Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. marec 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121010444
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121010444.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného I. Y., nar. XX.XX.XXXX
a spol., pre zločin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a), písm.
b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a iné, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 30.11.2021, sp. zn. 6T/6/2021,

na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.03.2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného I. Y., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 30.11.2021, sp. zn. 6T/6/2021 bol obžalovaný
I. Y., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom O. Z. Y. XXXX/XX, U., uznaný vinným zo spáchania v bode
1) až 3) pokračovací zločin krádež podľa § 212 odsek 1 písmeno a, písmeno b, odsek 3 písmeno b

Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe,

že

v bode 1/ obžalovaný I. Y., obžalovaný R. T., obžalovaný R. S. po predchádzajúcej vzájomnej dohode

v dobe medzi 9:00 hod. dňa 13.09.2020 do 7:30 hod. dňa 14.09.2020 I. Y. s R. T. na parkovisku na
ulici Z. Y. pred bytovým domom číslo XX v U. pristúpili k zaparkovanému a uzamknutému osobnému
motorovému vozidlu zn. Fiat Ducato s evidenčným číslom TT833GU, na ktorom I. Y. za pomoci
skrutkovača otvoril zámok, následne telefonicky privolal obvineného R. S., ktorý k otvorenej dodávke
pristavil svoje motorové vozidlo Audi A4 Avant s evidenčným číslom TT768HY, na čo do dodávky vstúpil
minimálne I. Y. a z jej vnútorných priestorov vzal 2 ks uťahovačiek zn. Makita s prepravnými kuframi,

dvoma nabíjačkami a štyrmi náhradnými batériami, 1 ks uhlovú brúsku zn. Makita, priemer 230 mm, 1 ks
rotačný nivelizačný prístroj zn. Bosch so stojanom, 1 ks stavebné rádio zn. Makita, 1 ks nabíjacia stanica
zn. Makita, 1 ks akumulátorová uťahovačka zn. Hilti, 1 ks elektrické miešadlo zn. Makita, ktoré najmenej
s R. T. preložili do kufra vozidla zn. Audi A4 Avant s evidenčným číslom TT768HY, a s týmto vozidlom a
odcudzeným náradím ich R. S. odviezol preč do Bieleho Kostola, kde ich spoločne predali, čím spôsobili
C. H. škodu odcudzením náradia vo výške 320,- eur a škodu poškodením vozidla vo výške 77,80 eur,

v bode 2/ obžalovaný I. Y., obžalovaný L. B. dňa 17.09.2020 v čase medzi 01:35 hod. a 03:01 hod. v
U. na R. ulici, po predchádzajúcej vzájomnej dohode I. Y. a L. B. vytlačením neuzamknutých dverí na
zadnom vchode vnikli do chodby bytového domu číslo XX, prešli ku kočikárni, kde sa pokúšali presne
nezisteným spôsobom s použitím sily uzamknuté dvere otvoriť, čo sa napokon podarilo L. B. vypáčením
dverí za pomoci skrutkovača, ktorý mu podal I. Y., a následne z takto otvorenej kočikárne odcudzili

bicykel značky Genesis čiernobielej farby, ktorý odtiaľ vyviezol L. B., čím svojím konaním spôsobili M.
V. škodu vo výške 450,- eur,v bode 3/ obžalovaný I. Y., obžalovaný M. Á. v čase medzi 19:00 hod. dňa 17.09.2020 a 11:30 hod.
dňa 18.09.2020 v U. v bytovom dome na R. ulici číslo XX M. Á po predchádzajúcej vzájomnej dohode

s obvineným I. Y. nezisteným predmetom vypáčil cylindrickú vložku zámku na vchodových dverách
vedúcich do spoločných priestorov - kočikárne, do ktorej následne vnikli a odcudzili z nej horský bicykel
čiernej farby, značky B-TWIN ROCK RIDER 520 s výrobným číslom 982117, horský bicykel zn. CTM
ELITE 1.0, doposiaľ nezisteného výrobného čísla, horský bicykel bielej farby zn. MERIDA JULIET,
neznámeho výrobného čísla, čím spôsobil I. H. škodu krádežou bicyklov zn. B-TWIN ROCK RIDER 520

a CTM ELITE 1.0, vo výške 570,- eur a U. H. škodu krádežou bicykla zn. MERIDA JULIET vo výške
550,- eur,

Za tieto skutky okresný súd uložil obžalovanému podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38
ods. 2, ods. 5 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného
zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere

4 (štyri) roky a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovaným I. Y., R. T., R. S. povinnosť spoločne a
nerozdielne nahradiť poškodenému C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Y. XX, U. škodu vo výške 277,80
Eur (dvesto sedemdesiatsedem eur, osemdesiat centov).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku, sa poškodeného C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Y. XX, U.,

odkázal so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovaným I. Y. a L. B. povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť poškodenému M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, U. škodu vo výške 450,00 Eur
(štyristo päťdesiat eur).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku, sa poškodeného M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX,
U., odkázal so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovaným I. Y. a M. Á. povinnosť spoločne a nerozdielne

nahradiť poškodenému U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, U. škodu vo výške 400,- Eur
(štyristo eur).

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovaným I. Y. a M. Á. povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť poškodenému I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, U. škodu vo výške 370,00 Eur (tristo

sedemdesiat eur).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku, sa poškodeného I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX,
U., odkázal so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 787-800 spisu.

Z obsahu spisu vyplýva, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na Okresný súd
Trnava dňa 04.03.2021 obžalobu pod sp. zn. 2Pv 409/20/2207-79 zo dňa 03.03.2021, ktorou kládla
obžalovanému I. Y. za vinu spáchanie zločinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212

ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného
zákona, ktorých sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom základe obžaloby v bodoch 1) až 3).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 30.11.2021 po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa §
257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, o tom, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe.

V dôsledku vyhlásenia o vine okresný súd rozhodol o tom, že vykoná dokazovanie len vo vzťahu k
výroku o treste. Okresný súd následne vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, oboznámil sa s
listinnými dôkazmi - odborné vyjadrenie vypracované: Autokely Slovakia s. r. o. na č. l. 322, odborné
vyjadrenie vypracované: Záložňa M. M. na č. l. 323, odborné vyjadrenie vypracované: Záložňa U. D. -SEZAM na č. l. 324, odborné vyjadrenie vypracované: EXTER s. r. o. na č. l. 325, odborné vyjadrenie
vypracované: EXTER s. r. o. na č. l. 326, odborné vyjadrenie vypracované: BESTRENT s. r. o. na č. l.
327 - 328, odborné vyjadrenie vypracované: Stavservis na č. l. 323, odpis registra trestov I. Y., lustrácia

CESDAP I. Y., hodnotenie z ÚVV a ÚVTOS pre I. Y., lustrácia ZVJS pre I. Y..

Vo vzťahu k uloženiu trestu okresný súd uviedol, že z odpisu registra trestov vyplýva, že v ňom má
obžalovaný 6 záznamov a to dva záznamy z roku 2007, jeden záznam z roku 2008, jeden záznam z roku
2010, jeden záznam z roku 2016, posledný záznam z roku 2020. Odsúdenia sa týkajú najmä majetkovej

trestnej činnosti a drogovej trestnej činnosti. Z lustrácie centrálnej evidencie správnych deliktov a
priestupkov vyplýva, že v ňom má obžalovaný 11 záznamov, najmä na úseku dopravy. Z hodnotenia
ÚVTOS a ÚVV Leopoldov vyplývalo, že obžalovaný je vo výkone väzby na oddiele so štandardným
režimom výkonu väzbu, nemal problémy s adaptáciou na jej podmienky. Správanie a vystupovanie je na
požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje, konfliktné situácie nevyvoláva.
Na hlavnom pojednávaní uviedol, že momentálne je pracovne zaradený ako brigadír oddielu - vydávač

stravy a jeden krát bol disciplinárne odmenený a čaká na ďalšiu disciplinárnu odmenu. Návštevy
vykonáva s priateľkou a jeho matkou.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu okresný súd vychádzal najmä z
ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných
činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Okresný súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob

spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a
na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadol u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu
trestného činu,

Pretože obžalovaný spáchal pokračovací zločin krádeže spáchaný formou spolupáchateľstva podľa §
20 k § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j)
Trestného zákona, okresný súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v súlade s § 38 ods. 2, ods.
5 Trestného zákona s poukazom aj na § 34 ods. 4 Trestného zákona, a to podľa zákonného ustanovenia
§ 212 ods. 3 Trestného zákona.

Pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona je stanovená trestná sadzba trestu odňatia
slobody od 3 (troch) rokov do 10 (desať) rokov.

Okresný súd poukázal na ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného zákona v tom smere, že pri opätovnom

spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu, tak
preto bolo potrebné zvýšiť dolnú hranicu o polovicu. Okresný súd poukázal tiež na ustanovenie § 38 ods.
8 Trestného zákona na to, že zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou
hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Rozdiel medzi dolnou hranicou 3 roky a hornou hranicou
10 rokov je 7 rokov v prepočte na mesiace 84 mesiacov z čoho predstavuje 1 - 42 mesiacov. Preto

súd podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona upravil spodnú hranicu tak, že k spodnej hranici 36 mesiacom
pripočítal 42 mesiacov, t. j. zvýšená spodná hranica je určená vo výške 78 mesiacov čo predstavuje 6
rokov a 6 mesiacov.

Okresný súd zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, teda

že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený.

Okresný súd poukazuje, že v zmysle záverov Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016, v zmysle ktorého ak možno páchateľovi
trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39
ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie
obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior(od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por.
(po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne
účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie

súdu o druhu a výške uloženého trestu."

Pri mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam sa
súd môže pohybovať v rozmedzí od 6 rokov 6 mesiacov do 10 rokov, vzhľadom na zníženie dolnej hranici
4 rokov a 4 mesiace o jednu tretinu. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že k stanoveniu dolnej hranice

dospel nasledovným postupom: 6 rokov a 6 mesiacov je 78 mesiacov, jedna tretina zo 78 mesiacov je
26, a preto 78 mesiacov mínus 26 mesiacov je 52 mesiacov, teda 4 roky a 4 mesiace.

Okresný súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 4 mesiace, teda na samej
dolnej hranici trestnej sadzby, ktorý považuje vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný.

Okresný súd zohľadnil predovšetkým vyhlásenie obžalovaného o vine so všetkými s tým spojený
následkami, teda neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny,
obmedzenie opravného prostriedku a vykonanie dokazovania o treste bez garancie alebo predpokladu
určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste (oproti konaniu o schválení dohody o vine
a treste). Ďalej okresný súd zohľadnil samotný postoj obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, rozsiahlo

o skutku vypovedal a úprimne skutok oľutoval. Okresný súd teda zohľadnil u obžalovaného aj jeho
rozhodnutie nevyužiť právo odoprieť vypovedať a vypovedať rozsiahlo ku skutku a k okolnostiam jeho
spáchania.

Uloženie trestu na samej dolnej hranice trestnej sadzby preto treba považovať podľa názoru okresného

súdu za benefit, ktorí získal obžalovaný, ktorý ku skutku a k okolnostiam jeho spáchania rozsiahlo
vypovedal, usvedčoval seba a ostatných páchateľov, a jeho výpoveď bola podporená aj ďalšími
zabezpečenými dôkazmi. Všetky tieto skutočnosti spolu s vyššie uvedenými skutočnosťami boli
dôvodom pre mimoriadne zníženie trestu k samej spodnej hranici trestnej sadzby.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona okresný súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.

Proti tomuto rozsudku čo do výroku o treste podal v zákonnej lehote obžalovaný odvolanie, ktoré
odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu (č. l. 855 spisu).

Obžalovaný v odvolaní uvádza, že trest považuje za neprimerane prísny vzhľadom na okolnosti
spáchania trestného činu, okolnosti súvisiace s priebehom trestného konania a pomery na jeho strane.

Poukázal na nečinnosť okresného súdu po dobu viac ako 3 mesiacov, čím došlo k porušeniu zásady
prednostného a urýchleného vybavovania väzobných vecí. Je toho názoru, že okrem mimoriadneho
zníženia trestu podľa § 39 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, je tu aj dôvod na mimoriadne zníženie trestu
podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona a uloženie kratšieho trestu ako 4 roky a 4 mesiace. Rovnako ani
zaradenie do výkonu trestu so stredným stupňom stráženia nepovažuje za nevyhnutné aj napriek tomu,

že bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu a to z dôvodu, že k trestnej činnosti sa priznal, oľutoval
spáchanie trestnej činnosti a bol nápomocný pri objasňovaní trestnej činnosti.

Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhuje, aby Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, zrušil napadnutý
rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku a podľa § 322 ods. 2 Trestného poriadku

vo veci rozhodol sám.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 08.03.2022 za prítomnosti zástupcu Krajskej
prokuratúry v Trnave, obhajcu obžalovaného, obžalovaného, na ktorom oboznámil prítomných s
napadnutým rozsudkom, odvolaním obžalovaného, odpisom registra trestov ako aj podstatným

obsahom spisu.

Zástupca Krajskej prokuratúry v Trnave uviedol, že považuje napadnutý rozsudok Okresného súdu
Trnava za správny a zákonný ku všetkým jeho výrokom, preto podané odvolanie obžalovaného navrholako nedôvodné zamietnuť. Rovnako nevzhliadol u obžalovaného podmienky na mimoriadne zníženie
trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona tak ako sa domáha obžalovaný a to najmä s prihliadnutím
na osobu obžalovaného, ktorý bol v minulosti 6 krát súdne trestaný. Obhajca obžalovaného uviedol, že

je toho názoru, že po zohľadnení všetkých rozhodných skutočností, je trest uložený obžalovanému za
neprimerane prísny a navrhuje uložiť trest odňatia slobody nižší ako bol uložený okresným súdom.

Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že

odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho zamietnutie
v zmysle § 319 Trestného poriadku.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal
všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces

upravujú. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, tento zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z
ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje
naň. Na skonštatovanie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že obžalovaný napadol rozsudok okresného súdu výlučne čo

do výroku o treste, preto predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku vo vzťahu k tomuto
výroku. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že obžalovaný urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, preto okresný súd
so súhlasom okresného prokurátora vyhlásenie obžalovaného prijal. Pretože inštitút uznania viny svojou
povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou

určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku, odvolací súd nemohol preskúmať tento výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti.
Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok
je právoplatný. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2To/5/2011 zo 7. februára 2012)

Odvolací súd si všetky závery okresného súdu ohľadne uloženia trestu u obžalovaného prezentované v
napadnutom rozsudku osvojil a v celom rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov
vosvojomsťažnostnomuznesení.Vtejtosúvislostisťažnostnýsúdpoukazujenato,ževdvojinštančnom
súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa odvolací
súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné,

aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal. (viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018).

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej

prevencie (výchovy k riadnemu životu-rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).

Obžalovaný je páchateľom trestnej činnosti, u ktorého bola zistená opakujúca sa recidíva, doposiaľ bol 6
krátsúdnetrestaný,zčohojezrejmýjehopasívnyaľahkovážnypostojkvlastnejprotiprávnejčinnostiako
ajdešpektkakýmkoľvekzákonnýmnormám.Anipredchádzajúceodsúdeniaobžalovanéhonemotivovali
k vedeniu riadneho života, aj naďalej si ako zdroj svojej obživy zvolil cestu páchania trestnej činnosti.V prípade tohto obžalovaného nešlo o príležitostné vybočenie zo zákonných noriem, ale o úmyselné
a systematické páchanie trestnej činnosti. Z týchto dôvodov preto nepripadá do úvahy mimoriadne
zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 trestného zákona tak, ako sa domáhal obžalovaný.

Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona možno odôvodniť
aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo
intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a
preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také

okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a
kvantite pravidelne nevyskytujú. Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia
možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností,
vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej
príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb
na neho odkázaných a pod.. Žiadne vyššie uvedené okolnosti odvolací súd nevzhliadol a ani z týchto

dôvodov neukladal mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona
tak, ako sa domáhal obžalovaný. Záverom k uloženému trestu odvolací súd uvádza, že nečinnosť
okresného súdu po dobu viac ako 3 mesiacov, čím malo dôjsť k porušeniu zásady prednostného a
urýchleného vybavovania väzobných vecí, nie je dôvodom zmysle ustálenej judikatúry súdov SR na
postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona.

Vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona je aj výrok o zaradení
obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.

Taktouloženýtrestodňatiaslobodyjepodľanázoruodvolaciehosúdutrestomzákonnýmaspravodlivým,
ktorý je spôsobilý plniť tak individuálnu ako i generálnu prevenciu, pričom zohľadňuje aj spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, poľahčujúcu okolnosť a osobu obžalovaného a jeho pomery.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolania obžalovaného I. Y. § 319 Trestného

poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku
v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku a tiež § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o
súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.