Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. apríl 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 38Csp/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117218506
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Dunčková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2117218506.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci sporu žalobcu: Prima banka,

a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom J. XXX/X, J., o zaplatenie 3.201,90 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.201,90 Eur v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 200,- Eur splatných vždy do 25. dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po
právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa splnením, čo i len jednej splátky stane sa
splatný celý dlh.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.07.2017, domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.201,90 Eur spolu s úrokom vo
výške 28 % ročne od 21.06.2017 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 07.06.2001 žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu č. XXXXXXXXXX,

na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet žalovaného. Žalovaný bol povinný mať
na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok
úveru, poplatkov. Vzhľadom na porušenie uvedenej povinnosti žalovaným tým, že sa dostal na účte
do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny, žalobca zatvoril účet. Pred zatvorením účtu
žalobca vykonal dňa 20.06.2017 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte previedol
na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Istina pohľadávky vo výške 3.201,90 Eur (nepovolené prečerpanie
účtu) je úročená úrokom vo výške 28% ročne, a to do vyplatenia celej pohľadávky.

3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 03.07.2018, nevyjadril.

4. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

5. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur.6. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 05.04.2019, pričom vykonal dokazovanie oboznámením
so žalobcom do spisu doložených listinných dôkazov a výsluchom žalovaného, keď pojednával v

neprítomnosti žalobcu (ktorý svoju neúčasť ospravedlnil), pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

7. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 07.06.2001 Zmluvu rastovom osobnom účte č. 2XXXXXXXXX,
ku ktorej na návrh majiteľa účtu (žalovaného) dňa 12.06.2006 uzavrel Zmluvu o poskytovaní služby
„Povolené prečerpanie na osobnom účte“, na základe ktorej bol žalobca oprávnený za poskytovanie

produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov.

8. V zmysle bodu 3.8. Všeobecných obchodných podmienok, je klient (žalovaný) povinný mať na účte
dostatok finančných prostriedkov. Žalovaný porušil zmluvné podmienky, dostal sa do nepovoleného
prečerpania vo výške žalovanej istiny, ktorú nezaplatil ani na výzvu žalobcu. Z toho dôvodu
žalobca previedol 20.06.2017 debetný zostatok v sume 3.201,90 Eur z účtu žalovaného na vnútorný

pohľadávkový účet banky. V zmysle č. 3.12 Všeobecných obchodných podmienok ak nepovolené
prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného
prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej
sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. S odkazom na citované ustanovenie VOP a Vývesku
úrokových sadzieb žalobca úročí istinu pohľadávky úrokom vo výške 28 % ročne. Žalovaný doposiaľ

nepovolené prečerpanie vo výške žalovanej sumy neuhradil.

9. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pohľadávka mu vznikla, keď išiel do debetu na účte nakoľko mu
ukradli auto. Mal aj úvery v D. sporiteľni, a.s. a E., a.s. a musel aj tie vyrovnať. Z. riadne využíval, pokiaľ
mu nebol zrušený. Vedel o tom, že tam má debet, ale musel povyplácať aj ďalšie pohľadávky. Neuhradil

žiadnu časť z tejto pohľadávky. Dlh voči žalobcovi naraz uhradiť nevie. Vedel by ho uhradiť na splátky.
Je živnostník, príjem má okolo 2.000,- Eur mesačne, ale má aj viaceré dlhy, ktoré sa snaží posplácať.
Má aj vyživovaciu povinnosť na jedno maloleté dieťa. Ešte má podlžnosti voči sociálnej a zdravotnej
poisťovni a na daniach a pohľadávku voči žalobcovi, ostatné už povyplácal.

10. Podľa § 708 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OBZ“), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu
bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

11. Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe

zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

13.Podľa§503ods.1a2OBZ,záväzokplatiťúrokyjesplatnýspolusozáväzkomvrátiťpoužitépeňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť
v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

14. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskomúvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

15. Z vykovaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd zistil, že na základe zmluvy
zo dňa 07.06.2001 zriadil žalobca žalovanému u neho bankový účet, ktorý zároveň viedol. Zmluvou
o povolenom prečerpaní zo dňa 12.06.2006 uzatvorili zmluvné strany právny vzťah, ktorý je od jeho
vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.),
subsidiárne aplikovať ustanovenia upravujúce právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods.

1 Občianskeho zákonníka), keďže zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod a zároveň žalobca pri
uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval
ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti.

16. Žalovaný sa dostal do nepovoleného prečerpania v sume 3.201,90 Eur, ktorú sumu doposiaľ

neuhradil.Súdmalzpredloženýchlistinnýchdôkazovpreukázanýskutkovýstavtvrdenýžalobcom,preto
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.201,90 Eur.

17. Súd nevyhovel žalobe v celom rozsahu a to čo sa týka nároku na zaplatenie úroku vo výške 28%
ročne zo sumy 3.201.,90 Eur od 21.06.2017 do zaplatenia, t. j. za obdobie po zrušení účtu, a v tejto časti

žalobu ako nedôvodnú zamietol. Riadny úrok z úveru predstavuje odplatu pre veriteľa za užívanie istiny
úveru dlžníkom po dojednanú dobu. Využitím práva predčasného zosplatnenia úveru a odstúpenia od
zmluvy zo strany veriteľa dochádza k zmene obsahu záväzku, dlžník/spotrebiteľ stráca výhodu splátok a
poskytnuté prostriedky už nemá právo užívať po dobu pôvodne dohodnutú, ale musí ich okamžite vrátiť
veriteľovi, čím sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť veriteľovi namiesto úrokov z úveru,

úroky z omeškania z dlžnej sumy úveru. Právo na riadny úrok z úveru má žalobca do zosplatnenia istiny
úveru a následne má žalobca ako veriteľ právo už iba na úrok z omeškania. Krajský súd v Prešove v
rozsudku sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015 uzavrel, že ak v dôsledku predčasného zosplatnenia
úveru nastane stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať,
niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby

prostriedkov spotrebiteľom. Rovnako Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa
18.09.2012 vyhodnotil v obdobnej posudzovanej veci ako ústavne konformný taký výklad príslušných
právnych predpisov v rozhodnutiach okresného a krajského súdu, v zmysle ktorého v prípade, že veriteľ
pristúpi k tzv. zosplatneniu úveru a odstúpeniu od zmluvy, nastupuje režim platenia úrokov z omeškania
a nie už úrokov z úveru, a teda veriteľ má právo na riadne úroky z úveru len do zosplatnenia úveru.

18. Úrok z omeškania (na ktorý by mal žalobca nárok v zmysle § 517 ods. 2 OZ) súd žalobcovi nepriznal,
nakoľko si ho v podanej žalobe neuplatnil.

19. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

20. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného, a s
poukazom na jeho sociálnu situáciu vyplývajúcu z vykonaného dokazovania (viaceré úvery a dlhy,
vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu) mal súd za to, že je dôvodné povoliť žalovanému splácanie
dlhu v splátkach po 200,- Eur mesačne so splatnosťou do 25. dňa v mesiaci s tým, že v prípade, že dôjde

k omeškaniu s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátky
bude dlh zo strany žalovaného uhradený žalobcovi v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej dobe
3 roky od právoplatnosti rozhodnutia), pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade
omeškania sa žalovaného s plnením čo i len jednej splátky.

21. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.23. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď
žalobca bol v konaní v časti žalovanej istiny plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu (100%). O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne
súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).