Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. apríl 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/26/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119010173
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8119010173.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.04.2022 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného O. R. z r u š u j
e v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/10/2019 z 13.10.2021 výrok o náhrade škody.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/10/2019 z 13.10.2021 bol obžalovaný O. R. uznaný
vinným z prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že

- dňa 20.04.2017 v čase okolo 16.00 hod. na parcele č. XXX/XXX podľa registra EKN, na ktorú sa

viaže list vlastníctva č. XXX a na parcelách č. XXX a XXX podľa registra CKN, bez založeného listu
vlastníctva, v katastrálnom území obce H., časť X., okr. Prešov, bez povolenia vydaného oprávneným
orgánom a v rozpore s § 47 ods. 1, ods. 3, ods. 4 písm. a) Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody
a krajiny, prikázal doposiaľ nestotožnenej osobe, ktorá pre obvineného pracovala, spíliť 1 ks stromu
dub letný (Quercus robus) o priemere pňa 63 cm, výška pňa 53 cm a 2 ks stromu orech kráľovský
(Juglans. regia) o priemere pňa 30 cm, výška pňa 19 cm, druhý o priemere pňa 36 cm, výška pňa 46

cm, pričom následne nestotožnená osoba pracujúca pre obvineného pomocou motorovej píly uvedené
stromy zrezala a tieto boli z miesta činu odvezené na neznáme miesto, čím takto spôsobil krádežou
drevnej hmoty spoluvlastníkom uvedenej parcely škodu vo výške 100,08,- € a Slovenskej republike
zastúpenej Okresným úradom Prešov, odborom starostlivosti o životné prostredie, Námestie mieru 3,
081 92 Prešov spôsobil ujmu na spoločenskej hodnote drevín vo výške 3915,20-Eur,

a podľa § 44 Tr. zákona súd upustil od uloženia ďalšieho trestu u obžalovaného, keďže pokladal trest
uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T/18/2015 zo dňa 09.10.2017 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/1/2018 zo dňa 20.03.2019 na ochranu spoločnosti
a nápravu páchateľa za dostatočný.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné

prostredie, s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení. V dodatočne predložených
dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu bolo vyslovené, že
obhajoba považuje rozsudok súdu za nezákonný a nesprávny, zistený skutkový stav a dôkazy jemu
predložené súd nesprávne právne posúdil a nezákonne vyhodnotil. Súd svoje rozhodnutie založil len

na prvotnej výpovedi svedka Y., s ktorou údajne korešponduje aj výpoveď svedka P.. Súd uviedol,
že zmene výpovedi svedka Y. u vyšetrovateľa H. a na hlavnom pojednávaní neuveril, nakoľko svojuzmenu vo výpovedi svedok nevedel hodnoverne vysvetliť, súd poukázal na výpovede svedkov, policajtov
v Drienove a uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že svedok je s obžalovaným v kamarátskom
vzťahu, údajne mu chcel zmenenými výpoveďami pomôcť. Obhajoba považuje takéto odôvodnenie za

nepresvedčivé. Ak by svedok Y. s poukazom na kamarátsky vzťah chcel obžalovanému pomôcť, potom
by ho neusvedčoval už v prvej svojej výpovedi. Zmenu svojej výpovede svedok Y. náležitým spôsobom,
najmä na hlavnom pojednávaní, odôvodnil. Na pojednávaní mu bolo položených množstvo otázok a
napriek viacerým poučeniam o následkoch krivej výpovede zotrval na tej z hlavného pojednávania.
Podrobne popísal spôsob výsluchu na OO PZ Drienov (účasť náčelníka, diktovanie, počas výsluchu

aj odišiel svedok na chodbu, neprečítal si to, nemohol, nemal okuliare), znie to síce priam absurdne,
ale svedok nemal dôvod klamať o týchto skutočnostiach, je to uveriteľné, keďže podobným spôsobom
„procesnosť a zákonnosť,, výsluchu popísala aj svedkyňa G..
Obhajoba poukázala na nezákonný postup polície v tzv. skrátenom vyšetrovacom konaní na OO PZ
Drienov, ktorý vykonával vo veci prvotné úkony, ktoré však podľa názoru obhajoby boli vykonávané v
rozpore s Trestným poriadkom. Prácu príslušníkov polície OO PZ Drienov nemožno inak nazvať ako

„zbabrané vyšetrovanie". Spôsob vypočúvania svedkov, ktorí popísali svedkovia Y. a G. je absolútne
nezákonný a aj keď títo príslušníci polície boli na súde vypočutí k okolnostiam, za akých viedli výsluch,
je len logické, že museli potvrdiť procesnú zákonnosť výsluchov. Vzhľadom na spôsob vyšetrovania
bola napokon vec postúpená OO PZ Prešov - Juh, aj keď oficiálnym dôvodom bola údajná nadmerná
zaťaženosť. V konaní pred OO PZ Prešov-Juh boli vlastne zopakované opätovne všetky úkony, výsluch

obvineného, svedkov, konfrontácie a z obsahu týchto úkonov vyšetrovateľ p. H. jednoznačne vyhodnotil
dôkazy tak, že dvakrát podal návrh na zastavenie trestného stíhania voči obvinenému.
Prokurátor napriek vykonaným dôkazom pred OO PZ Prešov-Juh, v ktorom boli zákonným spôsobom
odstránené rozpory vo výpovediach svedkov, vykonaná konfrontácia, trestné stíhanie nezastavil a podal
obžalobu opierajúc sa o prvotné svedecké výpovede. Súd si osvojil názor prokuratúry, pričom uvedení

svedkovia dokonca aj na súde vierohodným spôsobom odstránili rozpory vo svojich výpovediach a
popísali, akým spôsobom prebiehali ich prvotné výpovede na OO PZ Drienov.
Súd svojím rozhodnutím takpovediac „odobril" resp. konvalidoval nezákonnosť postupu pri výsluchoch
svedkov na OO PZ Drienov, ktorý popísali svedkovia, čo je z hľadiska zákonnosti vyšetrovania
neprípustné. Z výpovede svedkyne G. totiž vyplýva, že vôbec nebola vypočúvaná v priestoroch OO

PZ, ale že ju dvaja policajti vypočuli pri dome, resp. pri plote svojho dvora a následne jej doniesli
podpísať údajnú zápisnicu. Svedkyňa pred súdom plakala, ospravedlňovala sa, že má tri deti a že si
neuvedomovala, čo podpisuje, dokonca uviedla, že na výsluchu na polícii v Drienove vôbec nebola.
Na otázku súdu, aby odstránila svoje rozpory vo výpovediach jednoznačne uviedla, že pravda je to, čo
hovorí na hlavnom pojednávaní a vyššie uvedeným spôsobom popísala, ako sa mohla jej iná výpoveď

dostať do zápisnice na polícii v Drienove. Rovnakým spôsobom, teda že obžalovaného neusvedčovala,
vypovedalasvedkyňaajvosvojomvýsluchunapolíciidňa9.3.2018uvyšetrovateľanpor.H.,predktorým
uviedla, že na mieste videla nie obžalovaného, ale jeho syna H..
Pokiaľ ide o výpoveď svedka Y., ten zdôvodnil svoju zmenu výpovede jednak pri opakovanom výsluchu
u vyšetrovateľa H., pri konfrontácii so svedkom P. ako aj na hlavnom pojednávaní. V prípravnom konaní,

ale predovšetkým na hlavnom pojednávaní dňa 13.11.2019 uviedol, že vypovedal tak, že neznámy J.
rezal len kríky, nie stromy, odstránil rozpory vo svojich výpovediach vierohodným spôsobom a poukázal
na priebeh výsluchu na polícii v Drienove. V osobe svedka Y. ide o jednoduchého človeka, ktorý nevedel
posúdiť následky a spôsob, formu svojho výsluchu na polícii v Drienove.
Čo sa týka svedka P., ten sa síce odvolával na výpoveď Y., ale naviac tvrdil, že pri tomto rozhovore bol

aj svedok F., ktorý to na hlavnom pojednávaní nepotvrdil. Aj svedok P. na hlavnom pojednávaní zmenil
výpoveď a už netvrdil, že pri tom, čo mu tvrdil sv. Y. bol prítomný aj sv.F..
Obhajoba je teda toho názoru, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz okrem prvotnej výpovede svedka
Y., že skutku sa mal dopustiť obžalovaný. Na základe uvedeného preto navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317
ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pri

tom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a
zistil, že odvolanie je iba čiastočne dôvodné , aj to z iných ako namietaných dôvodov.Prieskumnou povinnosťou v postupe konania odvolací súd nezistil žiadne závažné procesné chyby
konajúceho súdu a ani porušenie práva na obhajobu obžalovaného, ktorý mal možnosť vyjadriť sa ku
skutku kladenému mu obžalobou za vinu, mal možnosť vyjadriť sa aj k vykonaným dôkazom, navrhovať

ich vykonanie, predložiť argumentáciu o svojej nevine v rámci záverečnej reči a posledného slova.
Obžalovaný bol zastúpený obhajcom v tomto konaní a ten reálne uplatňoval práva obhajoby.

Dokazovanie bolo vykonané v súlade s pravidlami stanovenými procesným predpi-som, preto konajúci
súd o takto zabezpečený proces dokazovania mohol opierať svoje skutkové zistenia. Ostatne zákonnosť

dôkazov odvolateľ ani nenamietal.

Konajúci súd výrok o vine opieral o prvú výpoveď svedka E. Y., ktorou ho usvedčil zo spáchania skutku.
V nej totiž podrobne vypovedal okolnosti zrezania stromov pilčíkom J. na pokyn obžalovaného, ktoré
spoločne s pilčíkom naložili na nakladač honky, ktorú obsluhoval obžalovaný, a drevo sa odviezlo
do objektu JRD. Ďalšie výpovede svedka v prípravnom konaní, ktoré boli prečítané na hlavnom

pojednávaní, ako aj výpoveď v konaní pred súdom neobsahovali informácie o tom, kto zrezal stromy a
na čí pokyn, pričom svedok poprel, aby usvedčujúcim spôsobom na polícii vypovedal a spochybňoval
výsluch neštandardnými okolnosťami, pričom potvrdil, že zápisnicu o výsluchu podpísal. Prvá výpoveď
svedkakorešpondujesvýpoveďousvedkaP.,ktorýuviedol,žeovýrubestromovnapokynobžalovaného
sa dozvedel práve od svedka Y., keďže ten mu sám povedal, že bol pomáhať obžalovanému. Výpoveď

svedka P. potvrdzuje výpoveď svedka Y., a napokon aj svedok F. vo svojej prvej výpovedi sa vyjadril,
že J. Y. mu povedal, že stromy dal zrezať obžalovaný.

Takéto hodnotenie dokazovania považuje i odvolací súd za správne. Dňa 01.08.2017 na polícii najprv
vypovedal svedok P., ktorý popísal okolností, za akých sa dozvedel, že obžalovaný dal vyrezať

prostredníctvom inej osoby stromy, ktoré sú objektom protiprávneho konania, pričom informácie mu
poskytol svedok J. Y.. V ten istý deň v popoludňajších hodinách vypovedal i svedok Y., ktorý opísal
priebeh skutkového deja a na základe jeho výpovede došlo k ustáleniu skutku, ktorý je predmetom
trestného stíhania. Túto prvotnú výpoveď svedka J. Y. je potrebné brať do úvahy, pretože tá sa zhoduje
s tvrdeniami, ku ktorým vypovedal svedok P., predovšetkým k osobe pilčíka a spôsobu spílenia stromov.

Je len ťažko uveriteľné, aby svedok P. si osobu menom J., ktorá spílila stromy na pokyn obžalovaného,
vymyslel a svedok Y. by pri opise udalostí taktiež uvádzal osobu menom J., ktorá vykonala výrub -
spílenie stromov na pokyn obžalovaného, nezávislé od svedka P.. Okrem toho svedok Y. aj pri zmenenej
výpovedi tvrdil, že kríky a náletové dreviny čistil pilčík J.. Menovaný svedok zmenil svoju výpoveď
len ohľadne jednej okolnosti a tou je, že obžalovaný nedal pilčíkovi J. pokyn na výrub stromov a

ten ich nespílil. Napokon je potrebné uviesť i to, že okrem svedka P. sa k výrubu stromov na pokyn
obžalovaného vyjadril aj svedok S. F., pred ktorým túto okolnosť povedal práve svedok J. Y..

Obhajoba namietala hodnotenie výpovede svedka J. Y. poukazujúc pritom na neskoršie výpovede tohto
svedka, v ktorých už nepotvrdil, aby obžalovaný dal pokyn na výrub stromov pilčíkovi J.. So zreteľom

na vyššie predložené úvahy, ako aj prihliadajúc na postupnosť výsluchov svedkov P. a Y. k okolnostiam
ohľadne pokynu k výrubu stromov zo strany obžalovaného, na kamarátsky vzťah medzi obžalovaným
a svedkom Y. a istú mieru odkázanosti svedka Y. na obžalovaného z dôvodu poskytovania platenej
práce a teda zabezpečenia si finančných prostriedkov ako zdroja príjmov, odvolací súd zmenu vo
výpovedi svedka Y. taktiež vyhodnotil ako účelovú v snahe napomôcť obžalovanému. Nemožno sa

stotožniť s hodnotením zmeny výpovede svedka Y. ako s vierohodnou, keďže svedok Y. túto zmenil len v
jednej zásadnej okolnosti, pričom ostatné okolnosti výrubu náletových drevín a kríkov, ktoré nepodliehali
povoľovaciemu konaniu potvrdil. Ak by výpoveď svedka Y. z 01.08.2017 mala byť políciou vymyslená,
tak by neobsahovala okrem jedného tvrdenia, ktoré svedok neskôr poprel, inak zhodný opis priebehu
skutkového deja s jeho neskoršími výpoveďami. Aj v tom videl odvolací súd dôvody účelovej zmeny

výpovede svedka.

S námietkou nezákonnosti výsluchov svedkov vykonaných na OO PZ Prešov Juh sa odvolací súd
nestotožnil. Výsluchom policajtov, ktorí vykonávali úkony v tejto veci, neboli preukázané skutočnosti,
ku ktorým sa vyjadril svedok Y. a také skutočnosti nevyplývajú ani zo zápisnice o výsluchu svedka.

Je bežnou praxou, že ak svedok zmení výpoveď v ďalšom konaní, spravidla ju odôvodňuje tým, že
pri výpovedi zrejme nepochopil policajt vyjadrenie svedka, a tiež je bežným, že svedkovia tvrdia, že
si výpoveď neprečítali a iba ju podpísali. O úkone je spísaná zápisnica, úkon vykonala svedkyňa Y.,
ktorá v ten istý deň vyslúchala aj svedka P. a ten nenamietal spôsob výsluchu. Ak neboli zistenénedostatky procesného charakteru pri výsluchu svedka P., niet dôvod pochybovať o štandardnom
postupe pri výsluchu toho istého policajta aj svedka Y.. Neobstojí ani spochybňovanie tohto úkonu
prostredníctvom výpovede svedkyne Ľ. G., ktorá pred súdom vypovedala, že policajt ju vypočul pri

bránke rodinného domu dňa 27.12.2017 a následne jej priniesol podpísať zápisnicu o výsluchu, pretože
tento úkon realizoval iný policajt ako výsluch svedka Y., pričom svedok vykonanie výsluchu mimo OO
PZ nenamietal, namietal len zapísaný obsah výpovede, čo bolo hodnotené vyššie.

So zreteľom na uvedené potom existuje priamy dôkaz o tom, že obžalovaný dal pokyn na spílenie

stromov osobe menom J., čo vyplýva z výpovede svedka Y. ako priameho účastníka skutkového deja,
o čom sa zmienil aj pred ďalšími dvoma svedkami. Výpoveď svedka Y. nie je jediným dôkazom, pretože
existujú ďalší dvaja svedkovia, pred ktorými to v krátkej dobe po spáchaní skutku svedok Y. povedal, čo
tiež spochybňuje zmenu výpovede svedka Y.. Niet dôvod preto neveriť prvotnej výpovedi svedka Y..

Ani námietka ohľadne hodnotenia výpovedí svedkov P. a F., ktorí v neskoršom štádiu konania

nevypovedali rovnako k stretnutiu so svedkom Y., neobstojí. Je potrebné si uvedomiť, že obaja
svedkovia vypovedali prvýkrát 01.08.2017, pričom ďalšie ich výsluchy v prípravnom konaní boli
realizované až po uplynutí dlhšieho času v marci 2018 a októbri 2018, v dôsledku čoho je prirodzené, že
na detaily stretnutia si nepamätali. Dôležitým ale je, že obaja svedkovia M. P. a S. F. potvrdili, že svedok
Y. sa pred nimi vyjadril, že obžalovaný dal pokyn na výrub stromov, resp. dal ich zrezať. Výpovede

menovanýchsvedkovzprípravnéhokonania,ktoréboliprečítanévkonanípredsúdom,sastaliprocesne
účinnými a konajúci súd z nich mohol vychádzať. Keďže obaja svedkovia vypovedali k okolnostiam o
stretnutí so svedkom Y. v krátkej dobe po spáchaní skutku, odvolací súd nemal pochybnosti o pravdivosti
ich prvotných tvrdení, keďže okolnosti spochybňujúce ich tvrdenia zistené neboli a tieto tvrdenia sa
vzájomne dopĺňali.

Ustálené skutkové zistenia správne právne konajúci súd kvalifikoval ako prečin porušovania ochrany
stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zákona, keďže obžalovaný porušil ustanovenie § 47 ods. 1, 3, 4
písm. a) zák. č. 543/2002 Z. z. v tom, že bez súhlasu príslušného orgánu zabezpečil prostredníctvom
inej osoby zrezanie - výrub 3 ks stromov. Týmto konaním naplnil objektívnu stránku uvedeného prečinu

tým, že v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vo väčšom
rozsahu vyrúbal stromy.

Konajúci súd u obžalovaného upustil od uloženia ďalšieho trestu so zreteľom na v súčasnosti ním
vykonávajúci súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom

Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T/18/2015 zo dňa 09.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Košice sp. zn. 4To/1/2018 z 20.03.2019 za trestné činy skrátenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1
a § 277 ods. 1, 4 Tr. zákona. Prerokúvaný prečin bol spáchaný pred piatimi rokmi a Trestný zákon zaň
ustanovuje sankciu odňatia slobody až na tri roky, preto pokiaľ konajúci súd rozhodol o tom, že mu ďalší
trest neuloží, postupoval tak v súlade so zákonom. Uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4

rokov za viaceré prečiny a zločiny aj podľa názoru odvolacieho súdu je z hľadiska posúdenia závažnosti
teraz prerokúvaného prečinu dostatočným na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného, najmä za
situácie, ak skutok bol spáchaný dva roky pred právoplatným uložením tohto trestu, z výkonu ktorého
bol obžalovaný podmienečne prepustený dňa 18.05.2021.

Obžalovaný podal odvolanie proti výroku o vine, preto odvolací súd obligatórne preskúmaval nielen
výrok o treste, ale aj o náhrade škody v zmysle § 317 ods. 2 Tr. poriadku. Konajúci súd totiž rozhodol o
odkázaní poškodenej strany Okresného úradu Prešov s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces,
hoci táto vyčíslila iba spoločenskú hodnotu drevín na výške 3.915,20 eur.

Spoločenská hodnota drevín sa podľa § 95 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z. z. určuje s prihliadnutím na ich
vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií a vyjadruje biologickú, ekologickú a kultúrnu
hodnotu. Z uvedeného je teda zrejmé, že spoločenská hodnota drevín nie je totožná so spôsobením
majetkovej škody, ktorá v posudzovanom prípade bola spôsobená spoluvlastníkom pozemkov vo výške
100,08 eur. Okrem toho odvolací súd poukazuje na právnu úpravu v správnom konaní, v rámci ktorého

okresný úrad ako orgán ochrany prírody v zmysle § 64 ods. 1 písm. d) zák. č. 543/2002 Z. z. má
oprávnenie rozhodnúť o majetkovej reparácii podľa § 48 ods. 1 tohto zákona do výšky spoločenskej
hodnoty dreviny určenej podľa § 95 ods. 3 písm. d). Vyčíslenie spoločenskej hodnoty a jej náhradupreto nemožno stotožňovať s adhéznym konaním (Stanovisko NS SR Tpj 39-60/2017 publikované pod
č. 71/2017).

So zreteľom na uvedené preto odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného zrušil v napadnutom
rozsudku iba výrok o náhrade škody, ktorý nemal svoj zákonný podklad.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhovel odvolaniu obžalovaného iba čiastočne z
procesných dôvodov spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.