyinformácie,žalovanémusasnažila vysvetliť, že

sama si môže myslieť, že nejaký človek pácha trestnú činnosť, ale kým ten človek nie obvinený alebo nie
je začaté trestné stíhanie nemôže napísať, že niečo urobil. O. článok na základe informácií žalovaného
nepublikovala. Z. nebol publikovaný z toho dôvodu, že v minulosti redakcia publikovala článok o pánovi
E. a žalobca podal žalobu na pravosť informácií v článku preto už ďalšie informácie sa nezverejňovali,
pretože boli vysoko žalovateľné, pretože predchádzajúcej informácie neboli pravdivé. T. kontaktoval

sám žalovaný o jeho existencii nemala tvrdosť. O. nepoznala, na samosprávny kraj nechodila avšak,
ale keď niekoho spájajú s L., zanechá to nejaký názor, ale svedkyňa nie je v pozícii, aby si mala urobiť
obraz o ľuďoch, s ktorými pracuje pretože v jej zamestnaní nie je prípustné, aby niekoho vychvaľovala
alebo odcudzovala. O. poskytol neskutočne veľa informácií aj prostredníctvom mailov, ktoré mohli byť
odhadom okolo XX, žalovaný sa už prezentoval okruhom toľkí informácií, ktoré na prvý pohľad neboli

overiteľné dokonca v inej sa spomínalo, že žalobca mal byť prepojený s pánom P., že spolu chodia do
R. preto mali žalobcovi nejaké veci na polícii prechádzať, ďalej hovoril o nekalej obchodnej spoločnosti
pána L., že je členom kalábrijský mafie, že je osobným priateľom pani B.. So žalovaným komunikovala
z toho dôvodu, že ak by získala nejaké relevantné by sa po dohode redakciou vedela dohodnúť, či
ich použiu pre článok alebo nie. Y. účelom kontaktu s občanom nie je získavať informácie pre článok,

ale stretnúť sa porozprávať a získať informácie a následne ich prekonzultovať s vedením redakcie.
Je zamestnankyňou R. X., ktorý vydáva týždenník Y nikdy sa nestretáva súkromne, ale ide získavať
informácie a redakcia rozhodne či informácie budú publikované alebo nie. Q. so žalovaným prebiehala
niekedy v mesiaci marec XXXX. T. ďalej uviedla, že ak dostávajú informácie, je bežný postup a že sa sinformátorom stretnú a následne si overia aj stanovisko druhej strany. Q. sa snažila overovať informácie,
ktoré dostala od žalovaného v marci XXXX tak, samozrejme, kontaktovala aj žalobcu či informácie, ktoré
má sú pravdivé, tak ju žalobca vysmial.

XX.Žalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že všetko čo vypovedala je klamstvo, pretože ona vyhľadala
jeho s tým, že chce napísať článok žalobcovi a vysvetliť čo všetko robil. T. sa vo L. Q. v reštaurácii, kde
boli asi X hodiny, kde svedkyňa len vyzvedala, pýtala sa na konkrétne otázky, kto je blízkou, kto je toto,
kto je tamten, možno si ho aj nahrávala. Už v roku XXXX redakcia svedkyne písala viacero článkov o E..

XX.Svedok R. Q. vypovedal, že asi X alebo X roky späť mu zavolal žalovaný, že má nejaké informácie a
chce sa osobne stretnúť. S. stretnutia bol žalovaný. Na stretnutí išlo o to, že pán E. ma fiktívne odchody.
O. tvrdil, že tam bola spôsobená nejaká veľká majetková škoda, že okradol štát, že tam boli nejaké
eurofondy aj ďalšie veci, že sa mal dopúšťať nejakého nezákonného konania a chcel, aby sme o tom
napísali. R. spomínal nejaký daňový úrad alebo kontrolóra, ktorého zbili. T. chodieval na zastupiteľstvo

a pýtal sa žalobcu na poskytnuté informácie. S. nepoužil pre svoje články, pretože išlo o informácie ťažko
overiteľné. O. komunikoval so svedkom väčšinou emailom. Q. sa na zastupiteľstve pýtal žalobcu na
poskytnuté informácie, vždy reagoval, že to nie je pravda, že sú to výmysly. K stretnutiu so žalovaným
došlo kvôli tomu čo tvrdil, že má informácie o trestnej činnosti žalobcu. O. tvrdil, že má bombastické
informáciou o žalobcovi, hovoril o škode okolo X XXX XXX euro, ktorú mal spôsobiť F. únii a štátu. S.,

ktoré dostal od žalobcu aj žalovaného boli tvrdenia proti tvrdeniu a vydavateľstvo jednoducho nedovolilo
nejaký článok publikovať. O. ho kontaktoval niekedy v mesiaci apríl XXXX, žalovaný tvrdil, že žalobca
pácha trestnú činnosť, že žalovaný jej niečo ako aktivista a je za to, aby zvíťazila spravodlivosť. Q. si
overoval informácie u žalobcu žalobca sa hneď pýtala čo má pán S. nové a čo nové na jeho osobu.
E. XX. 1. XXXX ho žalovaný kontaktoval s tým, že potrebuje s ním hovoriť, pretože žalobca ne neho

podal žalobu na súd.

XX.O. k výpovedi svedka uviedol, že všetko je lož, pretože svedok ho kontaktoval ako prvý s tým, že
ide o ňom uverejniť článok, pretože dostal taký príkaz. Žalovaný bol z toho šokovaný. T. povedal, že
bez jeho vedomia uverejnil jeho fotografiu a navštívil redakciu a tam svedka videl prvýkrát. Y. sa stretli v

reštaurácii v Q., kde svedok prišiel s notesom, robil si poznámky a pýtal sa na nejaké znalecké posudky.
O žalobcovi nebola žiadna reč. T. povedal, že žiadne posudky o ocenení vinárstva nemá.

XX.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Y. § X1 N. zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Y. § 13 ods. 1 N. zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Y. § X3 ods. X N. zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä

preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Y. § 1X ods. 3 N. zákonníka výšku náhrady podľa odseku X určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo

XX.Žalobca so žalobou domáhal proti žalovanému ochrany osobnosti na tom skutkovom základe, že
žalovaný podával na žalobcu niekoľko desiatok trestných oznámení, vyjadroval sa pred inými osobami,
že je podvodník, kriminálnik a že pácha trestnú činnosť a zároveň žiadal aj priznanie nemajetkovej
ujmy. O. si tak uplatnil právo na ochranu osobnosti upravené v ustanoveniach § 11 až XX N. zákonníka.

Y. priznanie nárokov podľa citovaných ustanovení zákona je, že došlo k neoprávnenému zásahu do
osobnostných práv dotknutej osoby. Za neoprávnený zásah je pritom považovanej také konanie, ktoré
je spôsobilé vyvolať ujmu na právach chránených ustanovením § 11 občianskeho zákonníka. O. do
osobnostných práv je však potrebné hodnotiť vždy objektívne po zohľadnení konkrétnej situácie, zaktorej došlo k neoprávnenému zásahu osoby, ktorej sa zásah týka, ako aj zohľadnení následkov, ktoré
neoprávnený zásah spôsobil. V prípade nároku uplatneného zo strany žalobcu proti žalovanému došlo
k stretu práva na ochranu osobnosti a práva a povinnosti fyzickej osoby oznamovať podozrenie zo

spáchania trestnej činnosti. P. preto potrebné posúdiť, čo v konkrétnej prejednávanej veci prevažuje,
či ochrana verejného záujmu oznamovaním trestnej činnosti zo strany žalovaného alebo právo na
ochranu integrity žalobcu ako fyzickej osoby v zmysle ustanovenia § 11 N. zákonníka. B. oznámenie
môže a musí podať každý, kto sa hodnoverným spôsobom dozvedel o spáchaní trestného činu (§62
Tr.por. k § 340 Tr.zák.). Y. ustanovenia § 11 N. zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej

osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy. Y. zásahu do týchto práv má fyzická osoba podľa ustanovenia § X3
ods. 1 občianskeho zákonníka právo domáhať sa aby bolo upustené od neoprávnených zásahov,
aby boli odstránené následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. O. ako
primerané zadosťučinenie za konanie žalovaného požadoval ospravedlnenie s uvedeným textom, a
keďže podľa jeho názoru zadosťučinenie nepostačuje, žiadal aj priznanie náhrady nemajetkovej ujmy

podľa ustanovenia § 13 ods. X občianskeho zákonníka.

XX.Žalovaný v časti uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vzniesol v záverečnej reči (ale
aj na pojednávaní konanom XX.X.XXXX) námietku premlčania bez bližšieho odôvodnenia. K vznesenej
námietke premlčania súd uvádza, že námietka premlčania je hmotnoprávnym inštitútom, ktorý je

z hľadiska procesných postupov v občianskom súdnom konaní jedným z prostriedkov procesnej
obrany strany sporu. V takom prípade je možné túto obranu použiť iba do koncentrácie súdneho
konania, ktoré bolo určené súdom konečnou lehotou dňa XX. XX. XXXX. T. je však toho názoru, že
námietka premlčania nie je ani dôvodná, pretože právo na priznanie nemajetkovej ujmy sa premlčuje
vo všeobecnej premlčacej trojročnej lehote podľa ustanovenia § 101 N. zákonníka. D. vyplynulo z

vykonaného dokazovania k podávaniu prvých trestných oznámení došlo v rokoch XXXX a pokračovalo
aj v roku XXXX a v nasledujúcich rokoch, pričom žaloba bola na súd podaná XX. 9. XXXX. Y. iba
podávanie trestných oznámení a s tým spojená právo na priznanie nemajetkovej ujmy je premlčané iba
za konanie žalovaného pred XX.X.XXXX. T. preto námietku žalovaného, ktorú nekonkretizoval a bližšie
nezdôvodnil neuznal.

XX.Žalobca upravil žalobu oproti pôvodnému zneniu podaním zo dňa XX.X.XXXX tak, že vzhľadom na
prijatie novej procesnej normy, ktorá oproti pôvodnému zneniu účinnému do XX.X.XXXX pri žalobách o
ochranu osobnosti neumožňuje uverejňovať text rozhodnutia na náklady povinnej osoby, nepožadoval
petit týkajúci sa zverejnenia textu rozsudku (pôvodné ustanovenie § 155 ods. X O.s.p.). T. úpravu petitu

nepovažoval za zmenu žaloby, ale konanie v tejto časti zastavil za použitia čl. X k ustanoveniam § 144
a nasl. A., keďže žalobca tak urobil vzhľadom na zmenu procesnej úpravy, ktorá pôvodne navrhovaný
petit neumožňuje.

XX.Ako súd uviedol vyššie, v súdenej veci došlo k stretu dvoch práv, a to práva oznamovať trestnú

činnosť a práva na ochranu osobnosti. O. preto súdu posúdiť či výkon tohto práva zo strany žalovaného
bol v súlade s verejným záujmom, právnym poriadkom T. republiky, alebo či zo strany žalovaného
vzhľadom na rozsah podávaných trestných oznámení nešlo o zneužitie tohto práva, respektíve tak ako
sa toho domáhal žalobca o šikanózny výkon práva a či výkon tohto práva zasiahol do osobnostných práv
žalobcu. T. dospel k záveru, že konanie žalovaného zasiahlo do osobnostných práv žalobcu, a to do

práva na súkromie opakovaným podávaním trestných oznámení ako aj šírením informácii o žalobcovi
medzi inými osobami o jeho údajnej trestnej činnosti.

XX.Súd k tomuto názoru dospel na základe skutkového stavu, ktorý zistil z vykonaného dokazovania. Zo
správy národnej kriminálnej agentúry vyplynulo, že žalovaný v období od XX.X.XXXX do podania žaloby

XX.X.XXXX podal na agentúre na žalovaného X trestných oznámení, a to za trestné činy podplácania,
ublíženia na zdraví, poškodzovania cudzej veci, vydierania, ohovárania, nebezpečného vyhrážania,
usmrtenia a za daňovú trestnú činnosť. B. oznámenie podané dňa X.X.XXXX bolo odmietnuté, trestné
oznámenie zo dňa XX.X.XXXX bolo v časti odmietnuté, a v časti postúpené príslušným policajným
orgánom. B. oznámenie zo dňa XX.XX.XXXX bolo odmietnuté a trestné oznámenia zo dňa XX.X.XXXX a

XX.X.XXXX boli v časti odmietnuté a v časti odstúpené príslušným policajným orgánom. R. zo správy V.
kriminálnej agentúry vyplýva, že po podaní žaloby podal na agentútre žalovaný ďalšie trestné oznámenia
na žalobcu, a to dňa XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX, a to pre trestný čin nebezpečného
vyhrážania, ublíženia na zdraví, poškodzovania veriteľa, podvodu, porušenia povinnosti pri správecudzieho majetku a za daňovú trestnú činnosť. O časti oznámení nebolo agentúrou rozhodnuté a
časť bola postúpená príslušným orgánom polície. Zo správy ďalej vyplýva, že iné trestné oznámenia
neuvedené v správe, ktorých sa podľa oznamovateľa D. S. mal dopustiť L. E., a ktoré neboli vo vecnej

alebomiestnejpríslušnostiagentúry,bolipostúpenépríslušnýmorgánompolície. Zlistutejtoorganizácie
tiež vyplýva, že agentúre bolo dňa X.XX.G. odstúpené trestné oznámenie žalovaného na L. E. vo veci
založeniaazosnovaniazločineckejskupiny,pričomišlooduplicitnépodanie,ktoréagentúraužvyšetruje,
a ktoré bolo pod Z.: Y.-XXXX/NKA-PK-VY-XXXX odmietnuté.

XX.Z uznesenia OR PZ R. zo dňa X.X.XXXX Z.:N.-XXX/X-VYS-MI-XXXX ďalej vyplýva, že žalovaný
podal v rokoch XXXX a XXXX na žalobcu štyri trestné oznámenia. Z listu G. špeciálnej prokuratúry
zo X.XX.XXXX vyplýva, že dňa X.XX.XXXX bol prokuratúre doručený návrh žalovaného zo dňa
XX.XX.XXXX na vzatie žalobcu do väzby stíhaného za zločin poškodzovania finančných záujmov ES a
subvenčného podvodu. Z textu tiež vyplýva, že žalovaný podával aj v predchádzajúcom období pred
X.XX.XXXX trestné oznámenia.

XX.Z listu úradu špeciálnej prokuratúry zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že podanie žalovaného označené
ako trestné oznámenie pre založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, obžalovaný L.
E., v časti odstúpili Q. prokuratúre Q.. R. z listov tejto organizácie zo dňa X.XX.XXXX vyplýva, dňa
XX.X.XXXX prijali od žalovaného trestné oznámenie na žalobcu, listom zo dňa XX.X.XXXX oznamovali,

že im bolo postúpené trestné oznámenie na žalobcu vo forme zápisnice spísanej dňa XX.X.XXXX na V.,
v ktorom opätovne poukazuje na trestnú činnosť žalobcu ako aj prokurátorov. Vo veci už vyšetrovateľ
rozhodol v konaní Y.-XXX/NKA-PK-VY-XXXX odmietnutím podozrenia z oznámeného trestného činu.
Z listu ďalej vyplýva, od žalovaného prijali ďalšie materiály týkajúce sa podozrenia z korupčnej činnosti
okrem L. E. aj iných osôb.

XX.Z listu H. prokuratúry SR zo dňa X.XX.XXXX bolo zistené, že dňa XX.X.XXXX doručil žalovaný
prokuratúre trestné oznámenie na L. E. a prokurátorov, ktoré bolo odstúpené úradu špeciálnej
prokuratúry.

XX.Zo všetkých trestných oznámení podaných žalovaným na žalobcu iba jedno vyústilo do začatia
trestného stíhania žalobcu a viedlo k neprávoplatnému odsúdeniu žalobcu L. trestným súdom v konaní
BB-X B a to pre trestné činy poškodzovania finančných záujmov ES a subvenčného podvodu. I. bol
rozhodnutím NS SR dňa XX.X.XXXX zrušený.

XX.Súd preto mal preukázané, čo v konečnom dôsledku žalovaný nikdy ani nepoprel, že žalovaný
aj pred začatím súdneho konania a aj počas konania opakovane podával na žalovaného trestné
oznámenia, ktoré okrem jedného vyššie uvedeného, neviedli k trestnému stíhaniu žalobcu. O. sa bránil
právom a povinnosťou oznamovať trestnú činnosť. T. je však toho názoru, že konanie žalovaného vo
vzťahu k žalobcovi prekračuje mieru únosnosti vzhľadom na rozsah a množstvo trestných oznámení,

ktorým musel žalobca čeliť. T. si v tejto súvislosti dovolí citovať z rozhodnutia S.. senátu G. súdu
ČR, keďže právna úprava v prípade práva podávať trestné oznámenia a s tým spojených následkov
nie je osobitne regulovaná. Y. rozhodnutia tohto senátu sa ústavný súd nestotožnil s rozhodnutiami
okresného a krajského súdu, ktoré zamietli žalobu v prípade starostky mesta, ktorá čelila trestnému
oznámeniu pre spáchanie prečinu zneužitia právomoci verejného činiteľa s odôvodnením, že podanie

trestného oznámenia nie je porušením právnej povinnosti, ktoré je predpokladom vzniku zodpovednosti
za porušenie práva. G. súd konštatoval, že takejto „imunizácii“ trestného oznámenia nemožno bez
ďalšiehoprisvedčiť,najmäakniejemožnévylúčiť,žetotoprávomôžebyťzneužitéavykonanévrozpore
s dobrými mravmi alebo šikanóznym spôsobom. Y. je potrebné zásadne vyvodiť zodpovednosť takto
konajúcejosobyzaspôsobenúujmu.G.súdtiežuviedol,žejehozáverynemajúsvedčiťoneprimeranosti

obmedzenia práva podať trestné oznámenie, každý si však musí byť vedomý, že môže byť povolaný na
zodpovednosť za konanie, ktoré neberie, či už konaním alebo nekonaním, primeraný ohľad na ústavne
garantované práva ostatných členov spoločnosti.

XX.Z listinných dôkazov predložených do konania vyplýva, že žalovaný pred podaním žaloby, ale aj

po jej doručení opakovane podáva trestné oznámenia na žalobcu a cielene vyhľadáva informácie o
žalovanom na rôznych inštitúciách a následne podáva trestné oznámenia na osobu žalobcu, dokonca
o tvrdenej protizákonnej činnosti žalobcu informuje tretie osoby a za tým účelom ich vyhľadáva. L.
svedkovia vypovedali, že ich oslovil ako prvý žalovaný a že stretnutia sa vždy obrátili na osobu žalobcu,ktorého žalovaný označoval za páchateľa trestnej činnosti. D. uviedol aj žalobca vo svojich vyjadreniach,
vprípadetvrdenejtrestnejčinnostiplatíprezumpcianevinyapovinnosťdôkazuvtakomprípadezaťažuje
toho, kto páchanie trestnej činnosti tvrdí. O. v konaní neuniesol dôkazné bremeno o tom, že jeho

skutkové tvrdenia o trestnej činnosti žalobcu sú pravdivé. Y. čl. XX L. deklarácie ľudských práv nikto
nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromia, rodiny, domova alebo korešpondencie,
ani útokom na svoju česť a povesť. Q. má právo na právnu ochranu proti takýmto zásahom alebo
útokom. Z podobného princípu vychádza aj čl. XX G. SR, podľa ktorého každý má právo na ochranu
pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a má právo na ochranu pred

neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

XX.Súd považuje obvinenie fyzickej osoby inou fyzickou osobou zo závažnej trestnej činnosti, a to
preukázateľne opakovane bez relevantného základu, za vážny zásah do osobnostných práv, pretože
takéto obvinenie vážnym spôsobom zasahuje do cti a dobrého mena dotknutej osoby ako aj do jeho
súkromia. O. pre množstvo podaní a oznámení musel opakovane podávať vysvetlenia jednak pred

orgánmi štátu ale aj pred súkromnými osobami. O. preto má právo požadovať, aby od takýchto zásahov
do jeho súkromia bolo upustené, najmä ak orgány činné v trestnom konaní žalobcovi ochranu pred
neoprávnenými zásahmi žalovaného neposkytli. V tomto smere neobstojí ani obrana žalovaného, že
v prípade žalobcu ide o osobu verejne činnú, preto musí zniesť kritiku, a to vo väčšej miere ako iné
osoby. V súdenej veci však konanie žalovaného nie je možné charakterizovať ako kritiku, pretože to

nezodpovedá obsahovej náplni tohto slova. Q. vo svojej podstate znamená „odborné posudzovanie“.
O. to, že hodnotenie konania a skutkov vychádza z odborne verifikovateľného základu. Y. trestných
oznámení súd nepovažuje za opodstatnenú kritiku. D. bolo možné podávanie trestných oznámení
charakterizovať ako oprávnenú kritiku, oznámenia by museli vychádzať z objektívne existujúcich a
overiteľných tvrdení. V prípade trestných oznámení podaných žalovaným ani jedno doposiaľ nebolo

ukončené právoplatným odsúdením žalobcu, a teda potvrdením trestnej činnosti žalobcu.

XX.Neoprávnenosť zásahu do práv žalobcu súd videl aj v tom, že žalovaný informácie o údajnej trestnej
činnosti žalobcu šíril aj pred tretími osobami a pre tieto tvrdenia bol žalobca konfrontovaný a zhoršili
sa jeho niektoré dovtedy dobré vzťahy. L. informácií o žalobcovi týkajúce sa jeho údajnej trestnej

činnosti potvrdili svedkovia vypočúvaní v konaní Z.:N.-XXX/X-VYS-MI-XXXX pred vyšetrovateľom, a
ktoré sú citované v uznesení a v žalobe, a šírenie takýchto informácií potvrdili aj svedkovia v konaní
pred súdom. Y. vyšetrovateľom pani E. P. uviedla, že žalovaný vytiahol notebook a ukazoval na články
o žalobcovi, o konaní o dohode o vine a treste a tvrdil, že to písal on resp. že poskytol informácie
médiám a žiadal ju o kompromitujúce materiály na žalobcu. T. L. vypovedal, že žalovaný mu hovoril,

že mu E. nechce vybaviť eurofondy, že L. E. bude teraz S. špiniť, že bude posielať anonymy, že
E. to bude stáť veľa peňazí. B. sa ho S. pýtal, či nemá nejaké informácie na E. v tom zmysle, že
je podvodník, že kradne eurofondy, že je depeháčkar. T. Q. uviedol, že pán S. mu naznačil, že pán
E. robil nejakú nekalú činnosť a svedok F. uviedol, že žalovaný nespomenul žalobcu v dobrom. T.
Q. pred súdom vypovedala, že na stretnutí so žalovaným tento o žalobcovi hovoril ako o nemorálnom

človeku, gaunerovi a podvodníkovi, na ktorého si má dávať pozor ona aj jej rodina a nemá sa s ním
stýkať. Y. na čas so žalobcom prerušila kontakty. T. Q. vypovedal, že pri stretnutí so žalovaným tento
sa ho vypytoval, či vie, aké podvody robí žalobca, žiadal, aby prišiel na súd svedčiť proti žalobcovi a
že žalobcu pre zneužitie finačných prostriedkov štátu treba čím skôr zavrieť. E. vypovedal na polícii
k ohováračkám medzi žalobcom a žalovaným. So žalobcom prerušil kontakty napriek tomu, že boli

dlhoroční priatelia, pretože ho začali so žalobcom spájať ako s podvodníkom, veľa ľudí sa mu ani
neodzdravilo, a keď sa ich spýtal na dôvod, povedali, že je to kvôli E.. T. F. tiež potvrdil, že jemu aj pánovi
Z. žalovaný uviedol, že ich E. ohovára, že je nedôveryhodný, podvodník, ktorý podvádza štát, že N. zistil
pri kontrole podvody. C. im nejakú schému zločineckej skupiny, na vrchole ktorej bol žalobca. B. svedok
Z. uviedol, že ho telefonicky oslovil žalovaný, že má ne neho X-X trestných oznámení Na stretnutí však

o trestných oznámeniach na jeho osobu nehovoril, ale hovoril o žalobcovi ako o gaunerovi, tvrdil, že
žalobca ho nahovoril, aby proti nemu (svedkovi) konal, na ďalšom stretnutí vytiahol výkres, na ktorom
bolo založenie zločineckej skupiny na čele so synom žalobcu a inými vysokopostavenými osobami. T. I.
a Q. tiež vypovedali, že ich kontaktoval žalovaný. T. Rusnáková vypovedala, že žalovaný jej uvádzal, že
má informácie o nejakej zločineckej skupine, ktorá sa mala týkať aj žalobcu. V. jej niekoľko e-mailov, kde

vysvetľoval rôzne prepojenia a možnú trestnú činnosť žalobcu. S. o informácie buď verejne prístupné
alebo neoveriteľné. Q. si informácie overovala u žalobcu, ihneď reagoval, či už aj ju S. oslovil. V. ani
hovoriť, odkiaľ má informácie. S. od žalovaného sa týkali trestnej činnosti žalobcu v ekonomickej sfére,
bitky daňového kontrolóra a iné, za ktorými mal stáť pán E.. V minulosti publikovala článok o žalobcovi,ktorý bol žalobcom napadnutý, preto si informácie overovala a pre článok nakoniec ani nepoužila. Y.
vypovedal aj svedok Q., ktorý uviedol, že asi pred dvomi-tromi rokmi ho zavolal žalovaný, že má nejaké
informácie a chce sa stretnúť. Na stretnutí žalovaný uviedol, že štát bola spôsobená škoda, že žalobca

štát okradol, spomínal eurofondy a ďalšie veci a chcel, aby o tom napísal. B. spomínal bitku daňového
kontrolóra.So žalovaným sa stretol, lebo tvrdil, že má informácie o trestnej činnosti pána E., že má
„bombastické“ informácie o E.. Q. ide o krajského poslanca, samozrejme ho to zaujímalo. S. si overoval
u žalobcu, ktorý ich poprel, preto článok nenapísal.

XX.Žalovanývýpoveďkaždéhosvedkaoznačilzaklamstvoasvedkovoznačil zaosobyblízkežalobcovi,
ktoré dáva opakovane vo svoj prospech vypočuť. N. svedkyne P. vypočutej pred vyšetrovateľom
(družky odsúdeného L.) žalovaný neuviedol, prečo by mali ostatní svedkovia v prospech žalobcu
účelovo vypovedať. T. poukazuje na to, že aj v rámci trestného konania aj v rámci občianskoprávneho
konania sú svedkovia poučovaní o povinnosti vypovedať pravdu a o riziku trestného stíhania v prípade
podania nepravdivej svedeckej výpovede. T. z výpovedí svedkov ani zo spôsobu ich výpovedi či

z ich obsahu nezistil také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru, že svedkovia vypovedajú účelovo
v neprospech žalovaného, alebo že úmyselne o konaní žalovaného zavádzajú alebo klamú. O.
v písomných vyjadreniach ako aj v reakciách na výsluch svedkov tvrdil, že novinárov nikdy sám
nekontaktoval. B. jeho tvrdenie bolo vyvrátené výpoveďami svedkov I. a Q., ktorý zhodne uvádzali,
že ich kontaktoval žalovaný s úmyslom poskytnúť informácie o žalobcovi a o jeho údajnej trestnej

činnosti. O. namietal výsluch svedkov I. a Q., keďže ide o novinárov, ktorí sú viazaní mlčanlivosťou
podľa § 4 ods. X B. zákona. N. svedkovia na námietku reagovali tak, že nie sú si vedomí toho, aby boli
viazaní mlčanlivosťou, pretože informácie, ktoré získali od žalovaného neboli zdrojom informácií, ktoré
boli publikované a informácie, ktoré získali žalovaný ďalej sám posúval orgánom činným v trestnom
konaní pod svojim plným menom. L. pred súdom konzultovali aj s právnym oddelením, ktoré nemalo

námietky. T. námietku žalovaného neuznal, a dôkaz vykonal vzhľadom na znenie ustanovenia § 4 ods.
X zák. č. XXX/XXXX Z.z. Y. tohto ustanovenia zákona vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú
povinní zachovávať mlčanlivosť o zdroji informácií získaných na zverejnenie v periodickej tlači alebo v
agentúrnom spravodajstve a o obsahu týchto informácií tak, aby sa nedala zistiť totožnosť zdroja, ak o
to požiadala fyzická osoba, ktorá informáciu poskytla, a aby sa odhalením obsahu informácií neporušili

práva tretích osôb. S., ktoré poskytol žalovaný obom svedkom nikdy neboli použité na zverejnenie a
ako uviedla k námietke svedkyňa I., informácie o žalobcovi postúpil pod svojim plným menom žalovaný
orgánom činným v trestnom konaní, preto jeho anonymitu nebolo potrebné zachovať.

XX.K úspešnému uplatneniu práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne

spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 N.. zák. L. následkov sa nevyžaduje.
J. obranou žalovaného v konaní bolo, že má právo podávať trestné oznámenia, dokonca nepoprel ani
tvrdenia žalobcu, že išlo o niekoľko desiatok trestných oznámení. Z. námietok týkajúcich sa podávania
trestných oznámení sa týkala aj skutočnosti, že žalobca pri podávaní žaloby nemal ujasnený a
preukázaný skutkový stav, pretože skutkové tvrdenia v tomto smere menil a dopĺňal počas konania, čo

je neprípustné. T. sa s týmto konštatovaním žalovaného nestotožňuje. O. v žalobe tvrdil, že žalovaný na
neho podal niekoľko desiatok trestných oznámení. K žalobe ako dôkaz pripojil uznesenie vyšetrovateľa
N.-XXX/X-VYS-MI-XXXX z X.X.XXXX, v ktorom sú citované štyri trestné oznámenia podané žalovaným
na žalobcu a v uznesení sa ďalej uvádza, že v rámci doplnenia trestného oznámenia bol vypočutý L. E.,
B. E., zabezpečené uznesenia o odmietnutí z predchádzajúcich trestných oznámení podávaných J.. S.

na L. E., ako aj ďalší písomný materiál podávaný J.. D. S. na rôzne súčasti polície a prokuratúry, v ktorom
oznamuje rôzne protiprávne konania. Zo správy V. kriminálne agentúru vyplýva, že na tomto orgáne
štátu do podania žaloby podal žalovaný na žalobcu X trestných oznámení a prípadné iné oznámenia s
podozrením z trestnej činnosti L. E., bolí odstúpené na ďalšie konanie príslušným súčastiam polície. Z
toho je možné vyvodiť záver, že pred podaním žaloby o ochranu osobnosti žalobca podal na žalovaného

minimálne X zidentifikovaných trestných oznámení, z ktorých ani jedno nevyústilo do právoplatného
odsúdenia, alebo do vznesenia obvinenia. L. citované ale odvôdňuje aj záver, že podaní a trestných
oznámení podávaných žalovaným bolo podstatne viac, ako zidentifikovaých 9. Y. konania nie je trestné
oznámenia z roku XXXX, ktoré viedlo k podaniu obžaloby vo veci BB - X B R. dôkazy preukazujú
skutočnosť, že žalovaný aj po podaní žaloby na ochranu osobnosti pokračuje v podávaní trestných

oznámení na žalobcu (napr. podľa správy V. XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX, či XX.X.XXXX). T. k počtu
podaných trestných oznámení udáva, že pre posúdenie práva na ochranu osobnosti nebolo podstatné
presné číslo podaných trestných oznámení, ale posúdenie, že k ich podávaniu zo strany žalovanéhoskutočne opakovane vo viacerých prípadoch došlo a že boli spôsobilé poškodiť žalobcu na právach
garantovaných zákonom.

XX.Ako súd zdôvodnil vyššie, k zásahu do osobnostných práv žalobcu konaním žalovaného došlo. V
takom prípade má dotknutá osoba právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, aby
sa odstránili následky týchto zásahov a by jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Ak zadosťučinenie
nestačí, má právo žiadať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. O. ako primerané zadosťučinenie
požadoval ospravedlnenie od žalovaného v navrhovanom znení. T. je však toho názoru, že navrhované

znenie ospravedlnenia nie je možné. N. sa musí vzťahovať ku konkrétnemu konaniu povinnej osoby,
za ktoré sa sadisfakcia žiada. B. ospravedlnenia je všeobecný, neurčitý a bez vzťahu ku konkrétnemu
konaniu žalovaného, ku ktorému sa majú nepravdivé skutkové tvrdenia vzťahovať. L. na rozsah konania
žalovaného je aj otázne či je formulácia ospravedlnenia možná. T. preto žalobu v tejto časti zamietol.

XX.Za dôvodný považoval nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. C. § 13 ods. X

N. zákonníka dáva právo dotknutej osobe domáhať sa okrem primeraného zadosťučinenia aj náhrady
nemajetkovej ujmy. C. tohto práva nie je závislé na priznaní primeraného zadosťučinenia a je možné
domáhať sa tohto práva samostatne. Y. náhrady nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy najmä
vtedy, ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti.
O. pri uplatnení tohto práva z tejto zásady vychádzal, ale podľa názoru súdu vykonané dokazovanie

nepreukázalo tvrdený závažný zásah do cti žalobcu na verejnosti a v spoločnosti. N. jedného svedka,
ktorý prerušil kontakty so žalobcom vôbec, ostatní svedkovia potvrdili, že napriek počiatočnej nedôvere a
obmedzení kontaktu so žalobcom, po vzájomnom rozhovore si veci vysvetlili, alebo tvrdenia žalovaného
ich vzťah k žalobcovi nezmenili. T. vychádzal z toho, že zákonná formulácia „najmä“ dáva možnosť
priznať toto právo aj v iných odôvodnených prípadoch. T. závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku

neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie
výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Y. určení tejto výšky súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo a na následky u osoby dotknutej.

XX.O.požadovalnemajetkovúujmuXXXXX,XXF.avšakbeztoho,abyjejvýškuodôvodnilarozhodnutie

ponechalnaúvahesúdu.Y.ustanovenia§1Xods.3N.zákonníkavýškunáhradyurčísúdsprihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Žalobca následky
konania žalovaného videl v šikanóznom výkone práva, v tom, že žalovaný sa snaží vzbudiť dojem,
že žalobca pácha trestnú činnosť, že konanie žalovaného negatívne ovplyvnilo dôstojnosť, vážnosť,
česť a povesť žalobcu, bol konfrontovaný s nepravdivými tvrdeniami žalovaného a zhoršili sa vzťahy s

niektorýmiosobami.D.ďalšídôvoduviedol,žemupresprávaniežalovanéhobankanepredlžilasplatnosť
úveru (pozrieť aj čl. X dole).

XX.Pre rozhodnutie v prejednávanej veci bolo vzhľadom na vyššie uvedené podstatné, že podľa názoru
súdu žalovaný svojim konaním zasiahol do práva žalobcu na súkromie, a to závažným spôsobom. Y.

práva na súkromie sa odlišuje od prípadov neoprávnených zásahov do práva na česť, dôstojnosť a
vážnosť v spoločnosti, aj keď neoprávnený zásah do práva na súkromie môže mať ten istý dôsledok
(zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere); V prípade neoprávneného zásahu
do práva na súkromie navrhovateľovi nevzniká procesná povinnosť preukazovať, že neoprávnený zásah
pôsobildifamačneamalzanásledokzníženiejehovážnostiadôstojnostivspoločnosti(napr.XCdoXXX/

XXXX). O takýto prípad ide v súdnej veci. Y. názoru súdu medzi právo na súkromie nepatrí iba právo na
ochranu údajov týkajúcich sa súkromia fyzickej osoby prípadne právo na ochranu pred neoprávneným
šírením informácií o fyzickej osobe, ale za porušenie súkromia je potrebné považovať aj také konanie,
ktoré je spôsobilé narušiť obvyklý spôsob bežného života dotknutej osoby, či spôsobilý zhoršiť, alebo
iným spôsobom narušiť priateľské či rodinné vzťahy.

XX.T. za primeranú náhradu považoval sumu XXXX,XX F. a vo zvyšku nárok zamietol. L. z toho,
že táto suma je primeranou náhradou za ujmu spôsobenú na právach žalobcu konaním žalovaného.
Súd mal preukázané, že žalovaný dlhodobo a opakovane už od roku XXXX, resp. XXXX obviňuje
žalobcu z páchania veľmi závažnej trestnej činnosti, a v tejto súvislosti musí žalobca opakovane

podávať vysvetlenia či už na príslušných orgánoch alebo aj súkromným osobám a známym. Y. náhrada
nemajetkovej ujmy nemá iba zmierniť následky neoprávnených zásahov do práv dotknutej osoby, ale
má pôsobiť aj preventívne. Je preukázané, že žalobca naďalej v konaní proti žalobcovi pokračuje
napriek tomu, že okrem jedného prípadu podania obžaloby na špecializovanom trestnom súde, žiadnez množstva trestných oznámení podaného žalovaným na žalobcu nebolo ukončené jeho právoplatným
odsúdením. O. preto musí nájsť vyvážený spôsob ochrany verejného záujmu podávaním trestných
oznámení tak, aby nedochádzalo k zásahu do práv žalobcu chránených ustanoveniami § 11 a nasl. N.

zákonníka. E. spôsob konania žalovaného o takomto vyváženom konaní nesvedčí.

XX.Žalovaný do konania predložil množstvo dokladov, korešpondencií a iných podkladov. E. väčšina sa
netýka predmetu konania, ale poukazuje na údajné protiprávne konanie žalobcu, jeho prepojenia na iné

osoby, či poukazujú na neoprávnené čerpanie eurofondov. Aj jeho vyjadrenia k žalobe a k vyjadreniam
žalobcu sa prakticky netýkajú predmetu konania, ale znovu poukazujú na rôznu činnosť žalobcu, či už
v rámci správnych či trestných konaní, na jeho podnikateľské aktivity, či tvrdené nedovolené prevody
majetku a majú pravdepodobne presvedčiť súd o tom, že trestné oznámenia, ktoré na žalobcu podal sú
dôvodné. O. dokonca podal niekoľkostranový výklad vývinových štádií trestného činu. D. súd uviedol pri
svojom predbežnom právnom posúdení veci na začiatku pojednávania, úlohou súdu nie je posudzovať

tvrdenú činnosť žalobcu z hľadiska trestnej zodpovednosti, preto predložené doklady v tomto smere
vyhodnocovať ani nebude. Y. a dokázať trestnú činnosť môžu iba orgány činné v trestnom konaní a
vysloviťvinuauložiťtrestmôžeibasúdvrámcitrestnéhokonania.Y.tohtokonaniaboloprávožalobcuna
ochranu osobnosti, preto súd vyhodnocoval iba dokazovanie zamerané na predmet konania. O. tvrdil, že
žalobca na neho podal tiež trestné oznámenia a vyhrážal sa mu, za čo mu bola uložená sankcia v rámci

priestupkového konania. Y. trestných oznámení zo strany žalobcu na žalovaného nebolo predmetom
tohto konania, a v prejednávanej veci túto okolnosť nie je možné ani chápať ako prípadné zmiernenie
nároku uplatneného zo strany žalobcu. Ak podávanie trestných oznámení zasiahlo do osobnostných
alebo iných práv žalovaného, má právo domáhať sa zákonným spôsobom nápravy. Y. ide o priestupkové
konanie, žalobca nepoprel, že také konanie bolo proti nemu vedené a že mu aj bola uložená sankcia. D.

ani v tomto prípade to nemá vplyv na rozhodovanie v prejednávanej veci. E. podania žaloby zo strany
žalobcu bola skutočnosť, že žalovaný ne neho podáva opakovane bezdôvodné trestné oznámenia a
tým zasahuje do jeho osobnostných práv, a len v týchto intenciách súd uplatnený nárok aj posudzoval.

XX.Žalovaný tiež namietal, že žalobca nedodržal súdom určenú lehotu na vyjadrenie stanovenú súdom

(postup podľa § 167 ods. X A.), pretože vyjadrenie doručil súdu až XX.XX.XXXX. B. tvrdenie žalobcu
nie je pravdivé. O. prevzal vyjadrenie žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX dňa XX.XX.XXXX a mal
stanovenú lehotu na vyjadrenie XX dní, t.j. do XX.XX.XXXX. E. XX.XX.XXXX žalobca požiadal súd o
predĺženie lehoty na vyjadrenie vzhľadom na rozsiahlosť podania žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX. T.
dňa XX.XX.XXXX oznámil žalobcovi, že mu predlžuje lehotu na vyjadrenie do XX.XX.XXXX (§118 ods. X

A.). O. vyjadrenie podal dňa XX.XX.XXXX na poštovú prepravu a súdu bolo doručené dňa XX.XX.XXXX.
Q. lehoty určené súdom na podanie vyjadrení sú procesnými lehotami, pre ich zachovanie je podstatný
dátum, kedy boli podané na prepravu a nie kedy boli skutočne súdu doručené (§ 121 ods. X A.).

XX.O. navrhol dňa XX.XX.XXXX vykonať výsluch svedkov Y. a S.. T. dôkaz nevykonal, pretože bola

určená koncentrácia konania do XX.XX.XXXX a z návrhu žalovaného vyplývalo, že navrhnutí svedkovia
mali byť vypočutí ku skutočnostiam, o ktorých vypovedali svedkovia na pojednávaní konanom dňa
X.XX.XXXX a dňa XX.X.XXXX. Žalovaný preto mal dostatok času vyhodnotiť výpovede z hľadiska
dôkaznej situácie a do XX.XX.XXXX ich výsluch navrhnúť. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
X.X.XXXX žalovaný namietal, že súd im doručil listinné dôkazy až dňa XX.XX.XXXX, teda dva týždne

po koncentrácii konania, preto až po ich naštudovaní mohli navrhnúť doplnenie dokazovania. T. nie
je zrejmé, aký súvis majú dôkazy doručené žalovanému XX.XX.XXXX s výsluchom svedkov Z. a Q.,
ku ktorým sa mali svedkovia vyjadrovať. O. dôkazy sa netýkali výpovedi svedkov Z. a Q., ale išlo o
zaslanie listinných dôkazov predložených žalobcom na pojednávaní dňa X.XX.XXXX a ktoré sú citované
v zápisnici z tohto pojednávania na strane XXX spisu.

XX.O trovách konania súd rozhodol podľa § X55 ods. 2 A. tak, že žiadna zo strán nemá na ich
náhradu právo. L. z toho, že žalobca mal vo veci úspech iba čiastočný, keď bol zamietnutý nárok na
ospravedlnenie žalobcovi pre neurčitú formuláciu ospravedlnenia ako primeraného zadosťučinenia za
správanie sa žalovaného k osobe žalobcu. B. súd vzal do úvahy, že aj keď priznanie výšky nemajetkovej

ujmy je na úvahe súdu, žalobca žiadnym spôsobom požadovanú výšku nemajetkovej ujmy 30 000,00
eur neodôvodnil.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.