Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/469/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614210585
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1614210585.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobkyne: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. V. XXXX/X, C., zast.

advokátom JUDr. Bohumírom Bláhom, AK so sídlom Hurbanovo nám. č. 5, Bratislava proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. AK JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku a o určenie neplatnosti časti právneho úkonu

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu Victoria, rozhodcovský súd v Žiline so
sídlom E. P. XX, X. sp. zn. RK-PC-1554/13 zo dňa 29.04.2014.

Súd u r č u j e, že zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa
09.11.2011 v časti čl. 6 je n e p l a t n á.

Súd u r č u j e, že rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 09.11.2011 je
n e p l a t n á.

Žalobkyni súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške

rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 23.09.2014 sa žalobkyňa domáhala zrušenia Rozhodcovského rozsudku
Rozhodcovského súdu E., rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom E. P. XX, X. zo dňa 29.04.2014
sp. zn. RK-PC-1554/13. Žalobkyňa žiadala tiež určiť, že zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená
medzi žalobcom a žalovaným dňa 09.11.2011 v časti čl. 6 je neplatná. Žalobkyňa tiež žiadala určiť,
že rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 09.11.2011 je neplatná.
Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila so spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Mliekarenská 10, Bratislava zmluvu o revolvingovom úvere č. zmluvy XXXXXXXXXX, na základe ktorej

sa žalovaný zaviazal poskytnúť jej nebankový úver vo výške 1.500 Eur. Podľa splátkového kalendára sa
žalobkyňa zaviazala úver splatiť v 42 mesačných splátkach. Mesačné splátka úveru vrátane úrokov bola
stanovená na 80,37 Eur. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť za celú dobu čerpania úveru
bola 3.375,54 Eur. Splatnosť poslednej splátky bola stanovená na 22.05.2015. Zmluva ustanovovala
ročnú úrokovú sadzbu úveru vo výške 70,01 %, ročnú úrokovú sadzbu revolvingu vo výške 76,21 %,
ročnú úrokovú sadzbu úrokov z omeškania vo výške 9,25 %, odplatu za poskytnuté služby vo výške
215,75 Eur.

2. Na základe zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, ako aj rozhodcovskej zmluvy č.
XXXXXXXXXX inicioval žalovaný voči žalobkyni rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého bola
povinnosť zaplatiť istinu vo výške 2.652,21 Eur, zmluvnú pokutu a poplatky za rozhodcovské konanie.Žalobkyňa odôvodnila podanie svojej žaloby ustanovením § 40 ods. 1 písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní.

3. Žalobkyňa ďalej poukázala na platnú právnu úpravu a to ustanovenie § 2 písm. b) zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľským úveroch, ustanovenia § 52 - 54 Obč. zák., § 39 Obč. zák..

4. Žalobkyňa žalobu odôvodňovala tým, že zmluvu, ktorú uzavrela so žalovaným treba považovať za
zmluvu spotrebiteľskú a teda aplikovať na jej obsah zákon o spotrebiteľských úveroch. Bola toho názoru,

že z obsahu jednotlivých článkov zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy vyplýva rozpor so zákonom.

5. V prípade rozhodcovskej zmluvy žalobkyňa uviedla, že táto nebola individuálne vyjednaná alebo
bola súčasťou tlačiva, ktoré žalovaný dáva paušálne podpisovať každému záujemcovi o úver. Bod 3
predmetnej zmluvy navyše umožňoval, aby žalobkyňa ako spotrebiteľka, v prípade, že by konanie voči
nej zahájil žalovaný ako veriteľ sa podrobila výlučne konaniu pred rozhodcom, za predpokladu, že takúto

alternatívu riešenia sporu určí žalovaný ako veriteľ. Žalobkyňa toto považovala za neprijateľnú zmluvnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák., keďže výber konania prislúchal výlučne žalovanému a
žalobca ako spotrebiteľ to nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť.

6.Žalobkyňažalobuďalejodôvodňovalatým,žedojednanávýškaročnejúrokovejsadzbyúveruvovýške

70,01 % je v rozpore s právnymi predpismi, keďže v štvrtom štvrťroku 2011 bola priemerná úroková
sadzba za spotrebiteľské a ostatné úvery poskytnuté domácnostiam od 1 roka do 5 rokov vo výške 10,97
%. Dojednaná úroková miera je o 59,04 % vyššia ako priemerná úroková miera podľa štatistík NBS.

7. Žalobkyňa tiež s ohľadom na výšku úrokovej sadzby považovala za neprimerane vysoko stanovenú

aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“). RPMN predstavuje celkové náklady spojené
s pôžičkou. Koncept RPMN je pritom základným konceptom ochrany spotrebiteľa, keďže musí byť
vyjadrenáavypočítanázákonnýmspôsobomaspotrebiteľatýmtonemožnozavádzať.RPMNstanovená
vo výške 67,55 % je neprimerane vysoká, keď výrazne presahuje priemernú ročnú percentuálnu mieru
nákladov (45,11 %).

8. Žalobkyňa tiež v dôvodoch žaloby uviedla, že niektoré údaje o schválenom revolvingovom úvere (čl. 6
zmluvy) ako napríklad úverový limit, ročná úroková sadzba úrokov a omeškania vo výške 9,25 % nie sú
v súlade a nie sú totožné s návrhom žiadosti. Vychádzajúc preto z podmienok uvedených v ust. § 4 ods.
1 - 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojitosti s § 44 ods. 1,2 Obč. zák., je potrebné považovať

tieto ustanovenia z dojednanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere za neplatné. Žalobkyňa sa domáhala
zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní a tiež s poukazom na § 80 písm. c) OSP, keďže žalobkyňa má na určení neplatnosti zmluvných
ustanovení naliehavý právny záujem, pretože bez požadovaného určenia by bola zásadným spôsobom
dotknutá na spotrebiteľských právach, ktoré boli porušené.

9. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Uviedol, že podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní je lehota na podanie žiadosti o určenie rozhodcovského rozsudku 30 dní odo
dňa doručenia tohto rozhodcovského rozsudku účastníkovi konanie, ktorý podáva žalobu. Žalobkyni bol
rozhodcovský rozsudok doručený dňa 22.05.2014, žaloba na súd bola doručená dňa 29.09.2014, teda

po uplynutí 30 dňovej zákonnej lehoty.

10. Aj napriek uvedenej skutočnosti žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodcovskú
zmluvu treba považovať za individuálne uzavretý právny úkon, čo vyplýva nie len z formálnej alebo
aj materiálnej stránky. Zmluvné strany uzatvorili rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon a na

osobitnejlistine.Materiálnasamostatnosťvyplývazobsahurozhodcovskejzmluvy,zokolnostíjejvzniku,
trvania a možného jednostranného ukončenia. Rozhodcovská zmluva nemusela vôbec vzniknúť alebo
trvať a to bez akéhokoľvek vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva
mohla zaniknúť jednostranným úkonom žalobcu bez toho, aby túto skutočnosť a jej dôsledky mohol
žalovaný vôbec ovplyvniť. Z rozhodcovskej zmluvy nie len výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je

podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere ale výslovne aj právo na jednostranné
odstúpenie od nej v lehote 14 dní od jej uzavretia aj bez udania dôvodu. Pri odstúpení od rozhodcovskej
zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie
samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Povinná teda mohla nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskejzmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu
na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva so
žalobkyňou má preto charakter individuálneho ustanovenia. Žalovaný citoval ustanovenie § 53 ods. 4

písm. r) Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že dojednaná rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ak umožňuje riešenie sporov aj v občianskom konaní. Poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8CoE/4/2014, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 1CoE/328/2013
a Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13Co/111/2014. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že
moment neprijateľnosti nenastáva okamžite (vznikom zmluvnej podmienky, ale až podaním žaloby teda

v stave väčšej „bdelosti“). Ak však neprijateľnosť podmienky predstavuje podľa zákona jej absolútnu
neplatnosť (§ 53 ods. 5 OZ), potom nie je po právnej stránke možné, aby neprijateľnosť nastávala
dodatočne, v závislosti od toho, či dlžník svoje právo využije. Absolútna neplatnosť je daná ex tunc,
čiže aj neprijateľnosť môže nastať len s uvedeným okamihom a preto podanie žaloby a vyššia bdelosť
spotrebiteľa nemôže mať vplyv na prijateľnosť alebo neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Taktiež miesto
rozhodcovského konania nemá vplyv na prijateľnosť/neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Čo sa týka

zmluvnej odplaty, ktorú žalobkyňa namietala žalovaný uviedol, že zákonodarca v čase uzavretia zmluvy
reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú
sadzbu úveru. Logicky to vyplýva aj z tej skutočnosti, kedy pri dvoch rôznych poskytovateľoch úverov
- bankových a nebankových subjektoch - síce môže byť úroková sadzba (jej výška) výrazne odlišná,
avšak napríklad pri bankových poskytovateľoch celková odplata je tvorená aj správou úverového účtu,

rôznymi poplatkami za vyhotovenia výpisov a pod. Zákonodarca preto výslovne stanovil, že sa bude
právne regulovať celková odplata za poskytnutie finančných prostriedkov - uvedené teda nenachádza
oporu v oblasti komparácie s úrokovými sadzbami bankových subjektov. V zákone bolo teda výslovne
určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera
zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Porovnávanie s údajmi

bánk je samo o sebe nesprávne - banka si svoj „zisk“ účtovala v danom období aj za vedenie úverového
účtu, spracovanie platieb a pod., čiže úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale bol
tam celý rad ďalších položiek, ktoré musel dlžník zo spotrebiteľského vzťahu platiť. Odplata, ktorá je
regulovaná v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, vyjadruje celkovú nákladovosť
úveru pre spotrebiteľa (teda okrem úroku aj prípadne ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s úverom má

zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné a teda predpokladom pre získanie úveru). Pri porovnaní
výšky odplaty s hodnotu priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že táto nebola
podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide
o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej odplaty určovanej
Ministerstvom financií SR. Tá bola pre zmluvy vo výške 45,11 %. Dohodnutá odplata (70,01 %) v zmluve

priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala.
11. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním v jeho
neprítomnosti. Preto súd podľa § 180 C.s.p. konal v neprítomnosti žalovaného.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rozhodcovským rozsudkom RK-PC-1554/13-EK zo

dňa 29.04.2014, zmluvou o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami, rozhodcovskou zmluvou,
oznámením veriteľa o schválení úver a zistil tento skutkový a právny stav.

13. Na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou ako
dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom dňa 09.11.2011 poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 1.500

Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať žalovanému v splátkach v počte 42 mesiacov, pri výške
mesačnej splátky 80,37 Eur, keď dátum prvej splátky úveru a konečnej splatnosti úveru sa nachádza
iba v samotnom Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa
09.11.2011. Tieto údaje v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, ktorú podpísala žalobkyňa dňa
04.11.2011 úplne absentujú. Celková čiastka úveru ktorú mala žalobkyňa titulom predmetného úveru

zaplatiť, predstavovala výšku 3.375,54 Eur pri RPMN za úver 67,55 % a priemernej RPMN za úver
vo výške 45,11 %. Z bodu 8. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru označeného ako dohoda o
poskytnutí služby, odsek 8.1 vyplýva, že predmetom dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa
poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v
možnostiodkladumaximálnetrochakýchkoľveksplátokúveru,resp.revolvinguposkytnutéhonazáklade

žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a)
za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur, a
b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08Eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Z bodu 8.6. vyplýva, že veriteľovi vyhlasuje, že
uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere.
14. Zo zmluvného dojednania zmluvy o revolvingovom úvere (ktoré sú súčasťou rozhodcovského spisu)

čl. 1. odsek 1.1. vyplýva, že tieto zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti
PROFICREDIT Slovakia, s.r.o. vymedzujú vzťahy medzi spoločnosťou PROFICREDIT Slovakia, s.r.o.
ako veriteľom na strane jednej a dlžníkom na strane druhej, ktoré vznikli v súvislosti s uzavretím
tejto zmluvy o revolvingovom úvere. Z odseku 2.1. vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere sa
uzaviera na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru

podpísaná dlžníkom je návrhom na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, a teda dlžník vyplní do
formulára žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere ním požadovanú
výšku úveru a súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver,
výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol v čl. 5 Žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere. Z čl. 5. odsek 5.1. predmetných
zmluvných dojednaní vyplýva, že za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi úroky vo

výške uvedenej v čl. 6. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere
oznámeného dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2. ods. 2.2. Zmluvy o revolvingovom úvere. Z čl. 14. ods.
14.1.predmetnýchzmluvnýchdojednanízmluvyorevolvingovomúverevyplýva,ževprípadeomeškania
dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo
výške 0,065 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % ročne). Ak sa z dôvodu omeškania

dlžníka s úhradou splátky úveru o viac ako 3 mesiace stali podľa č.l. 13. ods. 13.1. písm. a) Zmluvy
okamžite splatnými všetky záväzky podľa zmluvy, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške
0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % ročne). Z odseku 14.2 vyplýva, že okrem
zmluvnej pokuty podľa čl. 14. odsek 14.1. zmluvných dojednaní je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi úrok
z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z odseku 14.3. dojednaní vyplýva, že

zmluvná pokuta podľa čl. 14. odsek 14.1. dojednaní spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť
priemernú hodnotu RPMN nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom
omeškania o viac ako 10 %-tuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
15. Súd mal súčasne preukázané, že v rozhodcovskom konaní začatom na základe žaloby spoločnosti

PROFICREDIT Slovakia, s.r.o. (t.j. v tomto spore žalovaného) vedenom Stálym rozhodcovským súdom
Victoria, Rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom E. P. XXX/XX, X., sp.zn. RK-PC-1554/13-EK bol dňa
29.04.2014 vydaný rozsudok, ktorý uložil žalobkyni (v rozhodcovskom konaní žalovanej) povinnosť
zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku sumu vo výške 2.552,21 Eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo

výške 2,525 % ročne zo súm jednotlivých omeškaných splátok, a to až do dňa, kedy by zmluvná pokuta
spolu s úrokom z omeškania dosiahla celkovo sumu 1.500 Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni
dosiahnutia tejto sumy bola žalobkyňa (v rozhodcovskom konaní žalovaná) povinná zaplatiť žalovanému
(v rozhodcovskom konaní žalobcovi) iba úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.652,21
Eur až do zaplatenia, a súčasne jej bola uložená povinnosť zaplatiť za rozhodcovské konanie vo výške

49,79 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 392,61 Eur.
16. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. s spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej
len ,,Zákon o rozhodcovskom konaní“), Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v

rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

17. Podľa § 45 ods. 1. Zákona o rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia
rozhodcovského rozsudku, ak

a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,

e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s

návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov

na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Podľa § 45 ods. 3. Zákona o rozhodcovskom konaní, súd v konaní o žalobe o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského
rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od

nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

19. Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania

požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na

účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

21. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

22. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods.
1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

23. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa uvádza,
že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

27. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane

práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

28. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

29. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.30. Podľa § 3 ods. 3 a ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. (s odkazom na § 52
až 54 Občianskeho zákonníka). Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom

ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a
aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je

spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

31. Podľa § 3 ods. 1. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platného a účinného v čase
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

32. Podľa § 4 ods. 1. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platného a účinného v čase
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.
33. V danej právnej veci je nesporné a preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 09.11.2011

uzatvorená zmluva o úvere a v ten istý deň bola medzi nimi uzatvorená aj rozhodcovská zmluva.
Ďalej je zrejmé, že žalobkyňa v tomto vzťahu vystupuje ako fyzická osoba spotrebiteľ a žalovaný
vystupujevrámcisvojejpodnikateľskejčinnostiakododávateľ.Úverovázmluvauzavretámedzistranami
sporu je spotrebiteľskou zmluvou, ide o štandardnú formulárovú zmluvu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie

predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára

zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou.
34. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 09.11.2011 boli bez akýchkoľvek pochybností
všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred
pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov
a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, že úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené je žalobkyňa má v
zmluvnom vzťahu so žalovaným postavenie spotrebiteľa. Podľa uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy zo
dňa 09.11.2011, bod 5, sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred rozhodcovským súdom
alebo pred všeobecným súdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce povahu rozväzovacej
podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej doložke, avšak toto dojednanie neplatilo, ak pred podaním

žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal
dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému
konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby
bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať
a rozhodovať na súde.

35. Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z
minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V
konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná
sankcia pod písm. k) bola upravená až novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou zákonom č.

568/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2008, kým hlavná transpozícia bola vykonaná zákonom č.
150/2004 Z. z. účinným od 01.04.2004).
36. Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4
písm. r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vychádzajúc z tohto ustanovenia,
zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni prejednaniu a rozhodnutiu veci

rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť
skôrvyužildodávateľ.Zpohľaduspotrebiteľajetotižrovnocenné,čiriešeniejehosporovprostredníctvom
rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním
podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného

od 01.01.2008 len demonštratívne vymenováva niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter
neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v
povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Občianskyzákonníkstakýmitoneprijateľnými
podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.
37. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej

neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo
zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca
spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť
neplatná,vrozhodcovskomkonaníuplatnenýnárokrozhodcovskýmsúdomvôbecnemalbyťprejednaný
a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi

zmluvnými stranami bola uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. Bez takejto platnej zmluvy majúcej
buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve rozhodcovskému súdu chýba
základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.
38. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci bola otázka, či Rozhodcovská zmluva k úveru
č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.11.2011, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc,

je platná. V zmluve sa účastníci vzťahu dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky
medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom
úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov, podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:

Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava
a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o., so sídlom
Zvolenskácesta37.Výberrozhodcovskéhosúdu,ktorýjeoprávnenývecprejednaťarozhodnúť,spočíva
na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.
39. Podľa dojednanej Rozhodcovskej zmluvy, spory mohli byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber

jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na navrhovateľovi. Ak jedna z alternatív riešenia sporov
spočíva na navrhovateľovi, spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym
súdom, ale ak by podľa tejto Rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ je nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž
rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná

zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve
proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus
spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.

40. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnej autonómie, musí byť aj prejavom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej
zmluvy ani z iných listinných dôkazov žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred
rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za
uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp "ignorantia iuris

non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne.
Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba
vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do
úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu
totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu,

ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná
informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal,
že žalobkyni poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní.41. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka svojim obsahom najbližšie problémovej
Rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany

a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula
neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil alebo
odsunul. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy,
ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom
bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú

rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou
rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo
štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva,
tak využíva - pre neho transparentný štátny súd. Súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý
sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie
využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je na úvahu, či spotrebiteľa

by napadla myšlienka namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Tu je nutné objektívne posúdenie
rozhodcovskej zmluvy a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho
aktivita.

42. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a

je povinnosťou nielen súdu, ale rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky,
a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Neuniklo pozornosti súdu,
že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto
iba formalisticky skonštatuje ako danú. Aj toto konanie je právom nerešpektovania práv spotrebiteľov
a absencia nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v

spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi.
Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v
Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú
pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k
záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie

štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú
obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal
byťbdelý,súdneprijímaaodsudzujehoakokonaniehraničiacesozlýmúmyslomvzmluvnýchvzťahoch.
Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za
takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.

43. Evidentne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly a
je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť. Na strane žalovaného je dôkazné
bremeno preukázať, že spotrebiteľ - v danom prípade žalobkyňa, si individuálne vyjednali rozhodcovské
konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce záver o

individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie žalobkyňa má dokázať, že nedošlo k individuálnemu
vyjednaniu, ale žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno túto situáciu preukázať. Ak by si žalobkyňa
individuálne vyjednala rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednala aj
podmienky arbitráže. Žalovaný si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky
nesplnil. Ak spotrebiteľ mal vyjednať na základe rozhodcovskej zmluvy súkromný proces, mal by

nepochybne tieto pravidlá poznať. V spise však nie sú o tom žiadne dôkazy.

44. Individuálne dojednanie je také, kde spotrebiteľ má reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť, hoci
ho pripravil dodávateľ. V tomto prípade však súd nemá preukázané, že neprijatím, odmietnutím
rozhodcovskejzmluvybynedošlokzhoršeniupostaveniažalobkýň.Súdsaneuspokojilsoskutočnosťou,

že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom papieri, že v zmluve bolo uvedené, že
žalobkyňa má právo do 14 dní odstúpiť od zmluvy resp. vôbec ju nemusí podpísať. Zo súdnej praxe
v obdobných sporoch považuje súd za pravdepodobné, že neuzatvorením rozhodcovskej zmluvy by
žalobkyniúverposkytnutýnebol.Súdmápreukázané,žežalobkyňapodpísalarozhodcovskúzmluvuako
prvé a až následne rozhodcovskú zmluvu spolu s úverovou zmluvou podpísal žalovaný. Žalovaný mal

tak už preukázané, či žalobkyňa zmluvu podpísala alebo nie. Nebolo teda preukázané, či by žalobkyňa v
prípade, nepodpísania rozhodcovskej zmluvy získala žiadaný úver. Vyhlásenie veriteľa v rozhodcovskej
zmluveotom,žeuzavretierozhodcovskejzmluvyniejejpodmienkouspotrebiteľskéhoúverunepovažuje
súd za preukázané, považuje ho iba za nepreukázané tvrdenie. Predmetná rozhodcovská zmluva podľanázoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a to tým, že v prípade podania žalobného návrhu dodávateľom núti spotrebiteľa podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom, ktorý vopred vybral dodávateľ a zbavuje ho

možnosti riešiť spor pred štátnym súdom. V rozhodcovskej zmluve je síce uvedené, že svoje právo môžu
strany uplatniť aj pred všeobecným súdom, čo však už po podaní návrhu na rozhodcovský súd nie je
možné. Z praxe je zrejmé, že návrhy na začatie konania podávajú výlučne dodávatelia, čím je spotrebiteľ
zbavený možnosti obrátiť sa na všeobecný súd.

45. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže
(predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru,
sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok
versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera (porovnaj
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn .16Co/2/ 2014).

46. Pokiaľ sa jedná o žalovaným uvádzanú skutočnosť, že žalobkyňa aj po podpise rozhodcovskej
zmluvy mala možnosť ju ukončiť a to formou odstúpenia, súd poukazuje, že ustanovenie § 48
Občianskehozákonníkaumožňujeúčastníkovikonaniaodstúpiťodzmluvy,akjetovzákoneustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje. Základnou

podmienkou odstúpenia od zmluvy je platnosť uzavretej zmluvy. V spotrebiteľských sporoch je súd
povinný ex offo skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ dospeje k záveru, že rozhodcovská
zmluva je v rozpore so zákonom a spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka), vyvoláva v zmysle odseku 5 citovaného ustanovenia neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy a to neplatnosť absolútnu. Preto nie je možné odstúpiť od neplatného právneho

úkonu, ktorý nikdy nenastal.

47. Súd pre úplnosť poukazuje, že predložená úverová zmluva neobsahuje ani náležitosti podľa § 9
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd považuje za preukázané, že žalobkyňa
dňa 04.11.2011 a žalovaný dňa 09.11.2011 vyplnili časť zmluvy - body 1. až 5. Časť zmluvy (bod 6.)

označený ako Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR bol vyplnený dodatočne, čo je zrejmé
už z textu v zátvorke, kde je uvedené nevypĺňajte a rovnako je táto skutočnosť zrejmá z rozdielneho
typu písma použitého v bode 6. Žalovaný tak vyplnil túto časť sám bez aktívnej spoluúčasti žalobkyne,
žalobkyňa sa s textom tejto časti zmluvy oboznámila až po jej doručení. Vzhľadom ku skutočnosti,
že všetky podstatné náležitosti zmluvy sú obsiahnuté práve v bode 6. (rozdielne ako v bode 5. ) súd

považuje za nevyhnutné, aby sa pri ich dohodovaní žalobkyňa aktívne zúčastnila, keďže zmluva je
dvojstranný právny úkon. V tomto konkrétnom prípade tak podľa názoru súdu nebolo. Podľa obsahu súd
považuje uzatvorenú zmluvu len za žiadosť o poskytnutie úveru. Túto žiadosť žalobkyňa potvrdila svojim
podpisom dňa 04.11.2011. Skutočnou zmluvou o úvere je až zmluva s vyplnenou časťou 6., tú však
žalobkyňa nepodpísala. Podľa názoru súdu tak uzatvorená zmluva nemá písomnú formu, hoci v zmysle

ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ju mať musí. Navyše súd má preukázané, že žalobkyni
bol poskytnutý typický spotrebiteľský úver a zmluva je o úvere revolvingovom, ktorý čerpaný nebol, čo
môže na spotrebiteľa pôsobiť nejasne, zavádzajúco a mätúco. Podľa názoru súdu tak v zmluve nie je
uvedený druh spotrebiteľského úveru, chýba tak náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 129/2010
Z.z. V uzatvorenej úverovej zmluve chýbajú podľa názoru súdu aj ďalšie podstatné náležitosti podľa

ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., najmä neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.). V zmluve je uvedený len počet splátok 36, z čoho
by síce bolo možné vypočítať konečnú splatnosť úveru, ale zákon vyžaduje uviesť konkrétny termín
(dátum) konečnej splatnosti úveru. V zmluve je síce uvedený počet a výška splátok, ale absentuje údaj
o výške istiny a úroku v jednotlivých splátkach. (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.). Zmluva s

prílohami obsahuje tri druhy RPMN s rozdielnymi hodnotami. Konkrétne ide o RPMN úveru, kde v bode
5. zmluvy (uvedená ako predpokladaná) je uvedená hodnota %, v bode 5. a 6. priemerná RPMN je
všade uvedená v hodnote 45,11 %, predpokladaná RPMN po revolvingu je v bode 5. v hodnote 70,01 %
a v bode 6. v hodnote 45,11 %. Tieto údaje sú podľa názoru súdu nejasné a nezrozumiteľné pre bežného
občana a sú tak v rozpore so zákonnou povinnosťou uviesť RPMN v predmetnej úverovej zmluve vo

forme, ktorá musí byť uvedená nepochybným a zrozumiteľným spôsobom. Z uvedených dôvodov súd
túto zmluvu považuje za zmluvu, kde RPMN uvedená nie je (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.).
Súd okrem toho považuje dohodnutú úrokovú sadzbu vo výške 70,01 % za sadzbu, ktorá je v rozpore
s dobrými mravmi. Súd vychádzal z priemernej úrokovej sadzby poskytovanej obchodnými bankami azistil, že priemerná sadzba za obdobie štvrtého štvrťroka 2011 z úverov splatných od 1 do 5 rokov bola
10,97 %. Viac ako päťnásobok tejto hodnoty, t.z. 70 %, považuje súd za rozpor s dobrými mravmi. Túto
časť zmluvy preto súd považuje za neplatnú. Podľa názoru súdu tak zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu

spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z.).
48. Z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. a neobsahuje najmä náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a),f), i), j), k) cit.
zákona,pretozozreteľomnaustanovenie§11ods.1písm.a)cit.zákonač.129/2010Z.z.,súdpovažuje
poskytnutý spotrebiteľský úver aj za bezúročný a bez poplatkov.

49. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd predloženú rozhodcovskú zmluvu považuje za absolútne
neplatnú a preto zrušil rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) Zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní. V zmysle § 47 ods. 1 tohto zákona môže žalovaný podať na súd návrh na
pokračovanie v konaní po právoplatnosti tohto rozhodnutia

50. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. V prejednávanej veci bola plne úspešná
žalobkyňa a vzniklo jej právo na náhradu trov konania. Preto jej súd priznal náhradu trov konanie v
rozsahu 100 %, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).