Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. marec 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/90/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105203971
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5105203971.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci
žalobcov: 1/ M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, X., 2/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, X.,
3/ K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, X., 4/ S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, X., 5/ W. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, 6/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, X., 7/ W. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytomK.XX,X.,žalobcoviavrade1/až7/právnezastúpeníJUDr.PavlomDlhopolčekom,advokátomso
sídlom v X., I. O. XX, proti žalovaným: 1/ Žilinská univerzita v Žiline, so sídlom Univerzitná 8215/1, Žilina,
2/ Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, IČO: 00 321 796, o určenie, že nehnuteľnosti

patria
do dedičstva, na odvolanie žalovaných v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 05. októbra
2020 č. k. 2C/42/2005-533, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovaným v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalobcom v rade 1/ až 7/ nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcov na určenie, že E. Y., ktorý

zomrel dňa XX.XX.XXXX bol ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľností - komasačnej parcely EN č.
5051 - roľa G. Y., vo výmere 13740 m2, zapísanej v Komasačnom hárku č. XXXX, ktorá zodpovedá
novovytvoreným C-KN parcelám špecifikovaným vo výroku, ktoré boli vytvorené GP č. 2C - 42/2005
zo dňa 15.10.2014 vyhotoveného Ing. Pavlom Krišpinským, znalcom z odboru geodézie a kartografie,
úradne overeného Okresným úradom v Žiline dňa 31.10.2014 pod č. 1935/2014, ktorý je súčasťou tohto
rozsudku (výrok I.). Podľa § 255 ods. 1 CSP úspešným žalobcom priznal voči žalovaným v rade 1/ a 2/
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že rozhodnutím odboru výstavby
vodného hospodárstva a energetiky bývalého MsNV v Žiline zo dňa 03.07.1967 pod č. j. 3507/1966-334
došlo k vyvlastneniu nehnuteľností - zapísaných v pozemkoknižnej vložke č. XXXX- parc. č. 2121/1 - roľa
L. K. o výmere 5406 m2 a vo vložke VL. č. XXXX parc. č. 1872 o výmere 4 jutra 1250 siah rovnajúca sa
kat. parc. č. 5055, 5056 roľa E. K. vo výmere 5324 m2 a lúka vo výmere 2439 m2, pričom sa vyvlastnila
celá roľa aj lúka o výmere 7763 m2. Vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcov v žalobe, že správny

orgán vo vyvlastňovacom rozhodnutí uvádzal, že E. Y. a manželka T., rod. E. boli vlastníkmi uvedených
nehnuteľností v celosti, pričom skutočným výlučným vlastníkom, ktoré boli predmetom vyvlastnenia bol
E. Y., ktorý nikdy neprevzal uvedené citované rozhodnutie o vyvlastnení, ktoré mu malo byť doručené
podľa vyjadrenia správneho orgánu dňa 21.07.1967. Žalobcovia dôvodne odôvodňovali svoju aktívnulegitimáciu v konaní po nebohom E. Y., ktorý zomrel XX.XX.XXXX a vo vzťahu ktorému bolo prejednané
dedičstvo na Okresnom súde Žilina dňa 18.11.1971 pod sp. zn. D1259/71, keď zomrel ako nemajetný.
Žalobcovia v rade 1/ až 7/ sú dedičmi po dcére E. Y. - R. D., rod. Y., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a

dedičstvo bolo prejednané v konaní pod č. D1551/79 dňa 11.01.1980 a dedičom sa stal jej manžel S. D.,
ktorý zomrel XX.XX.XXXX. V roku 1964 previedol E. Y. celý svoj majetok na matku žalobcov R. D., rod. Y.
a otca S. D., na základe notárskej zápisnice bývalého ŠN v Žiline z 30.08.1964 č. N512/1964, NZ299/64
v zmysle ktorej, E. Y. predal svojmu zaťovi a vlastnej dcére - S. D. a R. D., rod. Y. celý svoj nehnuteľný
majetok, ktorý vlastnil v X.. Nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaných, že stranami sporu mali byť

aj ostatní dedičia po E. Y. - synovia I. Y. a E. Y.. X. v konaní preukazovali, že I. Y. a E. Y. nemali deti,
boli to deti druhej manželky E. Y. a to T. Y., rod. E., ktorá bola sestrou ich starej mamy O. Y., rod. E..
X. ďalej uvádzali, že v dedičskom rozhodnutí po E. Y., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, je zaznamenané, že
tento zomrel ako vdovec.

3. Za účelom preukázania tvrdenia žalobcov, či starý otec I. Y. prevzal alebo neprevzal rozhodnutie

bývalého MsNV v Žiline zo dňa 03.07.1967 pod č. j. 3507/1966-334 dňa 21.07.1967, ako vyplýva z
fotokópie návratky doručenky, na ktorej sa nachádza podpis E. Y. (údaj originality potvrdený štátnym
archívom v Žiline), nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru písomnoznalectva JUDr. Igorom
Nitrianským. Znalec v znaleckom posudku č. 31/2011 zo dňa 15.03.2011 v závere uviedol, že mal zistiť,
či tri sporové podpisy „Y.“ na doručenkách bývalého MsNV v Žiline a to č. výst. 3507/1966-394 zo

dňa 21.7.1967, č. výst. 3403/1967-334 zo dňa 1.3.1968 a č. výst. 1722/1966-334 zo dňa 5.9.1966 sú
vlastnoručné podpisy neb. E. Y., alebo či ide
o falzifikáty vytvorené neznámym pisateľom. Uviedol, že tri sporové podpisy „Y.“ na troch doručenkách
vyššie citovaného býv. MsNV v Žiline nie sú vlastnoručné podpisy neb. E. Y.. Ide o vymyslené falzifikáty,
napísané neznámym pisateľom. Následne bolo nariadené vykonanie znaleckého dokazovania znalcom

Ing. Pavlom Krišpinským, znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktorý stotožňoval vo svojom
znaleckom posudku parcely, ktoré boli vyvlastnené so súčasným stavom, pričom zhodne aj so závermi
vyslovenýmivkontrolnomznaleckomdokazovanínazákladeodbornéhovyjadreniaIng.C.D.č.01-2018
zistil, že komasovanej parcele č. 5051 v rozsahu pôvodných pozemno-knižných parciel č. 2121/1 a 187
zodpovedajú súčasné C-KN parcely, ktoré sú špecifikované vo výroku rozhodnutia. Vo vyvlastňovacom

rozhodnutí sa uvádzalo, že vo vzťahu k parcele č. 5051 o výmere 13714 m2 sú vlastníkmi E. Y. spoločne
s manželkou T., rod. E.. Zápis v pozemno-knižnej vložke č. XXXX k. ú. X. nasvedčuje tomu, že E.
Y. bol vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Aj z listinného dôkazu - listu Advokátskej poradne Žilina, ktorá
zastupovala MsNV v Žiline v procese vyvlastnenia vyplýva, že konala so E. Y., ktorý bol ochotný v rámci
dohody postúpiť svoje nehnuteľnosti zapísané v pozemno-knižnej vložke k. ú. X. č. XXXX a XXXX/X

pre výstavbu Vysokej školy dopravnej v Žiline, ale len za náhradu „in natura“. Aj napriek k tomu došlo k
vyvlastneniu nehnuteľností, o ktorom sa E. Y. nikdy nedozvedel, keďže podpis na doručenke o prevzatí
rozhodnutia o vyvlastnení bol sfalšovaný.

4. Nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaných, že pokiaľ po rozhodnutí o vyvlastnení od roku 1966

nehnuteľnosti užíval Československý štát, neskôr Vysoká škola dopravy a Mesto Žilina, boli v užívaní
predmetných nehnuteľností dobromyseľní a mali nadobudnúť vlastnícke právo. Ak právni nástupcovia
žalobcov nevedeli o tom, že nehnuteľnosti boli vyvlastnené a boli presvedčení, že nehnuteľnosti po
E. Y. patria stále im, že E. Y. nebol nikdy účastníkom správneho konania, v ktorom sa rozhodovalo
o vyvlastnení jeho pozemku, za takýchto okolností žalovaní nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním

nemohli.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalovaný
v rade 1/. Hodnotenie súdu, že právny predchodca žalobcov E. Y. nebol prítomný v konaní o
vyvlastnení nehnuteľnosti, že mu nebolo doručené rozhodnutie o vyvlastnení, preto ani nevedel, že

jeho nehnuteľnosti boli vyvlastnené, nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. Už z listu
bývalej Advokátskej poradne v Žiline, ktorá zastupovala MsNV vyplýva, že E. Y. bol ochotný v rámci
dohody postúpiť svoje nehnuteľnosti zapísané v PKN vložke k. ú. X. č. XXXX a XXXX/X pre výstavbu
Vysokej školy dopravnej v Žiline, bol však ochotný prijať len náhradu, nie finančnú, ale len „in natura“. Z
uvedeného vyplýva, že E. Y. o vyvlastňovacom procese vedel. Záver súdu prvej inštancie, že je potrebné

považovať za preukázané tvrdenie žalobcov o tom, že I. Y. a E. Y. boli bezdetní a zomreli niekedy
v roku 1982 (I.) a koncom 80. rokov (E.), nebolo ničím preukázané. V tejto súvislosti poukazujú na
výpoveď samotného žalobcu v rade 6/ ktorý dňa 09.01.2012 uviedol, že ich starý otec mal 3 deti, matkužalobcov a 2 synov I. a E.. Aj z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/1097/98-126 na štvrtej strane
je konštatované, že nároky na náhradu po nebohom E. Y.
si robili I. Y. a ešte traja jeho súrodenci, uvedenou skutočnosťou, kto sú I. Y. a P. Y., rod. X. sa

súd vôbec nezaoberal. Všetky znalecké posudky - Ing. Krinšpinského, odborné vyjadrenie k tomuto
znaleckému posudku ako aj znalecký posudok Ing. Nitrianskeho boli vykonané z podnetu súdu, nie na
návrh samotných žalobcov. Rozhodnutie o vyvlastnení Vyst. 3507/1966-334 zo dňa 03.07.1967, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 16.09.1967, i v prípade pochybnosti o jeho doručení vlastníkovi nehnuteľnosti
bolo titulom pre uchopenie držby v dobre viere, keď Československá republika, Vysoká škola dopravná

ako jeho právny predchodca a ďalší právni nástupcovia užívali uvedené nehnuteľnosti po ich vyvlastnení
nerušene a tieto mali zapísané aj na liste vlastníctva. Pri užívaní nehnuteľností nekonal v rozpore
s dobrými mravmi, žiadnu doručenku nesfalšoval, o takejto skutočnosti nemal žiadnu vedomosť. S
nehnuteľnosťami nakladal ako s vlastnými a nikdy nebol v užívaní rušený. Poukázal aj na rozhodovaciu
prax súdov (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 117/94 z 28.02.1995) v zmysle ktorých neplatnosť právneho
úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutia vlastníctva vydržaním.

Domnieva sa, že so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Pri výklade
podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním poukázal aj na ďalšie rozhodnutia súdov
(uznesenie NS SR z 28.03.2011 sp. zn. 5Cdo 87/2010, uznesenie NS SR z 24.04.2017 sp. zn. 3Cdo
17/2016), ktoré možno aplikovať aj na okolnosti prejednávanej veci. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v rade2/.
Uviedol, že súd prvej inštancie postupom porušil jeho práva na spravodlivý proces, keď na pojednávaní
konanom dňa 05.10.2020 bol prečítaný listinný dôkaz č. l. 515 a vyjadrenie W. D. z č. l. 517, ktoré mu
doručené neboli. Súd prvej inštancie vo svojich záveroch (v bode 6.) si vzájomne odporuje, keď na

jednej strane poukazuje na notársku zápisnicu č. 512/64, NZ 299/64 zo dňa 31.08.1964, ktorou starý
otec E. Y. previedol na matku a otca žalobcov, t.j. svojmu zaťovi a vlastnej dcére S. D. a R. D., rod. Y.
celý majetok, keď zároveň vo výroku určuje, že E. Y., ktorý zomrel XX.XX.XXXX bol ku dňu svojej smrti
vlastníkom týchto nehnuteľností. Súd prvej inštancie nedostatočne určil okruh strán sporu a nesprávne
posúdil vecnú legitimáciu, keď sa stotožnil s tvrdeniami žalobkyne v rade 1/ o tom, že E. Y. mal len

jednu dcéru, čo však nebolo podložené žiadnymi listinnými dôkazmi, pričom žalobca v rade 7/ v priebehu
konania tvrdil, že E. Y. mal 3 deti. Nesprávne posúdil aj podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním. Oprávnenosť držby je potrebné posudzovať z hľadiska existencie právneho titulu (hoc i
domnelého), ktorým je v danom prípade vyvlastňovacie rozhodnutie, vyznačené doložkou právoplatnosti
a vykonateľnosti. V súdnom spore nebolo preukázané, kto skutočne podpísal doručenie rozhodnutia

o vyvlastnení, preukázalo sa len, že ho nepodpísal E. Y.. Uvedená skutočnosť nemôže však ovplyvniť
oprávnenosť držby, ktorá sa viaže na vnútorné presvedčenie držiteľa, že mu vec podľa práva patrí.

7. Žalovaný v rade 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v rade 2/ sa s uvedenými odvolacími dôvodmi
stotožnil.

8. Žalovaný v rade 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v rade 1/ sa s jeho odvolacími dôvodmi
plne stotožňuje, poukázal na podrobné odôvodnenie posúdenia otázok vydržania a splnenia týchto
zákonných predpokladov.

9. X. vo vyjadrení k podaným odvolania žalovaných v rade 1/, 2/ poukázali na ich obšírne podanie z
21.10.2009 (zažurnalizované na č. l. 182-189) na základe ktorého tvrdia, že ich starý otec E. Y. nemal
vedomosťotom,žeprebiehavyvlastňovaciekonanie.Tvrdeniažalovanýchotom,ženebolapreukázaná
vecná legitimácia strán sporu poukazujúc na zápisnicu z 09.01.2012, ako aj rozsudok Okresného súdu
Žilina č. k.

7C 1097/98-126 a zápisnicu ŠN v Žiline č. Nšn 22/77-21, nepovažovali za dôvodné. Poukazujú na
svoje podania z 09.08.2012, 27.08.2013 a 25.09.2020, v ktorom vyargumentovali, že I. a E. neboli
vlastnými deťmi E. Y., ale boli to deti jeho druhej manželky T. Y., rod. E.. Manželka T. bola omylom
uvedená ako spoluvlastníčka majetku, ktorá bola predmetom vyvlastnenia bývalého MsNV v Žiline č.
Vist. 3507/1966-334 zo dňa 03.06.1967 pod podom 6. parc. č. 5051, ktorá je predmetom tohto sporu,

keďže T. bola v komasačnom hárku č. XXXX k.ú. X. zapísaná nie ako spoluvlastníčka, ale len ako
manželka starého otca, pričom MsNV v Žiline uvedenú skutočnosť prehliadla. Notárskou zápisnicou č.
N 512/64, NZ 299/64 zo dňa 31.08.1964, ktorá bola registrovaná na ŠN v Žiline dňa 30.01.1965 pod. č.
R I 24/65, starý otec previedol na ich matku a otca celý svoj nehnuteľný majetok, ktorý vlastnil v X., akovyplýva z bodu č. 1 notárskej zápisnice. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. 7C 1097/98-126 zo dňa
06.12.2011, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. 5Co 979/02 zo dňa 05.09.2002,
je záväzný pre účastníkov konania. V roku 1977 ich rodičia požiadali o vyplatenie peňažnej náhrady

za vyvlastnené parcele, ktorú však neprevzali, pretože náhrada nezodpovedala vtedy platným právnym
predpisom. Diskutabilné je to, či vôbec boli rodičia oprávnení požadovať vyplatenie vyvlastňovacej
náhrady, keďže sa neskôr na základe rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C 1097/98 ukázalo,
že neboli vlastníkmi predmetnej parcely. Je nedôvodná odvolacia námietka žalovaného v rade 2/ o
porušení práva na spravodlivý proces o nedoručení ich písomných podaní. Z pečiatky podateľne súdu

je zrejmé, že tieto podania boli doručené najmenej 5 dní pred pojednávaním. V priebehu celého konania
až doteraz poukazovali, že v prípade žalovaných nešlo o nerušenú držbu predmetného pozemku. V
tejto súvislosti poukazujú na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu v Žiline č. k. 7C 1097/98-126 na
strane 2, odsek 2, veta štvrtá, kde bolo uvedené, že „navrhovateľ, ako dedič spolu so súrodencami po
nebohom S. D. a nebohej R. D. rod. Y. sa už listom z 25.04.1990 zaslaným na VŠDS Žilina domáhal
preplatenia finančnej náhrady za pozemok parcela č. 5051“. Z tohto vyplýva, že žalovaní neústavne

vlastnia a užívajú ich vlastníctvo. V roku 1992 bol uplatnený reštitučný nárok na základe zákona
č. 229/91 Zb., pričom 23.03.1999 nadobudlo právoplatnosť predbežné opatrenie Krajského úradu v
Žiline č. PPLH-99/00353/15C z 25.02.1999, ktorým sa žalovaným zakázalo vlastnícky a užívateľsky
nakladať s predmetným pozemkom. V danom prípade sa jednalo o prisvojenie si cudzej veci žalovanými
(R40/1998), na základe čoho nemohlo z nepráva vzniknúť právo a majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom, nemôže používať ochranu. Žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako správny
potvrdiť.

10.Žalovanývrade2/vovyjadreníkvyjadreniužalobcovuviedol,žezáverysúdupovažujezazmätočné,
keď vychádzal z tvrdenia žalobcov, že podľa ich názoru E. Y. sa od 31.08.1964 už necítil byť vlastníkom

prevádzaných nehnuteľností, keď následne ich rodičia v roku 1977 boli presvedčení o tom, že sú
vlastníkmi predmetnej parcely, prečo súd žalobe vyhovel na vyslovenom závere, že E. Y. bol ku dňu
svojej smrti vlastníkom parcely. Parcela č. 5051 bola obsahom rozhodnutia o vyvlastnení, v spore nebolo
preukázané, kto doručenku na rozhodnutí o vyvlastnení podpísal. Nie je možné ustáliť, že jeho právny
predchodca mal vedomosť o vade právneho úkonu, na základe čoho je možné vyvodiť, že držba zo

strany jeho právneho predchodcu bola oprávnená a dobromyseľná.

11. Žalovaný v rade 1/ k vyjadreniu žalovaného v rade 2/ poukázal na skutočnosť, že podľa tvrdení
žalobcov ohľadom vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti starým otcom, resp. ich rodičmi, odhliadnuť
od právneho stavu, vidno, že sami nemajú v tom jasno. Ich tvrdenia sú zmätočné a bez relevantných

dôkazov. Súd prvého stupňa bez relevantných dôkazov dospel k rozhodnutiu na základe nesprávnych
skutkových zistení, resp. bez nich.

12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas (§ 362 ods. 1
CSP) strany sporu, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie súdu vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a §
380 CSP, ktorý podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru

o dôvodnosti podanej žaloby na určenie, že E. Y., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, bol ku dňu svojej
smrti vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. X. - komasačnej parcely EN č. 5051 - roľa G.
Y. o výmere 13 740 m2, ktorej zodpovedajú novovytvorené parcely (špecifikované vo výroku rozsudku),
vytvorené geometrickým plánom č. 2C-42/2005 zo dňa 15.10.2014, na vyslovenom skutkovom a
právnom závere, že pokiaľ zo znaleckého posudku č. 31/2011 zo dňa 13.03.2011 znalca JUDr. Igora

Nitrianskeho z odboru písmoznalectvo vyplýva, že podpis na doručenke, ktorým sa E. Y. doručovalo
rozhodnutie o vyvlastnení bývalého MsNV v Žiline č. Výst. 3507/1966-334 zo dňa 03.07.1967, nie je
vlastnoručným podpisom nebohého E. Y. a napriek tomu došlo k vyvlastneniu nehnuteľnosti - parcely č.
5051 - roľa G. Y. o výmere 13 740 m2, nie je správny.

14. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.15. Z výkladu vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon v tomto prípade vychádza zo zásady
voľného hodnotenia dôkazov, kedy určujúcim sú v tomto procesu jednak dielčie, jednak komplexne
závery súdu (sudcu) o vierohodnosti skutočností získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú podkladom

pre záver súdu o tom, ktoré skutočnosti je potrebné považovať za preukázané, a ktoré tak tvoria zistený
skutkový stav. Základom hodnotiaceho postupu sú potom okrem všeobecných a odborných skúseností
taktiež pravidlá logického myslenia formulované do zásadných logických zásad. Nie je možné taktiež
prehliadnuť, že vierohodnosť konkrétneho poznatku získaného vykonaním určitého dôkazu a teda i jeho
významzhľadiskadôkazupravdivosti,činepravdivostiskutkovýchtvrdenísúdhodnotíjednakizolovane,

jednak v porovnaní so správami získanými vykonaním všetkých ostatných dôkazov.

16. Odvolací súd na základe zopakovania dokazovania a doplnenia dokazovania na odvolacom
pojednávaní dospel k záveru, že skutkové zistenia vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania
nedávajú podklad k záveru pre vyhovenie žalobe na určenie vlastníckeho práva z dôvodov uvádzaných
v podanej žalobe (na základe vymedzenia skutkových okolností), keď súd prvej inštancie neprihliadal

na všetky výsledky vykonaného dokazovania a jeho vyslovené skutkové a právne závery spočívajú
na nesprávnom hodnotení dôkazov, keď učinil určitú skutočnosť (skúmanie pravosti podpisu E. Y. na
návratke doručenky doručovaného rozhodnutia o vyvlastnení) za (výlučne) relevantnú pre vyhovenie
žalobe bez toho, aby vyhodnotil aj ostatné výsledky vykonaného dokazovania.

17. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že Odbor výstavby, vod.
hospodárstva a energetiky MsNV v Žiline dňa 3. júla 1967 pod č. Výst.: 3507/1966-334 vydal rozhodnutie
podľa §§ 18 - 20 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku a §§ 43, 45 - 49 vyhl. č. 144/1959
Ú.v, ktorou sa vykonáva Zákon o stavebnom poriadku, ktorým vyvlastnil v prospech Československého
štátu - Vysokej školy dopravnej v Žiline (okrem iných) nehnuteľnosti pod bodom 6 vo vložke č. XXXX,

XXXX, n.č.l.m.č. XXXX/X, XXXX, rovnajúce sa kat.parc. č. 5051, roľa G. Y. vo výmere 13 740 m2,
Vlastníctvo: E. Y. a manž. T., rod. E. v celosti s tým, že na strane 10 v časti „O tom sa upovedomujú“
je pod bodom 15. uvedený Y. E. a manželka T., rod. E., X., J. č. XXXX. Stranami sporu nebolo
popierané, že predmetné rozhodnutie bývalého MsNV o vyvlastnení predmetného pozemku č. 5051
bolo doručované E. Y. a manželke T., rod. E. na adresu X. - J. č. XXXX formou doručenky, pričom

došlo k prevzatiu uvedeného rozhodnutia podľa potvrdenia Pošty X. X dňa 21.07.1967, pričom na
návratke sa nachádza podpis zrejme „Y.“, vo vzťahu ktorému bolo vykonané znalecké dokazovanie
znalcom Ing. Igorom Nitrianskym z odboru písmoznalectva. Znalec vo svojom znaleckom posudku č.
31/2011 zo dňa 15.03.2011 konštatoval, že tri sporové podpisy „Y.“ na doručenkách bývalého MsNV
v Žiline, a to č. výst. 3507/1966-394 zo dňa 21.7.1967, č. výst. 3403/1967-334 zo dňa 1.3.1968 a

č. výst. 1722/1966-334 zo dňa 5.9.1966, nie sú vlastnoručné podpisy nebohého E. Y.. Predmetom
znaleckého dokazovania boli podpisy E. Y. na ďalších návratkách doručeniek od bývalého MsNV v Žiline
súvisiacich s vydávaním rozhodnutia o vyvlastnení, čo je zrejmé z označenia na doručenke č. „výst.
3463/1967-334, k prevzatiu ktorého došlo dňa 01.03.1968, č. výst. 1722/66-334, k prevzatiu ktorého
došlo dňa 05.09.1966, ktoré taktiež boli adresované na meno E. Y. a manželka T.“, príp. E. Y. a manž. T.,

rod. E., X. - J. č. XXXX. Znalec vo svojom znaleckom posudku v časti II. bod B - Postup dopracovania
sa k odpovediam a k splneniu úloh uznesenia (objednávky) a vyhodnotenie písmoznaleckého skúmania
- v bode 3 - Predbežné skúmanie - I. etapa skúmania - na strane 8, okrem iného konštatoval, že
všetky tri sporné podpisy „Y.“ na fotokópiách doručeniek MsNV Žilina, označených pre účely znaleckého
dokazovania ako S-1, S-2 a S-3, napísal jeden a ten istý pisateľ. Z uvedeného možno vyvodiť, že pokiaľ

správny orgán vydal rozhodnutie o vyvlastnení, uvedené bolo doručované do dispozičnej sféry E. Y.
a jeho manželky T. E. na adresu ich bydliska, pričom vo všetkých prípadoch došlo k prevzatiu týchto
písomností. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva skutočnosť, že by rozhodnutie bývalého
MsNV v Žiline zo dňa 3. júla 1967 č. výst. 3507/1966-334 bolo doručované osobitne E. Y. a osobitne jeho
manželke T., rod. E. na adresu ich bydliska X. - J. č. XXXX, keďže aj z návratky doručenky vyplýva, že

predmetné rozhodnutie bolo doručované obidvom účastníkom tohto správneho (stavebného) konania
naraz a nebolo už predmetom znaleckého skúmania, či podpis na návratke doručenky je podpisom
manželky E. Y. - T. Y., rod. E. (vzhľadom na spôsob vedenia podpisu v jeho konečnej fáze), prípadne,
kto bol preberateľom predmetného rozhodnutia a kto vykonal podpis na návratke doručenky, ak ich
nevykonala osoba E. Y. alebo jeho manželky T., rod. E.. Tieto skutočnosti je potrebné vyhodnocovať aj

v kontexte toho, že k prevzatiu všetkých písomností, ktoré boli predmetom znaleckého skúmania, došlo
v súvislosti s konaním o vyvlastnení pozemkov v katastrálnom území mesta X. v hone zvanom E. K.
a G. Y., tieto boli doručované na adresu E. Y. a manželky T., rod. E. s bydliskom X. - J. XXXX, všetky
boli adresátmi prevzaté, pričom nebol v konaní predložený dôkaz o tom, že by uvedené rozhodnutia/písomnosti doručované na adresu vyššie uvedených osôb mala (mohla), preberala celkom iná osoba,
než boli vyššie označení adresáti týchto písomností. Naviac, nezostalo zodpovedané súdom prvej
inštancie,akomohloktakejtoskutočnostidôjsť,aksajednaloodoručovaniepísomnostíprostredníctvom

doručenky, keď v prípade doručovania rozhodnutia o vyvlastnení, podanie bolo zasielané ako „doručenie
do vlastných rúk“.

18. Vyslovený záver súdu prvej inštancie v bode 14 odôvodnenia rozsudku, že E. Y. sa o rozhodnutí
o vyvlastnení z 3. júla 1967 č. Výst.: 3507/1966-334 nikdy nedozvedel, nezodpovedá ani ostatným

výsledkom vykonaného dokazovania. Súdu prvej inštancie ako dôkaz bol predložený list Advokátskej
poradne Žilina z 22.11.1965, adresovaný E. Y. a manželke T., rod. E., bytom X. - J. XXXX, v ktorom
menovaným bola ponúknutá dohoda o náhrade za ich pozemky, ktoré mali byť vyvlastnené, v k.ú. obce
X., zapísaným v PKN vložke č. XXXX, XXXX, m.č. XXXX/X, XXXX, kat.č. 5051, za 0,40 Kčs za 1 m2 v
zmysle § 16 vyhlášky 73/64 Zb.. Na uvedenú ponuku bolo odpovedané E. Y. listom z 5. decembra 1965,
v ktorom, okrem iného uviedol, že nie je majiteľom nehnuteľnosti zapísanej v PKN vložke č. XXXX m.č.

XXXX a že je ochotný v rámci dohody postúpiť svoje nehnuteľnosti, ak mu bude poskytnutá náhrada
„in natura“, a to len v „chotári X.“. Uvedené mimosúdne jednanie medzi Advokátskou poradňou Žilina,
ktorá zastupovala bývalý MsNV v procese vyvlastňovania pozemkov pred vydaním rozhodnutia, bolo
premietnuté do rozhodnutia Odboru výstavby MsNV v Žiline č.: výst. 3403/1967-334 z 9. februára 1968
- Rozhodnutia o náhrade, keď v bode 6 písm. a) je konštatované, že E. Y. a manželke T., rod. E. za

kat.parc. č. 5051 o výmere 13 740 m2 prislúcha náhrada v náhradnom pozemku podľa ust. § 16 vyhl. č.
73/1964Zb.stým,ževčasti„Otomsaupovedomujú“jepodbodom15.uvedenýY.E.amanželkaT.,rod.
E., X. - J. č. XXXX, ktoré bolo doručované E. Y. a manželke T., rod. E., ako vyplýva z návratky doručenky
o jej prevzatí, označenej v znaleckom posudku z 13.03.2011 ako sporný podpis na doručenke S-2.

19. Pri posudzovaní záväznosti a právnych účinkov rozhodnutia o vyvlastnení z 3. júla 1967 č. Výst.
3507/1966-334 (ktoré bolo opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti) vydaného správnym
orgánom treba vychádzať z prezumpcie správnosti administratívneho rozhodnutia. Súd v civilnom
sporovom konaní je v prípade existencie rozhodnutia povinný z neho vychádzať a nápravu stavu
prípadných vád to možno docieliť len prostriedkami správneho práva. Preto tvrdenia žalobcov na

základe podanej žaloby, že podpis E. Y. na návratke doručenky, ktorým sa mu doručovalo rozhodnutie
o vyvlastnení, nie je podpisom E. Y., bolo potrebné vyhodnocovať s celým procesom vyvlastňovania
pozemkov, podľa zaujatia stanoviska správneho orgánu vlastnícky patriaceho E. Y. a jeho manželke T.,
rod. E., keď s týmito konal tak pred samotným vydaním rozhodnutia o vyvlastnení v rámci konania o
mimosúdnom usporiadaní vzájomných vzťahov, najmä v riešení náhrady za vyvlastňované pozemky, že

komunikácia medzi stranami tohto správneho konania prebiehala v písomnej forme, že rozhodnutie o
vyvlastnení a následné rozhodnutie o náhrade za vyvlastnené pozemky obsahovo vzájomne súvisia,
a v konečnom dôsledku, že všetky písomnosti súvisiace s celým procesom vyvlastnenia (nielen
samotného rozhodnutia o vyvlastnení), boli zasielané E. Y. a jeho manželke T., rod. E. na adresu
ich bydliska X. - J. č. XXXX. Preto v prípade, ak žalobcovia tvrdili, že postupom správneho orgánu

malo dôjsť k porušeniu procesných práv v procese vyvlastnenia alebo doručovania, v tejto súvislosti v
žalobe ani neuvádzali, k akému konkrétnemu porušeniu práv v zmysle vtedy platných predpisov došlo,
čo by mohlo zakladať neplatnosť, príp. tvrdenú neúčinnosť tohto správneho aktu. Záver súdu prvej
inštancie, že E. Y. nemal vedomosť o prebiehajúcom konaní o vyvlastnení a rozhodnutí o vyvlastnení
(bez hodnotenia „nevedomosti“ o tvrdených skutočnostiach jeho manželkou), výsledkom vykonaného

dokazovania nezodpovedá, v odôvodnení rozsudku absentujú nielen takéto skutkové zistenia, ale aj
zodpovedajúce právne závery, že v prípade nedodržania/porušenia právnych predpisov by mala nastať
neplatnosť/neúčinnosť navrhovateľmi tvrdeného správneho aktu.

20. Kontraproduktívne v tomto smere vyznieva samotné správanie sa právnych nástupcov E. Y. - S. D.

a R. D., rod. Y. (ako je konštatované v dôvodoch rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 7C 1097/98-126
zo dňa 06.12.2001 na strane 2), keď títo sa v roku 1978 domáhali vyplatenia finančnej náhrady za
vyvlastnený pozemok parc.č. 5051, keď v žalobe na určenie vlastníckeho práva tvrdili, že na základe
notárskej zápisnice č. N 515/64, Nz 299/64 z 31.08.1964, registrovanej na Štátnom notárstve v Žiline dňa
30.01.1965 pod č. RI 24/65, E. Y. im previedol vlastníctvo k nehnuteľnému majetku nachádzajúceho sa v

X. a tak sa stali právoplatnými vlastníkmi vyvlastnenej parcely č. 5051 k.ú. X., pričom E. Y. už nemal byť
nositeľom práva na základe rozhodnutia o vyvlastnení bývalého MsNV v Žiline č. výst. 3507/1966-334
z 03.07.1967. Rozsudkom Okresného súdu v Žiline zo 06.12.2001 č.k. 7C 1097/98-126 bola žaloba
na určenie vlastníckeho práva, t.j. že do dedičstva po nebohom S. D., ktorý zomrel XX.XX.XXXX apo nebohej R. D., rod. Y., ktorá zomrela XX.XX.XXXX, patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú.
X., zapísané v PK vložke XXXX, parc.č. 2121/1 - roľa o výmere 5 406 m2, ktoré boli komasované do
komasačného hárku XXXX, parc.č. 5051 - roľa o výmere 13 740 m2, ktorá je totožná s KN parcelami

vedenými na LV č. XXX a XXXX k.ú. X. (špecifikovanými v zmene návrhu), ako nedôvodný zamietol.
Súd prvej inštancie v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že katastrálnu parcelu č. 5051 - roľa G. Y.
vo výmere 13 740 m2 tvoria pozemno-knižné parcely vedené vo vložke č. XXXX a č. XXXX, r.č. XC.
XXXX/X a XXXX, pričom zo správy Okresného úradu v Žiline, katastrálny odbor mal preukázané, že
komasácia v katastrálnom území X. bola autentifikovaná dňa 30.10.1948 uznesením Krajského súdu

v Trenčíne č. IV C III 45/24/743. Vo vzťahu k posúdeniu, čo bolo predmetom notárskej zápisnice č. N
512/64, Nz 299/64 z 31.08.1964, dospel k záveru, že predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy
medzi E. Y. ako predávajúcim a kupujúcimi R. D., rod. Y. (jeho dcérou) a S. D. (jeho zaťom) nebola
časť komasovanej parcely 5051 - roľa o výmere 13 740 m2, ktorej zodpovedala časť - pozemno-knižná
parcela 2121/1 - roľa o výmere 5 406 m2, zapísaná v PK vložke XXXX k.ú. X.. Z týchto dôvodov preto
žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ako vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania (konštatované na

strane 4 tohto rozsudku), právni predchodcovia žalobcov R. D., rod. Y. a S. D. sa domáhali náhrady za
vyvlastnené nehnuteľnosti na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, keď štátne notárstvo v zmysle §
69 ods. 1 písm. a) Notárskeho poriadku prijalo sumu 5 496,- Kčs do notárskej úschovy (ako vyplýva
zo zápisnice sp.zn. Nšn 22/77-21), pričom rozhodnutím ŠN v Žiline Nšn 22/77-22 zo dňa 18.04.1978
štátne notárstvo nariadilo D. E. D. pobočke v Žiline, aby sumu 5 496,- Kčs, ktorá bola uložená v depozite,

vyplatila oprávneným R. D., rod. Y. a S. D..

21. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní doplnil dokazovanie oboznámením sa so spisom Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 23S 126/1993. Krajský súd v Banskej Bystrici vydal dňa 29. apríla 1993
rozsudok č.k. 23S 126/93, ktorým potvrdil rozhodnutie Pozemkového úradu Žilina č. 6/1992/Ka zo dňa

15.01.1993 vo veci navrhovateľov (súčasných žalobcov), keď pozemkový úrad rozhodol tak, že návrh
navrhovateľovpodľa§6ods.1písm.m),resp.písm.n)zákonač.229/1991Zb.navydanienehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. X. - komasovanej parcely č. 5051 - orná pôda o výmere 1,374 ha, ktorá
prešla na štát na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia MsNV v Žiline č. 3507/1966-334 z 03.07.1967
pre výstavbu VŠDS Žilina, nevyhovel a neposkytol im ani náhradu podľa § 16 ods. 1 citovaného

zákona. Krajský súd sa stotožnil so záverom Pozemkového úradu Žilina, že vyvlastnený pozemok
slúži účelu, pre ktorý došlo k vyvlastneniu a nie je daný reštitučný titul podľa písm. m) citovaného
zákona. Pokiaľ sa jedná o uplatnenie reštitučného dôvodu na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 1
písm. n), t.j., že nebola vyplatená náhrada za vyvlastnené pozemky, krajský súd konštatoval správnosť
rozhodnutia Pozemkového úradu v Žiline, že pokiaľ E. Y. a jeho manželke T. mala byť poskytnutá

náhrada za vyvlastnený pozemok v náhradnom pozemku, keďže tieto neboli v dispozícii, začali sa
rodičia navrhovateľov v roku 1978 dožadovať vyplatenia finančnej náhrady za vyvlastnený pozemok,
k čomu došlo v roku 1978 cestou Štátneho notárstva v Žiline a obdržali tak 5 496,- Kčs. Krajský súd
pre úplnosť ohľadom kúpnej zmluvy na základe notárskej zápisnice N 512/64, Nz 299/64 konštatoval,
že touto kúpnou zmluvou E. Y. rodičom navrhovateľov odpredal rodinný dom č. XXXX v X. s dvorom,

záhradkou, ako aj roľou, pričom sa jednalo o komasačnú parcelu č. 5033 a nie o predmetnú komasačnú
parcelu č. 5051.

22. Z vyššie uvedených skutočností odvolací súd vyvodil, že v konaní o vyplatenie finančnej náhrady
za vyvlastnený pozemok, v reštitučnom konaní a v konaniach na súde na určenie vlastníckeho práva,

rodičia žalobcov príp. samotní žalobcovia (alebo len sám žalobca v rade 7/), v tých-ktorých konaniach
argumentovali o nadobúdaní vlastníctva ich právnymi predchodcami rôznym spôsobom, pričom pre
účely toho-ktorého správneho alebo súdneho konania tieto svoje skutkové tvrdenia o vlastníckom práve
E. Y., prípadne R. D., rod. Y. a S. D. prispôsobovali, čo v konečnom dôsledku vyznieva kontraproduktívne
a nepresvedčivo aj v predmetnej prejednanej veci, pokiaľ žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam - k pôvodnej vyvlastnenej (komasovenej) parcele č. 5051, že táto patrí do
dedičstva ku dňu smrti E. Y., t.j. k 04.10.1971.

23. Odvolací súd preto na základe zopakovania a doplnenia dokazovania v odvolacom konaní dospel k
záveru, že žalobcovia dôvodnosť podanej žaloby na určenie vlastníckeho práva k žalovaným parcelám

na základe nimi vymedzených skutkových okolností podanej žaloby v konaní nepreukázali, odvolací súd
preto rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý žalobe na určenie vlastníckeho práva vyhovel, zmenil tak, že
žalobu ako nedôvodnú zamietol.24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods.
1 CSP a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov (prvostupňového a odvolacieho) konania
v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)