Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120200188
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2021:6120200188.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne X.. O. T., nar.

XX. X. XXXX, trvale bytom W., J.. F.. N. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou
so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti žalovanému Jaroslavovi Kuľhavému - SEMIS TATRY,
miesto podnikania Konská 202, IČO: 40 978 001, zastúpenému JUDr. Ivanom Vozárom, advokátom so
sídlom Liptovský Mikuláš, Kukučínova 2324/20, v spore o zaplatenie 4759,68 eura s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 3979,68 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 79,68 eura od 11. 12. 2016 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 1. 2017 do zaplatenia, zo

sumy 130 eur od 11. 2. 2017 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 3. 2017 do zaplatenia, zo sumy 130
eur od 11. 4. 2017 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 5. 2017 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od
11. 6. 2017 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 7. 2017 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 8.
2017 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 9. 2017 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 10. 2017
do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 11. 2017 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 12. 2017 do
zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 1. 2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 2. 2018 do zaplatenia,
zo sumy 130 eur od 11. 3. 2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 4. 2018 do zaplatenia, zo sumy

130 eur od 11. 5. 2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 6. 2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eur
od 11. 7. 2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 8. 2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11.
9. 2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 10. 2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 11.
2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 12. 2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 1. 2019 do
zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 2. 2019 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 3. 2019 do zaplatenia,
zo sumy 130 eur od 11. 4. 2019 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 5. 2019 do zaplatenia a zo sumy
130 eur od 11. 6. 2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,2 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou,doručenou OkresnémusúduBanskáBystricadňa14.12.2019, sažalobkyňadomáhalavoči
žalovanému zaplatenia sumy 4759,68 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy
79,68 eura od 11. 12. 2016 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 1. 2017 do zaplatenia, zo sumy 130
eur od 11. 2. 2017 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 3. 2017 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11.

4. 2017 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 5. 2017 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 6. 2017 do
zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 7. 2017 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 8. 2017 do zaplatenia,
zo sumy 130 eur od 11. 9. 2017 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 10. 2017 do zaplatenia, zo sumy
130 eur od 11. 11. 2017 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 12. 2017 do zaplatenia, zo sumy 130 eurod 11. 1. 2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 2. 2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 3.
2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 4. 2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 5. 2018 do
zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 6. 2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 7. 2018 do zaplatenia,

zo sumy 130 eur od 11. 8. 2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 9. 2018 do zaplatenia, zo sumy
130 eur od 11. 10. 2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 11. 2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eur
od 11. 12. 2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 1. 2019 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 2.
2019 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 3. 2019 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 4. 2019 do
zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 5. 2019 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 6. 2019 do zaplatenia,

zo sumy 130 eur od 11. 7. 2019 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 8. 2019 do zaplatenia, zo sumy
130 eur od 11. 9. 2019 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 10. 2019 do zaplatenia, zo sumy 130 eur
od 11. 11. 2019 do zaplatenia, zo sumy 130 eur od 11. 12. 2019 do zaplatenia, nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 1480 eur, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že na základe
zmluvy o nájme, uzavretej dňa 12. 6. 2014, v spojení s dodatkom č. 1 k uvedenej zmluve zo dňa 13.
6. 2014, prenajala ako prenajímateľ žalovanému ako nájomcovi časť pozemku zapísaného ako parc.

č. KN-C 160, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2421 m2, nachádzajúceho sa v
katastrálnom území W., zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Ružomberok, katastrálny
odbor, na liste vlastníctva č. XXXXX, o výmere 18 m2, ktorá bola vyznačená v prílohe č. 1 zmluvy. Časť
pozemku bola prenajatá pre účely umiestnenia predajného stánku rýchleho občerstvenia. Zmluva bola
uzavretá na dobu určitú, od 1. 7. 2014 do 30. 6. 2019. V čl. V. ods. 5.1. zmluvy bolo dojednané nájomné

vo výške 130 eur mesačne, ktoré bolo, podľa čl. V. ods. 5.2. zmluvy, splatné vždy do 10. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca. Dňa 17. 7. 2015 jej žalovaný doručil list zo dňa 26. 6. 2015, označený ako
„Ukončenie nájomného vzťahu výpoveďou“, ktorým vypovedal nájomnú zmluvu z dôvodu uvedeného v
ustanovení § 9 ods. 3 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Na
uvedený list reagovala listom zo dňa 8. 9. 2015, v ktorom žalovanému oznámila, že jeho výpoveď je

neplatná. Nájomný vzťah medzi stranami sporu naďalej trvá, keďže žalovaný jej najneskôr v lehote do
31. 12. 2018 písomne neoznámil, že nemá záujem na ďalšom trvaní zmluvy. Žalovaný prestal uhrádzať
dohodnuté nájomné od 1. 11. 2015. V konaní, vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn.
20Cb/52/2019, ktoré je už právoplatne skončené, sa domáhala zaplatenia nájomného za obdobie do 12.
12. 2016. Žalovaný jej doposiaľ neuhradil nájomné za obdobie od 13. 12. 2016 do 31. 12. 2019. Uplatnila

si aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods. 1
Obchodného zákonníka vo výške 1480 eur.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 16. 1. 2020 platobný rozkaz, proti

ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V odpore uviedol, že medzi stranami sporu je nesporné
uzavretie nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol nájom pozemku pre účely umiestnenia predajného
stánku s občerstvením. Nakoľko dňa 27. 6. 2015 mu zaniklo oprávnenie vykonávať živnosť pre predmet
podnikania „Pohostinská činnosť a výroba jedál pre výdajne“, začal so žalobkyňou rokovať o skončení
nájmu. Žalobkyňa s uvedeným nesúhlasila a prejavila ochotu stánok kúpiť, avšak nedošlo k dohode o

cene. Keďže nemohol vykonávať živnosť a k dohode o kúpe stánku nedošlo, dňa 29. 12. 2015 si prišiel
stánok odviezť. Cestu im blokovali motorové vozidlá, preto si stánok neodviezol. Dňa 11. 7. 2017 si
odviezol stánok a prestal užívať predmet nájmu. Od uvedeného dňa mu aj žalobkyňa prestala zasielať
faktúry za nájomné. Má vedomosť, že žalobkyňa pozemok prenajíma iným subjektom a zistil, že ku dňu
22. 10. 2019 je na pozemku umiestnený stánok, ktorý patrí spoločnosti KOVOTEAM, s. r. o. Navrhol

podanú žalobu zamietnuť.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení ku podanému odporu navrhla v konaní pokračovať na súde príslušnom na
prejednanie veci a súčasne uviedla, že skutočnosť zániku jedného z predmetov podnikania žalovaného
nie je dôvodom na skončenie nájomného vzťahu. Z výpisu zo živnostenského registra žalovaného

vyplýva, že k dátumu 27. 6. 2015 mohol naďalej vykonávať živnosť pre predmety podnikania predaj
na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, piva,
vína a destilátov, predaj na priamu konzumáciu zmrzliny, ak sa na jej prípravu použijú priemyselne
vyrábané koncentráty a mrazené krémy, predaj na priamu konzumáciou tepelne rýchlo upravovaných
mäsových výrobkov a obvyklých príloh, ako aj bezmäsitých jedál, teda mohol vykonávať činnosti, ktoré

boli zahrnuté v účele nájmu. Nie je preto možné uvažovať o nemožnosti plnenia. Poprela skutkové
tvrdenie žalovaného, že by stánok prenajímala tretím subjektom, ako aj skutkové tvrdenie žalovaného,
že na predmete nájmu je umiestnený stánok patriaci tretej osobe. Uvedený stánok je postavený na
susediacom pozemku.4. Žalovaný vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobkyne, doručenom súdu dňa 7. 12. 2020, uviedol, že v celom
rozsahu zotrváva na obsahu podaného odporu.

5. Na pojednávaní žalobkyňa na podanej žalobe trvala v celom rozsahu.

6. Advokátka žalobkyne na pojednávaní poukázala na skutočnosť, že sporné je len to, či došlo k
ukončeniu zmluvného vzťahu, či bola podaná výpoveď platná a v nadväznosti na to aj či je uplatnený

nárok uplatnený dôvodný. Trvala na skutočnosti, že nájomná zmluva neskončila, nakoľko v nej bola
dojednaná prolongácia. Poukázala na konanie, vedené Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn.
20Cb/52/2019, v ktorom súd konštatoval, že žalovaný nestratil oprávnenie na výkon živnosti, na základe
ktorého bol oprávnený užívať predmet nájmu a že vo veci je potrebné aplikovať ustanovenia § 663 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov má preto žalobkyňa nárok na nájomné a úroky z
omeškania v zmysle zmluvy. Poprela tvrdenie, že žalobkyňa prenajíma pozemok, ktorý je predmetom

nájmu, inej osobe. Pozemok je doposiaľ prázdny. V záverečnej reči poukázala na skutočnosť, že
nájomná zmluva je platným právnym úkonom, ktorý obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti.
Platnosť nájomnej zmluvy už pritom bola posudzovaná v konaní vedenom pod sp. zn. 20Cb/52/2019.
Žalovaný svoje tvrdenia, že by mu bolo zo strany žalobkyne bránené v užívaní nájmu, nepreukázal.
Právny úkon žalovaného nemožno považovať za vyjadrenie, že netrvá na predĺžení doby nájmu.

Uvedený právny úkon je neplatný, pokiaľ ide o náležitosti výpovede.

7. Žalovaný na pojednávaní nesúhlasil s podanou žalobou, poukazujúc na to, že sa so žalobkyňou
dohodli na skončení nájmu.

8. Advokát žalovaného na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že tým, že žalovanému k 27. 6. 2015
zanikol predmet podnikania, žalovaný prejavil záujem na ďalšom netrvaní zmluvy. Dňa 30. 11. 2015
uzavreli strany sporu dohodu o ukončení poskytovania služieb, v ktorej sa žalovaný zaviazal, že zaplatí
náklady, ktoré súvisia s dodávkou služieb. Už 29. 12. 2015 si chcel žalovaný stánok odviezť. K tomuto
došloaž11.7.2017.Dňa12.12.2016bolauzavretákúpnazmluva.Podľavyjadreniaregionálnehoúradu

verejného zdravotníctva bolo vydané povolenie na prevádzkovanie prevádzok na predmetnom mieste.
Predchádzajúce rozhodnutie súdu bolo vydané za iných skutkových okolností. Nájomná zmluva zanikla,
keďže zanikol predmet nájmu. V nájomnej zmluve bolo dojednané, že predmetom nájmu je nielen
pozemok, ale bol dojednaný aj účel nájmu, ktorým bolo prevádzkovanie za účelom výkonu živnosti.
Keďže došlo k zániku živnosti, zanikol aj predmet nájmu. Žalovaný bol v domnení, že nájom skončil, bol

odpojený od dodávky služieb. Navrhol podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že podľa jej názoru zmluva o nájme stále trvá. Zmluva
bola dojednaná na obdobie od 1. 7. 2014 do 30. 6. 2019 a dojednali sa na automatickom predĺžení
zmluvného vzťahu, pričom žalovaný jej písomne neoznámil, že trvá na skončení zmluvy. Účelom

zmluvy bolo umiestnenie predajného stánku rýchleho občerstvenia. Žalovaný podal výpoveď v dôsledku
zrušenia jedného predmetu živnosti, čo však nesúviselo s predmetom nájmu. Z ňou predloženej
dokumentácie vyplýva, že pozemok, na ktorom bol umiestnený stánok žalovaného, je doposiaľ prázdny.
Keď jej v roku 2015 žalovaný doručil výpoveď, oznámila mu, že ju považuje za neplatnú. Žalovaný
ďalej prevádzkoval stánok aj po doručení uvedeného listu. Po uvedenom liste so žalovaným jednala

ohľadne možnosti prenájmu stánku tretej osobe, resp. predaja. Dňa 12. 12. 2016 stánok od žalovaného
odkúpila za 4800 eur, ktoré mu aj vyplatila. Žalovaný si však v júli 2017 stánok odviezol a poprel kúpnu
zmluvu. Žalobu podala v čase, keď prišlo z polície vyjadrenie, že vyšetrovanie je skončené, keďže nie je
možné ustáliť, či podpis na kúpnej zmluve učinil žalovaný. Konanie o vydanie stánku bolo vedené pod
sp. zn. 4C/48/2019. V čase, keď podávali žalobu o zaplatenie nájomného, žalovaný poprel podpis na

kúpnej zmluve. Vo veci o vydanie stánku bolo rozhodnuté dňa 19. 5. 2020, teda v čase podania žaloby
v predmetnom konaní o zaplatenie nájomného bolo vlastníctvo k stánku sporné. Na podanej žalobe trvá
z dôvodu, že žalovaný si stánok odviezol, a preto nemá ani stánok, ani kúpnu cenu, ako aj z dôvodu,
že žalovaný si mohol priviezť na pozemok akýkoľvek iný stánok, po odkúpení stánku nebol pozemok
obsadený iným stánkom, pozemok je doposiaľ prázdny.

10. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že stánok nešiel, vkuse v ňom zamŕzala voda, musel
byť chvíľami zavretý. V tom období mu ochorel aj garant živnosti, preto sa rozhodol nevytvárať ďalšiu
stratu a podal výpoveď. Poukázal na to, že sa zrejme jednalo o zlé rozhodnutie pri umiestnení stánku,nakoľko v okolí boli ďalšie fastfoody, preto stánok nešiel. Podľa jeho názoru, je polovica bieleho stánku,
ktorýjeaktuálnenapozemku,namieste,ktorémuboloprenajaté.Podľajehonázoru,dohodaoukončení
poskytovania služieb predstavovala dohodu o ukončení nájmu, od uvedenej doby mu neboli posielané

zo strany žalobkyne žiadne faktúry. Žalobkyni aj odovzdal kľúče od stánku. Následne mu telefonovali,
že stánok je otvorený a prenajatý, preto sa so spoločníkom dohodli, že si stánok zoberú. Kúpnu zmluvu
so žalobkyňou nepodpísal. Stránok bol umiestnený na pozemku do 11. 7. 2017, kedy ho z pozemku
odviezol, nakoľko je jeho, má ho stále v majetku a kúpnu zmluvu so žalobkyňou neuzavrel. Poukázal na
skutočnosť, že keď žalobkyňa prenajala stánok tretej osobe, nemohol sa tam dostať, a preto aj vymenil

zámok na stánku. Písomne si voči žalobkyni žiaden nárok na zľavu z nájomného, prípadne neplatenie
nájomného v dôsledku nemožnosti užívania predmetu nájmu, neuplatnil.

11. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

12. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 160, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2421 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území
W., zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor, na
liste vlastníctva č. XXXXX. Žalobkyňa je zapísaná ako vlastníčka pozemku ako fyzická osoba,
nepodnikateľka, s údajmi o dátume narodenia a bydlisku.

13. Žalovaný vykonáva podnikanie na základe živnostenského oprávnenia od 1. 10. 2003. Dňom 27.
6. 2015 zaniklo žalovanému živnostenské oprávnenie pre predmet podnikania Pohostinská činnosť
a výroba hotových jedál pre výdajne. Žalovanému však naďalej zostalo zachované živnostenské
oprávnenie pre predmety podnikania Predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne

vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, piva, vína a destilátov, predaj na priamu konzumáciu zmrzliny,
ak sa na jej prípravu použili priemyselne vyrobené koncentráty a mrazené krémy, predaj na priamu
konzumáciu tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov a obvyklých príloh ako aj bezmäsitých
jedál.

14. Žalobkyňa ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa 12. 6. 2014 zmluvu o nájme
podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa je označená v zmluve menom a priezviskom,
adresou trvalého bydliska a číslom občianskeho preukazu, žalovaný je v zmluve označený obchodným
menom, miestom podnikania a údajom o IČO. Predmetom nájmu bola časť pozemku o výmere 18
m2, zapísaného ako parc. č. KN-C 160, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2421

m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území W.Ž., zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného
úradu Ružomberok, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXXX. Účelom nájmu bolo umiestnenie
predajného stánku „Rýchle občerstvenie“. Podľa čl. III. ods. 3.1. zmluvy, predmet nájmu prenajímateľ
dáva do užívania nájomcovi za účelom prevádzkovania predajného stánku rýchleho občerstvenia,
v ktorom bude nájomca uskutočňovať predaj mrazených produktov a poskytovať služby rýchleho

občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu v zmysle predmetu jeho podnikania. V čl. IV.
ods. 4.1. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájom sa dojednáva na dobu určitú, od 1. 7. 2014 do
30. 6. 2019, pričom nájom sa automaticky predlžuje o 5 rokov, ak nájomca alebo prenajímateľ najneskôr
do 31. 12. 2018 písomne neoznámi druhej zmluvnej strane, že nemá záujem na ďalšom trvaní zmluvy.
V čl. V. ods. 5.1. zmluvy sa zmluvné strany dojednali na nájomnom vo výške 130 eur mesačne, ktoré

bolo, v zmysle čl. V. ods. 5.2 zmluvy splatné vždy do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, a to
na základe zmluvy, ktorá je daňovým dokladom. V čl. VIII. ods. 8.5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli,
že nájomná zmluva zaniká aj výpoveďou zo strany prenajímateľa a nájomcu z výpovedných dôvodov,
uvedených v § 9 zákona č. 116/1990 Zb. V čl. XI. ods. 11.3. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že
ostatné vzťahy sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného a Občianskeho zákonníka. Dňa 13. 6.

2014 uzavreli strany sporu dodatok č. 1 k zmluve o nájme, podľa ktorého sa zmenil čl. 3.1. zmluvy tak,
že predmet nájmu prenajímateľ dáva do užívania nájomcovi za účelom umiestnenia predajného stánku
rýchleho občerstvenia a taktiež došlo k vypusteniu čl. VIII. ods. 8.5. zmluvy.

15. Listom zo dňa 29. 6. 2015, označeným ako „Ukončenie nájomného vzťahu výpoveďou“, žalovaný

oznámil žalobkyni, že vypovedáva, s odkazom na ustanovenie § 9 ods. 3 písm. a) zákona č. 116/1990
Zb., nájomnú zmluvu, nakoľko mu zaniklo oprávnenie prevádzkovať činnosť, na ktorú bol priestor
prenajatý.Žalobkyňadňa8.9.2015oznámilažalovanému,žepovažujejehovýpoveďzozmluvyonájme
za absolútne neplatnú a súčasne ho vyzvala na dodržiavanie existujúceho nájomného vzťahu. Rovnakolistom zo dňa 28. 12. 2015 oznámila žalobkyňa, prostredníctvom svojej advokátky, žalovanému, že
považuje výpoveď za absolútne neplatnú a vyzvala ho na dodržiavanie existujúceho nájomného vzťahu.

16. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Liptovský Mikuláš žalovanému dňa 26. 2. 2020 oznámil,
že v období rokov 2010-2020 na adrese W.Ž., N. XX, bolo vydané súhlasné rozhodnutie na
uvedenie priestorov stánku rýchleho občerstvenia do prevádzky, okrem iného, aj obchodnej spoločnosti
KOVOTEAM, s. r. o.

17.Žalobkyňaakoobstarávateľažalovanýakoprijímateľuzatvorilidňa13.6.2014zmluvuoobstarávaní
služieb, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním predajného stánku umiestneného na prenajatom
predmete nájmu na základe zmluvy o nájme zo dňa 12. 6. 2014. Žalobkyňa je v zmluve označená
ako podnikateľka obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m. Predmetom zmluvy bola dohoda
zmluvných strán, že obstarávateľka zabezpečí obstaranie služieb spojených s užívaním predajného
stánku, a to elektrickú energiu, dodávku tepla, dodávku vodného a stočného, odvádzanie vody z

povrchového odtoku, dodávku elektrickej energie v spoločných priestoroch a za spoločné zariadenia,
upratovacie,čistiace,údržbárskeslužbyaopravyspoločnýchzariadení,prístrojov,spoločnýchpriestorov
a jeho okolia, odvoz komunálneho odpadu a zabezpečenie iných služieb spojených s užívaním
nebytových priestorov, za ktoré jej bude prijímateľ uhrádzať vopred mesačné zálohové platby vo výške
70 eur. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, od 1. 7. 2014 do 30. 6. 2019. Dňa 30. 11. 2015 uzatvorili

zmluvné strany dodatok č. 1 k zmluve o obstaraní služieb, v ktorom sa dohodli na skončení zmluvy
dohodou ku dňu 30. 11. 2015, za splnenia podmienky, že prijímateľ ponechá stánok nachádzajúci sa
na predmete nájmu obstarávateľke do 31. 12. 2016 za účelom jeho prenajatia obstarávateľkou ďalším
nájomcom a v termíne do 30. 6. 2016 zaplatí obstarávateľke vyúčtovanie nákladov za prevádzkové
náklady za obdobie od 1. 1. 2015 do 30. 11. 2015, pričom v prípade nesplnenia uvedených povinností

zostáva zmluva o obstaraní služieb zo dňa 13. 6. 2014 v platnosti do termínu, ako bola pôvodne
uzatvorená.

18. Súd sa oboznámil aj s fotodokumentáciou miesta, na ktorom bol umiestnený stánok prevádzkovaný
žalovaným, a to z obdobia prevádzkovania stánku, aj po odstránení stánku.

19. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

20. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,

inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

21. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

22. Podľa § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu
možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho

zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššiaakozákladnáúrokovásadzbaE.P.D.platnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.

25. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobkyne čiastočne vyhovel,
nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Žalobkyňa sa žalovaného nároku domáhala právnym

dôvodom zaplatenia nájomného na základe zmluvy o nájme, uzavretej so žalovaným. Medzi stranami
sporu nebolo sporné, že žalobkyňa ako prenajímateľka a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 12.
6. 2014 zmluvu o nájme, ktorá bola zmenená dodatkom č. 1 zo dňa 13. 6. 2014. Rovnako nebol
sporný dojednaný predmet nájmu, ktorým bola časť pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 160,nachádzajúceho sa v katastrálnom území W., o výmere 18 m2 a účel nájmu, ktorým bolo užívanie
prenajatej časti pozemku na umiestnenie stánku rýchleho občerstvenia. Uvedená skutočnosť vyplynula
aj z článku III. ods. 3.1. zmluvy o nájme v znení dodatku č. 1 k zmluve, v ktorom bolo výslovne uvedené,

že predmet nájmu prenajímateľ dáva do užívania nájomcovi za účelom umiestnenia predajného stánku
rýchleho občerstvenia. Medzi stranami sporu nebola sporná ani dojednaná výška nájomného 130 eur
mesačne, so splatnosťou do 10. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Žalovaný nerozporoval ani
skutočnosť, že žalobkyni neuhradil nájomné za obdobie od 13. 12. 2016 do 31. 12. 2019.

26. Medzi stranami sporu vznikol občianskoprávny vzťah, preto súd na uplatnený nárok žalobkyne v
plnom rozsahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa uzavrela zmluvu o nájme
ako fyzická osoba, čo vyplýva z jej označenia v zmluve menom, priezviskom, miestom bydliska
a číslom občianskeho preukazu, ako aj zo skutočnosti, že pozemok, ktorý bol predmetom nájmu,
má zapísaný v katastri nehnuteľností vo vlastníctve ako fyzická osoba. Pokiaľ aj v článku XI. ods.
11.3. zmluvy o nájme bolo stranami sporu dojednané, že ostatné vzťahy sa riadia príslušnými

ustanoveniami Obchodného a Občianskeho zákonníka, nemal súd preukázané platné dojednanie o
voľbe aplikácie Obchodného zákonníka na právne vzťahy strán sporu v zmysle zákonného ustanovenia
§ 262 Obchodného zákonníka. Dojednanie strán sporu v článku XI. ods. 11.3. zmluvy o nájme bolo
totiž neurčité a z uvedeného dôvodu, v zmysle zákonného ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, neplatné. Z dojednania nebolo jasné a určité, ktoré „ostatné vzťahy“ strán sporu by sa mali

spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka a súčasne nebolo jasné a určité, ktoré vzťahy by
sa mali spravovať ustanoveniami Obchodného, a ktoré vzťahy ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Uvedenú neurčitosť nebolo možné odstrániť ani pomocou výkladových pravidiel uvedených v § 35 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Navyše, priamo v zmluve o nájme, a to v časti označenia zmluvy, je uvedené,
že je uzatvorená v zmysle § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka.

27. Medzi stranami sporu bola sporná skutočnosť, či došlo ku skončeniu nájmu a kedy sa tak stalo a
v nadväznosti na to aj dôvodnosť žalobkyňou uplatneného nároku. Žalobkyňa tvrdila, že ku skončeniu
nájmu doposiaľ nedošlo, nakoľko nájom bol automaticky predĺžený v súlade so zmluvným dojednaním
článku IV. ods. 4.1. zmluvy o nájme. Žalovaný tvrdil, že nájom bol skončený výpoveďou zo dňa 29.

6. 2015, preto nebol povinný dojednané nájomné za žalované obdobie uhrádzať. Žalobkyňa platnosť
výpovede namietala. V tejto súvislosti poukázala na konanie vedené Okresným súdom Liptovský
Mikuláš pod sp. zn. 20Cb/52/2019, v ktorom už bola platnosť výpovede zo dňa 29. 6. 2015 posudzovaná,
pričom výpoveď bola vyhodnotená ako neplatná. Žalovaný uvedené skutkové tvrdenie žalobkyne
nerozporoval a nenavrhol vykonať dokazovanie spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.

20Cb/52/2019. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že ku skončeniu nájomného vzťahu
medzi stranami sporu došlo pred uplynutím dojednanej doby trvania nájmu, t. j. pred 30. 6. 2019.
Podanie žalovaného zo dňa 29. 6. 2015 nepredstavovalo platnú výpoveď z nájmu, preto jeho dôsledkom
nemohlo byť skončenie nájmu pred uplynutím dojednanej doby. Nájom dojednaný na dobu určitú
zásadne nie je možné skončiť výpoveďou. Zákonné ustanovenie § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka

umožňuje skončiť výpoveďou nájom dojednaný na dobu neurčitú. Judikatúra súdov však pripustila
možnosť skončenia nájmu výpoveďou aj v prípade nájmu dojednaného na dobu určitú v prípade, ak
si to zmluvné strany v zmluve o nájme dohodnú (rozsudok Nejvyššího soudu České republiky, sp.
zn. 26 Cdo 2876/2000). Súd však nemal preukázané dojednanie strán sporu o možnosti skončenia
nájmu výpoveďou pred uplynutím dojednanej doby nájmu zo strany žalovaného . V článku VIII. ods.

8.5. zmluvy síce bolo pôvodne dojednané oprávnenie žalovaného aj žalobkyne vypovedať zmluvu z
dôvodov uvedených v § 9 zákona č. 119/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, uvedené
dojednanie však bolo zrušené dodatkom č. 1 k zmluve o nájme zo dňa 13. 6. 2014, teda v čase učinenia
úkonu žalovaného dňa 29. 6. 2015 už dojednanie nebolo účinné. Už len okrajom súd uvádza, že
predmetom nájmu neboli nebytové priestory, ale časť nehnuteľnosti (pozemku). Za nedôvodnú súd

považoval aj argumentáciu žalovaného o existencii dôvodov pre skončenie nájmu výpoveďou a tým
aj platného skončenia nájmu pred uplynutím dojednanej doby, spočívajúce v nemožnosti užívania
predajného stánku na dojednaný účel, z dôvodu zániku jedného z predmetov podnikania. Skutočnosť,
že žalovanému počas trvania nájmu zanikol jeden z predmetov podnikania zapísaných v živnostenskom
registri, nepredstavuje zákonný dôvod skončenia nájmu. Navyše, účelom nájmu bolo užívanie časti

prenajatého pozemku žalovaným na umiestnenie predajného stánku rýchleho občerstvenia. Z výpisu
zo živnostenského registra žalovaného mal súd preukázané, že hoci aj žalovanému ku dňu 27. 6.
2015 zanikol predmet podnikania pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne, naďalej
bol oprávnený (a aj doposiaľ je) vykonávať podnikanie v predmetoch predaj na priamu konzumáciunealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, piva, vína a destilátov, predaj
na priamu konzumáciu zmrzliny, ak sa na jej prípravu použili priemyselne vyrobené koncentráty a
mrazené krémy, predaj na priamu konzumáciu tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov a

obvyklých príloh ako aj bezmäsitých jedál, ktoré môžu byť vykonávané pri prevádzkovaní stánku
rýchleho občerstvenia. Súd nemal preukázanú ani skutočnosť, že by prenajatá časť pozemku bola
žalovanému odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté užívanie alebo sa tak stalo neskôr
(čo by mohlo byť dôvodom na odstúpenie od zmluvy o nájme v zmysle ustanovenia § 679 ods. 1
Občianskeho zákonníka), ani skutočnosť, že by žalovaný počas trvania nájmu nemohol predmet nájmu

užívať, resp. mohol ho užívať len obmedzene (čo by mohlo byť dôvodom pre neplatenie nájomného
v zmysle ustanovenia § 673 Občianskeho zákonníka resp. zľavu z nájomného v zmysle ustanovenia
§ 674 Občianskeho zákonníka). Zo stranami sporu predloženej dokumentácie bolo preukázané, že
aj po odstránení predajného stánku žalovaným z pozemku je predmetná časť pozemku voľná, t. j.
nebol na nej umiestnený ďalší predajný stánok, ani iné hnuteľné, resp. nehnuteľné veci, ktoré by
žalovanému v užívaní predmetu nájmu (časti pozemku) bránili. V tejto súvislosti súd už len okrajom

uvádza, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že v konaní, vedenom Okresným súdom Liptovský
Mikuláš pod sp. zn. 4C/48/2019, bola žalovanému uložená povinnosť vydať predajný stánok žalobkyni.
Žalovaný však netvrdil, ani nepreukázal, že by mu žalobkyňa v dôsledku kúpy predajného stánku v
určitom období nájmu znemožnila užívanie predmetu nájmu (časti pozemku). Medzi stranami sporu
bolo pritom nesporné, že žalovaný predajný stánok z predmetu nájmu odstránil dňa 11. 7. 2017, pričom

z vykonaného dokazovania, najmä predloženej fotodokumentácie vyplýva, že od uvedeného dátumu
je predmet nájmu voľný, neboli na ňom umiestnené žiadne hnuteľné a nehnuteľné veci. Súd nemal
preukázanú dôvodnosť argumentácie žalobkyne o trvaní nájmu po uplynutí dojednanej doby v dôsledku
automatického predĺženia v zmysle článku IV. ods. 4.1. zmluvy. Žalovaný v podaní zo dňa 29. 6.
2015, označenom ako „Ukončenie nájomného vzťahu výpoveďou“, jednoznačne prejavil vôľu na ďalšom

nezotrvávaní v zmluvnom vzťahu. Podanie bolo doručené žalobkyni pred uplynutím doby dojednanej
v článku IV. ods. 4.1. zmluvy, t. j. pred 31. 12. 2018, čo nebolo medzi stranami sporné. Prihliadajúc
k uvedenej argumentácii mal súd preukázané, že nájom skončil dňom 30. 6. 2019, t. j. uplynutím
dojednanej doby nájmu v zmysle článku IV. ods. 4.1. zmluvy.

28. Nakoľko povinnosťou nájomcu zo zmluvy o nájme je platiť dojednané nájomné, súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni nájomné za obdobie od 13. 12. 2016 do skončenia nájmu, t.
j. do 30. 6. 2019, v celkovej výške 3979,68 eura (pomernú časť za 19 dní mesiaca december 2016 v
sume 79,68 eura a za mesiace január 2017 až jún 2019 30 x 130 eur). V zostávajúcej časti, t. j. v časti
nájomného za obdobie od júla 2019 do decembra 2019 v celkovej sume 780 eur, súd podanú žalobu

ako nedôvodnú zamietol.
29. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, vzniklo žalobkyni
aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré jej súd priznal z jednotlivých súm nezaplateného
nájomného, vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti nájomného dojednaného v článku V. ods. 5.2.
zmluvy o nájme, t. j. od 11. dňa v kalendárnom mesiaci, do zaplatenia. Keďže medzi stranami sporu

vznikol občianskoprávny vzťah, súd priznal žalobkyni úroky z omeškania podľa občianskoprávnych
prepisov, t. j. vo výške 5 % ročne. Zákonné ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov majú charakter kogentných ustanovení, teda uvedenými
právnymi predpismi určenú výšku úrokov z omeškania nie je možné prekročiť. Súd preto žalobu v

zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania zamietol.

30. Keďže medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol občianskoprávny vzťah, súd zamietol žalobu aj v
časti uplatnenej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1480 eur.
Žalobkyňa si uvedený nárok uplatnila podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, avšak dôvodnosť

aplikácie Obchodného zákonníka na právny vzťah strán sporu súd preukázanú nemal.

31. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

32. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.33. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd priznal v spore
úspešnejšej žalobkyni pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobkyne v spore predstavoval
3979,68 eura, čo percentuálne činí 83,6 %, jej neúspech 780 eur, čo percentuálne činí 16,4 %. Pomer

úspechu a neúspechu žalobkyne potom predstavoval 67,2 % (83,6 % - 16,4 %). Súd preto priznal
žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,2 %. V súlade s ustanovením
§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.