Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. apríl 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/59/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112210316
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2112210316.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobcu: H..

I. S., nar. XX.X.XXXX, bytom R. H. XXX, proti žalovaným: 1/ I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. č. XXX a
2/ N. G., nar. X.X.XXXX, bytom H. č. XXX, obaja zastúpení: JUDr. Magdaléna Lesayová, advokátka so
sídlom Hlavná 27/A, Trnava, o odstránenie stavby, vypratanie pozemku a o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o zaplatenie sumy 1,02 eur spolu s príslušenstvom zastavuje.

II. Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 279,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 279,35 eur od 15.9.2017 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

IV. Žalovaní majú nárok na náhradu trov konania v časti o uloženie povinnosti odstrániť čiernu stavbu a
povinnosti vypratať a uviesť pozemok do pôvodného stavu vo výške 100 %.

V. Žalovaní majú nárok na náhradu trov konania v časti o plnenie vo výške 90,16 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.5.2012, doručenou súdu dňa 21.5.2012 domáhal rozhodnutia, ktorým

by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť odstrániť stavbu z pozemku žalobcu, vypratať tento
pozemok a uviesť ho do stavu bez stavieb a znehodnotenia pozemku, zaplatiť mu náhradu škody za
vymeranie hranice vo výške 276,50 eur a zaplatiť mu príslušnú daň za neoprávnene užívanú časť jeho
pozemku. Žalobca upresnil svoju žalobu opravujúcimi a doplňujúcimi podaniami, na základe ktorých
sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným odstrániť čiernu stavbu zasahujúcu z parcely č. XX na
parcelu č. XX v katastrálnom území H. na náklady žalovaných, vypratania a uvedenia do pôvodného
stavu časti parcely č. XX v katastrálnom území H. ktorú neoprávnene zaberajú na náklady žalovaných,

zaplatenia náhrady škody vo výške 0,17 eur ročne čo predstavuje 4,08 % z dane za nehnuteľnosť
za roky 2009-2011 s príslušenstvom, náhrady škody vo výške 0,51 eur čo predstavuje 4,08 % z
dane za nehnuteľnosť za roky 2012-2014 s príslušenstvom, zaplatenia náhrady škody v celkovej
výške 276,50 eur s príslušenstvom za vymeranie hranice pozemku a zaplatenia náhrady škody za
neoprávnené využívanie časti žalobcovho pozemku vo výške 5.400 eur. O zmene petitu žaloby súd
rozhodol uznesením č.k. 14C/59/2012-153 zo dňa 18.12.2018.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že bol od roku 2005 vlastníkom parcely č. XX v katastrálnom území H.
s rozlohou 698 m2, na ktorej sa nachádza rodinný dom so súpisným č. XXX a drobné stavby. Okolo
roku 2005, žalovaní v 1. a 2. rade zabrali časť jeho pozemku lichobežníkového tvaru o rozlohe 14,1 m
x 3,44 m x 0,37 m, spolu plochu o rozlohe 26,8623 m2 a to takým spôsobom, že na tomto pozemkupostavilistenu,naktorejjepoloženápodlahaaspustenástrecharodinnéhodomunachádzajúcehosana
parcele č. XX/2. Žalobca žiadal o predloženie kolaudačného rozhodnutia, prípadne ďalšej dokumentácie
a požiadal príslušný stavebný úrad, aby preveril príslušnú stavbu presahujúcu na jeho pozemok,

pretože bola nebezpečná, nakoľko sa z nej zosypalo obrovské množstvo snehu. V roku 2009 žiadal o
zameranie pozemku, aby zistil plochu za ktorú platí dane a ktorá mu bola bezdôvodne zabraná. Tiež
zistil, že žalovaní mu spôsobili škodu, lebo nemohol užívať predmetnú plochu. V roku 2014 nehnuteľnosť
previedol na V.. U. Y. a jeho manželku I.. U. Y., a to Kúpnou zmluvou zo dňa 14.2.2014. Žalobca v rámci
svojho výsluchu uviedol, že svojou žalobou sa domáha vyplatenia spôsobenej škody za obdobie kedy

pozemok ešte vlastnil spolu s príslušenstvom, náhrady za zbytočné zameranie pozemku a rozdielu ním
zaplatenej dane. Pokiaľ ide o náhradu za zbytočné zameranie pozemku, žalobca žiadal zaplatenie sumy
65 eur s úrokom z omeškania od 22.5.2009 do zaplatenia a zaplatenie sumy 211,50 eur, čo predstavuje
druhú časť sumy vyplatenej za zameranie pozemku, s úrokom z omeškania od 25.5.2009 do zaplatenia,
keďboltohonázoru,žežalovanísadostalidoomeškaniasozaplatenímtýchtosúmhneďakosipozemok
nechal zamerať. Domáhal sa zaplatenia náhrady škody za neužívanie pozemku o rozlohe 26,8623 m2

vo výške 100 eur za mesiac za obdobie od 22.5.2009 do 14.2.2014 v celkovej sume 5.400 eur. Ďalej
sa pôvodne domáhal zaplatenia aj časti dane za nehnuteľnosť, ktorú zaplatil za celú plochu pozemku
vrátane tej, ktorú nemohol užívať, a to za obdobie od 22.5.2009 do 14.2.2014 vo výške po zaokrúhlení
0,17 eur ročne, teda sumy v celkovej výške 1,02 eur za celé obdobie. V tejto časti o zaplatenie dane
vrátane príslušenstva, zobral žalobca na pojednávaní dňa 24.1.2019 svoju žalobu späť a žiadal v tejto

časti konanie zastaviť. Svojou žalobou sa žalobca domáhal aj odstránenia stavby a úpravy pozemku do
pôvodného stavu, k tomuto však uviedol, že už nie je vlastníkom predmetných pozemkov. Pokiaľ ide o
dôkaz predložený žalovanými, a to nájomnú zmluvu uzavretú medzi Slovenským pozemkovým fondom a
obchodnou spoločnosťou, podľa názoru žalobcu, žalovaní porovnávajú zastavanú časť pozemku a ornú
pôdu, čo nie je možné, pretože v danej veci sa jedná o neoprávnenú stavbu, postavenú bez povolenia

a bez kolaudácie. Nie je možné vychádzať z hodnoty uvádzanej žalovanými pokiaľ ide o nájomné za
užívanie zabranej časti pozemku. Na preukázanie ním tvrdených skutočností, žalobca v písomnom
podaní doručenom súdu dňa 5.2.2019 navrhol doplniť dokazovanie o predloženie pozičného uloženia
žumpy vzhľadom k parcele č. XX, predloženie kolaudačného rozhodnutia k žumpe a predloženie testu
nepriepustnosti žumpy.

3. Žalovaným bola žaloba s prílohami doručená dňa 13.9.2017. V písomnom vyjadrení k žalobe,
doručenej súdu dňa 28.9.2017, namietali nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu na podanie
žaloby z dôvodu, že žalobca už nie je vlastníkom pozemku v katastrálnom území H., zapísaný na LV č.
XXX, parcela č. XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 698 m2. Právna zástupkyňa žalovaných
navrhovala, aby súd žalobu v časti odstránenia čiernej stavby, ktorá zasahuje do časti pozemku

parcely č. XX, a v časti uvedenia pozemku do pôvodného stavu zamietol, z titulu nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu. Pokiaľ ide o ďalšie uplatňované nároky, tak poukázala na to, že z vytyčovacieho
náčrtu predloženého žalobcom je zrejmé, že hranica medzi parcelami strán sporu je nesúmerná a
preto žalovaní už v minulosti rokovali so žalobcom o zámene časti pozemkov, po prípadnom zameraní
geometrickým plánom. Žalobca zo začiatku na takéto riešenie pristupoval a rokoval o danej veci, ale

potom z neznámych príčin prestal. Pokiaľ ide o finančné nároky žalobcom uplatnené, žalovaní v 1. a
2. rade ich neuznávajú, jednak z titulu nepreukázania požiadavky žalobcu pokiaľ ide o náhradu škody
100 eur mesačne za nemožnosť užívania časti pozemku vo veľkosti 26,8632 m2, keď absolútne nie
je zrejmé, ako došiel k takémuto vyčísleniu škody. Z toho dôvodu žalovaní popierajú výšku uplatnenej
náhrady škody v celkovej sume 5.400 eur. Žalovaní tiež neuznávajú úročenie tejto sumy, pretože žalobca

im nikdy neuviedol za čo sú mu dlžní, v akej sume sú mu dlžní, dokedy mu to majú zaplatiť a o
požadovaných nárokoch sa dozvedeli až na pojednávaní súdu. Žalovaní nesúhlasili ani so zaplatením
súm za vypracovanie vytyčovacieho náčrtu, pretože tento si žalobca nechal zhotoviť iba pre svoju
potrebu a žalovaní si pred vytýčením zo strany žalobcu, dňa 7.5.2007, sami nechali zamerať nové
hranice pozemku. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie dane vrátane príslušenstva, so späťvzatím

žaloby v tejto časti súhlasili. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 1.2.2019, právna zástupkyňa
žalovaných poukázala na to, že i keď žalobca žiada od žalovaných náhradu škody za neoprávnené
užívanie časti pozemku, k neoprávnenému užívaniu časti pozemku sa terminologicky najviac približuje
inštitút nájom pozemku. Na preukázanie približnej výšky nájmu a jeho výpočtu, si ako pomôcku
žalovaní zabezpečili nájomnú zmluvu, ktorú uzavrel Slovenský pozemkový fond Bratislava s obchodnou

spoločnosťou RUPOS, s.r.o. Ružindol, ohľadom nájmu pozemkov v okrese U. v katastrálnom území H.,
S., M., G. nad C. a F., v ktorej bolo vypočítavané ročné nájomné za prenajaté zastavané plochy tak,
že nájomné sa vypočítavalo ročnou sadzbou 3,667 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy stanovenej
podľa BPEJ, čím žalovaní došli k ročnej sume za prenájom časti pozemku v bývalom vlastníctve žalobcuvo výmere 26,8632 m2 vo výške 0,569844 eur, keď hodnota ornej pôdy v katastrálnom území H. je
0,5785 eur za 1 m2 a pri zábere 26,8632 m2 pozemku z parcely č. XX vychádza hodnota takto zabratého
pozemku vo výške 15,5398 eur, takže pri ročnej sadzbe nájomného 3,667 % vychádza ročné nájomné

za zabratú časť parcely č. XX vo výške 0,569844 eur, zaokrúhlene 0,57 eur. Nakoľko si žalobca uplatňuje
svoj nárok za obdobie od 22.5.2009 do 14.2.2014, žalovaní vychádzajúc zo svojho výpočtu uznávajú
nárok žalobcu len vo výške 2,85 eur, čo predstavuje nájom za 5 rokov za užívanie časti parcely č. XX
a zvyšok jeho uplatneného nároku vo výške 5.3XX,15 eur výslovne popierajú. Poukázala na to, že zo
strany žalobcu nebol súdu predložený žiaden dôkaz, pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 5.400 eur a

svojnároknanáhraduškodyvovýške100eurzamesiac,zaneužívaniečastipozemku,ničímnepodložil.
Žalovaní sa týmto spôsobom snažili predložiť aspoň to, ako si Slovenský pozemkový fond určil nájomné
za prenajaté zastavané plochy v obci H..

4. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (tiež len „CSP“), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
a to s Vytyčovacím náčrtom hranice medzi pozemkami parcela č. XX a č. XX/X zo dňa 26.5.2009, s
príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 22.5.2009 a zo dňa 25.5.2009, s platobnými výmermi dane

z nehnuteľností vydanými Obcou H., s výpisom z LV č. XXX zo dňa 30.4.2012 a zo dňa 28.9.2017, s
Nájomnou zmluvou č. XXXXX/XXXX-PNZ-PXXXXX/XX.XX, a zistil nasledovný skutkový stav veci.

6. Žalobca bol do 27.2.2014 výlučným vlastníkom pozemku parcela registra C č. XX - zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 698 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území H., ktorý je zapísaný na LV

č. XXX Katastrálneho odboru Okresného úradu v U., keď tento pozemok previedol Kúpnou zmluvou,
vklad ktorej bol povolený dňa 27.2.2014, na Ing. U. Y. a jeho manželku I.. U. Y.. Uvedené mal súd
preukázané výpisom z LV č. XXX, keď táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola. Žalovaní, ako
vlastníci susediaceho pozemku, parcely č. XX/X v katastrálnom území H., užívajú časť parcely č. XX
vo výmere 26,8632 m2, ktorú časť parcely majú prekrytú strechou. Toto tvrdenie rovnako nebolo medzi

stranami sporné, keď žalovaní nespochybnili výmeru nimi užívanej časti pozemku a ani to, že túto
časť z pozemku v bývalom vlastníctve žalobcu užívajú oni. Sporné ďalej nebolo ani to, že žalobca si
nechal vypracovať vytyčovací náčrt hranice medzi pozemkami parcela č. XX a parcela č. XX/1, za ktoré
vytýčenie zaplatil dňa 22.5.2009 zálohu vo výške 65 eur a dňa 25.5.2009 zvyšnú časť sumy 211,50 eur,
keďžalovanívytýčeniehranicenesporovali,namietalilendôvodnosťnárokužalobcunazaplatenietýchto

súm z ich strany. Okrem nároku žalobcu na zaplatenie náhrady súm za vypracovanie vytyčovacieho
náčrtu, bol medzi stranami spor aj ohľadom dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu škody za neužívanie
časti parcely č. XX vo výmere 26,8632 m2, ďalej ohľadom výšky odplaty za užívanie tejto časti pozemku,
akoajaktívnejlegitimáciežalobcunapodaniežalobynaodstráneniestavbyauvedeniepozemkuparcely
č. XX do pôvodného stavu.

7. Predmetom žaloby bol po jej upresnení a následnom rozšírení, nárok žalobcu na odstránenie
čiernej stavby zasahujúcej z parcely č. XX/X na parcelu č. XX v katastrálnom území H., vypratanie
pozemku a jeho uvedenie do pôvodného stavu, zaplatenie náhrady škody v celkovej výške 276,50 eur
za vytýčenie hraníc medzi týmito pozemkami, a zaplatenie náhrady škody v celkovej výške 5.400 eur

za neoprávnené užívanie časti žalobcovho pozemku v období od 22.5.2009 do 14.2.2014. Pôvodne bol
predmetom žaloby aj nárok na zaplatenie sumy v celkovej výške 1,02 eur, čo predstavovalo časť dane
za nehnuteľnosť, pripadajúcu na časť pozemku, ktorú žalobca nemohol užívať v období od 22.5.2009
do 14.2.2014, vo výške 0,17 eur ročne. V tejto časti vrátane príslušenstva zobral žalobca svoju žalobu
späť, preto súd konanie o zaplatenie sumy 1,02 eur spolu s príslušenstvom, so súhlasom žalovaných,

vo výroku I. rozsudku zastavil.

8. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd

konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí
žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.10. Podľa § 146 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.

11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

14. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu škody v celkovej výške 5.400 eur za neoprávnené užívanie

časti žalobcovho pozemku v období od 22.5.2009 do 14.2.2014, dospel súd k záveru, že v danej veci,
i keď žalobca svoj nárok voči žalovaným označil ako nárok na náhradu škody, nejedná sa o takýto
nárok, keď v konaní neboli preukázané (a ani tvrdené) predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Pod
pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je objektívne
vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom, pričom k tomu, aby majetková ujma bola škodou

je nevyhnutné, aby ujma na majetku, vznikla porušením právnej povinnosti. Pre vznik zodpovednosti
nahradiť škodu sa vyžaduje, aby boli naplnené aspoň tri predpoklady, a to protiprávny úkon, škoda a
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou (prípadne štvrtý predpoklad: zavinenie), pričom
tieto predpoklady musia byť naplnené súčasne. V danej veci súd však nemal preukázaný vznik škody
na strane žalobcu, keď nebol preukázaný ani jeden predpoklad zodpovednosti za škodu. Ako bolo

konštatované vyššie, žalobca nepreukázal a ani netvrdil, žiaden protiprávny úkon zo strany žalovaných,
rovnako tak ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou (a uvedené súdom zistené
ani nebolo). Žalobca v konaní tvrdil, že užívaním časti pozemku v jeho vlastníctve žalovanými, sa
žalovaní na jeho úkor obohatili, keď za takéto užívanie pozemku mu žiadnu náhradu neplatili, a to
ani na základe dohody, ani na základe nájomnej zmluvy ktorú uzavretú nemali. Z toho dôvodu súd

po posúdení celej veci, vychádzajúc zo skutkových tvrdení sporových strán dospel k záveru, že v
danom prípade by mohlo prichádzať do úvahy bezdôvodné obohatenie žalovaných (a nie náhrada
škody). Právne vzťahy z bezdôvodného obohatenia, predstavujú osobitný záväzkový právny vzťah,
pri ktorom reparačný následok vo forme povinnosti vydať predmet bezdôvodného obohatenia, nie je
viazaný na predpoklad porušenia akejkoľvek právnej povinnosti zo strany obohacujúceho sa subjektu

(v tomto prípade žalovaných). Právna úprava bezdôvodného obohatenia sa uplatní len vtedy, ak právne
následky majetkovej nerovnováhy subjektov vzťahu nie sú dôsledkom právnej skutočnosti kontraktného
či deliktného charakteru. Ak je teda právnym dôvodom vzniku majetkového prospechu protiprávne
konanie škodcu, povinnosť majetkovej reparácie tejto nerovnováhy sa odvíja od titulu náhrady škody,
ak je naopak, právnym dôvodom vzniku majetkového prospechu určitá konkrétna zmluva, povinnosť

majetkovej reparácie sa bude riadiť režimom upraveným touto zmluvou. Len vtedy, pokiaľ vznik
majetkovej nerovnováhy subjektov vzťahu nebude dôsledkom protiprávneho konania, ale ani nebude
vyplývať zo žiadnej zmluvy, sa bude jednať o bezdôvodné obohatenie. Predpokladom bezdôvodného
obohatenia je kumulatívne splnenie zákonných predpokladov, a to vznik majetkového prospechu
vyjadriteľný peňažným ekvivalentom, absencia relevantného právneho dôvodu vzniku obohatenia a

existencia súvislosti medzi majetkovým prospechom (obohatením) jedného subjektu a majetkovým
úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu.
V danej veci mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že nárok žalobcu nevyplýva z titulu náhrady
škody, keď neboli preukázané základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, pretože zo strany
žalovaných nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti, na strane žalobcu nedošlo k vzniku žiadnej

škody a teda nemohla byť preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a
škodou. Zároveň bolo dokazovaním preukázané aj to, že medzi stranami sporu k uzavretiu žiadnej
zmluvy týkajúcej sa predmetnej časti pozemku parcely č. XX, ktorú žalovaní užívajú, nedošlo. Nakoľko
však medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní užívajú časť parcely č. XX vo výmere 26,8632 m2,
za čo počas celej rozhodnej doby žalobcovi neplatili žiadnu náhradu, súd skonštatoval, že na strane

žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu, keď získali majetkový prospech plnením bez právneho
dôvodu. Súd mal v konaní preukázané aj obdobie, za ktoré sa žalovaní bezdôvodne obohatili, a to
obdobie za ktoré si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie náhrady za užívanie pozemku v danom konaní,
od 22.5.2009 do 14.2.2014, keď žalovaní nespochybnili to, že počas celého tohto obdobia časť parcelyč. XX užívali, keď ju v podstate užívajú až do súčasnej doby. Zároveň mal súd výpisom z LV č. XXX pre
katastrálne územie H. preukázané, že žalobca počas celého tohto obdobia bol vlastníkom predmetnej
parcely č. XX, čo medzi stranami sporné ani nebolo, preto dospel súd k záveru, že v tomto období sa

žalovaní obohatili práve na úkor žalobcu.

15. Po tom, ako bolo súdu zrejmé, že zo strany žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu, bolo
zrejmé obdobie, počas ktorého k obohateniu žalovaných došlo, ako aj to, na úkor koho sa žalovaní
obohatili, zaoberal sa súd výškou bezdôvodného obohatenia, ktorú si žalobca uplatnil v sume 5.400

eur za rozhodné obdobie. Žalobca súdu uviedol, že výšku náhrady za užívanie časti pozemku si
stanovil sumou 100 eur mesačne za celú výmeru 26,8632 m2, keď náhradu v takejto výške považoval
za primeranú. Dôvodnosť výšky náhrady žalobca súdu žiadnym iným dôkazom, napríklad listinným,
nepreukázal, keď išlo iba o jeho názor ohľadom primeranosti sumy za užívanie pozemku v danej lokalite.
Naproti tomu žalovaní okrem toho, že výšku požadovanú žalobcom spochybnili a poukázali na to, že
z jeho strany súdu žiaden dôkaz o dôvodnosti výšky náhrady poskytnutý nebol, priamo predložili súdu

dôkaz o tom, v akých výškach sa pohybuje nájomné za prenájom zastavanej plochy v katastrálnom
území H.. Do spisu založili nájomnú zmluvu aktuálnu v období, za ktoré žalobca žiadal náhradu,
na základe ktorej boli prenajímané nehnuteľnosti okrem iného aj v katastrálnom území H.. Z údajov
vyplývajúcich z tejto nájomnej zmluvy, žalovaní potom súdu predložili spôsob výpočtu ktorým dospeli
k záveru, aké je primerané nájomné za užívanie nehnuteľností v danej lokalite katastrálneho územia

H. v danom období. Pri svojich výpočtoch vychádzajúc z hodnoty poľnohospodárskej pôdy stanovenej
podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky dospeli k ročnej sume za prenájom zastavanej plochy
v katastrálnom území H. pri zábere vo výške 26,8632 m2, po zaokrúhlení 0,57 eur ročne. Z toho
vychádzajúc, potom vypočítali nájomné za 5 rokov užívania pozemku (od 22.5.2009 do 14.2.2014)
vo výške 2,85 eur, a v tejto výške nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia aj uznali.

Žalobca nesúhlasil s výpočtom predloženým zo strany žalovaných keď tvrdil, že výpočty žalovaných sú
nesprávne. Napriek riadnemu poučeniu zo strany súdu, žalobca okrem svojich ničím nepodložených
tvrdení, vykonanie žiadneho dôkazu na preukázanie toho, že ním požadovaná výška náhrady za
užívanie pozemku žalovanými vo výške 100 eur mesačne je správna, nenavrhol. Vo svojom písomnom
podaní doručenom súdu dňa 5.2.2019 žalobca navrhol doplniť dokazovanie len v tom smere, aby bolo

predložené pozičné uloženie žumpy vzhľadom k parcele č. XX, kolaudačné rozhodnutie k žumpe a
test nepriepustnosti žumpy. O takto navrhnutých dôkazoch súd v zmysle § 185 ods. 1 CSP rozhodol
tak, že ich nevykoná, a to z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko tieto listinné dôkazy žalobca súdu
nepredložil takže by sa vyžadovalo ďalšie odročenie pojednávania a neuviedol ani spôsob ako má byť
tento dôkaz vykonaný. Čo je však rozhodujúce, vzhľadom k predmetu konania dospel súd k záveru,

že ani prípadné vykonanie týchto dôkazov, by neprispelo k náležitému objasneniu veci, nakoľko ich
vykonanie by na rozhodnutie súdu vplyv nemalo.
Vychádzajúc z vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia vo výške 5.400 eur za obdobie od 22.5.2009 do 14.2.2014, je dôvodný
jeho nárok len vo výške 2,85 eur, teda vo výške, ktorá medzi stranami sporná nebola, nakoľko v

tejto výške žalovaní uznali dôvodnosť nároku žalobcu. Vo zvyšnej časti nárok žalobcu bol žalovanými
spochybnený pokiaľ ide o jeho výšku. V tejto súvislosti súd musí prisvedčiť žalovaným, že v časti
mesačnejvýškynáhradyzaužívaniepozemku,stanovenúžalobcomnasumu100eurmesačne,žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, keď svoj nárok ničím nepodložil a súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom,
že náhrada za užívanie pozemkov v takejto výške je v danej lokalite a v danom období obvyklá.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslomdôkaznéhobremenajeumožniťsúdurozhodnúťvovecisamejivtakýchprípadoch,kedyurčitá
skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany
sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú

súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto
skutočností tvrdí. Súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti dospel k záveru, že žalobca nepreukázal v konaní riadnym spôsobom ním tvrdené skutočnosti.

Dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že výška náhrady 100 eur mesačne za užívanie časti pozemku
v katastrálnom území H. vo výmere 26,8632 m2 je obvyklá a teda správna, ťaží žalobcu, pričom zo
žiadneho z vykonaných dôkazov nie je možné vyvodiť záver, že by nárok žalobcu v takejto výške
existoval a teda, že mu prináleží suma 5.400 eur s príslušenstvom. Žalobca v konaní žiadne ďalšiedôkazy neoznačil, a to aj napriek riadnemu poučeniu zo strany súdu. Súd preto priznal z týchto dôvodov
žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia len sumu 2,85 eur, teda sumu, výška ktorej medzi stranami
sporná nebola, a to vo výroku II.

16. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

17. Žalobca sa domáhal od žalovaných zaplatenia aj sumy v celkovej výške 276,50 eur, ktorú sumu

zaplatil za vytyčovací náčrt hranice medzi parcelami č. XX a č. XX/1. Ohľadom tohto nároku žalobcu súd
dospelkzáveružejedôvodný,nakoľkozpredmetukonaniajezrejmé,žeideonákladyžalobcuvzniknuté
pred podaním žaloby preukázateľne z toho dôvodu, aby mohol zistiť presnú výmeru tej časti parcely
č. XX, ktorú žalovaní užívajú, a za užívanie ktorej sa žalobca podanou žalobou domáha zaplatenia
náhrady. Žalovaní v priebehu konania síce tvrdili, že si v minulosti nechali zamerať hranicu medzi ich
pozemkom a pozemkom vo vlastníctve žalobcu, tento listinný doklad však žalobcovi nikdy nepredložili

(a ani to netvrdili), aby z neho mohol prípadne vychádzať pri určení presnej výmery zabratej časti
parcely. Žalovaní spochybnili aj nárok žalobcu na úroky z omeškania z tejto sumy, pretože žalobca ich
nikdy nevyzval na zaplatenie nákladov za vypracovanie vytyčovacieho náčrtu, o vypracovaní ktorého
vedomosť ani nemali. Pretože vypracovanie vytyčovacieho náčrtu bol podľa názoru súdu pre žalobcu
potrebný pre uplatnenie si jeho nároku, rozhodol vo výroku II. o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi

sumu 276,50 eur. Tu sa žiada poukázať, že na dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie sumy za
vytyčovaní náčrt nič nemení ani tá skutočnosť, že v konečnom dôsledku bol žalobca v konaní o
zaplatenie bezdôvodného obohatenia v prevažnej miere neúspešný, pretože takýto výsledok konania o
predmetnom nároku, bol dôsledkom len nedostatočného procesného postupu žalobcu.

18. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníkavzneníúčinnomkudňuvznikuomeškania,výškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

21. Žalobca sa domáhal úrokov z omeškania odo dňa, kedy vyplatil jednotlivé sumy za vytyčovací náčrt

geodetovi. Nakoľko v konaní medzi stranami nebolo sporné, že žalobca žalovaných na zaplatenie týchto
súm žiadnym spôsobom nevyzval, súd v danej veci považoval za výzvu žalobcu na zaplatenie dlhu
žalovaných priamo žalobu, obsahom ktorej je výška dlhu a aj jeho titul. Žalovaným bola žaloba doručená
dňa 13.9.2017. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia §-u 563 Občianskeho zákonníka, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V závislosti od toho, splatnosť dlhu

žalovanýchnastalavnasledujúcideňpodoručenížalobyzktorejsaosvojomdlhudozvedeli(14.9.2017),
po uplynutí ktorého sa dňa 15.9.2017 žalovaní dostali do omeškania. Žalovaní sa ocitli so zaplatením
dlhu voči žalobcovi v omeškaní, preto má žalobca popri istine nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania,
a to vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá bola ku dňu 15.9.2017 vo výške 0,00

%.Rovnakotaksúdpostupovalajvprípadepriznaniaúrokuzomeškaniazpriznanejsumyvovýške2,85
eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca tak má popri dlžnej istine nárok aj na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 5,00 % ročne z celkovej sumy 279,35 eur od 15.9.2017 do zaplatenia (2,85 eur
z titulu bezdôvodného obohatenia + 276,50 eur z titulu náhrady vynaložených nákladov na vytyčovací
náčrt), o čom súd rozhodol vo výroku II.

22. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.23. Podľa § 215 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zisteného skutkového
stavu.

24. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v
čase jeho vyhlásenia.

25. A napokon, žalobca sa svojou žalobou domáhal aj uloženia povinnosti žalovaným odstrániť čiernu

stavbu zasahujúcu z parcely č. XX na parcelu č. XX, vypratania tejto parcely a jej uvedenia do
pôvodného stavu. Žalovaní v priebehu konania namietali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
na podanie takejto žaloby z dôvodu, že žalobca predmetnú parcelu č. XX v katastrálnom území už
nevlastní. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného

práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je
podstatnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu
a aj v prípade, ak ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. V predmetnom konaní z výsledkov
dokazovania súdu vyplynulo, že žalobca bol výlučným vlastníkom pozemku parcela registra C č. XX -
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 698 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území H., ktorý je

zapísaný na LV č. XXX Katastrálneho odboru Okresného úradu v U. do dňa 27.2.2014, ktorého dňa bol
povolený vklad vlastníckeho práva k tomuto pozemku v prospech V.. U. Y. a jeho manželky I.. U. Y., na
ktorých žalobca pozemok previedol Kúpnou zmluvou zo dňa 14.2.2014. Uvedené mal súd preukázané
výpisom z LV č. XXX, keď táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola. Povinnosťou súdu je skúmať
existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v priebehu celého konania. Vychádzajúc zo skutočností

preukázaných v konaní potom súd dospel k záveru, že na strane žalobcu nie je aktívna legitimácia
domáhať sa odstránenia čiernej stavby z pozemku, ktorý nie je v jeho vlastníctve. Ochrany svojho
vlastníckehoprávatakoutožalobou,prináležívzmysleustanovenia§-u126Občianskehozákonníka,len
vlastníkovitohtopozemku.Zdôvodu,žeprerozhodnutiesúdujerozhodujúcistavvčasejehovyhlásenia,
súd pri svojom rozhodovaní musel vychádzať z nespornej skutočnosti, že žalobca vlastníkom parcely č.

XX v katastrálnom území H., ochrany ktorej sa podanou žalobou domáha, nie je. Preto bolo potrebné
žalobu v časti o odstránenie čiernej stavby zasahujúcej z parcely č. XX na parcelu č. XX v katastrálnom
územíH.,vypratanieparcelyč.XXajejuvedeniedopôvodnéhostavuzamietnuť,prenedostatokaktívnej
vecnej legitimácie žalobcu na podanie takejto žaloby, o čom súd rozhodol vo výroku III.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. O nároku na náhradu trov konania v časti o uloženie povinnosti odstrániť čiernu stavbu a povinnosti

vypratať pozemok a uviesť ho do pôvodného stavu, súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaní boli v tejto časti konania úspešní v celom rozsahu, z čoho
vyplýva hrubý úspech žalovaných 100 % a hrubý úspech žalobcu 0 %, a teda konečný čistý úspech
žalovaných je 100 % (100 % - 0 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaných voči žalobcovi
na náhradu účelne vynaložených trov tejto časti konania v rozsahu 100 % trov konania.

O nároku na náhradu trov konania v časti o plnenie súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 5.677,52 eur s príslušenstvom (5.400 eur
náhrada za užívanie pozemku + 276,50 eur celková výška náhrady za vytyčovací náčrt + 1,02 eur
časť dane z nehnuteľností) priznaná suma 279,35 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspechžalobcu 4,92 % a hrubý úspech žalovaných 95,08 %, a teda konečný čistý úspech žalovaných je 90,16
% (95,08 % - 4,92 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaných voči žalobcovi na náhradu
účelne vynaložených trov tejto časti konania v rozsahu 90,16 % trov konania, keď aj zastavenie konania

o zaplatenie sumy 1,02 eur z procesného hľadiska zavinil žalobca, v dôsledku čoho majú aj v tejto
časti žalovaní nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. O nárokoch na náhradu trov konania súd
rozhodol vo výroku IV. a V. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa §
257 Civilného sporového poriadku a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).