Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. september 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/69/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619010014
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5619010014.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Vladimíra
Kuráka a JUDr. Moniky Liptákovej, na verejnom zasadnutí konanom 3. septembra 2019 prejednal
odvolaniepodanéobžalovanýmE.A.,nar.X.X.XXXX,protirozsudkuOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš,
č.k. 2T/4/2019-124 z 29.5.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného E. A. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 2T/4/2019-124 z 29.5.2019 bol obžalovaný E. A.
uznaný za vinného, že:

dňa 6.9.2018 asi o 16.55 hod. na parkovisku pred obchodným domom StopShop v Liptovskom
Mikuláši, od osoby vystupujúcej pod menom B. prevzal skladačku s obsahom 0,23 g sušenej

rastliny rodu Cannabis (konopa) s obsahom účinnej látky THC najmenej 10 mg, čo zodpovedá jednej
obvykle jednorázovej dávke drogy, pričom rastlina rodu Cannabis (konopa) je podľa zákona č. 139/1998
Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradená do I. skupiny omamných
látok, ktorú mal pri sebe až do 19.30 hod. dňa 6.9.2018, kedy bol príslušníkmi Okresného riaditeľstva PZ,
OdborkriminálnejpolícieLiptovskýMikuláš,kontrolovanýnaodstavnejplochepredubytovňou na
Ulici A. Z. č. XXXX/XXA v E. F., pričom v čase o 21.05 hod. toho istého dňa uvedenú látku dobrovoľne

vydal v zmysle § 89 ods. 1 Trestného poriadku vyšetrovateľovi PZ,

čím spáchal prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. Za to bol odsúdený podľa § 171 ods. 1,
§ 38 ods. 2 (§ 36 písm. l/, § 37 písm. m/) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, na
výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d), § 74 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému ústavné
protitoxikomanické liečenie.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 29.5.2019 (č.l. 118-123 spisu) vyplýva, že po vyhlásení
rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku prokurátor uviedol, že sa vzdáva práva
podať odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku a obžalovaný sa nevyjadril k možnosti podať odvolanie.

Dňa 11.6.2019 okresnému súdu bolo doručené elektronicky odvolanie obžalovaného E. A. bez
zaručeného elektronického podpisu, ktoré bolo potvrdené písomným podaním do podateľne okresného
súdu 12.6.2019. Z podania vyplýva, že ide o odvolanie obžalovaného E. A. proti výroku o treste.

Dňa 24.7.2019 okresnému súdu bolo doručené elektronickou poštou bez zaručeného elektronického

podpisu odôvodnenie obžalovaného E. A., ktoré bolo potvrdené písomným podaním doručenýmv rovnaký deň do podateľne okresného súdu, pričom obhajca obžalovaného uviedol v odvolaní
nasledovné odvolacie argumenty:

„Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, spisová značka 2T/4/2019 zo dňa 29.05.2019 mi bol
uložený podľa ust. § 141 ods. 1, ust. § 38 ods. 2 (§ 36 písm. l/, ust. § 37 písm. m/) Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, spisová značka 3T/65/2018, zo dňa 26.06.2018 (ďalej
len „skorší Rozsudok“) som bol uznaný za vinného za spáchanie trestného činu podľa ust. § 156 ods.

3 Trestného zákona, za ktorý mi Okresný súd Liptovský Mikuláš uložil trest odňatia slobody s výmerov
3 roky nepodmienečne. Predmetný trest som začal vykonávať odo dňa 13.05.2019 v ústave na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Mám zato, že trest, ktorý mi bol uložený skorším Rozsudkom, a ktorý som začal vykonávať vo výkone
trestu odňatia slobody je dostatočný na moju nápravu a ochranu spoločnosti. Samotným uložením
trojročného nepodmienečného trestu odňatia slobody je zabezpečená dostatočná represia za všetky

spáchané trestné činy, a to s poukazom na skutočnosť, že doposiaľ som nevykonával
trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody, a teda môj prvý výkon trestu odňatia
slobody v trvaní tri roky bude pre mňa dostatočným trestom za všetky moje spáchané trestné činy, za
ktoré som bol doposiaľ uznaný za vinného.
Na základe vyššie opísaného mám zato, že je dostatočne odôvodnené použite ustanovenia § 44

Trestného zákona a to upustenie od ďalšieho trestu, ktorý je popri treste, za ktorý som
bol odsúdený skorším Rozsudkom, minimálny. Ďalej mám zato, že sú splnené všetky formálne znaky
uvedené v ustanovení § 42 Trestného zákona, ako aj skutočnosť, že uložený trest skorším Rozsudkom
je vzhľadom k vyššie opísanému, dostatočným trestom nie len pre moju nápravu ale aj ako represia
za všetky moje trestné činy. V tejto súvislosti chcem poukázať na skutočnosť, že trest uložený skorším

Rozsudok som začal vykonávať 13.05.2019, a teda v čase vynesenia rozsudku v tejto trestnej veci
(29.05.2019) som vykonal len jeden mesiac z uloženého trojročného trestu odňatia slobody. Je teda
zrejmé, že skoro celý trojročný trest ešte musím vykonať v Ústave na výkon trestu odňatia slobody.
Rovnako si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že moje odvolanie smeruje len proti výroku o uložení
trestu odňatia slobody a nie proti uloženému ústavnému protitoxikologickému liečeniu, ktoré budem

riadne vykonávať, čo je znakom toho, že chcem docieliť svoju nápravu.
Vzhľadom na vyššie opísané odvolaciemu súdu navrhujem, aby v zmysle ust. § 321 ods.
1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý výrok o treste, Rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, spisová značka 2T/4/2019 zo dňa 29.05.2019 a v zmysle ust. § 322 ods.
3 Trestného poriadku nahradil výrok novým znením „v zmysle ust. § 44 Trestného zákona upúšťam

od ďalšieho trestu obžalovaného“ nakoľko je možné urobiť nové rozhodnutie na podklade dostatočne
odôvodneného skutkového stavu.“

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k odvolaniu obžalovaného a jeho
odôvodneniu.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného
zamietnuť podľa § 319 Tr. por. Obhajca obžalovaného poukázal na to, že uložený trest
považujú za neúčelný a navrhuje, aby krajský súd procesným postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e)
Tr. por. zrušil odvolaním napadnutý výrok o treste rozsudku súdu prvého stupňa a sám rozhodol tak, že

podľa § 44 Tr. zák. upustí od uloženia ďalšieho trestu obžalovanému. Obžalovaný uviedol, že sa pripája
k tomu, čo povedal jeho obhajca.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie

bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., obsah odvolania spĺňa
náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa §
316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Nachyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaný E. A. podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len proti výroku o treste, ale
odvolací súd vykonal všeobecný prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine, ako i
prieskum konania, ktoré predchádzalo odvolaním napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa,
pretože z pohľadu zákona a spravodlivosti žiadny trest nemôže obstáť pri nezákonnom rozhodnutí o
vine páchateľa.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa
postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv
na objasnenie skutkového stavu veci. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na priebeh hlavného

pojednávania v konaní pred prvostupňovým súdom, na ktorom obžalovaný E. A. v zmysle § 257 ods.
1 písm. b) Tr. por. urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný zároveň
odpovedal kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. Súd prvého stupňa
uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného E. A. prijal.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu
a výmere trestu. Na tomto mieste krajský súd poznamenáva, že argumenty obžalovaného uvedené v
písomných dôvodoch odvolania neboli spôsobilé zvrátiť druh a výmeru trestu, ktorý bol obžalovanému
uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje s právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsudku v súvislosti s výrokom o treste, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.
Súd prvého stupňa rozviedol svoje skutkové a právne úvahy vo vzťahu k výroku o treste, ktoré si odvolací
súd osvojil v plnom rozsahu a v podrobnostiach na ne aj vo svojom rozhodnutí poukazuje.

V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného
rozhodnutia súdu prvého stupňa nadriadenému súdu v podstate nezostáva nič iné, len v podrobnostiach
poukázať na správne dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

(II.US 78/05, III.US 264/08, IV.US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho
súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60).
Predpokladom tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie
podriadeného súdu možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z

15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č.
49684/99, § 31, § 33).

Z dôvodov odvolania obžalovaného je nesporné, že obžalovaný primárne namieta neprimeranosť trestu,
ktorý bol uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje

dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie

noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali
v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv
a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatnýchčlenov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej
prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným
členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto

spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno
potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne
doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi

páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,

za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odvolateľom treba dodať, že záver o
primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným
prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj
so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z toho

vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie
spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom
vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest,
ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal
nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest

nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti
trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na
jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Okresný súd správne aplikoval pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu ustanovenie § 34 ods. 4 Tr.

zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd prvého stupňa správne aplikoval všetky hmotnoprávne ustanovenia rozhodujúce pre uloženie druhu

a výmery trestu, vrátane správneho zistenia poľahčujúcej okolnosti (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a priťažujúcej
okolnosti (§ 37 písm. m/ Tr. zák.) a správnej aplikácie ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák.

Krajský súd uzatvára, že okresným súdom uložený trest odňatia slobody považuje odvolací súd za
zákonný a spravodlivý a stavu veci a zákonu zodpovedá aj zaradenie obžalovaného na výkon trestu

odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Tento
zákonný stav neboli odvolacie argumenty obžalovaného spôsobilé zvrátiť v rámci odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným,
a nezistil žiadne pochybenia. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej

povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., keď vzhľadom na procesný postup
obžalovanéhovpriebehukonaniapredsúdomprvéhostupňainýdôvoddovolanianeprichádzadoúvahy.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie obžalovaného E. A. podľa

§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.