Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/117/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1387899124
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1387899124.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov
senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobkýň v 1.rade: K. L. Z.
U. O. H. Á. , U. N.K. X.X.XXXX, F. R. R., O. Č.. XXX/X K., zastúpená JUDr. Helenou Čerešňovou,
advokátkou, Svätý Jur, Horné predmestie č. 216/16, v 2. rade: C. L. Z. U. O. H. Á. , U. N. X.XX.XXXX,
F. R. R., O. Č.. XXX/X K., zastúpená JUDr. Luciou Nováčkovou, advokátkou, Ivanka pri Dunaji, Pluhová

č. 8, proti žalovaným v I. rade: C.. H. L. Z. U. O. H. Á., U. N. X.X.XXXX, F. R. R., O. Č.. XXX/X, v II.
rade: G.. O. L. Z. U. K. , U. N.K. XX.X.XXXX, F. R. L. U. A., G. T. Č.. XXXX/XX, obaja zastúpení JUDr.
Alexandrou Machanovou, advokátkou, Senec, Lichnerova č. 22, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej v I. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa
3. novembra 2020, č.k. 11 C 182/1987-566, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 3. novembra 2020, č.k. 11 C 182/1987-566,

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 3.11.2020, č.k. 11 C 182/1987-566 (v poradí druhom), I.
podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom
území Bernolákovo, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom E., katastrálny
odbor,obecR.,katastrálneúzemieR.,akoparcelaregistra„C“evidovanánakatastrálnejmape,parcelné

č. XXXX/X o výmere 320 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; parcela registra
„C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/XX o výmere 884 m2, druh pozemku zastavaná
plochaanádvorie;parcelaregistra„C“evidovanánakatastrálnejmape,parcelnéč.XXXX/XX o
výmere 478 m2, druh pozemku záhrada, zrušil; II. parcelu registra „C“ evidovanú na katastrálnej mape,
parcelnéč.XXXX/Xovýmere204m2,druhpozemkuzastavanáplocha anádvoriešpecifikovanú
v geometrickom pláne č. X/XX, vypracovaného znalcom z odboru geodézie Ing. C. T. zo dňa 28.6.1988,

ktorý bol úradne overený Správou geodézie a kartografie v Bratislave, Stredisko geodézie Bratislava -
vidiek pod č. XX/XX, dňa 29.6.1988 a ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, prikázal do podielového
spoluvlastníctva žalobkyne v 1. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4 k celku a
žalobkyne v 2. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4 k celku; III. parcelu registra
„C“ evidovanú na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/XX o výmere 581 m2, druh pozemku záhrada,
špecifikovanú v geometrickom pláne č. 6/88, vypracovaného znalcom z odboru geodézie Ing.

C. T. zo dňa 28.6.1988, ktorý bol úradne overený Správou geodézie a kartografie v Bratislave, Stredisko
geodézie Bratislava - vidiek pod č. XX/XX, dňa 29.6.1988 a ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku,
prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v 1. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4
k celku a žalobkyne v 2. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4 k celku; IV.
parcelu registra „C“ evidovanú na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/XX o výmere 897 m2,
druh pozemku záhrada, špecifikovanú v geometrickom pláne č. X/XX vypracovaného znalcom z

odboru geodézie Ing. C. T. zo dňa 28.6.1988, ktorý bol úradne overený Správou geodézie a kartografie
v Bratislave, Stredisko geodézie Bratislava - vidiek pod č. XX/XX, dňa 29.6.1988, ktorý tvoríneoddeliteľnú súčasť rozsudku, prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovanej v I. rade o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku a žalovaného v II. rade o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/2 k celku; V. žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na finančné vyrovnanie titulom zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva; VI. žalovaným v I., II. rade uložil povinnosť spoločne a
nerozdielne uhradiť žalobkyniam v 1., 2. rade náhradu trov konania v plnej výške. Vychádzal zo žaloby
doručenej súdu dňa 4.11.1987, ktorou sa obe žalobkyne domáhali zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k špecifikovaným nehnuteľnostiam tak, že spoluvlastníkmi vytvorených parciel č. XXXX/
XX a č. XXXX/XX o celkovej výmere 784,9 m2 sa stanú oni, podľa geometrického plánu č. XXX-XXX-

XXX/XXažalovanívI.,II.radesastanúvlastníkmipozemkuparcelač.XXXX/XXač.XXXX/X.Žalobkyne
v 1., 2. rade žalobu odôvodnili tým, že na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava - vidiek č.k.
(správne sp.zn., poznámka odvolacieho súdu) T 32/82, bola E. L., narodená dňa XX.X.XXXX, odsúdená
pre trestný čin opustenia republiky s tým, že jej majetok prepadol v prospech štátu. Majetok pozostával
z vlastníctva 1/6 rodinného domu, ktorý v súčasnosti užíva žalovaná v I. rade, ktorý je označovaný ako
dom č. 9, ako aj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6 pozemkov v katastrálnom

území R., parcela č. XXX/XX, č. XXXX/lX a č. XXX/X. Vlastníkom ideálnej polovice týchto pozemkov bol
manžel žalobkyne (pravdepodobne v 1. rade, poznámka odvolacieho súdu), ktorý zomrel v roku 1981.
Podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 16 Co 187/87-143, v dedičskom konaní
prepadla v prospech štátu ešte 1/10 predmetných pozemkov. Žalobkyňa v 1. rade s manželom
postavili dom, ktorý užíva so žalobkyňou v 2. rade. V dedičskom konaní okrem tohto domu zdedili 1/10

pozemkov, čo spolu predstavuje 336,4 m2. Celý pozemok, skladajúci sa z troch uvedených parciel, má
celkovú výmeru 1.682 m2. Navrhla, aby spolu s pozemkami, ktoré zdedili, t.j. každá 1/10 a
časťami, ktoré odkúpila od štátu, sa vytvorí pozemok v celkovej výmere 784,9 m2 s tým, že
budú s dcérou podielovými vlastníkmi novovytvorených parciel č. XXXX/lX a č. XXXX/XX o
výmere 784,9 m2, vytvorených podľa geometrického plánu zo dňa 28.9.1987, č. XXX-XXX-XXX/XX.

2. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne v 1. rade, žalovanými v I.,
II. rade, svedkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe čoho zistil
nasledovný skutkový stav. V predmetnej veci bolo prvý krát rozhodnuté rozsudkom zo dňa 19.9.1988,
č.k. 11 C 182/1987-106, ktorým bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo

strán sporu; do spoluvlastníctva žalobkyne v 1. rade v podiele 3/4 a žalobkyne v 2. rade v podiele 1/4
bola prikázaná parcela č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere 204 m2 a parcela č. XXXX/XX, záhrada
o výmere 581 m2; do vlastníctva žalovaných bola prikázaná parcela č. XXXX/XX zastavaná plocha o
výmere 897 m2, každému v podiele 1/2, podľa geometrického plánu č. X/XX, vypracovaného Ing.
C. T.. Odvolací súd rozhodnutím zo dňa 12.12.1988, č.k. 14 Co 452/1988-125, napadnuté rozhodnutie

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa sa nezaoberal možnosťou zriadenia
vecného bremena a rozdelenie pozemkov bez riešenia otázky prístupovej cesty k domu žalovaných nie
je správne, žalovaní do domu prechádzajú cez pozemok žalobcov, iný prístup nemajú a súd vykonal
rozdelenie tak, že žalovaní nemajú zabezpečený prístup do rodinného domu. Žalobkyňa v 1. rade na
pojednávaní v roku 1988 uviedla, že v roku 1980 bol navezený štrk na hraničnú čiaru pozemku za

účelom vybudovania cesty, ktorá vybudovaná nebola a vedie len do úrovne hraničného múru domu.
Potvrdila, že na parcele č. XXXX/XX sa nachádza jazero, ktoré označila ako bačorinu. Na hodnotu
porastov bol robený v dedičskom konaní po nebohom manželovi znalecký posudok, mnohé stromy boli
medzičasom vyklčované. Kúpnou zmluvou odkúpila podiel od štátu a dala vypracovať nový geometrický
plán. Parcela č. XXXX/X má prístup z ulice, nachádza sa tam staré pletivo a obaja žalovaní majú

možnosť tam vybudovať samostatný vchod. Medzi stranami sporu nedošlo k dohode
o sporných otázkach a prechod cez bránu a vchod, ktorý je v bezprostrednej blízkosti jej rodinného
domu ju veľmi vyrušuje. Žalovaná v I. rade vo výpovedi žiadala, aby súd vyporiadal aj investície do
pozemkov, pretože súčasť tvoria i porasty vysadené na parcelách, súčasťou pozemkov je aj oplotenie
spolu s bránami a prístupová cesta. Ona používa ako vstupnú bránu práve vchod pre motorové vozidlo,

žiadala pri zrušení podielového spoluvlastníctva zriadenie práva prechodu práve tejto cesty, nakoľko
zriadenie novej cesty na novovytvorenej parcele by bolo značne nákladné, neekonomické a spôsobilo
by vyrúbanie veľkého množstva porastov vysadených na nehnuteľnosti. Svedkyňa H. V., suseda, tvrdila,
že pri hornom dome, v ktorom býva žalobkyňa, je vstupná brána a od tejto brány vedie cesta, avšak
nevedela, že až do úrovne nižšieho domu, ktorý užíva žalovaná. Potvrdila, že má vedomosť, že žalovaná

nepoužíva vchod z hlavnej brány, ale domov chodieva vchodom na hranici pozemkov, kde však nie
je vybudovaná brána a vedie tam štrkový chodník; vzťahy medzi stranami sporu sú veľmi zlé. Súd
prvej inštancie uznesením zo dňa 25.4.1988 nariadil znalecké dokazovanie, úlohou znalca bolo vykonať
obhliadku sporných nehnuteľností, vyjadriť sa či sú reálne deliteľné a vypracovať geometrický plán svyznačením možnosti reálnej deľby, s prihliadnutím na najúčelnejšie využitie nehnuteľností. Znalec Ing.
C. T. v znaleckom posudku zo dňa 28.8.1988 uviedol, že pozemky sú reálne deliteľné. Nakoľko celková
situácia neumožňuje uvažovať s viacerými alternatívami, vypracoval rozdelenie tak, že

nová hranica je vedená pozdĺž múru pôvodného domu, rovnobežne s hranicou parcely č. XXXX/XX..
Pri vyčíslení hodnoty sporných nehnuteľností odporúčal zohľadniť pri finančnom vyrovnaní investície na
vykonanie úprav po rozdelení pozemku, najmä vybudovanie brány a prístupovej cesty k pôvodnému
domu. Znalec Ing. K. E. vypracoval znalecký posudok č. 57/88, dňa 31.8.1998 (pravdepodobne 1988,
poznámka odvolacieho súdu), v ktorého závere uviedol, že reálna deľba nehnuteľností bez zriadenia

vecného bremena je uskutočniteľná len realizáciou vyvolených investícií, a preto v posudku
vypracoval návrhy riešení. Pri variante, ktorý spočíval v tom, že by došlo k reálnemu
deleniu, bez zriadenia vecného bremena, bude nutné vybudovať prístupovú cestu do garáže domu
č. 9, pričom toto riešenie by predstavovalo náklady, ktoré vyčíslil na sumu 21.714,- Kčs a zároveň
uviedol že je potrebné vyrúbať trvalé porasty, čo vyčíslil na sumu 1.268,- Kčs. Žalovaná (pravdepodobne
v I. rade, poznámka odvolacieho súdu) so znaleckým posudkom Ing. C. T. nesúhlasila, za riešenie

situácie považuje zriadenie vecného bremena. Podľa nej zo znaleckého posudku vyplýva, že musí
vybudovať cestu tak, že sa úplne zasype rybník, čo predstavuje nákladné stavebné úpravy, navrhované
geometrické rozdelenie porušuje stavebné predpisy a pre ňu znamená nákladné ekonomické investície
a ekologické zásahy. Znalec Ing. K. E. pred súdom uviedol, že cesta, ktorá pokračuje od domu žalobkyne
je len pre peších, nakoľko je z časti zasypaná štrkom, značne znehodnotená, zarastená burinou. Po

zrušení a vrátení veci súdu prvého stupňa bol vypočutý znalec Ing. C. T., ktorý tvrdil, že riešenie, ktoré
navrhol je jediným riešením. Žalovaná argumentovala plynovým vedením a jazierkom, cez ktoré nemôže
vybudovať prístupovú cestu, bolo však zistené, že jazierko je v podstate iba bačorina a plynové vedenie
nie je prekážkou. Žalovaná v I. rade na pojednávaní konanom dňa 18.1.1988 uviedla, že s návrhom
na vyporiadanie nesúhlasí, potvrdila, že žalobkyňa jej bráni prechádzať cez zriadený vchod, ktorý je na

parcele č. XXXX/X . a je nútená prechádzať cez urobenú dieru v plote. Žalobkyňa užíva dom bližšie
pri ulici a záhradu zriadenú za ním, ona užíva dom postavený vzadu, ide o pôvodný rodičovský dom
a záhradu nachádzajúcu sa pred ním. Medzi parcelami č. XXXX/XX a č. XXXX/XX je vybudovaná
príjazdová cesta od ulice až k jej domu i pre motorové vozidlá, záhradu pred rodinným domom užíva
spoločne s bratom. Žalovaný v II. rade na uvedenom pojednávaní konštatoval, že s návrhom nesúhlasí,

spolu so sestrou užíva záhradu nachádzajúcu sa pred rodinným domom cez víkendy a dovolenky. Medzi
parcelami č. XXXX/XX a č. XXXX/XX je vybudovaná príjazdová cesta od ulice až k rodičovskému domu,
iná príjazdová cesta nie je. Potvrdil, že žalobkyňa v minulosti bránu uzavrela, ani po zásahu príslušných
orgánov ju neotvorila, preto žalovaná musela prestrihnúť drôt, cez ktorý chodí do domu. Prvoinštančný
súd zistil, že Miestny národný výbor Bernolákovo dňa 16.3.1988 potvrdil, že na pozemku parcela č.

XXXX/XX, kde je vstupná brána pre dom č. X. a č. X, bol v minulosti vybudovaný vchod, ktorý je od
domu č. 6 vzdialený cca 1 meter a končí na úrovni zadnej časti domu. Pokračovanie od domu č. X k
domu č. X je iba po vyšliapanej pôde, bez prípadných zhutňovacích materiálov (štrk, betón, dlažba).
Zo stanoviska súdneho znalca zo dňa 7.3.1989 vyplýva, že na priestoroch, kde má byť komunikácia k
rodinnému domu, je vedená prípojka zemného plynu. Vedúci odboru územného plánovania Okresného

národného výboru Bratislava uviedol v stanovisku zo dňa 7.4.1989, že odporúča reálne rozdelenie
pozemkov podľa návrhu súdneho znalca Ing. C. T. s možnosťou vybudovania samostatných prístupov
k jestvujúcim rodinným domom, v prípade riešenia prístupu k rodnému domu na parcele č. XXXX/XX
odporučil čiastočnú alebo úplnú likvidáciu močiara na tejto parcele. Uznesením č.k. 11 C 182/1987-171,
zo dňa 2.10.1989, súd konanie prerušil do skončenia konania vedeného pod sp.zn. D 1023/85, ktoré

bolo potvrdené odvolacím súdom rozhodnutím zo dňa 28.2.1990; uznesením zo dňa 12.1.2014, č.k. 11 C
182/1987-390,bolorozhodnuté opokračovanívkonaní.Ďalšímuznesenímzodňa16.9.2014,č.k.
11 C 182/1987-418, bolo znova konanie prerušené do skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Bratislava III. pod sp.zn. 21 C 67/2014 (o určenie vlastníctva k predmetným pozemkom), rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2014; uznesením zo dňa 10.12.2019, sp.zn. 11

C 182/1987, bolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 141, § 142 ods. 1, ods.
3 Občianskeho zákonníka a dôvodil tým, že považoval za preukázané, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, parcela č. XXXX/X

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 320 m2, parcela č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 884 m2 a parcela č. XXXX/XX, záhrada o výmere 478 m2; žalobkyňa v 1. rade v podiele 11/30,
žalobkyňa v 2. rade v podiele 1/10, žalovaná v I. rade v podiele 8/30 a žalovaný v II. rade v podiele
8/30. Právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku parcela č. XXXX/X je evidovaný na liste vlastníctvač. XXXX. Vlastníkom domu súpisné č. XXX sú žalobkyňa v 1.rade v podiele 3/4 a žalobkyňa v 2. rade
v podiele 1/4.; právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku parcela č. XXXX/XX je evidovaný na liste
vlastníctva č. XXXX. Vlastníkom domu súpisné č. XXX sú žalovaná v I. rade v podiele 2/6, žalovaný

v II. rade v podiele 2/6 a E. L. v podiele 2/6. Žalovaná v I. rade nesúhlasila s riešením navrhovaným
žalobkyňami, pretože nemá bráničku, ani cestu k garáži. Navrhla dva spôsoby riešenia, a to pôvodný
stav a zriadenie vecného bremena alebo zriadenie cesty s prístupom k garáži, ale táto
alternatíva si vyžaduje finančnú kompenzáciu vo výške 20.000,- € na vybudovanie komunikácie.
Pre odstránenie pochybností o aktuálnosti a použiteľnosti geometrického plánu č. X/XX,

vyhotovenéhoznalcomzodborugeodézieIng.C.T.zodňa28.6.1988,ktorýbolúradneoverenýSprávou
geodézie a kartografie v Bratislave, Stredisko geodézie Bratislava - vidiek pod č. 16/88, dňa 29.6.1988
obe žalobkyne uviedli, že plán nemá stanovený žiadny časový limit dokedy sa môže použiť na právne
úkony, jedinou podmienkou pre platnosť a zapísateľnosť geometrického plánu do katastra nehnuteľností
a aj pre príslušný list vlastníctva č. XXX je, aby sa od jeho vyhotovenia nezmenil jestvujúci stav katastra
nehnuteľností. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom rozdelenia nie sú k dnešnému dňu dotknuté žiadnou

zmenou oproti stavu keď bol vypracovaný geometrický plán Ing. T.. Žalobkyňa v 2. rade predložila nový
znalecký posudok č. XXX zo dňa 29.9.2020 vypracovaný znalcom Ing. Y. L., znalcom z
odboru stavebníctvo, v ktorom znalkyňa uviedla, že podľa riešenia Ing. C. T. v navrhovanom
geometrickom pláne sú pozemky rozdelené medzi spoluvlastníkov, ktorí užívajú nehnuteľnosti tak, aby
čo najmenej zasiahol užívanie estetického jazierka, ale zároveň zachoval podielové spoluvlastníctvo.

Toto riešenie reálneho rozdelenia pozemkov je bez finančného vyrovnania, čiže každá strana dostane
presne svoj podiel na pozemkoch, ktorý budú môcť riadne užívať. Pri takomto rozdelení pozemkov je
zachovaný prístup k obom nehnuteľnostiam od ulice Obilná, nie je relevantné, že jedna strana nemá
vybudovanú cestu k rodinnému domu. Takéto rozdelenie umožňuje obom stranám sporu
prístup k verejnej komunikácii. Pozemky sú zároveň rozdelené kríkovým porastom, stromami a zvyškami

plotu, t.j. sú fakticky rozdelené a každá strana sporu užíva svoju časť. Prístupovú cestu pozdĺž plotu cez
pozemky parcela č. XXXX/X a č. XXXX/XX je možné vybudovať. Plynové potrubie, údajne vedené popri
plote, nie je dôvodom na znemožnenie vybudovania takejto prístupovej komunikácie. Je tam dostatočný
priestor i bez zásahu do okrasného jazierka, alebo s minimálnym zásahom, okrasné
jazierko neplní žiadnu z úloh uvedených žalovanou v I. rade. Okrasné jazierko je umiestnené cca 40

m od vodného toku Čierna voda a nie je izolované. Už samotný tento fakt z hľadiska hydrologického
hovorí o spojených nádobách, kde sa hladina okrasného jazierka a hladina vody vo vodnom toku
vzájomne ovplyvňujú do takej miery, že neplní funkciu odvodnenia okolitého terénu. Na obhliadke nebolo
identifikované žiadne zariadenie na odber, prípadne na dotovanie estetického jazierka vodou. Okrasné
jazierko nie je užívané ani na kúpanie, je naozaj len estetickou záležitosťou, nemá žiadnu funkčnú

hodnotu. Riešenie na rozdelenie pozemkov inak než je uvedené v znaleckom posudku č. X/XX B.. C.
T. je samozrejme možné, ale všetky iné riešenia oveľa viac zasahujú do jazierka, sú aj možnosti, pri
ktorých nebude rozdelenie spravodlivé a strany si musia vzájomne finančne vysporiadať zmenšenie
alebo zväčšenie svojho vlastníctva. Namietaná skutočnosť, že riešenie odporuje vyhláške FM č. 83/1976
Zb. pre technický a investičný rozvoj nie je dôvodné, nakoľko táto vyhláška bola zrušená a nahradená

vyhláškou MŽP SR č. 532/2002 Z.z. Rodinný dom žalovaných bude mať pri rozdelení pozemkov
podľa navrhovaného geometrického plánu Ing. T. zabezpečený prístup k domu z ulice. Prístupovú
komunikáciu je možné postaviť aj bez zasypania okrasného jazierka. Podľa Ing. T. medzi jazierkom a
plotom je vzdialenosť 3,30 m, čo na jednosmernú prístupovú cestu k rodinnému domu stačí. Plynové
potrubie údajne vedené pozdĺž hranice s parcelou č. XXXX/XX nie je prekážkou, aj pokiaľ

by prechádzalo pod komunikáciou. Navrhované riešenie rozdelenia parciel neodporuje stavebným
predpisom, obe stavby rodinných domov následkom rozdelenia parciel budú mať zabezpečený prístup
z verejnej ulice. Prvoinštančný súd konštatoval, že právna úprava zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v Občianskom zákonníku vychádza zo zásady, že nikoho nemožno
nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Keďže v prejednávanom prípade

nedošlo k dohode spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní, podielové spoluvlastníctvo zrušil.
Rozdelenienehnuteľnostíjeprvýmaprednostnýmspôsobomvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva
a v spore bol predložený znalecký posudok, ktorého záver bol jednoznačný. Nehnuteľnosti sú reálne
deliteľné a znalec navrhol riešenie vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré je vyjadrené
v geometrickom pláne. Uvedené riešenie kopíruje veľkosť spoluvlastníckych podielov a ponecháva

nehnuteľnosť v užívaní tým, ktorí ju doteraz aj užívali. Osvojil si i závery znaleckého
posudku podloženého žalobkyňami, z ktorých vyplýva, že každé iné riešenie rozdelenia pozemkov, ako
riešenie navrhované Ing. T., je horšie a menej spravodlivé, t.j. buď viac zasahujú estetiku jazierka, alebo
vedú k nutnosti finančného vysporiadavania, čím sa otvára priestor pre ďalšie otázky, s ktorými bybolo potrebné sa vysporiadavať. Vzhľadom na skutočnosť, že súdne konanie je vedené od roku 1987,
stotožnil sa s názorom žalobcov, že otváranie priestoru pre ďalšie otázky je nehospodárne, akékoľvek
iné riešenie rozdelenia pozemkov oproti riešeniu navrhovanému Ing. T. by vyžadovalo vypracovanie

nového geometrického plánu, čo je taktiež nehospodárne. V tejto súvislosti pripomenul, že predkladanie
dôkazov, ktorými by žalovaní preukazovali svoje tvrdenia bolo ich úlohou, mali dostatočný časový
priestor na predloženie iného riešenia sporu, iný geometrický plán, iný návrh na riešenie vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, čo neurobili. V spore bol žalobkyňami predložený geometrický plán, ktorý
umožňuje reálnu deľbu nehnuteľností, a preto podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal spôsobom,

ktorý bol v spore riadne zdokladovaný a podložený geometrickým plánom. Návrh rozdelenia sporných
pozemkov podľa Ing. T. je riešenie, ktoré je niekoľko desaťročí stranami sporu v podstate akceptované,
rešpektované, pozemky sú v teréne podľa návrhu rozdelenia Ing. T. fakticky rozdelené a takto sú
aj stranami sporu roky užívané. Riešenie rešpektuje situáciu ako sú nehnuteľnosti reálne užívané
nie niekoľko rokov, ale prakticky od podania žalobného návrhu v roku 1987. Pri posudzovaní reálnej
deliteľnosti pozemku zobral do úvahy aj možnosť prístupu ku komunikáciám, čo bola okolnosť, na

ktorú upozorňoval vo svojom rozhodnutí i súd druhej inštancie. V spore nebolo sporné, že žalovaní
majú prístup ku komunikácii, po rozdelení nehnuteľnosti im tento prístup zostáva zachovaný a tento
už v súčasnosti aj využívajú. Aj zo záverov znaleckého posudku táto skutočnosť vyplýva,
takže túto podmienku považoval za splnenú. Súdna teória dáva za pravdu argumentácii žalobkýň,
že prekážkou reálneho rozdelenia nie je skutočnosť, že po rozdelení vznikajú určité obmedzenia,

preto za prekážku pri vyporiadaní nepovažoval vynútené investície spojené s vybudovaním príjazdovej
cesty k garáži v dome žalovaných, pričom žalovaná prístup autom k domu doteraz nevyužívala. V
spore bolo preukázané, že žalovaní nemajú, ani v čase rozhodovania, zabezpečený prístup k domu
motorovým vozidlom, nakoľko k domu podľa vyjadrenia znalca pri ohliadke vedie nespevnený chodníček
pre peších. Prístup z verejnej komunikácie však žalovaní využívajú, pozemok je prístupný z Obilnej

ulice, v uličnom plote je z pletiva urobená diera, vstup na pozemky nie je zabezpečený proti vniknutiu
cudzími osobami (konštatovanie v znaleckom posudku). Takýto prístup žalovaní využívajú už vyše
tridsať rokov a je ním nespevnený chodník k domu. Zriadenie vecného bremena, tak ako ho navrhovala
žalovaný (pravdepodobne žalovaná v I. rade, poznámka odvolacieho súdu) zvážil a dospel k záveru,
že riešenie, ktoré navrhol znalec v znaleckom posudku, teda reálne rozdelenie vytvorením nových

parciel a zriadenie prístupu na pozemok žalovaných je reálnejšie a lepšie riešenie ako zradenie vecného
bremena. Takémuto riešeniu by dal prednosť v prípade, ak by pozemok žalovaných nemal prístup
k verejnej komunikácii, čo nie je prejednávaný prípad. Zriadenie vecného bremena v tomto prípade
nebolo opodstatnené. Navyše žalovaní v spore nepredložili žiaden dôkaz, na základe ktorého by súd
zriadenie vecného bremena mohol vykovať. Znaleckým posudkom znalkyne Ing. Y. L. bola stanovená

aktuálna hodnota predmetných nehnuteľností. Novovytvorená parcela č. XXXX/X bola ocenená na
sumu 25.164,80 € a parcela č. XXXX/XX na sumu 37.589,92 €, ktoré pripadli do spoluvlastníctva
žalobcov, pričom ich hodnota predstavuje spolu sumu 62.754,72 €. Hodnota nehnuteľností, ktoré
podľa rozhodnutia pripadnú do spoluvlastníctva žalovaných predstavuje podľa aktuálneho znaleckého
posudku sumu 69.517,76 €. Rozdiel v ich hodnote, ktorú prisúdil žalobcom a žalovaným predstavuje

sumu 6.763,04 €. Žalobkyne od začiatku sporu nepožadovali vyplatenie rozdielu, na tomto stanovisku
zotrvali aj po zrušení a vrátení veci na nové konanie. Žalovaní žiadali zaplatenie sumy 20.000 € ako
kompenzáciu pri vyporiadaní v širšom zmysle slova, nakoľko je potrebné vybudovať novú
cestu, avšak nepredložili žiaden dôkaz, ktorým by preukázali výšku nákladov. V spore bol predložený
iba znalecký posudok znalca Ing. K. E. č. XX/XX, zo dňa 31.8.1998, v ktorom znalec odhadol náklady

na vybudovanie prístupovej cesty do garáže domu žalovaných na sumu 21.714,- Kčs a spolu s
nákladmi na odstránenie porastov to vyčíslil na sumu 22.982,- Kčs, v prepočte cca 763,- €. Je zrejmé,
že rozdiel v hodnote prikázaných nehnuteľností vo výške 6.763,04 € je schopný kompenzovať v spore
preukázané náklady na vybudovanie prístupovej cesty k domu žalovaných, preto žiadnej zo strán sporu
nepriznal nárok na finančné vyrovnanie titulom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

3.2. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 255, § 262 ods. 2 C.s.p.
a obom žalovaným uložil povinnosť nahradiť obom žalobkyniam, ktoré mali vo veci úspech náhradu
trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná v I. rade dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1
písm. f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam;rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci).Uviedla,
že žalobca predložil znalecký posudok zo dňa 29.9.2020, č. XXX, v ktorom sa znalkyňa v bode 2.6. nastrane 8 vyjadrila k jazierku nachádzajúcemu sa na parcele č. XXXX/XX, kde konštatuje,
že nebolo predložené stavebné povolenie na výstavbu vodnej stavby a ani kolaudačné rozhodnutie.
K týmto skutočnostiam konštatovala, že ide o prirodzené jazero, ktoré na danom mieste existovalo

už v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku parcela č. XXXX/XX právnymi predchodcami
žalovaných a slúžilo ako napájadlo. Vzhľadom na jeho prirodzený pôvod sa ich právni predchodcovia
rozhodli toto jazero zachovať a jeho existencii prispôsobili aj osadenie stavby ich rodinného domu na
pozemku. Tak ako znalkyňa správne uviedla „jazero sa nachádza približne 40 m od toku Čiernej vody a
podzemná voda je v širokom okolí vodného toku priamo závislá na hladine vody v toku. Teda podzemná

voda stúpa alebo naopak klesá v závislosti od hladiny v toku Čierna voda. Do predmetného
jazierka neexistuje ani prítok vody a neexistuje ani odber vody z predmetného jazierka. Hladina jazierka
je preto priamo závislá od hladiny vody v potoku Čierna Voda - ide o efekt spojených nádob.“ Zotrvala
na tom, že toto jazero je prirodzeným prírodným prvkom a nie je možné zasiahnuť do neho svojvoľne a
zasypať jeho časť, či ho akýmkoľvek iným spôsobom narušiť, nakoľko takýmto neprirodzeným zásahom
by mohlo dôjsť k narušeniu prirodzeného prepojenia podzemnej vody a vody v toku potoka, čo by mohlo

mať za následok zaplavenie ich rodinného domu. Ďalej v priestore, ktorý bol súdom označený ako
priestor dostatočný na vybudovanie príjazdovej komunikácie je uložené plynové potrubie, vodovodná
prípojka aj s vodovodnou šachtou. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že oni majú vytvorený dostatočný priestor na
vybudovanie prístupovej cesty k rodinnému domu v ich podielovom spoluvlastníctve. Poukázala na svoje

opakované námietky, že vybudovaná brána i príjazdová komunikácia, ktoré by pripadli po rozhodnutí
obomžalobkyniam,bolibudovanévýlučneakopríslušenstvohlavnejstavbyatoujerodinnýdomsúpisné
č. XXX/X a stavba rodinného domu súpisné č. XXX/XA vo vlastníctve žalobkýň v 1.,
2. rade vznikla prestavbou pôvodnej garáže, ktorá rovnako slúžila rodinnému domu v ich vlastníctve.
Zotrvala na tom, že by spravodlivému usporiadaniu veci zodpovedalo rozdelenie pozemkov a zároveň,

aby obom žalovaným a ich právnym nástupcom bolo priznané právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
ktorého návrh špecifikovala v odvolaní, čím by bol zabezpečený nerušený prejazd a prechod a užívanie
nehnuteľností v ich vlastníctve, bez zásahov do jazierka a potreby finančne náročných stavebných prác
v podobe budovania novej príjazdovej komunikácie a brány, ktorá nie je do dnešného dňa samostatne
vybudovaná. Prvostupňový (správne prvoinštančný, poznámka odvolacieho súdu) súd na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď mal za to, že majú dostatočne
zabezpečený vjazd a vstup k svojej stavbe cez novovytvorenú parcelu č. XXXX/XX a nie je potrebné
zriadiť v ich prospech vecné bremeno, ktoré by im umožňovalo vstup po pôvodnej vstupnej ceste cez
pôvodnú vstupnú bránu. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vyporiadal aj podielové spoluvlastníctvo k
príjazdovejkomunikáciiavstupnejbráneataksamalzaoberaťiotázkoufinančnejkompenzácie,pretože

obom žalobkyniam priznal výlučné vlastnícke právo k existujúcej príjazdovej ceste pôvodne budovanej
pre rodinný dom v ich vlastníctve i k vstupnej bráne, ktorá umožňuje vstup peši i motorovým
vozidlom k ich rodinnému domu. Finančná kompenzácia im priznaná nebola, hoci ak by akceptovali
spôsob rozdelenia podielového spoluvlastníctva, budú si musieť vybudovať, pričom je otázne, či to bude
vôbec reálne, v danom mieste úplne novú príjazdovú cestu v stiesnenom priestore, kde bude potrebné

čiastočné zasypanie alebo premostenie prírodného jazera a zároveň treba vziať do úvahy existujúce
potrubie plynu, vody a vodovodnú šachtu v danom priestore. Budovanie takejto
komunikáciesivyžiadavyššiefinančnénáklady,akobymuselivynaložiťobežalobkyne,akbysibudovali
príjazdovú komunikáciu na pozemku, ktorý bol priznaný im. Potrebu vybudovania vecného bremena
a finančnej kompenzácie opiera aj o rozhodnutie krajského súdu zo dňa 12.12.1988, č.k. (správne

sp.zn., poznámka odvolacieho súdu) 14 Co 452/1988. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže nezriadil v ich prospech vecné bremeno, ktoré by im
umožňovaloprechod,prejazdauloženiesietípotrebných kriadnemuužívaniustavbyrodinného
domu v ich vlastníctve alebo im aspoň nepriznal finančnú kompenzáciu na vybudovanie finančne a
technicky náročnej príjazdovej komunikácie a novej vstupnej brány, ktoré v celom rozsahu zabrali obe

žalobkyne. V bode 5. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal prvoinštančný súd na zrušujúce
rozhodnutie zo dňa 12.12.1988, č.k. 14 Co 452/1988-125, v ktorom odvolací súd uviedol, že sa súd
prvého stupňa nezaoberal možnosťou zriadenia vecného bremena a rozdelenie pozemkov bez riešenia
otázky prístupovej cesty k ich domu a že vykonal rozdelenie tak, že oni nemajú zabezpečený prístup
do rodinného domu, ktorý nedostatok, vytknutý ešte v roku 1988, nebol odstránený ani napadnutým

rozhodnutím. Odvolaciemu súdu preto navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a
rozhodnúť podľa návrhu uvedeného v odvolaní.5. Žalobkyňa v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v I. rade uviedla, že na posúdenie funkcie
jazierka, možných následkov, ktoré môžu nastať po zásahu do jazierka a na možnosť vybudovať
prístupovú cestu nepochybne treba odborné znalosti. Žalovaná v I. rade počas súdneho konania

nepreukázala, že by bola kvalifikovaná na odborné posúdenie funkcie jazierka a možnosti vybudovania
prístupovej cesty. Ona a žalobkyňa v 2. rade predložili znalecký posudok spĺňajúci zákonné podmienky
relevantného dôkazu podľa ustanovenia § 206 a nasl. C.s.p. Poukázala na stranu 13 bod 2
znaleckého posudku č. XXX, zo dňa 29.9.2020, v ktorom znalkyňa Ing. Y. L. výslovne uviedla, že
„plynové potrubie údajne vedené popri plote nie je dôvodom na znemožnenie vybudovania prístupovej

komunikácie“, stranu 13 bod 3, že „Okrasné jazierko neplní žiadnu z úloh uvedených majiteľkou
(žalovanou v I. rade - pozn.) a nemá žiadnu funkčnú hodnotu“ i stranu 8, v
ktorom bode 2.6. znalkyňa jednoznačne deklaruje, že „Jazierko neplní žiadnu ochrannú alebo inú
funkciu vodohospodárskeho významu. Jeho existencia nemá vplyv na hladinu podzemnej vody v okolí a
podzemnú vodu ako takú v okolí. Jeho funkcia je výhradne estetická.“ Nakoľko, ani jeden zo žalovaných
nepredložil žiadny relevantný dôkaz spĺňajúci podmienky § 206 a nasl. C.s.p., ktorým by podložili svoje

domnienky o funkcii jazierka a nemožnosti zásahu do neho a vybudovania prístupovej
cesty k domu so súpisným č. XXX. cez pozemok parcelné č. XXXX/XX (neuniesli dôkazné bremeno),
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a
napadnutý rozsudok je vecne správny. K tvrdeniam uvedeným v odvolaní o nemožnosti vybudovať
prístupovú cestu k domu so súpisným č. XXX, cez pozemok parcelné č. XXXX/XX, pre uložené plynové

vedenie poukázala na ustanovenie § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka a rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp.zn. 22 Cdo 1715/2010. Žalovaná v I. rade má nepochybne zaistený prístup
k svojmu domu súpisné č. XXX aj bez toho, aby obmedzovala ju a druhú žalobkyňu ako podielové
spoluvlastníčky pozemku parcelné č. XXXX/X a č. XXXX/XX. Samotná žalovaná v I.
rade potvrdila, že prístupová cesta mohla viesť logicky len po garáž postavenú na parcele č. XXXX/

X (aktuálne k domu súpisné č. XXX) a nikdy nebola vybudovaná až k domu súpisné č. XXX,
pretože v tejto časti sporných pozemkov nebola vybudovaná garáž pre účely parkovania motorového
vozidla; takáto garáž bola vybudovaná na parcele č. XXXX/X. Existenciu prístupovej cesty od verejnej
komunikácieažkdomusúpisnéč.XXXvylúčila isvedkyňaH.V.(bod11.odôvodnenianapadnutého
rozsudku), ktorá potvrdila status quo, ktorý platí už niekoľko desaťročí. Nevidí žiadny právny dôvod na

zriadenie vecného bremena v znení navrhnutom žalovanou v I. rade. Bezodplatným zriadením vecného
bremena by došlo k porušeniu ústavného práva oboch žalobkýň garantované v čl. 20 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky. Dodala, že žalovaná v I. rade nepredložila ani len geometrický plán, z ktorého by
vyplýval nevyhnutný rozsah navrhovaného vecného bremena tak, aby bol zabezpečený účel sledovaný
žalovanou v I. rade. Je nepochybné, že zriadiť vecné bremeno na celej výmere parciel č. XXXX/X a č.

XXXX/XX je v každom prípade neprípustné. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie vyporiadal
aj podielové spoluvlastníctvo k prístupovej komunikácii a vstupnej bráne a tak mal povinnosť zaoberať
sa aj finančnou kompenzáciou uviedla, že žalovaný v II. rade nepodal odvolanie proti napadnutému
rozsudku, z čoho jednoznačne vyplýva, že s jeho výrokmi súhlasí. Žalovaná v I. rade nie je žiadnym
spôsobom oprávnená zasahovať do práv žalovaného v II. rade tým spôsobom, že pre neho žiada buď

zriadenie vecného bremena alebo finančné plnenie, resp. akúkoľvek zmenu napadnutého rozsudku v
jeho prospech alebo neprospech. Dala do pozornosti, že od 1.7.2016 je účinný Civilný sporový poriadok,
ktorý je ovládaný zásadou kontradiktórnosti vyjadrenou v čl. 8 C.s.p. Žalovaná v I. rade síce požaduje
finančné plnenie od nej a druhej žalobkyne, ale po dobu celého súdneho konania, t.j. za viac ako 30
rokov nepredložila jediný dôkaz, ktorý by jej požiadavku odôvodňoval. Nie je zrejmé ako žalovaná v I.

rade dospela k výške požadovaného finančného vysporiadania pre seba v rozsahu 15.000,- € a pre
žalovaného v II. rade 5.000,- € a na akom skutkovom základe, teda čo presne by mala táto suma
kompenzovať (napr. vybudovanie betónovej cesty, cesty zo zámkovej dlažby, asfaltovú cestu, chýbajú
parametre cesty - dĺžka a šírka, či má kompenzácia pokrývať len materiál alebo aj prácu a v akom
pomere a mnoho ďalších relevantných skutočností). Dodala, že k domu vo vlastníctve žalovanej v I.

rade v súčasnosti nevedie a ani nikdy neviedla prístupová cesta cez pozemky parcela č. XXXX/X a č.
XXXX/XX, takže kvalita prístupu žalovanej v I. rade do svojho domu súpisné č. XXX je rovnaká či už
cez pozemok parcelné č. XXXX/XX, ktorej je spoluvlastníčkou, alebo parcelu č. XXXX/X a č. XXXX/
XX v spoluvlastníctve oboch žalobkýň. Preto neexistuje žiadny relevantný dôvod čo i len uvažovať nad
akoukoľvek finančnou kompenzáciou z jej strany a žalobkyne v 2. rade. Odvolaciemu súdu navrhla

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť; žiadala náhradu trov odvolacieho
konania.6. Žalobkyňa v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v I. rade uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami
žalovanejvI.radeuvedenýmivodvolaníastotožnilasavplnomrozsahusvyjadreniamiaargumentáciou
obsiahnutou vo vyjadrení žalobkyne v 1. rade k odvolaniu. Má za to, že súd

prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
napadnutý rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci s tým, že žalovaná v I. rade
neuniesla dôkazné bremeno. V tomto prípade sa jedná o neštandardne dlhý súdny spor v trvaní 33
rokov, celé súdne konanie je podľa nej neúmerne predlžované, najmä postupom zo strany žalovanej v
I. rade, ktorá síce využíva svoje procesné právo na podanie odvolania, ale napáda súdne rozhodnutie,

ktoré nepochybne deklaruje skutkový stav a užívanie nehnuteľností tak, ako sú stranami sporu užívané
posledných cca 30 rokov. Podané odvolanie je teda dôvodné hodnotiť len ako snahu spôsobovať
prieťahy v konaní. Umelé predlžovanie zotrvania vo formálnom spoluvlastníctve, dlhotrvajúci súdny spor
a s tým súvisiaca právna neistota na strane oboch žalobkýň majú výrazný vplyv na ich zdravotný stav i
majetkové pomery. Právoplatné skončenie predmetného súdneho sporu je nanajvýš žiaduce v záujme
ochrany práv žalobkýň v 1., 2. rade garantovaných v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v celom
rozsahu potvrdiť; žiadala trovy odvolacieho konania.

7. Žalovaná v I. rade vo vyjadrení k vyjadreniam oboch žalobkýň k jej odvolaniu uviedla, že zotrváva
v celom rozsahu na podanom odvolaní i dôvodoch tam uvedených. K tvrdeniam

žalobkyne v 1. rade, že vraj potvrdila, že cez pozemky parcela č. XXXX/X a č.
XXXX/XX v súčasnosti nevedie a vraj ani nikdy neviedla prístupová cesta, nakoľko rodinný dom oboch
žalobkýň vznikol prestavaním garáže konštatovala, že nevie z akého dôvodu sa uchýlila žalobkyňa v
1. rade k takýmto tvrdeniam, nakoľko obe žalobkyne musia mať vedomosť o tom, že v rodinnom dome
súpisné č. XXX/X v podielovom spoluvlastníctve oboch žalovaných sa nachádza garáž a nerozumie

prečo zavádzajú súd takýmito tvrdeniami. V čase, keď sa otec žalovaných oženil so žalobkyňou v 1. rade
boli jeho deti, ktoré sú v tomto konaní žalované, už plnoleté, v domácnosti mali viacero áut, a preto mali i
viacero garáží. Uvedené tvrdenie je absolútne zmätočné a v žiadnom prípade nepotvrdzuje tvrdenia, že
by cesta, ktorej sa domáha, neexistovala. Cesta vždy existovala a v dôsledku rozhodnutia súdu, ktorým
bolaparcela,poktorejvediecestaprisúdenáobomžalobkyniam,došlokznehodnoteniurodinnéhodomu

v spoluvlastníctve oboch žalovaných. K vyjadreniu svedkyne V. sa vyjadriť nevie, nakoľko s ním nebola
oboznámená, je to nová skutočnosť, ktorá nebola v konaní prejednaná. Predložila rozhodnutie Komisie
výstavbyadopravypriMNVvBernolákovezodňa8.11.1988,č.XXXX/XX,ktorýmbolazastavenástavba
započatá žalobkyňou v 1. rade, ktorá bez náležitého stavebného povolenia začala stavať oplotenie na
rozdelenie pozemkov podľa jej vlastného uváženia bez náležitých spoluvlastníckych dohôd, či súdnych

rozhodnutí. Jednoducho svojvoľne pristúpila k deľbe pozemkov podľa svojho uváženia a dnes to
prezentuje ako dlhodobé užívanie, čo nie je pravda, jednalo sa výlučne o jednostranný svojvoľný zásah.
K argumentácii žalobkyne v 1. rade v jej vyjadrení, že po dobu celých 30 rokov trvania súdneho
konania vraj nepredložila jediný dôkaz, ktorý by jej požiadavku na finančnú kompenzáciu za zabratú
cestu a bránu odôvodňoval, uviedla, že i súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v bodoch 14. a 40.

poukázal na jej požiadavky ohľadne finančného vyrovnania, ktoré boli dôvodom vrátenia veci na ďalšie
konanie podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.12.1988, sp.zn. 14Co 452/88. Namieta
stále tie isté vady, ktoré už namietala v odvolaní proti prvému rozhodnutiu, pričom prvoinštančný súd
ani po 32 rokoch neskúmal skutočnosti, pre ktoré bol zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 12.12.1988, rozsudok zo dňa 10.9.1988 a vydal opäť rozhodnutie, ktorým nerešpektoval práva

oboch žalovaných na prístup k rodinnému domu v ich podielovom spoluvlastníctve a ich odsudzuje na
značnú finančnú investíciu do budovania novej brány a prístupovej cesty, ktoré existujú a boli budované
ako príslušenstvo ich rodinného domu súpisné č. XXX/X. Poukázala na znalecký posudok znalkyne Ing.
Y. L., ktorá sa vyjadrila k charakteru jazera a vybudovaniu rodinného domu súpisné č. XXX/XA. Dodala,
že je smutné, že ani po 32 rokoch súdneho konania nedospel súd k rozsudku, ktorý by priznával

rovnocenné postavenie obom stranám sporu tak, ako to zaručuje zákon a opätovne ako pred 32 rokmi,
oberá oboch žalovaných o prístup k ich rodinnému domu, ktorý bol v prvom rade budovaný pre tento
dom, nakoľko dom vo vlastníctve žalobkýň sa nachádza priamo pri ceste a samostatnú
príjazdovú cestu nepotrebuje. Napadnutým rozsudkom sa znižuje i hodnota rodinného domu súpisné
č. XXX/X vo vlastníctve oboch žalovaných, pretože prvoinštančný súd svojím rozhodnutím spôsobil, že

tento dom nie je možné plnohodnotne užívať, nakoľko cesta do garáže mu je odňatá a jeho vlastníci sú
odsúdení na provizórny štrkový chodník, ktorý umožňuje len peší prístup k domu. V prípade potreby sa
k tomuto rodinnému domu nedostanú ani záchranné zložky (požiarnici, zdravotníci), čím opäť súd prvej
inštancie neprimerane zasiahol do vlastníckych, ale aj osobných práv žalovaných a odoprel im právo natieto záchranné zložky v prípade potreby. Napadnuté rozhodnutie tak vnímajú aj dnes ako nevyvážený
a zvýhodňujúci žalované, keď im priznáva v podstate práva na užívanie cesty i vstupnej brány
a zaručuje im nerušený priamy vstup i pre záchranné zložky, zatiaľ čo ona a žalovaný v II. rade si majú

vystačiť s dierou v plote namiesto brány a štrkovým chodníkom pre peších a v prípade potreby si majú
poradiť sami. Zotrvala na odvolacom návrhu s tým, že ponecháva na zváženie aj zrušenie napadnutého
rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalobkyňa v 1. rade k vyjadreniu žalovanej v I. rade k jej vyjadreniu k odvolaniu žalovanej v I. rade

uviedla, že žalovaná v I. rade neuvádza žiadne nové skutočnosti, svoje doterajšie tvrdenia nepodporila
žiadnymi dôkazmi, ktoré by bolo možné predložiť v odvolacom konaní. Vo svojom predchádzajúcom
vyjadrení sa podrobne zaoberala celou doterajšou argumentáciou žalovanej v I. rade a vyjadrila sa k veci
ako s oporou v zákone, tak i odbornom názore vyjadrenom v znaleckom posudku Ing. Y. L., z dôvodu
ktorého už nepovažuje za potrebné sa ďalej vyjadrovať. Zotrvala na odvolacom návrhu.

9. Žalobkyňa v 2. rade k vyjadreniu žalovanej v I. rade k jej vyjadreniu k odvolaniu žalovanej v I. rade
uviedla, že nepovažuje za potrebné sa vyjadrovať k predmetnému vyjadreniu, pretože z jej pohľadu
sa v ňom neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, resp. tvrdenia, ktoré by boli v konaní pred príslušným
prvostupňovým (správne prvoinštančným, poznámka odvolacieho súdu) súdom podložené dôkazmi.
Zotrvala na odvolacom návrhu.

10. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470
ods. 1, ods. 2, § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016),
ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
nie je možné potvrdiť, ani zmeniť.

11. V predmetnej veci ide v poradí o druhý rozsudok súdu prvej inštancie; rozsudkom v poradí prvom
zo dňa 19.9.1988, č.k. 11 C 182/87-45, zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území R., zapísaný na Správe geodézie a kartografie stredisko
Bratislava - vidiek na liste vlastníctva č. XXX, parcela č. XXXX/XX, dvor, zastavaná plocha vo výmere

884 m2, parcela č. XXXX/XX, záhrady vo výmere 478 m2, parcela č. XXXX/X, dvor, zastavaná plocha vo
výmere 320 m2; do vlastníctva oboch žalobkýň prikázal parcelu č. XXXX/X, zastavaná plocha vo výmere
204 m2, parcelu č. XXXX/XX, záhrady vo výmere 581 m2, v podieloch 3 pre žalobkyňu v 1. rade
a 1 pre žalobkyňu v 2. rade, podľa geometrického plánu č. X/XX, vypracovaného Ing. C. T. v znaleckom
posudku tvoriacom súčasť spisu; do vlastníctva žalovaných v I., II. rade prikázal parcelu č.

XXXX/XX, zastavaná plocha vo výmere 897 m2 v podieloch 1 pre žalovanú v I. rade a 1 pre žalovaného
v II. rade, podľa geometrického plánu č. X/XX vypracovaného Ing. C. T. v znaleckom posudku tvoriacom
súčasť spisu; žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania; žalobkyni v 1. rade a
žalovanej v I. rade uložil povinnosť na účet súdu zaplatiť trovy preddavkované štátom, každá po 662,-
Kčs, žalovanému v II. rade uložil povinnosť na účet súdu zaplatiť sumu 162,- Kčs, všetci v lehote 3 dní

od právoplatnosti rozsudku; žalobkyni v 1. rade uložil povinnosť na účet súdu zaplatiť súdny poplatok
za návrh v sume 188,- Kčs v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Bratislave, ako
odvolací súd, na odvolanie žalovanej v I. rade, uznesením zo dňa 12.12.1988, č.k. 14 Co 452/88-125,
zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení, okrem
iného konštatoval, že rozdelenie pozemkov bez vyriešenia otázky prístupovej cesty k domu, ktorý je

v užívaní žalovaných, ako to urobil súd prvého stupňa, nemožno považovať za vecne správne. Súd
prvého stupňa pochybil, keď nevykonal ohliadku miesta samého a neusmernil ani znalca na zistenie
prístupovej cesty účastníkov k domovým nehnuteľnostiam, ktoré užívajú, napriek tomu, že sa jedná o
jednu zo základných otázok, od vyriešenia ktorej je závislé správne a objektívne posúdenie veci.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 13.1.2014, č.k.
11 C 182/1987-390, ktorým bolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní, ktoré bolo prerušené uznesením
Okresného súdu Bratislava III. č.k. 11 C 182/1987-171, zo dňa 1.10.1989, sa vo veci uskutočnili tri
pojednávania dňa 15.4.2014, 17.6.2014 a 16.9.2014, z ktorých sú vyhotovené písomné zápisnice o
pojednávaní (č.l. 396, 401, 414 spisu). Ďalšie pojednávania vo veci sa konali dňa 21.5.2020 a 8.10.2020,

z ktorých je vyhotovený len zvukový záznam uložený v registri elektronického súdneho spisu (č.l.
484, 564 spisu). Pojednávanie konané dňa 8.10.2020 bolo odročené na vyhlásenie rozsudku na deň
3.11.2020, z ktorého sa nachádza úradný záznam, v ktorom je uvedené že sa vyhlásenia rozsudku
nikto nezúčastnil, že bol vyhlásený rozsudok a zároveň bola daná úprava pre kanceláriu, aby rozsudokzaslala právnym zástupcom žalobkyne a žalovaným (č.l. 565 spisu). Dňa 14.4.2021 bol predmetný spis
predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní žalovanej v I. rade (č.l. 634 spisu),
ktorý vrátil spis prípisom zo dňa 23.9.2021 súdu prvej inštancie ako predčasne predložený z dôvodu, že

spis na súde prvej inštancie je vedený aj v písomnej forme, avšak z neho nevyplýva, že by
zápisnice o pojednávaní konanom dňa 8.10.2020 a o verejnom vyhlásení rozsudku dňa 3.11.2020, boli
aj v písomnej forme vyhotovené. Odvolací súd ich písomné vyhotovenie považuje za nevyhnutné (§ 99
C.s.p.) i z dôvodov uvedených v ustanovení § 98, § 99 C.s.p. Absencia písomného vyhotovenia
zápisnice o pojednávaní a o verejnom vyhlásení rozsudku, vylučuje splnenie účelu vyplývajúceho z

ustanovenia § 97 C.s.p.; porovnaj tiež § 52, § 52a, § 55 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a
kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy. Na
veci nič nemení ustanovenie § 56 citovanej vyhlášky. Uložil súdu prvej inštancie vypracovať v písomnej
forme (v podrobnom znení) zápisnicu o pojednávaní konanom na súde prvej
inštancie dňa 8.10.2020, ako aj zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku dňa 3.11.2020, keďže sa v
elektronickom súdnom spise zvukový záznam z verejného vyhlásenia rozsudku nenachádza a tak nie je

možné porovnať vyhlásenie rozsudku s jeho písomným vyhotovením a po vykonaní uvedených úkonov
opätovne predložiť vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní (č.l. 638 spisu). Súd prvej inštancie
dňa 25.10.2021 opätovne predložil spis odvolaciemu súdu s prípisom v znení: „Podľa ustanovenia § 99
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "CSP")
ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch aj zápisnica. V

zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh procesného úkonu a
uvedie sa podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia. Z tohto ustanovenia nevyplýva povinnosť
súdu vyhotovovať zápisnicu z pojednávania, preto zápisnica z pojednávania zo dňa
08.10.2020 sa v spise nenachádza. Odvolaciemu súdu je k dispozícii zvukový záznam z pojednávania.
Z rovnakého dôvodu nie je v spise zápisnica z verejného vyhlásenia rozsudku zo dňa 03.11.2020.

Zvukový záznam vyhlásenia rozsudku vyhotovený nebol, nakoľko v zmysle ustanovenia § 98 ods. 1
CSP o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie,
sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený
záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania pripojí k súdnemu
spisu alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je záznam uložený. Dňa 03.11.2020 súd nekonal so

stranou sporu, na verejnom vyhlásení rozsudku nebola prítomná žiadna strana sporu a súd nevykonával
ani dokazovanie.“ (č.l. 639 spisu).

13.1. Podľa § 98 ods. 1, ods. 2 C.s.p. o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo
vykonáva dokazovanie, sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie

zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania pripojí k
súdnemuspisualebosavsúdnomspiseurobípoznámka,kdejezáznamuložený.Akstranapožiadasúd
o kópiu záznamu, súd ju vydá bezodkladne. Podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.
13.2. Podľa § 99 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných

úkonoch aj zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa
priebeh procesného úkonu a uvedie sa podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia. Ak strana
požiada súd o kópiu zápisnice, súd ju vydá bezodkladne. Podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.
13.3. Podľa § 52a vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné

súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, ak súd vo veci rozhodol rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, o verejnom vyhlásení rozsudku sa spíše zápisnica. Na zápisnicu o verejnom
vyhlásení rozsudku sa ustanovenia § 52 vzťahujú primerane.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že nová právna úprava vychádza zo zásady preferencie

zaznamenávania procesných úkonov súdu technickým zariadením určeným na zaznamenávania zvuku
a len subsidiárne (ak to považuje súd za vhodné a účelné) je ponechaná možnosť vyhotovenia klasickej
písomnej zápisnice. Vyhotovenie klasickej zápisnice o procesnom úkone (zápisnica o pojednávaní,
zápisnica o výsluchu, zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku, zápisnica o obhliadke a iné) závisí
od úvahy súdu, pričom súd zhodnotí kritérium procesnej ekonómie, vhodnosti a účelnosti. Paralelné

zaznamenávanie priebehu procesných úkonov technickými zariadeniami a zápisnicou bude spravidla
odôvodnené praktickosťou vedenia konania, zjednodušenou prípravou sudcu na pojednávanie,
prehľadnejšou a rýchlejšou orientáciou v spise, predovšetkým pre odvolacie súdy. Ustanovenie § 40
Občianskeho súdneho poriadku (účinný do 30.6.2016) ukladalo povinnosť zaznamenávať s využitímtechnického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku výlučne pojednávania, podľa novej právnej
úpravy je súd povinný tento záznam vyhotoviť už pri všetkých procesných úkonoch, pri ktorých súd koná
so stranou alebo ktorými vykonáva dokazovanie. Ak by však išlo o procesný úkon, pri ktorom nie je

prítomná žiadna strana sporu a súd ani nevykonáva dokazovanie, nie je povinný tento zvukový záznam
vyhotoviť. Tak tomu bude napríklad pri verejnom vyhlásení rozsudku podľa § 219 ods. 3 C.s.p., pokiaľ sa
vyhlásenia rozsudku nezúčastní žiadna strana. Pokiaľ sa nevyhotovuje záznam technickým zariadením
určeným na zaznamenávanie zvuku, súd je povinný vyhotoviť klasickú písomnú zápisnicu o procesnom
úkone.

15. V danej veci, potom ako nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, súd prvej inštancie postupoval
v zmysle vyššie citovaných ustanovení § 98 ods. 1 a § 99 ods. 1 C.s.p. a z pojednávaní konaných
dňa 21.5.2020 a 8.10.2020 nevyhotovil písomné zápisnice, nakoľko tieto zaznamenal technickým
zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku, uložil ich do elektronického súdneho spisu, v ktorom
sa aj v súčasnosti nachádzajú. Odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd pochybil, ak nevyhotovil

zvukový záznam alebo písomnú zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 3.11.2020, čím porušil
ustanovenie § 219 ods. 4 C.s.p., podľa ktorého len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. V tomto
ustanovení je zakotvený princíp viazanosti súdu vyhláseným rozsudkom. Uvedené znamená, že pokiaľ
súd verejne vyhlási rozsudok, tento jeho výrok ho už zaväzuje. Ak by súd po vyhlásení rozsudku zistil,
že rozhodol nesprávne, nemá možnosť rozhodnúť inak. Znenie výroku rozsudku uvedené v zápisnici

z pojednávania, na ktorom sa vyhlasuje rozsudok (§ 99 C.s.p.), ako aj zaznamenané vo zvukovom
zázname (§ 98 C.s.p.), musí byť v zásade totožné so znením výroku v písomnom vyhotovení rozsudku.

16. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie ignoroval ustanovenia § 98 ods. 1, § 99 ods. 1 C.s.p. i § 52a
vyhlášky č. 543/2005 Z.z. a nevyhotovil o verejnom vyhlásení rozsudku zvukový záznam a ani zápisnicu

vpísomnejpodobe,čosámpotvrdilvpredkladacejsprávezodňa21.10.2021,niejezrejmé,čivyhlásenie
rozsudku na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 3.11.2010 korešponduje s jeho znením v písomnom
vyhotovení rozsudku. Z dôvodu absencie písomnej zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku alebo
zvukového záznamu tak odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok podrobiť odvolaciemu prieskumu
z procesného hľadiska, ale ani z vecných a právnych dôvodov. Odvolací súd dodáva, že ak strana

požiada súd o kópiu zápisnice, súd ju vydá bezodkladne (§ 99 ods. 2 C.s.p.). Nie je v danej veci potom
jasné akú kópiu zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku by prvoinštančný súd sporovej strane na
jej vyžiadanie vydal, keď nevyhotovil písomnú zápisnicu a ani zvukový záznam o verejnom vyhlásení
rozsudku. Odvolací súd ešte poukazuje na to, že predmetný spor sa vedie na súde od roku 1987 (ide o
tzv. reštančnú vec) a jeho predmetom je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, z dôvodu

ktorého je vhodné a účelné spisovať o jednotlivých procesných úkonoch aj klasické písomné zápisnice.

17. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že sa vôbec nevysporiadal s návrhom
žalovanej v I. rade uvedeným na pojednávaní konanom dňa 15.4.2014, v ktorom navrhla, aby medzi
vlastníkov bol zaradený aj ďalší účastník (v súčasnosti strana) E..

18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie znova zrušil a
vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. a/, b/ C.s.p., v spojení s
§ 391 ods. 1 C.s.p.), pričom sa nezaoberal odvolacími námietkami žalovanej v I. rade, keďže došlo
k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na tieto odvolací súd prihliada, aj keď neboli v

odvolacích dôvodoch uplatnené. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o žalobe
oboch žalobkýň, vysporiadať sa s návrhom žalovanej v I. rade o vstupe ďalšieho subjektu do konania,
postupovať podľa intencií zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.12.1988, č.k.
14 Co 452/88-125, i tohto uznesenia, vykonať vo veci dokazovanie a v prípade potreby vykonať aj také
dokazovanie, ktoré strany nenavrhli, keďže konanie bolo začaté za účinnosti Občianskeho súdneho

poriadku (§ 185 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p.), t.j. riadne zistiť skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotiť v
súlade s ustanovením § 191 ods. 1 C.s.p., rozhodnúť v súlade s ustanovením § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p.,
s prihladnutím na ustanovenie § 217 ods. 1 C.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý
je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 220
ods. 2 C.s.p. s tým, že o jednotlivých procesných úkonoch je potrebné vyhotoviť písomné zápisnice (§

99 C.s.p.) Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

19. Odvolací súd, uvedomujúc si zákonný zákaz opätovného zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v
zmysle § 390 C.s.p. dospel k záveru, že vzhľadom na tak závažné vyššie uvedené nedostatky v postupesúdu prvej inštancie, ktoré odvolací súd nemôže odstrániť, nie je možné aby vo veci sám rozhodol.
Vzhľadom k uvedenému za daného stavu by odvolací súd rozhodnutím vo veci nahrádzal prvoinštančné
rozhodnutie, čím by bolo stranám sporu odopreté právo namietať správnosť skutkových a právnych

záverov na inštančne vyššom súde. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania
je súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
nepostupoval v zmysle § 390 písm. a/ C.s.p. a vo veci nerozhodol sám aj napriek tomu, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie už bolo raz odvolacím súdom zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

20. Prvoinštančný súd v novom rozhodnutí rozhodne opätovne o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie, vrátane trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom (§ 396 ods. 1, ods.
3, § 255 a nasl. C.s.p.).

21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 C.s.p.).