Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. február 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/235/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618202790
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7618202790.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu
JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Aleny Mikovej, v spore žalobcu: P.. T. A., rod. C., K., okres K. H. N.,
Ľ.. S. XX, nar. XX.XX.XXXX, zastúpená Advokátska kancelária Taragel a Akram, s.r.o., Spišská Nová
Ves, Starosaská 11, IČO: 50 413 091, za ktorého ako konateľ koná advokátka JUDr. Natália Akram,
proti žalovanému: S. A., K., Ľ.. S. XX, nar. XX.X.XXXX, zastúpenému Advokátska kancelária Hovan

a Hospůdka, s.r.o., Spišská Nová Ves, M. Gorkého 8, IČO: 47 233 419, za ktorého ako konateľ koná
advokát JUDr. Pavol Hovan, o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 14C/12/2018 - 88 z 3. júla 2020

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným

v záhlaví v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou žalobkyňa sa domáha úplného vylúčenia žalovaného
ako jej bývalého manžela z užívania ich spoločného obydlia - nehnuteľností v k. ú. K., zapísaných na
LV č. XXXX (rodinný dom a pozemok), podielovými spoluvlastníkmi ktorých sú sporové strany, každá
v podiele 1 z celku. Dôvodom takéhoto rozhodnutia malo byť fyzické násilie i slovné útoky zo strany
žalovaného na žalobkyňu v tejto ich spoločnej nehnuteľnosti dňa 31.3.2018. Súd pri svojom rozhodovaní
obsahom pripojených spisov konajúceho súdu sp. zn. 11C/16/2018, ako ani spisu OO PZ Spišská

Nová Ves sp. zn.: X.-XXX/SN-K.-XXXX nemal za preukázané splnenie podmienok ustanovených v §146
ods. 2 o. z. Mal síce za osvedčené, že 31.3.2018 žalovaný po tom, čo so žalobkyňou sa hádali kvôli
rozdeleniu majetku, v ich spoločnom dome túto mal slovne aj fyzicky napadnúť, avšak v zmysle záverov
vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní, resp. správneho orgánu konajúceho v priestupkovom
konaní ujma žalobkyni žalovaným spôsobená bola len nepatrná (hematóm na pravom ramene a na
pravom stehne), avšak vzhľadom na to, že žalobkyňa lekárske ošetrenie absolvovala až 4.4.2018, súd

dospel k záveru, že nepreukázala príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a spôsobenou ujmou.
Navyše súd konštatoval, že vo veci tohto napadnutia rozhodnutím Okresného úradu Spišská Nová Ves,
odborom všeobecnej vnútornej správy pod sp. zn.: X.-K.-X.-XXXX/XXXXXX z 18.12.2018, ktoré dňom
21.1.2019 nadobudlo právoplatnosť, žalovanému za konanie z 31.3.2018, ktoré bolo posúdené ako
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, týmto úradom už bolo uložené pokarhanie v zmysle §11
ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Podľa názoru súdu vylúčenie žalovaného z užívania spoločnej

nehnuteľnosti za týchto okolností by tak bolo neadekvátnym zásahom do jeho vlastníckych práv v
porovnaní s následkom jeho konania z 31.3.2018, a to o to viac za situácie, že žalobkyňa žiadnym z
ňou predložených dôkazov v spore nepreukázala, že by žalovaný voči nej naďalej sa dopúšťal násilia,
a to či už psychického alebo fyzického.

2. S použitím analógie legis (§853 ods. 1 o. z.) súd spor právne posúdil podľa §146 ods. 2 o. z., ktoré

upravuje osobitný dôvod obmedzenia užívacieho práva manžela k domu alebo k bytu v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov. Účelom tohto ustanovenia je ochrana oprávnených záujmov manžela ablízkych osôb (§116 o. z.) bývajúcich v spoločnom dome alebo byte s druhým manželom pred násilným
správaním tohto manžela, a to obmedzením užívacieho práva manžela k domu alebo bytu patriacemu
do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne úplným vylúčením manžela z užívania spoločnej veci.

Konštatoval pritom, že v oboch prípadoch ide o závažný zásah do vlastníckeho práva druhého manžela,
a to v záujme ochrany práva na život a zdravie blízkych osôb a tiež, že neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia
musí mať značnú intenzitu a musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej domácnosti,
že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné, t. j. musí ísť o také pomery v
dome alebo v byte, ktoré druhému manželovi a jeho deťom, či iným blízkym osobám bývajúcim v byte,

nebudú dovoľovať byt pokojne užívať bez strachu o svoju osobu alebo o život a o zdravie ostatných
členov domácnosti. Násilné správanie manžela nemusí vykazovať znaky trestného činu, spravidla však
musí ísť o konanie sústavné, dlhodobé alebo závažnej intenzity odôvodňujúcej zásah do vlastníckeho
práva druhého manžela. Splnenie týchto zákonných podmienok v konaní musí byť pritom preukázané
manželom, ktorý sa domáha súdnej ochrany.

3. Súd prvej inštancie mal síce na zreteli, že ustanovenie §146 ods. 2 o. z., ktoré na svoje rozhodnutie
aplikoval, sa vzťahuje na domy alebo byty v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, s poukazom na
ustanovenie §853 ods. 1 o. z. však dospel k záveru, že je ho potrebné aplikovať i na predmet tohto sporu,
a to aj s ohľadom na skutočnosť, že strany sporu v minulosti boli manželmi a predmetné nehnuteľnosti
spadali do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Zastával preto názor, že pokiaľ zákonodarca v prípade

existencie psychického a fyzického násilia poskytuje takúto ochranu osobe trpiacej násilím pri užívaní
bytu z titulu spoločného nájmu bytu či bytu/domu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, nie je
dôvod pochybovať, že by vo vzťahu k užívaniu spoločného rodinného domu patriaceho do podielového
spoluvlastníctva, ako je tomu aj v tejto prejednávanej veci, zákonodarca by mal iný zámer, keď
ustanovenia §136 až §142 o. z. obdobnú právnu úpravu ako je ustanovená v §146 ods. 2 o. z.

neobsahujú.

4. Vzhľadom na zistený skutkový stav veci tak súd dospel k záveru, že ani v prípade, keby žalobkyňa
preukázala pravdivosť všetkých ňou uvádzaných skutočností, nepostačovalo by to na jej úspech v tomto
spore, a to vzhľadom na to, že žalobkyňa svoj návrh na úplné vylúčenie žalovaného z užívania spoločnej

nehnuteľnosti založila prakticky na jedinom fyzickom útoku žalovaného voči jej osobe. Vzhľadom
na to, že zranenie popisované v lekárskej správe bolo konštatované až štyri dni po incidente, bez
rozumných pochybností nepovažoval za možné pripísať ho konaniu žalovaného. S prihliadnutím na
to, že k tomu, aby konanie žalovaného bolo možné kvalifikovať ako násilie, muselo by sa jednať o
konanie sústavné, dlhodobé alebo závažnej intenzity, pričom v danom prípade žalovaný v spoločnej

domácnosti sa zdržiava len zriedkavo, jediný jeho útok bez značných následkov na zdraví žalobkyne v
žiadnom prípade nepovažoval za možné považovať za sústavné násilie páchané na žalobkyni zo strany
žalovaného. Nemal preto v konaní za preukázané, že by žalovaný voči žalobkyni sa dopúšťal násilia
alebo násilím jej hrozil, a že by v dôsledku takého násilia či jeho hrozby ich spolužitie v nehnuteľnosti
sa stalo neznesiteľným. Preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. Vzhľadom na výsledok tohto konania súd s poukazom na ustanovenie §335 ods. 1 a 336 ods. 4 CSP
zároveň rozhodol aj o zrušení neodkladného opatrenia nariadeného uznesením konajúceho súdu sp.
zn. 11C/16/2018 - 11 zo 6.4.2018 a vzhľadom na to, že ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, s
odkazom na ustanovenia §255 ods. 1 CSP v spore úspešnému žalovanému proti neúspešnej žalobkyni

priznal nárok na plnú náhradu jeho trov.

6. Proti tomuto rozsudku žalobkyňa podáva odvolanie z dôvodov uvedených v §365 ods. 1 písm. b), d)
e) a f) CSP navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu.
Žalobkyňa namieta, že žalobu riadne odôvodnila a svoje tvrdenia v rámci svojich objektívnych možností

preukázala. Súd neopodstatnene od nej očakáva, že v konaní ponesie dôkazné bremeno a preukáže
správanie žalovaného, ktoré sa deje za zavretými dverami domácnosti. Pokiaľ súd založil napadnuté
rozhodnutie na výpovedi dcéry žalobkyne E.Í. A., namieta, že tá nebola bezprostredným svedkom útoku
žalovaného z 31.3.2018, bola vo vedľajšej miestnosti. Ako svedok bol prítomný syn sporových strán A.
A., ktorý však vo veci odmietol vypovedať a odvolateľka súdu vytýka, že tento nepostupoval procesne

správne, keď odopretie jeho výpovede akceptoval napriek tomu, že v rozpore s §201 ods. 2 CSP svedok
dôvody odopretia výpovede nepreukázal. Podľa žalobkyne však aj fakt, že syn odmietol vypovedať pre
to, že nechce privodiť žalovanému trestné stíhanie, svedčí o tom, že jej žaloba je opodstatnená a jej
tvrdenia o agresívnom správaní žalovaného nie sú vymyslené.7. Žalobkyňa nesúhlasí so záverom súdu, že žalobu založila prakticky na jedinom fyzickom útoku
žalovaného voči jej osobe, poukazujúc na to, že žalobu odôvodnila aj inými skutočnosťami, napr. keď

uviedla, že v decembri 2017 žalovaný v zlosti vyhádzal všetky veci z kuchynskej linky na zem, žalobkyňu
chytil pod krk za oblečenie a vyhrážal sa jej, pričom incidentom z 31.3.2018 agresivita žalovaného len
vyvrcholila, nešlo teda o prvý a izolovaný prejav jeho agresívneho správania, pričom súd nepripísal
žiaden význam ani obsahu trestného oznámenia žalobkyne z 31.3.2018, v ktorom popísala opakované
a dlhodobé slovné aj fyzické útoky žalovaného a jeho vyhrážky voči jej osobe. Žalovaný ku skutku

z 31.3.2018 pred priestupkovým orgánom sa priznal a synovi zaslal výhražnú sms, ktorej obsah sa
vzťahoval na žalobkyňu. Ide o správanie, ktoré spolužitie so žalovaným robí neznesiteľným nielen pre
ňu, ale aj pre spoločné deti strán, a preto je potrebné jej žalobe celkom vyhovieť. V odvolaní ďalej
opisuje žalovaným vyvolaný konflikt z 3.9.2018 s počítačom, ktorý žalobkyňa v strachu pred žalovaným
ukončila odchodom ku svojim rodičom, pričom jeho správanie, ktorým demonštroval svoju prevahu a
úmyselne v nej vyvolával strach, napĺňa znaky domáceho násilia. Popiera, že by so žalovaným napriek

neodkladnémuopatreniuuzavreladohodu,ženehnuteľnosťmôžeužívať.Jehoprítomnosťlentolerovala
a vyhýbala sa mu, preto keď on prišiel do domu, ona odišla.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu protistrany navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil. Odvolanie žalobkyne podľa neho neobsahuje žiadne argumenty pre

odôvodnenie ňou uvádzaných odvolacích dôvodov. Žalobkyňa sa snaží navodiť dojem, že udalosťou
z 31.3.2018 malo ísť ako keby o pokračovaciu činnosť žalovaného, pred súdom však svoje tvrdenia
nepreukázala. Žalobkyňa akceptovala užívanie nehnuteľnosti žalovaným aj po nariadení neodkladného
opatrenia, a to až do 31.3.2018. Žalovaný tvrdí, že už v čase po nariadení neodkladného opatrenia,
ktorým mu bol uložený zákaz užívať sporné nehnuteľnosti, tieto po dohode so žalobkyňou uzavretej

za prítomnosti syna užíval takým spôsobom, že vždy predtým, než prišiel na Slovensko, žalobkyni to
oznámil a ona sa presťahovala k svojim rodičom.

9. Žalobkyňa, zástupcovi ktorej vyjadrenie žalovaného k jej odvolaniu bolo doručené 6.10.2020,
nevyužila svoje zákonné právo a k tomuto vyjadreniu odvolaciu repliku nepodala. Žiadna zo strán ďalšie

vyjadrenie vo veci neurobila.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia pojednávania preskúmal

napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
postupom podľa §389 ods. 1 písm. b) a c) CSP je potrebné zrušiť, že z dôvodu, že v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie nebolo vykonané dokazovanie potrebné
za účelom zistenia rozhodujúcich skutočností a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil tak
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

11. Podľa §146 ods. 2 o. z., ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého
násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo
ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo

druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho
užívania úplne vylúčiť. Citované zákonné ustanovenie možno aplikovať len na prípady, keď nezhody
medzi manželmi alebo bývalými manželmi vznikajú za existencie bezpodielového spoluvlastníctva,
alebo v čase, keď toto bezpodielové spoluvlastníctvo síce už zaniklo, napr. rozvodom manželstva,
alebo inak (§148, 148a o. z.), ale ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu, prípadne sa neuplatnila domnienka

ustanovená v §149 ods. 4 o. z.

12. V prejednávanej veci vychádzajúc z obsahu žaloby i z LV č. XXXX, k. ú. K., okres K. H. N. na č.
l. 3 spisu, sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu s. č. XXXX postaveného na
pozemkuparc.č.XXX/X,každývpodiele1kcelkuatiežajparcelyč.XXX/X.Spornénehnuteľnostiniesú

teda predmetom bezpodielového spoluvlastníctva strán, ale vlastnícke podiely každého spoluvlastníka
sú presne vymedzené ako 1 z celku pre každého z nich. Nemožno preto na prejednávaný prípad,
a to ani analogicky aplikovať ustanovenie §146 ods. 2 o. z., a to vzhľadom na to, že ak medzi
spoluvlastníkmi sú nezhody o hospodárení so spoločnou vecou, v zmysle §139 ods. 2 o. z. rozhodujúspoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov s tým, že pri rovnosti hlasov, alebo ak sa
väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd, pričom ak
v konaní v danom prípade žalujúca strana, na ktorej je dôkazné bremeno, preukáže, že konkrétne

okolnosti prejednávaného prípadu to odôvodňujú, s úspechom sa môže domôcť aj takej úpravy
režimu hospodárenia (užívanie) spoločnej nehnuteľnej veci, ktorá žalovanú stranu z ich užívania úplne
vylúči, tak ako sa toho žalobkyňa v tomto spore domáha. Žalobkyňou želaný výsledok môže byť
dosiahnutý prípadne aj zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva strán k predmetným
nehnuteľnostiam. Na posudzovaný prípad vzhľadom na zistený skutkový stav bolo preto potrebné použiť

právne možnosti týkajúce sa podielového spoluvlastníctva (§137 a nasl. o. z.). Nie sú preto správne
právne závery súdu prvej inštancie o nutnosti v danom prípade cez analógiu legis (§853 o. z.) na
sporné vzťahy podielových spoluvlastníkov aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (§146 ods. 2 o. z.) dôvodiac, že ustanovenia §§136 - 142 o. z.
neobsahujú obdobnú právnu úpravu, ako je ustanovená v §146 ods. 2 o. z.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok musel zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to za účelom rozhodnutia súdu o hospodárení so spoločnou
vecou, vo vzťahu k užívaniu ktorej medzi jej podielovými spoluvlastníkmi sú nezhody, a úpravy režimu
jej (ich) užívania žalobkyňou navrhovaným spôsobom po naplnení hmotnoprávnych predpokladov pre
takéto rozhodnutie, ustanovených v §139 ods. 2 o. z.

14. Vzhľadom na to, že v konaní o úpravu vzťahov podľa §139 ods. 2 o. z. stranou sporu musia byť všetci
podieloví spoluvlastníci (nerozlučné spoločenstvo), pričom v zmysle platného procesného poriadku pre
rozsudok súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§217 ods. 1, veta prvá CSP), povinnosťou
súdu pred rozhodnutím v tejto veci bude aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejného registra,

akým je aj www.katasterportal.sk (výpis z LV č. XXXX, k. ú. K.) o podielovom spoluvlastníctve sporových
strán k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania (rodinný dom s. č. XXXX na parcele č. XXX/
X a parc. č. XXX/X).

15. O náhrade trov rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§396 ods. 3 CSP).

16. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie n i e j e prípustné.