Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. január 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/132/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720202079
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8720202079.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Eduarda Valenčina, vo veci starostlivosti súdu o mal. E. K.,
G.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., dieťa
rodičov: matka Q. Š., O.M. K., G.. XX.XX.XXXX, K. Q. XX, O. - M., a otec M. K., G.. XX.XX.XXXX, K.
P. X, XXX XX O., zast.: Mgr. Lucia Lorenčíková, advokátka, so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad,
v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu
manželstva rodičov, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 14P/92/2012-164 zo
dňa 03.06.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II., V.

II. Zrušuje rozsudok vo výroku III., IV., VI. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do
rozvodu k maloletej E., ktorým navrhla zveriť maloletú do svojej starostlivosti a zaviazať otca prispievať

na jej výživu sumou 500,- eur mesačne počnúc dňom 01.11.2017.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. Z v e r u j e mal. E. K., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II . Z a v ä z u j e otca prispievať na výživu mal. E. sumou 300,- eur mesačne od 1.3.2020 do 18.12.2020.
III. Z a p o č í t a v a otcovi sumu 2.020,- eur ako splatenú časť výživného za obdobie od 1.3.2020
do 18.12.2020.
IV. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.3.2020 do 18.12.2020 činí zo strany otca 854,19 eur, ktorý
zaväzuje otca zaplatiť do rúk matky v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1,2, 3, 4, 5 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o rodine“).4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia spolu nežili od marca 2020, preto od tejto
doby súd rozhodol o úprave práv a povinností a keďže neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti

matky o dieťa, napokon už aj pri rozvodovom konaní bola mal. E. zverená do starostlivosti matky, súd z
dôvodu, aby mohol určiť výživné do rozvodu manželstva aj za spätné obdobie, zveril mal. E. do osobnej
starostlivosti matky. Súd konštatoval, že obaja rodičia iné vyživovacie povinnosti v tom čase nemali,
príjem otca činil v priemere 2.200,- eur mesačne brutto, príjem matky 500,- eur netto. Ani v rozhodnom
období od 1.3.2020 do 18.12.2020 neboli pri príjmových pomeroch žiadne rozdiely, rozdiely neboli ani v

možnostiach a schopnostiach oboch rodičov, a preto súd určil výživné vo výške 300,- eur mesačne a to
od doby, kedy preukázateľne spolu rodičia nežili. Súd mal preukázané, že otec riadne platil výživné od
mesiaca október 2020 až do súčasnosti, a preto mu súd započítal za október 2020 sumu 200,- eur, za
november 2020 sumu 300,- eur a za december 2020 sumu 300,- eur. Ďalej preukázateľne zaplatil sumu
1.070,- eur na účet mal. E., čo doložil výpismi z účtov /viď č.l 83-87/, a započítal mu sumu 150,- eur
ako finančný dar, ktorý poskytol mal. dcére, čo potvrdila aj matka. Celkovo súd započítal sumu 2.020,-

eur ako splatenú časť výživného za rozhodné obdobie. Po takomto započítaní výživného vznikol na
výživnom nedoplatok, ktorý predstavuje sumu 854,19 eur, ktorý pozostáva z povinnosti uhradiť 300,- eur
mesačne za obdobie od 1.3.2020 do 30.11.2020, t.j. 9x 300,- eur, spolu 2.700,- eur a alikvotnú časť za
mesiac december 2020 v sume 174,19 eur. Spolu v sume 2.874,19 eur (rozdiel medzi povinnou úhradou
výživného v sume 2.874,19 eur a skutočnou úhradou v sume 2.020,- eur je suma 854,19 eur). Uvedenú

sumu otca zaviazal uhradiť v súdom stanovenej lehote, keďže súčasná právna úprava /CMP/ nepozná
povolenie splátok. Rodičia mal. E. preukázateľne žili spolu do 1.3.2020, spoločne hospodárili, spoločne
zakupovali napr. aj osobný automobil v roku 2019, potreby dieťaťa boli podľa samotného vyjadrenia
matky riadne zabezpečované, a preto návrh matky, ktorá žiadala výživné od 1.10.2019 súd považoval za
nedôvodný, preto v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. To, že už od 1.10.2019 ju otec slovne z bytu

vyhadzoval, nemôže byť podkladom pre stanovenie výživného, keďže matka s dieťaťom zo spoločnej
domácnosti odišla až 1.3.2020.

5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“).

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu

6. Proti rozsudku podala odvolanie matka, a to proti výrokom o započítaní sumy 2.020 eur ako splatenej
časti výživného za obdobie od 01.03.2020 do 18.12.2020, proti výroku o výške dlžného výživného od

01.03.2020do18.12.2020vsume854,19eura,aprotizamietavémuvýrokunávrhumatkyvprevyšujúcej
časti, ktorým žiadala priznať výživné od 01.11.2017. Uviedla, že aj napriek tomu, že boli manželia,
nemala prístup od manželovho účtu, všetky benefity poberal manžel. Ako dôvod osobitného zreteľa, pre
ktorý jej mal súd priznať výživné spätne 3 roky od podania návrhu, uviedla agresívnu povahu manžela.
Výživného sa nedomáhala skôr z dôvodu, že dieťa bolo malé, matka bola na materskej dovolenke.

Namietala, že otec dieťaťa pracoval celý život v Š., domov chodil dvakrát do roka a v súčasnosti je tri
roky v G.. Celý čas poberal benefity a prídavky. Spätne žiada priznať prídavky poberajúce v G. na dieťa
vo výške 200,- eur, prípade 220,- eur mesačne. Ďalej namietala, že príjem otca predstavuje okolo 2.500,-
eur. Žiadala priznať výživné 300,- eur mesačne, čo však vo vzťahu k skutočnosti, že poberá prídavky na
dieťa predstavuje iba 100,- eur z jeho platu. Výživné vo výške 300,- eur mesačne platí otec od rozvodu

manželstva, t.j. 14.10.2021, dovtedy neprispieval na maloleté dieťa. Navrhuje dôkladné zistenie ako
otec prispieval na výživu maloletej prostredníctvom výpisov z účtu otca aj matky. Rovnako navrhuje, aby
otec predložil rozhodnutie, na základe ktorého poberal prídavky na dieťa a benefity z G.. Žiada, aby
jej odvolací súd priznal aspoň 3.600,- eur za rok spätne, za ktorý otec nič neplatil. Uvedené peniaze
predstavujú prídavky na dieťa, ktoré mu nepatrili, ktoré mal odovzdať k rukám matky alebo poslať na

účet dcére. Navrhuje, aby jej súd priznal spätne výživné za tri roky.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že výdavky, ktoré má matka v súvislosti
so starostlivosťou o maloletú, majú stúpajúci charakter, či už sa to týka nákladov na ošatenie,
obuv, záujmových aktivít dieťaťa, ale aj nákladov na stravu a zabezpečenie primeraných podmienok

bývania a súvisiacich činností zabezpečujúcich výchovu, starostlivosť o dieťa a chod domácnosti.
Všetky spomenuté fakty zabezpečuje matka maloletého dieťaťa zo svojho príjmu a z výživného, ktoré
zasiela otec maloletého dieťaťa. Pri posudzovaní výšky výživného je nutné zohľadniť aj výkon osobnejstarostlivosti o maloleté dieťa, ktorým sa kompenzuje výživné vo finančnom vyjadrení. Navrhuje, aby
odvolací súd rozhodol v prospech maloletého dieťaťa.

8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, a
vzhľadom na vykonané dokazovanie aj vychádzajúci z dostatočne vykonaného dokazovania. Uviedol,
že prispieval samostatne na účet matky dieťaťa aj na účet dieťaťa v období, kedy už bolo spôsobilé
vnímať hodnotu peňazí, t.j. v roku 2019 a 2020. Uvedené položky podrobne špecifikoval a zdokladoval
výpismizúčtuotcavkonanípredsúdomprvejinštancie.Mázato,ženávrhmatkynapriznanievýživného

spätne za obdobie 3 rokov je nedôvodný. Do marca 2020, kedy žili rodičia v spoločnej domácnosti,
otec zabezpečoval všetky potreby rodiny tak, ako to deklaroval. Nie je preto možné konštatovať, že
prídavky na dcéru spotreboval pre seba. Po tom, čo sa matka aj s maloletým dieťaťom odsťahovala k
svojmu terajšiemu manželovi prispieval na výživu dcéry i naďalej, rovnako naďalej udržiaval spoločné
hodnoty manželov. Matka neuviedla žiadne relevantné dôvody, ani dôvody hodné osobitného zreteľa,
preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -

účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahu (§ 65
CMP), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania
(§ 68 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),
keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej
stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a vo vzťahu
k výrokom o určení výživného od 1.3.2020 do 18.12.2020 (výrok II.) a zamietnutí návrhu matky v

prevyšujúcej časti (výrok V.) dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav,
posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne, zákonne a predovšetkým v súlade
s najlepším záujmom maloletého dieťaťa vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so
všetkými podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi v tejto časti sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých

výrokoch o určení dlžného výživného (výrok III. a IV.) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky
na ich potvrdenie ani na zmenu, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP v tejto časti zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Predmetom prieskumu v odvolacom konaní vzhľadom na odvolacie námietky matky vyjadrujúce

nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie sa stáva rozhodnou otázka
posúdenia výroku o započítaní sumy 2.020 eur ako splatenej časti výživného za obdobie od 01.03.2020
do 18.12.2020 (výrok III.), rozsahu dlžného výživného od 01.03.2020 do 18.12.2020 v sume 854,19
eura (výrok IV.), a zamietavému výroku návrhu matky v prevyšujúcej časti, ktorým žiadala výživné od
01.11.2017 (výrok II. a V.).

11. K námietke matky priznať výživné spätne odvolací súd poukazuje na ust. § 77 ods. 1 veta tretia
Zákona o rodine z ktorého vyplýva, že len pokiaľ existujú relevantné dôvody, ktoré je možné považovať
za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré návrh na výživné nebolo možné podať skôr, len v
takomto prípade súd môže prihliadnuť aj na neskôr podaný návrh na určenie výživného, v ktorom sa

žiada výživné spätne. Takýmto relevantných dôvodom je napríklad zdravotný stav oprávnenej osoby,
ktorý jej zabránil včas uplatniť si nárok, ako napríklad hospitalizácia oprávnenej osoby, bezvládnosť,
imobilnosť, prípade iné závažné prekážky, ktoré by bránili v možnosti podať návrh na súd. Priamo v
normatívnom texte zákona je zapracovaná podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa
pre možnosť spätného priznania výživného na maloleté dieťa. Zákonodarca túto podmienku zaviedol

v snahe zamedzenia špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Takáto
sprísňujúca úprava od oprávnenej osoby vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky,
t. j. aby návrh na určenie výživného bol podaný bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných
podmienok. Len pokiaľ z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, kde účastníci žiadajúo určenie výživného s určitým časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie
tohto inštitútu, môže súd výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitého zreteľa sa posudzujú
podľa konkrétnych okolnosti prípadu, pričom výnimočným dôvodom nie je napríklad neznalosť možnosti

uplatňovať si výživné, či zavádzanie povinnej osoby prísľubom o plnenie výživného, či v inom konaní, v
ktorom sa rieši otázka vyživovacej povinnosti, napríklad v konaní o rozvod manželstva oprávnená osoba
predpokladá, že vo veci bude rozhodnuté rýchle a podobne.

12. Hodnotiac skutkové zistenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k podmienkam § 77 ods. 1 veta tretia

Zákona o rodine, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie tieto zákonné podmienky vo
vzťahu k okolnostiam danej prejednávanej veci posúdil správne.

13. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že rodičia mal. E. preukázateľne žili spolu do 1.3.2020,
spoločne hospodárili, potreby dieťaťa boli podľa vyjadrenia matky zabezpečované, a preto návrh matky,
ktorá žiadala výživné od 1.10.2019 súd považoval za nedôvodný. Za dôvod hodný osobitného zreteľa

nemožno považovať tvrdenú skutočnosť matkou, že nemala prístup k účtu manžela, ktorý má agresívnu
povahu. Za dôvod hodný osobitého zreteľa pre nemožnosť podať návrh na súd v zmysle podmienok §
77 ods. 1 veta tretia Zákona o rodine odvolací súd nepovažoval ani uvádzané tvrdenia matky v odvolaní,
že výživného sa nedomáhala skôr z dôvodu, že dieťa bolo malé, matka bola na materskej dovolenke,
keďže uvedené jej nebránilo podať takýto návrh v uvedenom období. Uvádzané skutočnosti neboli

teda takého charakteru, ktoré by jej bránili možnosti podať takýto návrh, prihliadajúc ďalej aj na to, že
takýto návrh mohla podať aj prostredníctvom kolízneho opatrovníka a aj zo súdnej praxe je zrejmé,
že oprávnený rodič domáhajúci sa výživného, takýto návrh na určenie výživného, súbežne s návrhom
na rozvod manželstva, alebo pred podaním návrhu na rozvod bežne podáva. Z hľadiska súdnej praxe
nejdená sa o nič výnimočné, tak v zmysle chápania významu rozhodovania o výživnom v rozvodovom

konaní a rozhodovania súdu o výživnom do času rozvodového konania na základe podaného návrhu,
ako aj z hľadiska prístupu a náročnosti takýto návrh podať na súd (napríklad osobne, prostredníctvom
kolízneho opatrovníka, advokátskej kancelárie a pod.).

14. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil okolnosti pojednávanej veci

vo vzťahu k posúdeniu naplnenia podmienok uvedených v § 77 ods. 1 veta tretia Zákona o rodine tak, že
zaviazal otca prispievať na výživu mal. E. sumou 300,- eur mesačne od 1.3.2020 do 18.12.2020 (výrok
II.) a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol (výrok V.), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil.

15. Matka namietala nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie o
započítaní sumy 2.020 Eur ako splatenej časti výživného za obdobie od 01.03.2020 do 18.12.2020
(výrok III.), a rozsah dlžného výživného od 01.03.2020 do 18.12.2020 v sume 854,19 eura (výrok IV.)

16. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie.

Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

17. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

18. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, súd sa vo vzťahu k rozsahu dlžného výživného obmedzil
na konštatovanie, že otec riadne platil výživné od mesiaca október 2020 až do súčasnosti, a preto musúd započítal za október 2020 sumu 200,- eur, za november 2020 sumu 300,- eur a za december 2020
sumu 300,- eur. Ďalej preukázateľne zaplatil sumu 1.070,- eur na účet mal. E., čo doložil výpismi z účtov /
viď č.l 83- 87/, a započítal mu sumu 150,- eur ako finančný dar, ktorý poskytol mal. dcére, čo potvrdila

aj matka. Celkovo súd započítal sumu 2.020,- eur ako splatenú časť výživného za rozhodné obdobie.
Po takomto započítaní výživného vznikol na výživnom nedoplatok, ktorý predstavuje sumu 854,19 eur,
ktorý pozostáva z povinnosti uhradiť 300,- eur mesačne za obdobie od 1.3.2020 do 30.11.2020 , t.j.
9x 300,- eur, spolu 2.700,- eur a alikvotnú časť za mesiac december 2020 v sume 174,19 eur. Spolu
v sume 2.874,19 eur (rozdiel medzi povinnou úhradou výživného v sume 2.874,19 eur a skutočnou

úhradou v sume 2.020,- eur, je suma 854,19 eur). Uvedeným konštatovaním je odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie čo do určenia dlžného výživného zo strany otca vyčerpané. Vlastné posúdenie veci
súdom prvej inštancie však absentuje.

21. Poukazujúc na znenie vyššie uvedených zákonných ustanovení, odvolací súd uvádza, že
preskúmavané rozhodnutie vo výrokoch o započítaní sumy 2.020 eur ako splatenej časti výživného

za obdobie od 01.03.2020 do 18.12.2020 (výrok III.), a o rozsahu dlžného výživného od 01.03.2020
do 18.12.2020 v sume 854,19 eura (výrok IV.), trpí vadou nepreskúmateľnosti, ktorá znemožňuje
odvolaciemu súdu vecne argumentovať jeho vecnú správnosť, resp. nesprávnosť. Svoje konštatovanie
zdôvodňuje odvolací súd nasledovne.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že súd zisťovaniu a posúdeniu zákonných kritérií pre určenie výšky dlžného
výživného nevenoval dôslednú pozornosť. Ako už bolo uvedené, konania vo veciach starostlivosti súdu
o maloleté deti sú riadené vyšetrovacou zásadou a je povinnosťou súdu vyhľadať a vykonať dôkazy na
preukázanie objektívneho stavu pre určenie výšky dlžného výživného bez ohľadu na návrh oprávneného
rodiča v súlade so zásadou ochrany záujmu maloletých detí. Zdá sa, že súd na túto svoju povinnosť

v prejednávanej veci rezignoval. Uvedené zakladá nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia v týchto jeho
napadnutých častiach.

23. Neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje odvolací súd za nesprávny procesný postup,
ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v
odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V prejednávanom prípade
sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého účastníci konania nie sú
oprávnení podať riadny opravný prostriedok.

24. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie
všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy a s čl. 6 ods.
1 dohovoru (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2006 sp. zn. I.ÚS
265/05).

25. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2007 sp. zn. IV.ÚS

14/07).

26. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi konania odníma možnosť v odvolacom
konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

27. Z dôvodov neúplného zistenia skutočného stavu veci a nepreskúmateľnosti rozhodnutia, odvolací
súd zrušil rozsudok vo výroku o započítaní sumy 2020 Eur ako splatenej časti výživného za obdobie
od 01.03.2020 do 18.12.2020 (výrok III.), a vo výroku o dlžnom výživnom od 01.03.2020 do 18.12.2020
v sume 854,19 eura (výrok IV.), vrátane závislého výroku VI. o náhrade trov konania, postupom

vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a v rozsahu zrušenia vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1, 2 CSP).28. Je potrebné konštatovať, že výroky o započítaní sumy 2020 Eur ako splatenej časti výživného za
obdobie od 01.03.2020 do 18.12.2020 (výrok III.), a o rozsahu dlžného výživného od 01.03.2020 do
18.12.2020 v sume 854,19 eura (výrok IV.), sú nepreskúmateľné, a to predovšetkým z toho dôvodu,

že súd nezistil spoľahlivo skutočný stav, pretože vôbec nevykonal dokazovanie ku skutočnej výške
dlžného výživného, ktorá by mala byť nielen odrazom matematického výpočtu rozdielu medzi doposiaľ
zaplateným výživným a určeným výživným, ale táto výška dlžného výživného by mala odzrkadľovať
aj výživné skutočne platené zo strany otca. V tejto súvislosti súd len konštatoval, že otec riadne platil
výživné od mesiaca október 2020 až do súčasnosti, a preto mu súd započítal za október 2020 sumu

200,- eur , za november 2020 sumu 300,- eur a za december 2020 sumu 300,- eur. Ďalej preukázateľne
zaplatil sumu 1.070,- eur na účet mal. E., čo doložil výpismi z účtov /viď č.l 83- 87/, a započítal mu sumu
150,- eur ako finančný dar, ktorý poskytol mal. dcére, čo potvrdila aj matka. Celkovo súd započítal sumu
2.020,- eur ako splatenú časť výživného za rozhodné obdobie. Po takomto započítaní výživného vznikol
na výživnom nedoplatok, ktorý predstavuje sumu 854,19 eur, ktorý pozostáva z povinnosti uhradiť 300,-
eur mesačne za obdobie od 1.3.2020 do 30.11.2020, t.j. 9x 300,- eur, spolu 2700,- eur a alikvotnú časť za

mesiac december 2020 v sume 174,19 eur. Spolu v sume 2.874,19 eur (rozdiel medzi povinnou úhradou
výživného v sume 2.874,19 eur a skutočnou úhradou v sume 2.020,- eur, je suma 854,19 eur). Ako
sa však vysporiadal s matkou tvrdenou skutočnosťou, že poberal prídavky na dieťa vyplácané v G. vo
výške cca 200 eur mesačne, ktoré dieťaťu neuhrádzal, z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, súd teda
nevenoval otázke dlžného výživného dostatočnú pozornosť z pohľadu skutočne zaplateného výživného

a to aj s poukazom na uvedenú skutočnosť.

29. Konajúci súd bude povinný opätovne sa zaoberať, v akom rozsahu si plnil otec vyživovaciu
povinnosť voči maloletej od 1.3.2020 do 18.12.2020, peňažnou formou, resp. naturálnou, čo konajúci
súd považoval za dôvodné započítať, resp. nezapočítať do plnenia si vyživovacej povinnosti, zistiť v akej

výške a na základe akého rozhodnutia otec poberal benefity a prídavky v G.M. na dieťa, či ich uhradil
maloletému dieťaťu a následne vypočítať dlžné výživné za uvedené obdobie. Po vrátení veci bude
teda povinnosťou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v naznačenom smere a riadiac sa právnym
názorom odvolacieho súdu vyššie uvedeným vo vzťahu k rozhodnutiu o dlžnom výživnom, opäť v tejto
časti rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s ust. § 220 CSP. Ďalšou povinnosťou

súdu prvej inštancie bude povinnosť náležite sa vysporiadať so všetkými odvolacími dôvodmi matky,
ako aj so skutočnosťami, ktoré vyšli najavo v rámci odvolacieho konania.

30. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne o trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).