Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/129/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620201863
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5620201863.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci
žalobcu: Ing. O. S., PhD., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. C., C. XXX/XX, zastúpeného Vojčík & Partners,
s.r.o., so sídlom Košice, Rázusova 13, IČO: 36 866 563, proti žalovaným: 1/ Občianske združenie
Liptovskí aktivisti, so sídlom Liptovský Mikuláš, Roľnícka 442/7, IČO: 50 915 771, 2/ O. J., nar. XX.

XX. XXXX, bytom B. C., O. XXX/X a 3/ Ing. C. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. C., D. XXX/X, všetci
zastúpení JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom B. C., X. C. XXX/XX, o ochranu osobnosti a
náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.
k. 10C/25/2020-335 zo dňa 18. 08. 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/, 3/ voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
voči žalovanému 1/ uloženia povinnosti ospravedlniť sa mu uverejnením ospravedlnenia na úvodnej
stránke jeho profilu na sociálnej sieti Facebook a ponechať uvedené ospravedlnenie zverejnené
najmenej30dníasúčasnevočikaždémuzožalovaných1/až3/žiadaluložiťpovinnosťzaplatiťdôvodom
náhrady nemajetkovej ujmy sumu vo výške 5 000,- eur. Vec súd právne posúdil s poukazom na ust. §

11 a § 13 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že súd nemal preukázané, že by zverejnením
grafiky na facebookovom profile žalovaného 1/ došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
žalobcu, ktorý bol objektívne spôsobilý vyvolať ujmu na jeho osobnostných právach. Žalobca v konaní
nepreukázal, že v grafike došlo ku zverejneniu nepravdivých informácií, týkajúcich sa jeho osoby, ani
k uvedeniu informácií, ktoré by boli podané tak, že skresľujú pravdu a pôsobia difamačne. V uvedenej
grafikebolopodfotografiouosobyoznačenejakoB.K.uvedené„štedrýmecenáš“,pričompodľaslovníka
cudzích slov sa tým rozumie bohatý podporovateľ vedy a umenia. Z grafiky nie je možné vyvodiť tvrdenie

žalobcu, že by mal byť financovaný lokálnym „bosom“ peniazmi pochádzajúcimi z protiprávnej činnosti.
Pokiaľ žalobca spolu s ďalšími dvoma osobami bol označený v grafike ako „súkromná facebooková
úderka“, podľa slovníka slovenského jazyka sa slovom úderka rozumie pracovná skupina usilujúca sa
o dobré výkony. Uvedený pojem nie je hanlivý, urážajúci, zosmiešňujúci, nemá difamačný charakter.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že je súkromnou fyzickou osobou, nie je verejne činný, ani verejný funkcionár,
nie je aktívny v politickom živote, vzhľadom na jeho aktívne zapájanie sa do diskusií na internetových

fórach k témam komunálnych volieb mohol dôvodne očakávať, že na jeho príspevky budú ostatní
diskutujúci reagovať. Súd tak nepovažoval zverejnenie grafiky za neoprávnený zásah do osobnostných
práv žalobcu. Z grafiky nebolo možné vyvodiť ani žiadne skutočnosti, ktoré by mohli znížiť dôstojnosť,vážnosťačesťžalobcu,resp.ohroziťjehopostavenieauplatnenievspoločnosti.Pokiaľžalobcatvrdil,že
z diskusných príspevkov diskutujúcich na diskusných fórach nadobudol pocit, že ho vnímajú ako člena
skupiny protiprávne postupujúcich osôb, ovplyvňujúcich orgány verejnej moci, ako člena skupiny, ktorá

obrala ľudí o veľké peniaze, ktorá je zodpovedná za výrub stromov, ktorý nebol potrestaný, uvedené
skutkovétvrdenievšaknepreukázal.Žalobcanetvrdil,ženeoprávnenýzásahdojehoosobnostnýchpráv
spočíva v samotnom spájaní jeho osoby s osobou Ing. K., ale tvrdil, že konanie žalovaných smeruje k
vytvoreniu nepravdivého obrazu o osobe Ing. K., a tým v konečnom dôsledku aj o ňom. Pokiaľ žalobca
hodnotil svoj vzťah s osobou Ing. K. ako priateľský, pričom z výpovede žalovaného 2/ vyplynulo, že

sám Ing. K. označoval žalobcu ako svojho „adoptívneho syna“, bolo by spájanie žalobcu s uvedenou
osobouvýsledkomobjektívnejreality,niežalovanýmivykonštruovanéhonepravdivéhozáveru.Otrovách
konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a vzhľadom na úspech
strán v konaní priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu žalovaným.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie

žalobca. Poukazoval na ust. § 355 a nasl. CSP, pričom odvolacie dôvody vymedzil tak, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/ CSP). Žalobca už v žalobe poukázal na skutočnosť, že žalovaný 2/ si
objednal od Mgr. C. grafiku - vizuálnu antikampaň, do ktorej je žalobca vkladaný do postavenia súčasti
akejsi chobotnice, či organizovanej skupiny, ktorá má vyvolať dojem páchania protiprávnej a amorálnej
činnosti. Je zrejmé, že žalovaní 2/ a 3/ boli pôvodcom grafiky. Zároveň priznali, že grafika bola použitá
v rámci politickej antikampane. Ako sa grafika dostala na sociálnu sieť facebook verejne, žalovaní túto

grafiku prebrali do svojho príspevku a zverejnili ju. Je tak nepochybné, kto zadával vyhotovenie grafiky,
s akým obsahom a čo bolo jej účelom. Súd uvedené skutkové tvrdenia nevzal do úvahy, opomenul
účel a kontext grafiky, ako aj jej rezonovanie a intenzitu vo verejnom priestore. Žalobca poukázal na
skutočnosť, že žalovaní obdobným spôsobom zasiahli do cti a ľudskej dôstojnosti viacerých fyzických
osôb, pričom v prípade s Mgr. I. s obdobným skutkovým základom, ktorý bol prejednaný na Okresnom

súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 11C/19/2020 navrhli súdu schváliť súdny zmier, čím de facto
potvrdili svoje protiprávne konanie a nepravdivosť svojich príspevkov. Uznesenie, ktorým súd súdny
zmier schválil, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Obdobne to bolo aj vo veci p. J., kde bol
tiež schválený súdny zmier. Žalobca navrhol vykonať výsluchy ďalších svedkov, čo však súd zamietol.
Títo svedkovia mali preukazovať rozhodujúce skutočnosti v otázkach spôsobu konania žalovaných

na sociálnej sieti facebook. Tým, že súd navrhnuté dôkazy nevykonal, spôsobil vadu konania. Čo
sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci, žalobca uviedol, že k zásahu do práva na česť a
ľudskú dôstojnosť fyzickej osoby nedochádza len priamymi výrokmi o tejto osobe, ale aj nepriamo, a
to spájaním fyzickej osoby s osobou, o ktorej sa vytvára negatívny obraz ako tomu bolo aj v prípade
žalobcu. Žalovaní systematicky a pravidelne vytvárali negatívny obraz o Ing. K. a následne do tohto

obrazu vložili žalobcu. Pokiaľ súd uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, že v grafike došlo ku
zverejneniu nepravdivých informácií týkajúcich sa jeho osoby, ani k uvedeniu informácií, ktoré by boli
podané tak, že skresľujú pravdu a pôsobia difamačne, je potrebné poukázať na negatívnu dôkaznú
teóriu. Na základe tejto od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu
určitej skutočnosti. Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné, a preto sa v

takýchto prípadoch presúva dôkazné bremeno na protistranu. V konaní tak mali žalovaní preukazovať,
že žalobca sa neorganizoval v nejakej „facebookovej úderke“ alebo, že Ing. K. nie je jeho „štedrým
mecenášom“. Pri hodnotení grafiky odignoroval súd aj kontext obsahu a poukazoval pritom na jednotlivé
časti grafiky oddelene od ostatných, čo malo za následok len formálne hodnotenie obsahu a významu.
Čisto formálne vykladal aj význam slov „štedrý mecenáš“, resp. „úderka“. Žalovaní pritom sami uviedli,

že grafika bola antikampaňou, preto závery súdu sú neudržateľné. Vzhľadom na to, že konajúci súd sa
vyjadril, že nemá zriadený účet na facebooku, žalobca má za to, že v takomto prípade súd nedokázal
objektívne správne posúdiť všetky podstatné okolnosti pre tento prípad, zásah do osobnosti a jeho
dosah. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ a 3/, pokiaľ súd uviedol, že nemá túto
preukázanú, a preto voči nim žalobu zamietol, žalobca uvádza, že to boli práve žalovaní 2/, 3/, ktorí

zneužili facebookový profil žalovaného 1/, a to aj z dôvodu antikampane, ktorú viedol žalovaný 3/ voči
svojim oponentom ako kandidát na verejnú funkciu primátora. Ďalej bolo nepochybne preukázané,
že grafiku zadali vyhotoviť žalovaní 2/ a 3/ za účelom vedenia antikampane. Zneužili následne profil
žalovaného 1/ na opätovné zverejnenie, ktoré malo v spoločnosti dosah a dokázalo diskreditovať.K nesprávnemu procesnému postupu súdu odvolateľ uviedol, že písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu a za porušenie práva na
spravodlivé súdne konanie treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia

súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie však pri zdôvodnení rozsudku nepostupoval v súlade s
týmito zásadami. Na záver odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho
posúdeniaveci,pretoženesprávneaplikovalainterpretovalpríslušnúprávnunormunakonkrétnyprípad.
Súd sa svojou činnosťou a rozhodovaním mal snažiť čo najviac vžiť do situácie politicky neaktívnej
fyzickej osoby, ktorá sa nedokáže efektívne brániť voči jej neoprávnenému bez akéhokoľvek právneho

základu difamačnému zverejneniu na sociálnej sieti, čím sa rozhodnutie vo veci samej môže priblížiť
ideálu spravodlivého rozhodnutia. Na základe týchto skutočností žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil a rozhodol tak, že žalobe vyhovie, prípadne aby vec zrušil a vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 a § 381 CSP a
postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, ako aj zo
spisového materiálu a zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie. Je nepochybné, že
predmetom konania bola žaloba o ochranu osobnosti v zmysle § 11, § 13 OZ s tým, že žalobca od
označených žalovaných požadoval ospravedlnenie, resp. nemajetkovú ujmu vyjadrenú v peniazoch.
V tomto prípade sa aj odvolací súd stotožnil so závermi a postupom súdu prvej inštancie, ktorý v

prvom rade preskúmaval, akým konaním žalovaných malo dôjsť k zásahu do cti, ľudskej dôstojnosti,
súkromia, resp. či požadované zadosťučinenie je potrebné, resp. či dôstojnosť fyzickej osoby alebo
jej vážnosť v spoločnosti bola tak závažná, že vzniklo jej aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Základnou hmotnoprávnou podmienkou je, aby zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať
nemajetkovúujmu,ktorámôžespočívaťvohrození,resp.porušeníosobnostifyzickejosobyvjejfyzickej,

či psychomorálnej integrite. Z toho vyplýva, že nie je možné poskytnúť ochranu voči takému správaniu,
ktoré nie je objektívne spôsobilé porušiť, resp. ohroziť osobnosť občana. Dôkazné bremeno, pokiaľ
ide o vznik imateriálnej ujmy, znáša postihnutá fyzická osoba. V tomto prípade, tak ako to posudzoval
aj súd prvej inštancie, bolo dokazovanie zamerané na to, či zverejnením grafiky dňa 29. 10. 2018 na
facebookovom profile žalovaného 1/ došlo do zásahu osobnostných práv žalobcu. V konaní bola v

podstate preukázaná len skutočnosť, že grafika bola zverejnená na facebookovom profile žalovaného
1/. Následne súd správne skúmal, či toto zverejnenie bolo spôsobilé vyvolať zásah do osobnostných
práv žalobcu, a to najmä takým spôsobom, že by sa to odrazilo na jeho osobnom alebo verejnom
živote. Ani samotný žalobca neuviedol konkrétne, v čom mala spočívať ujma, ktorá mala nastať po
zverejnení grafiky vo vzťahu k jeho osobe. Aj v žalobe len konštatoval, že by to mohlo byť spôsobilé ujmu

vyvolať. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že nebola preukázaná
skutočnosť, aby zverejnenie grafiky bolo objektívne spôsobilé vyvolať ujmu na osobnostných právach
žalobcu. Z grafiky nebolo možné vyvodiť žiadne skutočnosti, ktoré by mohli znížiť dôstojnosť, vážnosť
a česť žalobcu, resp. ohroziť jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Čo sa týka žalovaných 2/ a 3/,
v tomto prípade súd tiež správne poukázal na neexistenciu pasívnej vecnej legitimácie. Na to, aby sa

niektostalstranousporunetreba,abybolúčastníkomhmotnoprávnehovzťahu,oktorývkonaníide,stačí
ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu žaloba podaná (stáva sa
žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho
vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného
práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom

povinností, ktoré sú predmetom konania, sa užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia
vecnej legitimácie nie je rozhodujúce či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba
len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom
objektívne je alebo nie je. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca
tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, žalovaný nie je takýmto nositeľom povinnosti, o ktorú v

konaní ide. Aj v tomto prípade sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že vo vzťahu
k žalovaným 2/ a 3/ neboli preukázané hmotnoprávne porušenia a povinnosti vo vzťahu k žalobcovi, čo
by malo za následok vznik zodpovednostného vzťahu. To, že žalovaní 2/ a 3/ boli prípadnými iniciátormivzniku grafiky, neznamená samo o sebe zásah do osobnostných práv žalobcu. Na tomto hodnotení by
nemohlo nič zmeniť ani prípadné vypočutie ďalších navrhovaných svedkov žalobcom.

6. Odvolací súd sa tak ani s jedným odvolacím dôvodom, na ktoré poukázal žalobca, nestotožnil. Naopak
má za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie
veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a
právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. §
387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom

uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky
vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP
zdôvodnil.

7. Pretože vo svojom odvolaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by neboli preskúmavané

súdom prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav
odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 CSP a žalovaným, ktorí boli úspešní v odvolacom konaní, priznal proti žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 CSP).

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).