Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. jún 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoCsp/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320201631
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2320201631.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek
senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia
s.r.o., IČO: 35 831 154, sídlom Bratislava, Mýtna 48, zastúpeného AK: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom
Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: Y. X., nar. XX.X.XXXX, bytom X., O. XX, o zaplatenie 880,18 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 10Csp/60/2020-89

zo dňa 18. januára 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok r u š í a vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 880,18 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 880,18 Eur od 29.9.2017 do

zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom priznal žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2.Rozhodnutiesúdprvejinštancieodôvodnilprávneaplikáciouust.§1ods.2, §2písm.a),b)zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských

úveroch“), § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom aj na procesné ust. § 297 písm. b), § 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že právny predchodca žalobcu a žalovaná
uzavreli zmluvu o pôžičke č. 7143477 na čiastku 1.500,- Eur, podľa ktorej sa žalovaná zaviazala celkovú
čiastku uhradiť v 60 mesačných splátkach po 43,08 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške

2.584,80 Eur. Žalovaná zaplatila sumu 1.456,68 Eur. Dňa 19.9.2017 žalobca vzhľadom na neplatenie
pôžičky riadne a včas oznámil zosplatnenie úveru.

4. Z vykonaného dokazovania okresný súd právne uzavrel, že žalobe vyhovel v časti žalovanej istiny
880,18 Eur, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná neplnila svoj záväzok riadne a včas, keď žalobca
nesplatenú časť úveru zosplatnil ku dňu 19.9.2017. Žalobe vyhovel aj v časti úroku z omeškania,

určeného v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby o päť
percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, v tomto prípade vo výške 5,00 % (základná úroková sadzba
EBC je 0,00%) za omeškanie od 29.9.2017, ktorý deň predstavuje šiesty deň po oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru.

5. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, kde žalobca ako plne úspešná strana sporu má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej.6. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorým navrhla jeho zmenu a žalobu zamietnuť.
Argumentovala tým, že jej nebola doručená žiadna výzva na vyjadrenie, ktorá jej podľa rozsudku mala

byť doručená do vlastných rúk dňa 12.12.2020. Zaplatila celú dlžnú sumu úveru.

7. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril tak, že napadnutý
rozsudok považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť. Podané odvolanie je nedôvodné, neuvádza
dôvod, pre ktorý by žalobcovi nemal vzniknúť nárok na žalovanú sumu s príslušenstvom.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej aj „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a

dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP).

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej bolo

posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobe vyhovel v celom rozsahu (suma 880,18 Eur
s príslušenstvom), a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľkou.

10. Z obsahu spisu (vrátane žaloby) vyplýva, že dňa 16.10.2014 bola medzi pôvodným veriteľom
Consumer Finance Holding, a.s. ako poskytovateľom pôžičky a žalovanou ako klientom uzatvorená

úverová zmluva č. 7143477/5600501908 zmluva o pôžičke, na základe ktorej zmluvy pôvodný veriteľ
poskytol žalovanej pôžičku vo výške 1.500,- Eur, ktorú mala žalovaná splácať v pravidelných 60
mesačných splátkach v sume 43,08 Eur, do celkovej sumy pôžičky vo výške 2.584,80 Eur, pričom
žalovaná uhradila suma 1.456,68 Eur. Upomienkou zo dňa 26.7.2017 (na č.l. 17) Consumer Finance
Holding, a.s. vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku v sume 94,96 Eur, s upozornením na

zosplatnenie, ak do 5.9.2017 nedôjde k úhrade splatnej splátky v mesiaci 5/2017. Listom zo dňa
23.9.2017 (na č. l. 17) Consumer Finance Holding, a.s. oznámil žalovanej zosplatenie úveru z úverovej
zmluvy č. 7143477, keď dlh je v sume 1.010,31 Eur. Podľa Prehľadu splátok a úhrad (na č.l. 19-20)
žalovaná uhradila sumu 1.456,68 Eur, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.11.2014 a nasledujúce
vždy 20. dňa v mesiaci. Okresný súd vydal dňa 14.5.2020 platobný rozkaz č. k. 10Csp/60/2020-37,

ktorým žalobe vyhovel. Platobný rozkaz doručoval žalovanej (na adresu X., O. XXXX/XX) spolu so
žalobou a jej prílohami, poučením spotrebiteľa, pričom podľa informácie o doručovaní, správa nebola
žalovanej listinne doručená z dôvodu, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote (elektronická
doručenka na čl. 41). Následne okresný súd žiadal a aj viackrát urgoval zamestnávateľa žalovanej (D&P
Corporation s.r.o.) o doručenie platobného rozkazu, žaloby a jej príloh (el. doručenka na č.l. 45, 48, 51)

žalovanej, avšak bezúspešne. Uznesením č. k 10Csp/60/2020-77 zo dňa 19.11.2020 okresný súd I.
výrokom zrušil platobný rozkaz a II. výrokom pripustil zmenu na strane žalobcu, že na miesto pôvodného
žalobcu vstupuje Intrum Slovakia s.r.o. Dňa 27.11.2020 okresný súd zverejnil na webovej stránke súdu
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku dňa 18.1.2021 o 8.30 hod. Zároveň okresný súd zverejnil
na webovej stráne súdu dňa 27.11.2020 oznámenie o podaní žaloby dňa 29.4.2020 (podľa § 116 ods. 2

Civilného sporového poriadku (oznam zvesený dňa 27.12.2020 na č.l. 82). Dňa 27.11.2020 okresný súd
vyzval žalovanú na písomné vyjadrenie k žalobe v lehote 10 dní (na č.l. 83). Dňa 27.11.2020 okresný
súd zverejnil na webovej stránke súdu oznámenie o doručovaní žalovanej: žaloby, výzvy na vyjadrenie
k žalobe, poučenie spotrebiteľa, uznesenie č. k. 10Csp/60/2020-77 zo dňa 19.11.2020 (doručené dňa
12.12.2020 postupom podľa § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Podľa Registra obyvateľov má

žalovaná trvalý pobyt na adrese O. XXXX/XX, X. od 20.7.2015.

11. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresuna doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu
pobytu cudzinca.

12. Podľa § 116 ods. 1 CSP ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na
adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného
pobytu žalovaného.

13. Podľa § 116 ods. 2 CSP ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa
odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy,
ak sa adresát o tom nedozvie.

14. Zakotvenie prísneho režimu doručovania v novej úprave (§ 106 CSP, § 111 ods. 3 CSP, § 112

CSP) má priestor len v prípade, ak má žalovaný o spore vedomosť. Ako konštatovala Generálna
prokuratúra SR v pripomienkovom konaní, ak má strana o prebiehajúcom spore vedomosť, vie si svoje
záležitosti ohľadom doručovania zabezpečiť tak, aby predišla prípadným komplikáciám (oznámiť súdu
emailovú adresu, ustanoviť si advokáta a iné), pričom žalobca má o prebiehajúcom spore vedomosť
vždy, žalovaný až po doručení žaloby. Z tohto dôvodu musí platiť, že žalovanému treba raz doručiť

riadne, a to žalobu, a následne je už zodpovednosť za preberanie zásielok na strane sporu.

15. Pravidlom pri doručovaní žaloby fyzickej osobe tak bude obligatórnosť vyšetrovacích úkonov vo
vzťahu k pobytu žalovaného, napríklad dopytom na Sociálnu poisťovňu, daňový úrad, ústav na výkon
trestu a pod. Súd môže tiež určiť, že písomnosť sa doručí prostredníctvom útvaru Policajného zboru,

súdneho exekútora alebo obecnej polície. Tieto vyšetrenia však súd robí v konaní iba raz, ak je to
potrebné, a to v štádiu doručovania žaloby, prípadne platobného rozkazu. Samozrejme, naplniť dikciu
zákona, t. j. urobiť úplne „všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného“ nebude
možné nikdy. Závisí od konkrétnych okolností sporu, do akej hĺbky bude súd skutočný pobyt žalovaného
skúmať. Nie je vylúčené tiež dopytovať rodinných príslušníkov, t. j. rodičov, súrodencov, plnoleté deti

žalovaného s otázkou, či majú vedomosť o adrese skutočného pobytu žalovaného. Aj keď obec už nie
je možné dožiadať doručovaním súdnych písomností, obec môže, využijúc miestnu znalosť pomerov,
na výzvu súdu poskytnúť informáciu o mieste pobytu žalovaného od susedov, známych a pod. Súd
môže tiež vylustrovať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a pod. Ak súd vykoná úkony na zistenie
skutočného pobytu žalovaného, ktoré považuje za nevyhnutné, zohľadniac aj zásadu hospodárnosti a

rýchlosti konania, postupuje podľa odseku 2 komentovaného ustanovenia a ďalšie šetrenia v ďalších
štádiách konania sa už nevykonávajú.

16.Podľa§167ods.1CSPaksúdneodmietolžalobupodľa§129alebonerozhodolozastaveníkonania,
doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

17. Podľa § 167 ods. 2 CSP spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej
súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.

18. Ustanovenie § 167 CSP, upravujúce doručenie žaloby a vyjadrení, vychádza z režimu
kontradiktórneho sporu ovládaného prejednacím princípom a koncentráciou konania. Právo strán na
doručenie žaloby vrátane všetkých jej príloh sa považuje za súčasť práva na spravodlivý proces.
Nedoručenie žaloby, resp. ostatných vyjadrení stranám sporu vytvára stav nerovnosti v konaní pred

súdom, čo je v rozpore s princípom rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces, podobne
aj s princípom kontradiktórnosti konania (pozri aj sp. zn. I. ÚS 132/2017).

19. V prípade, ak je podaná žaloba úplná a zrozumiteľná, teda súd nemusel aplikovať ustanovenie
§ 129 ods. 3 CSP o odmietnutí nedoplneného alebo neopraveného podania vo veci samej, a súd

ani nerozhodol o zastavení konania, či už z dôvodu späťvzatia žaloby, alebo nedostatku procesnej
podmienky, ktorý nemožno odstrániť, alebo z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku či iného dôvodu,
a ani nezvolil osobitný procesný postup podľa § 265 CSP (platobný rozkaz), je povinný doručiť žalobu
spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. Súd zároveň vyzýva žalovaného podľa § 167 CSP napísomné vyjadrenie k podanej žalobe, pričom žalovaný má uplatnený nárok buď v celom rozsahu uznať,
alebo má vo svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa
odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Táto výzva nemusí mať formu uznesenia, ak

súd nemieni v konaní aplikovať ustanovenie § 273 CSP (rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie). Pokiaľ
by súd pri pasivite žalovaného zvažoval rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, je uznesenie povinnou
formou [pozri znenie § 273 písm. a) CSP]. Následne môžu nastať v podstate štyri situácie. Prvou je
situácia, že žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uplatnený nárok v celom rozsahu uzná. V takomto
prípade súd postupuje podľa § 282 CSP, ak disponuje návrhom žalobcu na rozhodnutie rozsudkom

pre uznanie nároku. Druhou situáciou, ktorá môže pri doručovaní žaloby vzniknúť, je nemožnosť
doručiť žalobu s výzvou žalovanému. Ustanovenie § 116 CSP citované v odseku 12 a 13 upravuje
osobitné ustanovenie o doručovaní žaloby fyzickej osobe. Ak je žalovaný fyzickou osobou, pričom je
irelevantné,čijepodnikateľom,alebonie,ažalobusamunepodarídoručiťnaadresuevidovanúvregistri
obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky
podľa druhu pobytu cudzinca, súd je povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného

pobytu žalovaného. Ak sa ani týmto postupom nepodarí žalobu doručiť, súd postupuje podľa § 116 ods.
2 CSP. Treťou je situácia, ak žalovanému síce žaloba bola doručená, ostal však pasívny, teda v súdom
určenej lehote sa k žalobe písomne nevyjadril. V takom prípade súd nariadi buď predbežné prejednanie
sporu podľa § 168 CSP, alebo pojednávanie. Štvrtou situáciou je doručenie vyjadrenia žalovaného, v
ktoromžalobouuplatnenýnárokneuznáva.Vtakomprípadedoručísúdvyjadreniežalovanéhožalobcovi

do vlastných rúk a určí mu lehotu, v ktorej mu umožňuje podať vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného (tzv.
repliku). Vo výzve ho poučí, že má uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, pričom na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Zároveň
ho musí poučiť podľa § 153 CSP, t.j. o následkoch sudcovskej koncentrácii konania, pričom odporúčame
aj poučenie o zákonnej koncentrácii konania podľa § 154 CSP. Ak žalobca podá repliku k vyjadreniu

žalovaného,postupujesúdpodľaodseku4komentovanéhoustanovenia.Vzhľadomnato,žepripostupe
podľa odsekov 3 a 4 komentovaného ustanovenia súd neukladá povinnosti, ale stranám umožňuje sa len
vyjadriť, nie je potrebné rozhodovať formou uznesenia - postačuje jednoduchá výzva formou úradného
listu. Zákonodarca k tejto úprave doručovania vyjadrení uviedol, že replika a duplika (§ 167 ods. 4 CSP)
je procesný režim, ktorého zmyslom a účelom je „substancovať“ skutkové tvrdenia a právne argumenty

strán tak, aby mohol byť uplatnený režim sudcovskej koncentrácie podľa § 153 CSP. Inak povedané, po
vyčerpaní repliky a dupliky by strana v zásade nemala mať možnosť uvádzať nové skutočnosti a dôkazy
pre existenciu režimu sudcovskej koncentrácie.

20. Porušenie ust. § 167 ods. 2 CSP okresným súdom mohlo mať podľa názoru odvolacieho súdu

značný vplyv na zachovanie zásady rovnosti strán sporu, ako aj na zachovanie zásady kontradiktórnosti
konania. Keďže ustanovenie § 167 ods. 1 a 2 CSP konajúcemu súdu v každom prípade ukladá, aby
spolu so zaslanou žalobou vyzval žalovaného, aby sa tento v tzv. sudcovskej lehote k žalobe písomne
vyjadril, žalovaná mohla legitímne očakávať (spoliehať sa na) zákonný postup okresného súdu, t. j.,
že súd bude postupovať podľa § 167 ods. 1 a 2 CSP a žalovanú spolu so zaslaním žaloby, vyzve na

podanie vyjadrenia k žalobe. Pokiaľ okresný súd prvýkrát žalovanej uložil k veci sa vyjadriť až výzvou
zo dňa 27.11.2020, ktorá sa žalovanej doručovala postupom podľa § 106 ods. 3 CSP zverejnením na
webovej stránke súdu, konanie pred ním neprebehlo kontradiktórne a jeho výsledkom je pre žalovanú
prekvapivé rozhodnutie.

21. Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov
(tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť
uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na všetky procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania

uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015).

22. S poukazom na vyššie uvedené je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie nepostupoval vyššie
uvedeným spôsobom a neriadil sa ustanovením § 167 ods. 2 CSP v dôsledku čoho došlo k

porušeniu princípu rovnosti zbraní, ako i kontradiktórnosti konania, čo bolo v rozpore s právom sporovej
strany na spravodlivý proces. Odvolacia námietka žalovanej bola preto dôvodná a vzhľadom na postup
súdu prvej inštancie, ktorý nepostupoval podľa § 167 ods. 2 CSP, nebol daný dôvod v danom štádiu
sporu zaoberať sa i vecným posúdením sporného nároku žalobcu.23. Odvolací súd poukazuje na to, že hoci žalovaná v odvolaní nenamieta doručenie žaloby, z obsahu
spisu vyplýva, že dňa 27.11.2020 okresný súd zverejnil na webovej stránke súdu oznámenie o podaní

žaloby dňa 29.4.2020 (podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku a zároveň dňa 27.11.2020
zverejnil na webovej stránke súdu oznámenie o doručovaní žalovanej (aj) žaloby, ktorá bola doručená
dňa 12.12.2020 postupom podľa § 106 ods. 3 CSP, napriek tomu, že od 20.7.2015 má žalovaná trvalý
pobyt na adrese O. XXXX/XX, X., na ktorú jej bol aj (riadne) doručený rozsudok dňa 4.2.2021 (el.
doručenka na č.l. 92).

24. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie (vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (§ 389 ods. 1 písm. b/ Civilného
sporového poriadku) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 Civilného sporového poriadku). Nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie bolo
znemožnené žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces, odňatím možnosti žalovanej konať pred súdom prvej inštancie
a vyjadriť sa k žalobe (tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom).

25. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, postupovať v súlade s princípmi civilného sporového konania, predovšetkým princípom rovnosti

zbraní a kontradiktórnosti konania (článok 6 a článok 9 CSP), teda umožniť žalovanej, v súlade
s procesnými pravidlami, aby sa vyjadrila k žalobe. Následne podľa procesnej situácie súd prvej
inštancie umožní obidvom stranám procesne reagovať na skutkové a právne tvrdenia protistrany, aby
bol dodržaný princíp rovnosti zbraní, keďže s uvedeným sú spojené významné procesné následky. Z
princípu sudcovskej koncentrácie vyplýva, že na neskôr uplatnené skutkové tvrdenia alebo dôkazné

návrhy, prípadne právnu argumentáciu, nebude zo strany súdu prihliadané s poukazom na sudcovskú
koncentráciu konania (§ 153 CSP).

26. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane

uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

27. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám
konaniadáodpoveďnapodstatnéarelevantnéargumenty,abyriešeniekonkrétnehoprávnehoproblému
bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

28. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že v spisovom materiáli je založená
písomnosť, ktorá má byť zrejme zmluvou o pôžičke, ktorá je však absolútne nečitateľná (na č.l. 13-15).

29. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).