Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2020

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6C/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5419200444
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2020:5419200444.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín, sudkyňou JUDr. Janou Veselou, v spore žalobcu: I., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom XXX XX L. XXX/XX, proti žalovanému: W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K.
XXXX/X, zastúpeného spoločnosťou PUKAJ, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom 026 01 Dolný
Kubín, Hviezdoslavovo námestie 1661, IČO: 53 029 623, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I.Súdzrušujepodielovéspoluvlastníctvožalobcuažalovanéhoknehnuteľnosti-pozemkuzobrazenému
ako parcela registra „C“ č. XXX/XX trvalý trávny porast o výmere 728 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre
k.ú. a obec K. pod J. na žalobcu v podiele 4/24-ín a pod J. na žalovaného v podiele 20/24-ín.

II. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu, v 1/1-ine, novovytvorený pozemok zobrazený ako
KN-C parcela č. XXX/XXX trvalý trávny porast o výmere 121 m2, ktorý vznikol na základe geometrického
plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveného dňa 13.03.2020 W. z pôvodného pozemku KN-C parcela
č. XXX/XX trvalý trávny porast o výmere 728 m2.

III. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného, v 1/1-ine, novovytvorený pozemok zobrazený

ako KN-C parcela č. XXX/XX trvalý trávny porast o výmere 607 m2, ktorý vznikol na základe
geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveného dňa 13.03.2020 W. z pôvodného pozemku
KN-C parcela č. XXX/XX trvalý trávny porast o výmere 728 m2.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

V. Neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku tvorí geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotovený dňa
13.03.2020 W..

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 25.03.2019 bola súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd zrušil a vyporiadal
podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti - pozemku zobrazeného ako parcela registra „C“
č. XXX/XX., druh pozemku trvalý trávnatý porast o výmere 728 m2, zapísaná Okresným úradom K.,
katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre obec a k.ú. K. pod J. na žalobcu v podiele 4/24-iny a pod J.
na žalovaného v podiele 20/24-ín, a to tak on sa stane výlučným vlastníkom novovytvoreného pozemku
- KN-C parc. č. XXX/XXX, trvalý trávnatý porast o výmere 121 m2 a žalovaný sa stane výlučným
vlastníkom novovytvoreného pozemku - KN-C parc. č. XXX/XX, trvalý trávnatý porast o výmere 607 m2.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedeného
pozemku, keď na spoluvlastnícky podiel žalobcu pripadá výmera 121 m2 a na spoluvlastnícky podiel
žalovaného pripadá výmera 607 m2. Predmetný pozemok je umiestnený v zastavanom území mestaK. a nakoľko sa nachádza v intraviláne mesta, nevzťahuje sa naň zákaz drobenia poľnohospodárskej
pôdy podľa zákona č. 180/1995 Z. z. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-X/XXXX vyhotoveným
W. dňa 15.02.2019, úradne overenom Okresným úradom K., katastrálnym odborom dňa 21.03.2019

pod č. XX/XXXX bol predmetný pozemok KN-C parcela č. XXX/XX, trvalý trávnatý porasť o výmere
728 m2 rozdelený na KN-C parcelu č. XXX/XXX, trvalý trávnatý porast o výmere 121 m2 a KN-C
parcelu č. XXX/XX, trvalý trávny porast o výmere 607 m2. Žalobca nemá záujem zotrvať v podielovom
spoluvlastníctve a navrhuje zrušiť podielové spoluvlastníctvo k predmetnému pozemku a toto vyporiadať
podľa priloženého geometrického plánu. Dôvodnosť a účelnosť navrhovaného reálneho rozdelenia

podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetnému pozemku žalobca zdôvodňuje tým, že je
výlučným vlastníkom susedného pozemku KN-E parcela č. XXX/X orná pôda o výmere 605 m2,
zapísanom na LV č. XXXX, k.ú. a obec K.. Nakoľko má žalobca záujem postaviť na pozemku KN-E
parcela č. XXX/X rodinný dom pre seba a svoju rodinu, potrebuje za týmto účelom aj reálne vyčleniť
svoj spoluvlastnícky podiel v predmetnom susednom pozemku tak, aby takto vznikla dostatočne široká
plocha na umiestnenie menšieho rodinného domu (rozmery 8x8 metrov) so zachovaním povinných 2

metrových odstupov od susedných parciel. Vyčlenenie pozemku pre žalobcu tak, ako je to navrhnuté
v tejto žalobe žalobca potrebuje aj za účelom, aby bol takto zároveň zabezpečený aj prístup na takto
pre žalobcu vytvorený stavebný pozemok z miestnej asfaltovej komunikácie - KN-C parcely č. XXX/X
a XXXX/X vo vlastníctve Mesta K. (LV č. XXXX, k.ú. K. - spôsob využitia pozemku pri oboch parcelách
je na LV uvedené: Z.. Zároveň cez tento novovytvorený pozemok KN-C parcela č. XXX/XXX môže

žalobca viesť aj kanalizačnú prípojku z budúceho rodinného domu do verejnej kanalizácie umiestnenej
pod miestnou komunikáciou (uvedená skutočnosť taktiež vyplýva z predmetného situačného riešenia).
V susedstve predmetného pozemku už stoja rodinné domy, resp. nové sú vo výstavbe. Táto lokalita
(M.) je novou rozvíjajúcou sa stavebnou lokalitou v mestskej časti K.. Žalovanému takto ostane v
jeho výlučnom vlastníctve pozemok KN-C parcela č. XXX/XX o výmere 607 m2, pozemok má vhodný

tvar a rozmery a zároveň má zabezpečený prístup od miestnej komunikácie (KN-C parcely č. XXX/
X a XXXX/X), nakoľko má s ňou taktiež styčnú plochu. Predmetný pozemok KN-C parcela č. XXX/
XX je na mieste samom prakticky rovinatý pozemok, resp. sa mierne zvažujúci nadol. Pozemok
predstavuje lúku a z časti ornú pôdu, zatiaľ nie je oplotený. V súčasnosti je so súhlasom vlastníkov
dočasne užívaný tretími osobami (nájomná zmluva nie je s nimi uzavretá), ktoré bývajú v susedstve na

súkromné spásanie domácimi zvieratami a na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Žalobca navrhol
žalovanému listom zo dňa 21.01.2019 mimosúdne vysporiadanie spoluvlastníctva k predmetnému
pozemku spôsobom tak, ako je popísaný vyššie. Na uvedený návrh reagoval žalovaný listom zo dňa
05.02.2019sprotinávrhomtak,žespoluvlastníckypodielžalobcubybolvyčlenenývsamostatnejparcele
v spodnej časti predmetného pozemku. S uvedeným návrhom však žalobca nesúhlasil, čo oznámil

žalovanému v odpovedi zo dňa 15.02.2019. Predmetný protinávrh žalovaného bol pre žalobcu absolútne
neúčelný a neumožňuje mu vybudovať na tomto pozemku žiadnu budúcu stavbu. S poukazom na ust.
§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalobca navrhuje, aby súd vykonal vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k predmetnému pozemku prvým spôsobom vyporiadania, t.j. reálnym rozdelením a
vyčlenením spoluvlastníckeho podielu žalobcu a žalovaného tak, ako to je uvedené v petite tejto žaloby.

Pokiaľ ide o dôvodnosť a účelnosť tohto spôsobu vysporiadania podielového spoluvlastníctva tak, ako
už žalobca uviedol, táto spočíva v potrebe vybudovania budúcej stavby, zriadenia kanalizačnej prípojky
a vybudovania budúceho prístupu na pozemok z miestnej asfaltovej komunikácie.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k pozemku parc. CKN Č. XXX/XX o výmere 728 m2 zapísanému na liste vlastníctva
č. XXXX pre obec a k.ú. K. (ďalej aj „pozemok"), kde žalobca je minoritný spoluvlastník s podielom vo
výške 4/24-iny a žalovaný majoritný spoluvlastník s podielom vo výške 20/24-iny, nesúhlasí z týchto
dôvodov: Žalobca už býva v rodinnom dome. Žalovaný v bytovke a na uvedenej parcele chce postaviť
rodinný dom. Ak by však súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo podľa žalobcovho návrhu, tak na

pozemku, ktorý žalobca navrhuje prikázať do jeho výlučného vlastníctva by nemohol postaviť rodinný
dom. Žalobca vo svojej žalobe neuviedol, že na spodnej časti pozemku, ktorú navrhuje prikázať do
jeho výlučného vlastníctva, ide nadzemné vedenie vysokého napätia elektrického prúdu (ďalej aj „VN
vedenie") s ochrannýmpásmom 10 metrov na každú stranu, ktoré znehodnocuje celý stavebný pozemok
a z pozemku predmetnej parcely č. XXX/XX z výmery 728 m2 zaberá plochu 356,32 m2 = 48,94 % . V

tomto ochrannom pásme pritom nie je možné postaviť rodinný dom. Na spoluvlastnícky podiel žalobcu
vovýške4/24-inynaparc.CKNČ.XXX/XXpripadá121,33m2.Reálnacenastavebnéhopozemkujecca
60eur/m2.HodnotapozemkupodelektrickýmVNvedenímjelencca30eur/m2,keďžepozemokpodVN
vedením má využitie len ako záhrada, a nie ako stavebný pozemok. Žalobca v podanej žalobe navrhujevvporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetnému pozemku takým spôsobom, že on nadobudne do
svojho výlučného vlastníctva tú časť pozemku, na ktorej sa nenachádza ochranné pásmo VN vedenia.
Žalovanému však navrhuje prikázať do výlučného vlastníctva tú časť pozemku o výmere 607 m2, na

ktorej sa nachádza ochranné pásmo VN vedenia, ktoré zaberá výmeru 356,32 m2. Takýmto spôsobom
by však nadobudol do svojho výlučného vlastníctva časť pozemku, ktorej hodnota by nezodpovedala
výške jeho spoluvlastníckeho podielu na celom pozemku parc. CKN XXX/XX. Na druhej strane, žalobca
by získal „stavebný pozemok", ktorého hodnota by prevyšovala hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu
na celom pozemku parc. CKN XXX/XX. Výpočet hodnoty celého pozemku parc. CKN č. XXX/XX o

výmere 728 m2: 356,32 m2 á 30 eur = 10.689,60 eur, 371,68 m2 á 60 eur = 22.300,80 eur, hodnota
pozemku: 32.990,40 eur, hodnota jeho podielu 20/24: 32.990,40 eur x 20/24 = 27.492,- eur, hodnota
podielu žalobcu 4/24: 32.990,40 eur x 4/24 = 5.498,40 eur, reálna výmera podielu žalobcu 4/24 na
stavebnom pozemku: 5.498,40 : 60 = 91,64 m2. Z vyššie uvedených výpočtov vyplýva, že reálna
možnosť spravodlivého vyporiadania podielového spoluvlastníctva je geometrickým plánom vytvoriť
parcelu o výmere 92 m2 na severnej strane pozemku, čo znamená posunúť hranicu medzi severnou a

južnou časťou pozemku 3,2 metra. Týmto sa šírka hranice medzi severnou a južnou časťou pozemku
zmenší z 10,58 m podľa geometrického plánu žalobcu na 9,10 m podľa situačného náčrtu od W., ktorý
pripája v prílohe. Táto časť pozemku vo výmere 92 m2 by bola prikázaná do výlučného vlastníctva
žalobcu, pričom zvyšná časť pozemku vo výmere 636 m2, na ktorej sa nachádza aj ochranné pásmo) by
bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva. Pri takomto rozdelení pozemku parc. CKN XXX/XX by boli

približne zachované aj hodnoty spoluvlastníckych podielov, keďže žalobca by získal pozemok v hodnote
5.520,- eur a on by som získal pozemok v hodnote 27.470,40 eur. Z dôvodu krátkosti času nemohol
zabezpečiť vyhotovenie geometrického plánu, na základe ktorého by bol pozemok parc. CKN Č. XXX/
XX rozdelený na dva novovytvorené pozemky o výmere 92 m2 a 636 m2. Takýto geometrický plán doloží
súdu dodatočne. Zároveň v zmysle tohto geometrického plánu následne upresní aj ním navrhovaný

žalobný návrh - petit. V prípade rozdelenia pozemku parc. CKN Č. XXX/XX na dva pozemky o výmere
92 m2 a 636 m2, je v pripojenom situačnom náčrte vypracovanom W. zakreslené umiestnenie jeho
budúceho rodinného domu. V tomto situačnom náčrte je zároveň zakreslené aj vedenie VN a ochranné
pásmo vedenia VN. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k
žalovanému pozemku a spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že žalobcovi bude prikázaná časť pozemku vo

výmere 92 m2 a jemu časť pozemku vo výmere 636 m2 s tým, že si vzájomne nič nebudú doplácať.

4. Žalobca v replike poprel tvrdenie žalovaného, že býva v rodinnom dome, keď obýva spolu so svojimi
rodičmi 2 izbový byt v L., v ktorom má hlásený trvalý pobyt. Žalobca nemá vedomosť aký rodinný dom
má podľa žalovaného vlastniť, resp. obývať. Rodičia žalobcu vlastnia drevenicu z polovice 19. storočia v

obci G., ktorá je však aj vzhľadom na dispozičné riešenie a spôsob vykurovania určená len na rekreačné
bývanie, občasné bývanie, najmä v letných mesiacoch. Na trvalé bývanie, najmä bývanie pre mladého
človeka nie je vhodná a navyše je vo vlastníctve rodičov žalobcu. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení
tvrdí, že na spodnej časti pozemku sa nachádza nadzemné elektrické VN vedenie, ktoré podľa jeho
názoru spolu s ochranným pásmom znehodnocuje časť pozemku v spoluvlastníctve strán sporu a z tohto

dôvodu žalovaný ohodnotil túto časť pozemku v cene 30 €/m2 a zvyšnú časť pozemku (nezaťaženú
elektrickým vedením) v cene 60 €/m2. Ďalej vo svojom vyjadrení žalovaný tvrdí, že taktiež má záujem
na pozemku, ktorý je predmetom sporu, postaviť vlastný rodinný dom. V tejto súvislosti súdu taktiež
predložil situačný náčrt budúceho rodinného domu. Žalobca je presvedčený, že žalovaný nemá záujem
v budúcnosti na tomto pozemku postaviť rodinný dom, pozemok v budúcnosti iba odpredá. Dokazuje

to napokon list žalovaného zo dňa 23.11.2018, v ktorom mu žalovaný ponúkol svoj podiel 20/24-ín v
parcele XXX/XX trvalý trávny porast o výmere 728 m2 v cene 60 €/m2 za celý svoj podiel, t.j. vo výške
36.400,- €. V tomto liste žalovaný neuviedol, že by za časť pozemku kvôli elektrickému vedeniu chcel
30 € za m2 a za zvyšnú časť cenu 60 € za m2. Jednoducho žalovaný si celý pozemok cenil na sumu
60 € za m2. Pokiaľ si však má spoluvlastník oddeliť svoju časť pozemku výmerovo pripadajúcu na

jeho podiel, tak zrazu žalovaný vyjadruje presvedčenie, že je ukrátený, nakoľko časť pozemku (časť,
ktorá mu má byť vyčlenená) má mať hodnotu iba 30 € za m2. Žalobca si vyžiadal od D. informáciu o
existencii energetických zariadení na pozemku KN-C parcela XXX/XX v k.ú. K. o čom mu bol zaslaný aj
potvrdzujúci mail zo dňa 22.05.2019 s tým, že odpoveď na žiadosť bude spracovaná v lehote do 30 dní.
V tomto štádiu konania namieta, že by sa na spornom pozemku KN-C parcela č. XXX/XX nachádzalo

také elektrické vedenie, s ktorým by bolo spojené ochranné pásmo až v šírke 10 metrov z oboch strán
tak, ako to uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení. Napokon aj žalobca má na svojom pozemku stiesnené
pomery,čopreukazujesituačnýnávrhumiestneniabudúcehorodinnéhodomu,ktorýsúdupredložilspolu
so žalobou a z tohto dôvodu môže postaviť iba menší rodinný dom a len v jednom mieste, s určitýmimaximálnymi rozmermi (maximálne 8 m x 8 m) a so zachovaním zákonných odstupov od susedných
pozemkov. Zvyšnú časť pozemku by aj žalobca mohol využívať už len ako dvor, záhradu (obdobne ako
žalovaný). Vzhľadom na uvedené nesúhlasí, aby súd vysporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu

spôsobom, ktorý navrhuje žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06.05.2019, nakoľko nie je dôvod na
to, aby mu bol vyčlenený iba pozemok o výmere 92 m2, hoci na jeho spoluvlastnícky podiel pripadá
výmera 121 m2.

5. Žalobca svoju repliku, v dodatočne súdom poskytnutej lehote doplnil podaním zo dňa 19.06.2020, v

ktorom uviedol, že ako prílohu zasiela súdu vyjadrenie D. zo dňa 13.06.2019 o existencii energetických
zariadení na KN-C parcele č. XXX/XX v k.ú. K.. Z uvedeného vyjadrenia vyplýva, a to najmä zo
snímky uvedenej na strane 2 tohto vyjadrenia, že vzdušné VN vedenie 22kV znázornené červenou
prerušovanou čiarou neprechádza cez pozemok KN-C parcela č. XXX/XX, ktorý je predmetom tohto
sporu tak, ako to tvrdí žalovaný a tak, ako je toto elektrické vedenie znázornené na žalovaným
predloženom orientačnom osadení rodinného domu vypracovanom W. (ako prechádzajúce po spodnej

časti tejto parcely). Už z laického nahliadnutia do snímky uvedenej vo vyjadrení D. spolu s 10 metrovým
ochranným pásmom je zrejmé, že pozemok KN-C parcela č. XXX/XX bude týmto ochranným pásmom
zaťažené v spodnej časti len v minimálnom rozsahu, a už vôbec nie v takom rozsahu ako to tvrdí
žalovaný, a teda žalovaný týmto bude môcť pohodlne takmer v ktorejkoľvek časti parcely, ktorú mu
žalobca navrhuje v tomto konaní prikázať do jeho výlučného vlastníctva, postaviť prakticky rozmerovo

akýkoľvek rodinný dom. Pozemok, ktorý v tomto konaní navrhuje prikázať žalobca do svojho výlučného
vlastníctva (novovytvorená KN-C parcela XXX/XXX) sám o sebe rozmerovo a tvarovo nepredstavuje
stavebný pozemok, stavebný pozemok (na stavbu o šírke a dĺžke max. 8 metrov) predstavuje až po
spojení s vedľajšou KN-C parcelou č. XXX/XXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a nie je teda
predmetom tohto sporu.

6. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že nesúhlasí so žalobcom predloženým návrhom. V prípade,
ak by mu súd vyhovel, vznikla by situácia, že pozemok žalovaného by sa stal nevyužitým, nakoľko
v jeho spodnej časti, ako už bolo spomínané vedie VN (vysoké napätie 22 KW), pričom aj v zmysle
zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) je

ochranné pásmo tohto vedenia vo vzdialenosti 10 m do každej strany. V tomto ochrannom pásme nie
je možné uskutočniť žiadne stavby, čím vlastne daný pozemok je možné využiť jedine len ako záhradu
alebo na obdobný účel. Toto vysoké napätie teda znehodnocuje predmetný pozemok o rozlohe cca
372 m2 pozemku (cca 50%). Ak by bolo rozhodnuté podľa návrhu žalobcu a z tejto výmery odobratých
ďalších 121 m2, na zvyšnej parcele vo vlastníctve žalovaného by skutočne nemohol byť postavený

žiadny rodinný dom. Žalobca by tak získal lukratívnejšiu časť pozemku, pričom je potrebné si uvedomiť,
že práve žalovaný je majoritným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu k predmetnému pozemku. Tento
spoluvlastnícky podiel k pozemku nadobudol žalovaný najmä za účelom výstavby rodinného domu v
budúcnosti. Preto W. vypracoval situáciu - tzv. osadenie rodinného domu W., z ktorého je jasne zrejmé,
že tento rodinný dom by bolo nutné postaviť presne na hranici ochranného pásma. Samotné umiestnenie

rodinnéhodomunatomtopozemkujetedaveľmistiesnené,atonajmäzdôvodutvaruasklonupozemku.
Návrh žalobcu je teda pre žalovaného neprijateľný, neúčelný, znehodnocujúci pozemok v podielovom
spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného. Pozemok sa nedá skutočne reálne účelne rozdeliť tak, ako jeho
rozdelenie navrhuje práve žalobca. Aj napriek tomu, že existujúce nadzemné vedenie vysokého napätia
elektrického prúdu je viditeľné aj na ortofoto mape katastrálnej mapy, žalobca niekoľkokrát poprel jeho

existenciu. Poukazujú na vyjadrenie D., adresované priamo žalobcovi, z ktorého je zrejmé nasledovné:
v predmetnej lokalite katastra K., KNC XXX/XX, XXX/XXXX sa nachádzajú nadzemné vzdušné VN
vedenia a podperné body a podzemné NN vedenia, od uvedených energetických zariadení žiadame
dodržať ochranné pásmo v zmysle zákona 251/2002 Z. z. a bezpečné vzdialenosti podľa príslušných
noriem SRN (VN vzdušné vedenie 22 kV od krajného vodiča na každú stranu 10 metrov a NN zemné

káblové vedenie na každú stranu 1 meter. Avšak, ak je žalobca stále presvedčený o neexistencii tohto
nadzemného vzdušného VN vedenia, potom navrhujú, aby súd rozhodol tak, že žalobcovi prikáže do
jeho výlučného vlastníctva časť predmetného pozemku zodpovedajúcej jeho výmere spoluvlastníckeho
podielu nachádzajúceho sa na spodnej časti (v časti vedenia VN) podľa priloženého nákresu. Pričom
žalovaný je ochotný prepustiť žalobcovi navyše aj časť nachádzajúcu sa na opačnom konci pozemku,

podľa priloženého nákresu. Žalovaný ponúka žalobcovi aj náhradný návrh, a to konkrétne, že je ochotný
ustúpiť žalobcovi svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 5/6 v pomere k celku, a to za cenu 60 eur/
m2 (slovom: šesťdesiat eur za jeden meter štvorcový). Žalobca vychádza z ceny, za akú I. ponúkol
svoj spoluvlastnícky podiel k tomuto pozemku žalovanému, a to na základe výzvy zo dňa 21.06.2018a za akú už na základe výzvy zo dňa 23.11.2018 žalovaný ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel k
tomuto pozemku samotnému žalobcovi, na ktorú však žalobca žiadnym spôsobom nereagoval. Za takto
stanovenú sumu je ochotný odpredať žalobcovi svoj podiel, keďže takáto cena sa mu javí vzhľadom na

charakter pozemku ako alternatíva vyriešenia jednak sporu a jednak aj jeho bytovej otázky. Poukazom
na všetky uvedené skutočnosti je jasne zrejmé, že nárok žalobcu skutočne nie je v záujme žalovaného,
takýto návrh je neakceptovateľný a pre žalovaného v prípade vyhovenia návrhu, je neprijateľný a
neúčelný. V prípade akceptácie návrhu žalobcu by došlo k znehodnoteniu predmetného pozemku
a vzniku dvoch samostatných pozemkov, ktoré by nebolo možné riadne využívať. Návrh žalobcu je

preto neakceptovateľný a v rozpore so zákonom, kedy daný návrh nezohľadňuje reálnosť využitia
novovzniknutých pozemkov a teda jeho reálnej deľby. Žalovaný preto navrhol, aby súd návrh žalobcu
ako neopodstatnený v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

7. Na zaslanú dupliku reagoval žalobca, podaním zo dňa 27.08.2019, v ktorom uviedol, že vzhľadom na
vyjadrenie žalovaného ohľadom existencie VN vzdušného vedenia prechádzajúceho cez pozemok KN-

C parcela č. XXX/XX a aj napriek vyjadreniu D. zo dňa 13.06.2019, ktoré súdu žalobca predložil spolu
s vyjadrením zo dňa 19.06.2019 dal u geodeta W. vypracovať zameranie osi VN vedenia na pozemku
KN-C parcela č. XXX/XX. V prípade, ak sa ukáže, že toto vedenie prechádza cez pozemok KN-C
parcela č. XXX/XX, aby geodet vyznačil ochranné pásmo 10 metrov od osy vedenia spolu s vyznačením
odstupov od hraníc pozemkov v rozsahu 2 metrov s následným vyznačením maximálnych rozmerov

na zvyšnej ochranným pásmom nezaťaženej časti pozemku KN-C parcela č. XXX/XX. Ako prílohu k
tomuto vyjadreniu žalobca predložil grafické zobrazenie rozmerov prípadného budúceho rodinného
domu žalovaného na ochranným pásmom nezaťaženej časti pozemku KN-C parcela č. XXX/XX, ktorý
navrhuje prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného a to aj s prihliadnutím na povinné 2 metrové
odstupy od hraníc susedných pozemkov. Z tohto grafického zobrazenia vyplýva, že žalobca môže na

svojom pozemku vybudovať rodinný dom o celkovej zastavanej ploche 116,2 m2, čo vysoko prevyšuje
zastavanú plochu rodinného domu (64 m2), ktorý hodlá žalobca postaviť na pozemku KN-C parcela
č. XXX/XXX a novovytvorenej KN-C parcele č. XXX/XXX, ktorú navrhuje žalobným návrhom prikázať
do jeho výlučného vlastníctva. Tvrdenie žalovaného, že by vzhľadom na existenciu ochranného pásma
nemohol na pozemku, ktorý mu navrhuje žalobca prikázať do jeho výlučného vlastníctva, postaviť nový

rodinný dom nie je pravdivé. Žalovaný nebude žalobcom navrhovaným spôsobom nijakým spôsobom
ukrátený na svojom vlastníckom práve na úkor žalobcu. Do vlastníctva žalovaného bude prikázaný
pozemok, ktorý môže využiť ako stavebný pozemok, na tomto pozemku bude môcť postaviť ešte väčšiu
(takmer dvojnásobne) stavbu než samotný žalobca. Zvyšnú časť pozemku KN-C parcela č. XXX/XX (t.j.
tú časť, ktorá pripadá do ochranného pásma VN vedenia) môže využiť ako záhradu, dvor, odstavnú

plochu a pod. Vzhľadom na uvedené nie je potrebné, aby sa žalovanému z výmery, ktorá pripadá na
podiel žalobcu v pozemku KN-C parcela č. XXX/XX, prikazovala na úkor žalobcu časť jeho výmery tak,
ako to navrhuje žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06.05.2019.

8. Súd vo veci nariadil predbežné prejednanie sporu, ktoré vyústilo do nariadenia pojednávania a pred

tým vykonania obhliadky na mieste samom. Na predbežnom prejednaní sporu žalovaný uviedol, že
navrhuje, aby bol pozemok rozdelený priečne tak, ako to pôvodne navrhoval žalobca s tým, že žalobca
bude mať svoj podiel v dolnej, južnej časti a on v hornej, severnej časti pozemku.

9. Po vykonanej obhliadke, na nariadenom pojednávaní, strany sporu zhodne navrhli odročenie

pojednávania, na základe čoho súd, postupujúc podľa ust. § 163 ods. 1 CSP uznesením č. k.
6C/13/2019-197 zo dňa 28.11.2019 konanie prerušil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
09.12.2019.

10. Nakoľko žalobca súdu v lehote ustanovenej v § 163 ods. 2 CSP doručil návrh na pokračovanie v

konaní, súd uznesením č.k. 6C/13/2019-222 zo dňa 05.05.2020 rozhodol, že pokračuje v konaní a vo
veci nariadil termín pojednávania.

11. Žalobca v návrhu na pokračovanie v konaní o.i. uviedol, že mailom zo dňa 13.01.2020 navrhol
žalovanému pozdĺžne reálne rozdelenie spoločnej KN-C parcely č. XXX/XX . a to súbežne s jeho KN-C

parcelou č. XXX/XXX, a to vzhľadom na predbežné právne posúdenie vyslovené súdom na pojednávaní
dňa 28.11.2019. Následne mailom zo dňa 18.02.2020 urgoval právneho zástupcu žalovaného s
vyjadrením k jeho návrhu. Právny zástupca žalovaného reagoval mailom zo dňa 28.02.2020, ku
ktorému priložil situačný nákres ich návrhu reálneho rozdelenia, a to 12 m2 v hornej časti a 109 m2v úplne spodnej časti pozemku KN-C parc. č. XXX/XX. Takýto návrh však pre neho nemá absolútne
žiadny význam, nakoľko mu neumožňuje postaviť žiadnu stavbu na takýmto spôsobom vyčlenených
pozemkoch. S týmto návrhom žalovaného jednoducho nemohol súhlasiť, čo mu napokon oznámil

obratom mailovou odpoveďou z toho istého dňa. Nakoľko medzi stranami sporu nedošlo k dohode, dal
vypracovať geometrický plán na odčlenenie ním navrhovanej časti pozemku o výmere 121 m2 (výmera
pripadajúca na jeho spoluvlastnícky podiel v KN-C parc. č. XXX/XX). Na základe GP č. XXXXXXXX-XX/
XXXX vyhotovenom W. došlo k rozdeleniu pozemku KN-C parcela č. XXX/XX na novovytvorenú KN-C
parceluč.XXX/XXX,trvalýtrávnyporastovýmere121m2aKN-Cparceluč.XXX/XX,trvalýtrávnyporast

o výmere 607 m2. Reálne rozdelenie pozemku KN-C parc. č. XXX/XX podľa tohto GP bude podľa jeho
názoru najúčelnejšie, nakoľko novovytvorená KN-C parcela č. XXX/XXX sa bude nachádzať v rovnakej
miere tak v rovinatejšej, ako aj svahovitejšej časti pozemku, rovnako v časti nezaťaženej ochranným
pásmom VN elektrického vedenia, ako aj v časti zaťaženej týmto ochranným pásmom. Takto pre žalobcu
reálne vyčlenená parcela bude bezprostredne susediť a nadväzovať na KN-C parcelu č. XXX/XXX, ktorá
už je v jeho výlučnom vlastníctve, pričom si takto bude môcť na takejto parcele (po úprave pôdorysu)

postaviť menší rodinný domček (dlhší a užší, oproti pôvodne navrhovanému pôdorysu rodinného domu
8 m x 8 m). Na základe vyššie uvedeného s poukazom na § 143 v spojitosti s § 139 CSP navrhuje,
aby Okresný súd Dolný Kubín pripustil zmenu žalobného návrhu, ktorý bude znieť nasledovne: I. Súd
zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu I.., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom L. a
žalovaného W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. k nehnuteľnosti - pozemku zobrazenému ako parcela

registra „C“ č. XXX/XX, trvalý trávnatý porast o výmere 728 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. a obec
K. pod J. na žalobcu v podiele 4/24 - iny a pod J. na žalovaného v podiele 20/24-ín. II. Súd prikazuje
novovytvorený pozemok zobrazený ako KN-C parc. č. XXX/XXX, trvalý trávny porast o výmere 121 m2,
ktorý vznikol na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotovenom dňa 13.03.2020
W. od pôvodného pozemku KN-C parcela č. XXX/XX, trvalý trávnatý porast o výmere 728 m2 v k. ú. a

obci K. žalobcovi do jeho výlučného vlastníctva v 1/1-ine, novovytvorený pozemok zobrazený ako KN-C
parc.č.XXX/XX,trvalýtrávnatýporastovýmere607m2,ktorývznikolnazákladegeometrickéhoplánuč.
XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotovenom dňa 13.03.2020 W. od pôvodného pozemku KN-C parcela č. XXX/
XX, trvalý trávnatý porast o výmere 728 m2 v k. ú. a obci K. žalovanému do jeho výlučného vlastníctva
v 1/1-ine. III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

12. Žalovaný v podaní zo dňa 20.4.2020 uviedol, že súhlasí s návrhom žalobcu, aby súd pokračoval
v prerušenom konaní. Je zrejmé aj zo spoločnej komunikácie, že medzi žalobcom a žalovaným k
žiadnej zhode, resp. mimosúdnemu vyriešeniu problému nedôjde. Vzhľadom na odlišné názory na
vyporiadanie pozemku bude v danom prípade nevyhnutné zrejme meritórne rozhodnutie súdu. S

návrhom žalobcu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku nemožno
súhlasiť. Stanovisko žalovaného k takémuto vyporiadaniu bolo žalobcovi oznámené. Existujú viaceré
dôvody, ktoré znevýhodňujú žalovaného ako majoritného podielového spoluvlastníka predmetného
pozemku oproti žalobcovi, ktorý je minoritným podielovým spoluvlastníkom. Navrhnuté vyporiadanie je
výhodné najmä pre žalobcu, ktorému sa dostane najlepší podiel na pozemku. Jednak je to v jeho hornej

časti, ktorá je najrovinatejšia a má najlepší prístup, jednak výmera pozemku zasiahnutého ochranným
elektrickým pásmom vysokého napätia (ďalej len „VN“) je v navrhovanom znení v prípade žalobcu v
riadnom nepomere s výmerou zasiahnutého územia ochranným pásmom žalovaného. V prípade, ak by
sa žalovaný držal návrhu žalobcu, tak takýmto návrhom by bol žalovaný posunutý, čo sa týka prístupu
na pozemok, kde sklony sú tak veľké, že by si vyžiadali nemalé finančné prostriedky do úpravy terénu.

Práve preto žalovaný navrhoval rozdelenie pozemku v jeho hornej časti tak, aby bol zachovaný prístup
ako žalobcu, tak aj žalovaného v takmer identickej kvalite. Žalobca si takto hľadí iba na vlastné záujmy
a nepozerá na záujmy aj majoritného podielového spoluvlastníka. V prípade, ak by sa žalovaný držal
návrhu žalobcu, čo sa týka rozdelenia podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku, prístup
žalovaného by bol komplikovaný. Prístup žalovaného k jeho parcele je oproti prístupu žalobcu v riadnom

nepomere. Žalobca napriek tomu, že je minoritným podielovým spoluvlastníkom, hľadí najmä na svoje
záujmy, pričom nedbá na záujmy žalovaného a nemá žiadny záujem uskutočniť kompromis tak, aby ako
aj pre žalovaného, tak aj pre žalobcu, boli zachované prístupy na ich pozemky takmer v rovnakej kvalite,
bez ďalších zbytočných investícii.

13. Na pojednávaní žalobca, nad rámec dovtedajších tvrdení a vyjadrení, uviedol, že v súvislosti
námietkou žalovaného, že má už vlastniť rodinný dom, tak túto námietku popiera, keď žalovaný
neuviedol aký rodinný dom by mal vlastniť. Predpokladá, že má zrejme na mysli drevenicu v G.. K tomu
predložil výpis z LV č. XXXX k.ú. G., ku ktorému uviedol, že z neho vyplýva, že vlastníkmi tejto stavbyv katastri označenej ako rodinný dom, avšak ide o nehnuteľnosť, ktorá je umiestnená v pamiatkovej
rezervácii s druhom chránenej nehnuteľnosti V., sú jeho rodičia W.. Táto nehnuteľnosť pritom nie je
určená na dlhodobé trvalé bývanie. Ide síce o rekonštruovaný zrubový dom, ale dispozične najmä z

hľadiska vykurovania, ktoré je zabezpečené iba tuhým palivom, nie je táto nehnuteľnosť prispôsobená
na celoročné bývanie. V súvislosti s posledným vyjadrením žalovaného k novo navrhnutej zmene žaloby,
žalobcapredložilodbornýposudokč.X/XXXXW.sosídlomvX.,ktorý malzaúlohuposúdiťnajvhodnejší
návrh dopravného prístupu k pozemku parc. č. XXX/XX k.ú. K. s napojením na miestnu komunikáciu
ul. C.. Žalobca k tomu uviedol, že z tohto odborného posudku vyplýva, že v zmysle príslušných STN

je na pozemok KN C par. č. XXX/XX, ktorý navrhuje prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného,
možné vybudovať samostatný prístup a to po KN C par. č. XXX/X vo vlastníctve mesta K. cez ktorú
parcelu by si v prípade vyhovenia žalobnému návrhu vybudoval prístup aj on. Tento odborný posudok
mu bol zo strany znalca predložený len včera. Jeho vypracovanie znalcovi zadal po tom, čo mu bolo
doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.04.2020 s tým, že medzi sporovými stranami ešte nejaké
dva týždne prebiehali jednania o prípadnom mimosúdnom vyriešení sporu, resp. on navrhol ešte jedno

reálne prerozdelenie nehnuteľnosti. Ale jednanie s protistranou bolo prakticky nijaké, právny zástupca
mu nedvíhal telefón. Takže usúdil, že dohoda možná nebude a preto urýchlene v druhej polovici mája
oslovil W., ktorý vypracoval odborný posudok. Tento súdu žalobca následne predložil. Pokiaľ ide o
námietku nedostatočného prístupu, ktorú vzniesol žalovaný v poslednom vyjadrení, žalobca poukazuje
na prvé vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 06.05.2019, kde k jeho pôvodnému návrhu na zrušenie

spoluvlastníctva namietal, resp. žiadal prikázanie výmery 21 m2 s tým, aby si mohol vybudovať rodinný
dom v zmysle vypracovaného osadenia rodinného domu W., avšak v tomto svojom vyjadrení žalovaný
nenamietal na takto ním osadený rodinný dom na úkor ich 21 m2, ktoré žiadal prikázať pre seba, že
by nemal zabezpečený prístup. Preto túto jeho námietku považuje za účelovú a podľa jeho názoru
nedôvodnú.

14. Právny zástupca žalovaného, nad rámec dovtedajších svojich tvrdení a vyjadrení, na pojednávaní
uviedol, že v prípade posledného návrhu, ktorý predložil žalobca, ak by súd sa pridržal tohto
návrhu, žalovanému sa natoľko zúži pozemok, že výstavba rodinného domu by bola obtiažna okrem
toho, pri výstavbe rodinného domu treba brať aj na zreteľ vyhlášku, ktorou sa vykonáva stavebný
zákon, ktorá hovorí o umiestnení stavieb rodinných domov od spoločnej hranice. Ak sa zoberie táto

vyhláška do úvahy, tak vzniká úzky tenký pás, na ktorom by mohol žalovaný postaviť rodinný dom.
Takýmto spôsobom žalovanému ako majoritnému vlastníkovi zásadným spôsobom zasahuje do jeho
vlastníckeho práva. Žalobca sa snažil skontaktovať s právnym zástupcom žalovaného za účelom iného
riešenia veci a k tomu predložil listinu, z ktorej vyplýva opäť vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
ktorébybolovprospechžalobcu.Žalovanýbybolodtlačenýsmeromkuceste,kdesklonysútakvýrazne,

že výstavba akejkoľvek nehnuteľnosti, ktorá by sa približovala ku mestskej ceste, by vyžadovala náklady
na jej vybudovanie podstatne vyššie ako na vybudovanie nehnuteľnosti, ktorá by sa nachádzala bližšie
ku parc. č. XXX/XXX. Okrem toho posledný návrh, ktorý mu bol doručený, je v rozpore s odborným
posudkom č. X/XXXX, kde prístup je riešený diametrálne odlišným spôsobom, pričom návrh uvedený
v odbornom posudku vyžaduje náklady na vybudovanie cesty, resp. prístupu a tieto by zaťažovali

žalovaného. Vzhľadom na rozmery pozemku, a jeho výškopis a polohopis prichádzajú do úvahy dve
rôzne vyporiadania, a to prikázaním predmetnej parcely do výlučného vlastníctva jednej alebo druhej
strany, avšak žalovaný nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby vyplatil žalobcu, preto by
navrhoval, aby tento pozemok bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu za náhradu 60,- eur/1m2,
za akú sumu žalobca kupoval svoj podiel na predmetnej parcele. V prípade reálnej deľby žalovaný

navrhuje, aby boli zachované hodnotové vlastnosti pozemku a jeho využitia, kde v hornej časti by
bol zachovaný prístup obidvoch strán sporu, kde v tejto časti sú najmenšie náklady na vybudovanie
prístupovej cesty, a v spodnej časti by žalobcovi bolo prikázané do jeho výlučného vlastníctva parcela,
kdevtejtospodnejčastisanachádzavysokénapätieatakýmtospôsobombyobidvestrany sporuzískali
aj tú horšiu časť pozemku z hľadiska využitia, ako aj tú lukratívnejšiu časť v hornej časti. Okrem toho, v

prípadevýstavbyrodinnéhodomuužalovanéhobytakýmtonávrhomnebolodsunutýsmeromkmestskej
komunikácii, kde sklony a prevýšenie predstavuje 2,7m a vybudovanie akejkoľvek nehnuteľnosti by tak
bolo predražené.

15. Žalobca v súvislosti s tvrdením žalovaného, že horná časť, tzv. hrdlo, pozemku má byť

najlukratívnejšou časťou, poukázal na to, že v zmysle geometrického plánu W. je v tejto hornej časti
pozemok široký 1,68 m a je teda vylúčené, aby teoreticky tento pozemok mal slúžiť ako prístupová cesta
pre žalovaného, nakoľko jednosmerné prístupové komunikácie by mali mať šírku minimálne 3 metre.
Žalovaný by tak musel ísť aj cez mestský pozemok XXX/X, teda musel by vybudovať prístupovú cestuaj po tomto pozemku (XXX/X). V súvislosti s námietkou, že si aj žalovaný chce postaviť rodinný dom,
tak tento by si žalovaný vybudovať vedel, aj keby 10 metrové ochranné pásmo malo byť vedené o jeden
meter ďalej než je merané vo farebnom grafickom náčrte, ktorý bol súdu predložený na obhliadke. V

takomto prípade by stavba žalovaného bola nie dlhá 11,9 m, ale 10,9 m, čo je ešte stále veľmi pohodlný
rozmer budúcej stavby. Aj v prípade posledného navrhovaného pozdĺžneho reálneho rozdelenia, by sa
situačne tento dom zúžil v hornej časti z pôvodných 8 na 6 m a v dolnej časti z 11,5 m na 9,5 m, ale
na druhej strane, sa tento dom môže predlžiť, to znamená z 11,9 m pôvodnej dĺžky na dĺžku vyššiu
napr. o 2-3m. Napriek uvedenému, podľa názoru žalobcu, žalovaný nemá záujem na vybudovaní stavby

na tomto pozemku, čo napokon nepriamo vyplýva aj z jeho vyjadrení, resp. procesných návrhov, kedy
navrhuje alternatívne prikázať sporný pozemok do jeho výlučného vlastníctva, čo žalovaný navrhoval aj
v rámci predsúdnej komunikácie. Žalobca ďalej uviedol, že nerozporuje, že spoluvlastnícky podiel 1/6-
ina kupoval v hodnote 60,- eur/1m2, ale poukazuje, na to že žalovaný podiel 2/3-iny kupoval v spornom
pozemku od S. za 30,- eur/1m2. Vie o tom z toho dôvodu, že v minulosti keď ešte pán V. bol ešte
spoluvlastník s ním komunikoval, avšak žalovaný ako existujúci spoluvlastník v tom čase v podiele 1/6

si uplatnil svoje zákonné predkupné právo a tento podiel v takejto cene aj kúpil. O odkúpenie podielu
žalovaného žalobca nemá záujem, resp. nie je v jeho finančných možnostiach, aby túto výmeru od
žalovaného odkúpil a následne ešte aj vybudoval rodinný dom.

16. Právny zástupca žalovaného k vyjadreniu žalobcu uviedol, že návrh, ktorý predložil žalobca a to

pozdĺžnym odčlenením jeho časti a pričlenením k jeho pozemku, je neakceptovateľný, keďže takýmto
rozdelením by sa predmetný pozemok výraznou mierou znehodnotil z dôvodu, že jeho pomerná časť
sa nachádza v úzkom hrdle a každé zúženie tohto hrdla znehodnocuje tento pozemok na výstavbu
rodinného domu. Práve preto žalovaný, ak sa mu má zúžiť a znehodnotiť pozemok, je ochotný radšej
tento pozemok odpredať, aby sa zachovala jeho hodnota a lukratívnosť a radšej za utŕžené finančné

prostriedky uskutoční výstavbu rodinného domu na inom mieste. Odplata 60,- eur za 1 m2 je prijateľná,
keďže daná lokalita sa nachádza v zastavenom území mesta K. a takmer v jeho centre. Čo sa týka
prístupu na základe odborného posudku, týmto návrhom by žalovaný musel ako majoritný vlastník si
zabezpečiť odkúpenie celej prístupovej cesty od mesta K., kde takéto odkúpenie je v súčasnej dobe
iba hypotetické, keďže o predaji nehnuteľnosti patriacej mestu, musí rozhodovať mestské zastupiteľstvo

a takýmto spôsobom vlastne nezaručuje žalobca prístup žalovaného na jeho novovzniknutú parcelu.
Taktiež žalovaný poukazuje na fakt, že hrdlo, po ktorom by mala viesť prístupová cesta má šírku 1,68 m
a na prístup v jeho spodnej časti stačí odkúpiť od mesta šírku 1,32 m, tak aby mu vznikol plnohodnotný
prístup v šírke 3 metre. Žalobca predkladá návrhy, ktoré výraznou mierou zasahujú do finančných
pomerov žalovaného a tieto jeho návrhy napriek tomu, že žalovaný je majoritným spoluvlastníkom

zaťažujú v oveľa väčšom pomere ako žalobcu. Žalovaný je v súčasnej dobe dôchodca, ktorý poberá
starobný dôchodok a stará sa o dve nezaopatrené deti, pričom žalobca podľa vedomosti je mladý,
bezdetný a zaťaženie hypotékou, resp. pôžičkou by bolo pre neho oveľa viac zvládnutejšie a na dnešné
pomery, kedy skoro každý mladý človek má hypotéku aj prijateľnejšie.

17. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že tento pozemok je skoro 200 rokov majetkom jeho starých
rodičov, jeho bratranec I. predal pozemok z núdze S. a keďže mal možnosť vrátiť ho do rodiny starých
rodičov, tak to urobil. Tento pozemok plánuje neskôr darovať svojim neplnoletým deťom a je tu veľké
riziko, že žalobca ktorý zrejme skôr postaví svoj dom, ho odsunie na hranicu 7 m od domu k domu, čím
celkom znehodnotí ten pozemok. Všetky jeho návrhy smerovali k znehodnoteniu jeho majoritnej časti.

Pri výške prevýšenia 2,7 m, čo je výška pojednávacej miestnosti, akékoľvek návrhy žalobcu negatívne
zasahujú do jeho finančnej situácie. Návrh, ktorý bol vypracovaný v odbornom posudku odrezáva celé
hrdlo a z jeho šrafovaným návrhom mu necháva úzku medzierku na prechod áut, čo je nerealizovateľné.
Podľa tohto návrhu (šrafovaného) by sa mal posunúť o 5 m ešte ku ceste, takže pozemok ostane len
na pasenie pre kozy.

18. Žalobca k tomu uviedol, že parcelu XXX/X vo vlastníctve mesta bude potrebovať za účelom prístupu
riešiť s mestom K. riešiť aj on, pričom prístup na asfaltovú komunikáciu bude spoločný tak pre neho,
ako aj pre žalovaného, teda pokiaľ ho vybuduje on, čo aj vybuduje, tak sa žalovaný, resp. jeho deti len
naň napoja.

19. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie dvoma geometrickými plánmi, a to plánom W. č.
XXXXXXXX-X/XXXX a plánom W. č. XXXXXXXX-XX/XXXX, ktoré v spore predložil žalobca (č. l. 6 - 8
spisu a č.l. 201-202 spisu), situačnými náčrtmi/riešeniami/zobrazeniami, ktoré predložil ako žalobca, takaj žalovaný (č. l. 43 spisu, č.l. 67 spisu, č. l. 104 spisu a č. l. 117 a 141 spisu), výtlačkami z mapovej
aplikácie (č .l. 11-12 spisu), výtlačkami fotografií (č. l. 105 a 147-177 spisu) a grafickým zobrazením (č. l.
117 a 141 spisu). Taktiež súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom W. č. XX/XXXX (č. l. 180 - 191

spisu), odborným posudkom W. č. X/XXXX (prílohová obálka) a listinami, výpismi z listov vlastníctva,
ako aj náčrtmi, ktoré strany doložili do spisu počas celého konania, vrátane tých, ktoré boli predložené
na poslednom pojednávaní (č. l. 13-42, 76, 85-86, 106-107, č. l. 204-205 spisu, č. l. 213-214 spisu, č.
l. 225-227 spisu).

20. Súd v spore nevykonal všetky dôkazy, pretože nevykonal dôkazy, ktoré boli navrhnuté žalovaným na
poslednom pojednávaní. Žalovaný na poslednom pojednávaní navrhol, resp. uviedol, že zabezpečí: a)
geometrický plán, b) odborné vyjadrenie k výške nákladov na vybudovanie prístupu, tak ako navrhoval
žalobca, s tým, že sa porovnajú náklady na vybudovanie prístupu, tak ako to navrhuje žalovaný, c)
odborné vyjadrenie projektanta k možnosti výstavby nehnuteľnosti na parcele XXX/XX, d) meranie
elektromagnetického žiarenia z vysokého napätia, ktoré sa nachádza na spodnej časti pozemku a má

vplyv na ďalšie využitie tohto pozemku.

21. Žalovaný na otázku súdu, čo doteraz žalovanému bránilo navrhnúť uvedené dôkazy, prípadne ich
súdu predložiť najneskôr na dnešnom pojednávaní, uviedol, že vo vypracovávaní geometrického plánu
mu bránili opatrenia súvisiace s koronavírusom, keďže osoby mali obmedzenia a nemali záujem sa

stretávať, a po uvoľnení týchto opatrení mali toľko roboty, že nebolo v ich možnostiach a schopnostiach
zabezpečiť vyhotovenie takéhoto plánu. Pokiaľ ide o meranie žiarenia, ako aj ostatné navrhnuté dôkazy,
vzhľadom na situáciu, ktorá nastala na území SR a núdzový stav, žalovaný potrebuje ďalšie 3 mesiace,
kde v tejto lehote, podľa vyjadrení, bude schopný tieto dôkazy zabezpečiť.

22. Po vyššie uvedenom zdôvodnení súd na pojednávaní rozhodol o tom, že dôkazy označené
žalovaným až na pojednávaní dňa 09.06.2020 nevykoná, a to z dôvodu, že boli podané oneskorene.

23. V predmetnom spore bola žalovanému doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia
podielového spoluvlastníctva k spoločnému pozemku strán sporu a jeho vyporiadania reálnym

rozdelením podľa geometrického plánu, ktorý tvoril prílohu žaloby. doručená dňa 26.04.2020 spolu s
prílohami a s uznesením, ktorým bol o.i. vyzvaný na označenie a predloženie dôkazov na preukázanie
svojich tvrdení (č. l. 60 spisu), a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom v rámci poučenia
o procesných právach a povinnostiach strán sporu bol žalovaný poučený, že „strany sú povinné
uplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany(najmäskutkovétvrdenia,popretie

skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky)
včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí

súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.“

24. Vo vyjadrení k žalobe, ktoré žalovaný súdu doručil dňa 07.05.2019 žalovaný navrhol iné reálne
rozdelenie než navrhol žalobca, a to podľa situačného náčrtu W., ktoré pripojil k vyjadreniu (č. l.

67 spisu) s tým, že žalovaný zároveň vo vyjadrení uviedol, že z dôvodu krátkosti času nemohol
zabezpečiť geometrický plán a tento súdu doloží dodatočne. Žalobca s reálnym rozdelením pozemku,
ako ho navrhol žalovaný v replike nesúhlasil. Replika bola žalovanému doručená dňa 11.07.2019
spolu s uznesením, v ktorom bol o.i. vyzvaný na označenie a predloženie dôkazov na preukázanie
svojich tvrdení v lehote 10 dní od jeho doručenia. Zároveň bol žalovaný v uznesení poučený, že na

neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Dňa 22.07.2019 žalovaný,
prostredníctvom už zvoleného právneho zástupcu súdu doručil dupliku, s ktorou ako dôkazy priložil
už súdu predložený náčrt W., dva výtlačky fotografií, písomnú korešpondenciu. Ohľadne žalovaným
navrhovaného rozdelenia, odkázal na nákres, ktorý ako dôkaz nepredložil.

25. Následne, na predbežnom prejednaní sporu právny zástupca žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o
geometrický plán, ktorý chce súdu predložiť, tak tento predloží až po vykonanej obhliadke na mieste
samom, ak to bude potrebné. Obhliadka sa uskutočnila dňa 24.10.2019. Po vykonaní obhliadky a
pred nariadeným termínom pojednávania, dňa 26.11.2019 žalobca súdu doručil znalecký posudok W.,ktorým bola určená všeobecná hodnota mernej jednotky pozemkov vytvorených geometrickým plánom
tvoriacim prílohu žaloby v rovnakej výške, a to 14,12 eur/m2. Na pojednávaní dňa 28.11.2019 došlo
k prerušeniu konania za účelom rokovaní o možnom vyriešení veci. Dňa 31.03.2020 žalobca súdu

predložil návrh na pokračovanie v konaní, s ktorým predložil aj geometrický plán W. č. XXXXXXXX-
XX/XXXX, podľa ktorého navrhol pripustiť zmenu žaloby tak, že spoločná parcela bude rozdelená
pozdĺžne (oproti pôvodne navrhovanému priečnemu rozdeleniu). Tento geometrický plán a návrh na
zmenu žaloby bol žalovanému, k rukám jeho právneho zástupcu doručený dňa 09.04.2020 s tým, že do
30.4.2020 mu lehota 15 dní od jeho doručenia na vyjadrenie sa k tomuto návrhu neplynie. Žalovaný sa

však, prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril podaním, súdu doručeným dňa 22.04.2020, ku
ktorému priložil náčrt ním navrhovaného rozdelenia - príloha č. 1, pričom uviedol, že v priebehu mesiaca,
maximálne dvoch mesiacov žalovaný predloží návrh, ktorý bude vypracovaný za pomoci projektanta z
odboru cestných stavieb a za pomoci geodeta.

26. S ohľadom na toto vyjadrenie, súd vo veci určil termín pojednávania na 09.06.2020, na základe

čoho žalovanému poskytol viac ako 1,5 mesiaca na predloženie avizovaného návrhu, resp. na podanie
žiadosti o odročenie pojednávania, v prípade, že by tento návrh zadal vypracovať a vypracovanie sa
nestihlo do termínu pojednávania.

27. Žalovaný na pojednávaní dňa 09.06.2020 tento návrh, ani iné dôkazy nepredložil, ani súdu

netvrdil (nieto preukázal), že by vykonal úkony smerujúce k ich zabezpečeniu (napríklad, že by si
objednal vyhotovenie geometrického plánu, resp. odborných meraní). Podľa názoru súdu mal žalovaný
dostatok časového priestoru na to, aby ním avizovaný geometrický plán zabezpečil, keďže toto uviedol
prvýkrát už 07.05.2019, t.j. pred viac ako rokom pred posledným pojednávaním. Možno pochopiť postoj
žalovaného, že si nedal vypracovať geometrický plán, resp. jeho vypracovanie nenavrhol súdu do času

vykonania obhliadky, pretože právne posúdenie veci mohol súd v závislosti od výsledkov obhliadky
zmeniť. Nemožno však akceptovať následný postoj žalovaného, keď po obhliadke dňa 24.10.2019 a
potom čo bolo konanie dňa 28.11.2019 prerušené mu bolo už od 28.02.2020 jednoznačne zrejmé, že
sa so žalobcom nedohodne (ako to vyplýva z mailovej komunikácie na č.l. 205 spisu) a napriek tomu
do pojednávania dňa 09.06.2020 si geometrický plán a aj ostatné dôkazy nezabezpečil, resp. o ich

zabezpečenie nepožiadal súd. Pritom žalobca mal rovnaký časový priestor a v rámci neho súdu predložil
nový geometrický plán a aj znalecký posudok W.. To isté tak mohol urobiť aj žalovaný. Súd si je vedomý
toho, že od 16.03.2020 bol na území SR vyhlásený núdzový stav s čím boli spojené obmedzenia pri
vykonávaní niektorých pracovných, či podnikateľských činností, žalovaný však ani netvrdil, že by sa na
niekoho konkrétneho so svojou požiadavkou obrátil a táto nemohla byť zrealizovaná pre núdzový stav,

resp. pre vládne opatrenia prijaté na zabránenie šírenia koronavírusu. Každopádne treba zdôrazniť,
že tak ako si žalobca dokázal zabezpečiť nový geometrický plán a znalecký posudok, tak isto to mohol
urobiť žalovaný. Zhrnúc doteraz uvedené, súd by predloženie dôkazov ako včasných akceptoval, ak
by tieto boli predložené na poslednom pojednávaní, resp. ak by žalovaný pred pojednávaním oznámil,
že ich zabezpečuje, ale pre vládne opatrenia, resp. pre núdzový stav ich zabezpečiť na pojednávanie

nestihne alebo ak by pred posledným pojednávaním požiadal o zabezpečenie navrhovaných dôkazov
súd. Nakoľko k tomu nedošlo a žalovaným označené dôkazy by jednoznačne predstavovali dôvod na
odročenie pojednávania a nie na zanedbateľnú dobu (podľa vyjadrenia žalovaného cca 3 mesiace),
súd týmto návrhom žalovaného na ďalšie dokazovanie nevyhovel, keď síce požiadavka zákonnej
koncentrácie bola dodržaná a dôkazy boli označené do vyhlásenia rozhodnutia o skončení dokazovania

(§ 154 CSP), avšak v prípade tzv. sudcovskej koncentrácie tomu tak nebolo, keď žalovaný bol poučený
o tom, že na skutočnosti a dôkazy označené po uplynutí lehoty na podanie dupliky súd nemusí prihliadať
už dňa 11.07.2019 (č. l. 92 a 93a spisu). Podľa § 153 ods. 1 a 2 CSP, „strany sú povinné uplatniť
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by

konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to
vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.“

28. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, súd dospel k záveru, že žalovaný nekonal starostlivo a

so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, jeho návrhy na ďalšie dokazovanie ako prostriedky
procesnej obrany neboli uplatnené včas a nakoľko by ich vykonanie vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania a značné predĺženie konania, súd k týmto návrhom neprihliadal.29. Z dôkazov, ktoré súd v spore vykonal, súd zistil, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti - pozemku zobrazeného ako parcela registra „C“ č. XXX/XX, druh pozemku trvalý trávnatý
porast o výmere 728 m2, zapísaná Okresným úradom K., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre

obec a k. ú. K. pod J. na žalobcu v podiele 4/24-iny a pod J. na žalovaného v podiele 20/24-ín.

30. Žalobca je zároveň, podľa LV č. XXXX pre k. ú. a obec K. (č. l. 14 spisu), výlučným vlastníkom
pozemku parc. reg. „E“ č. XXX/X orná pôda o výmere 605 m2, ktorý, ako to vidieť na grafickej časti
geometrickéhoplánupriloženéhokžalobe,pocelejsvojejdĺžkesusedíspozemkom,ktorýjepredmetom

sporu (č. l. 7 spisu).

31. Z protiľahlej strany pozemok, ktorý je predmetom sporu, susedí s parcelou XXX/X zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 4398 m2, ktorá je podľa LV č. XXXX k. ú. a obec K. vo výlučnom vlastníctve mesta
K. a podľa výsledkov obhliadky ide o chodník, na ktorý nadväzuje cestná komunikácia - parcela registra
„C“ č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11809 m2, ktorá je podľa LV č. XXXX pre k. ú. a

obec K. taktiež vo výlučnom vlastníctve mesta K. (č. l. 7, č. l. 16 - 35, č. l. 151, 172 spisu). V znaleckom
posudku č. XX/XXXX W., konkrétne z jeho popisov na č. l. 184 spisu vyplýva, že prístup k parcele C
KN XXX/XX je z pozemku KN-C XXX/X a XXXX/X, z miestnej asfaltovej komunikácie.

32. Z výsledkov obhliadky vyplýva, že pozemok, ktorý je predmetom sporu, predstavuje prevažne

trávnatú plochu, ktorá nie je rovinatá, ale zvažujúca sa smerom nadol (pri pohľade od panelovej, resp.
inak spevnenej cesty nad tzv. hrdlom daného pozemku (č. l. 147, 150, 151 spisu a č. l. 158-164 spisu).
Na časti parcely je oráčina, provizórny senník, kríky (č. l. 164,166,168, 169,172 spisu). V znaleckom
posudku č. XX/XXXX W., konkrétne z jeho popisov na č. l. 184 spisu vyplýva, že pozemok je umiestnený
v svahovitom teréne.

33. V spore bolo sporné, že sa na predmetnom pozemku nachádza vedenie VN, ktoré je vidieť na
fotografiách na č. l. 152, 155, 156, 158, 161,162 spisu.

34. Zo znaleckého posudku W. č. XX/XXXX, konkrétne z jeho popisov na č. l. 184 spisu, vyplýva, že

v spodnej časti pozemku sa nachádza nadzemné vzdušné vedenie VN 22 kV, ktoré je zakreslené v
situačnom výkrese vyjadrenia D. ktorá požaduje dodržanie ochranného pásma 10 metrov na každú
stranu od krajného vodiča, ktorú skutočnosť znalec zohľadnil koeficientom redukujúcich faktorov s
hodnotou 0,9, pričom pokiaľ ide o povyšujúce faktory, s ich koeficientom znalec neuvažoval.

35. Taktiež z vyjadrenia D. zo dňa 13.06.2019, ktoré súdu predložil žalobca (č. l. 85 spisu) vyplýva,
že na pozemku KNC parc. č. XXX/XX sa nachádzajú nadzemné vzdušné vedenia a podperné body,
podzemné NN vedenia a skrine s tým, že priložený situačný výkres tvoriaci prílohu vyjadrenia obsahuje
zakreslené orientačnú trasu vzdušných VN a podzemných NN vedení a pre určenie presnej trasy
podzemných vedení je potrebné ju fyzicky vytýčiť. Vo vyjadrení je zároveň uvedené, že od týchto

energetických zariadení D. požaduje dodržať ochranné pásmo v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. a
bezpečné vzdialenosti podľa príslušných noriem STN (VN vzdušné vedenie 22 kV od krajného vodiča
na každú stranu 10 metrov, NN zemné káble na každú stranu 1 meter (č. l. 85 spisu).

36. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že na pozemku, ktorý je predmetom sporu sa v jeho

spodnej časti nachádzajú VN aj NN vedenia a podperné body, ktoré znižujú hodnotu daného pozemku.

37. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobca v podaní, ktorým navrhol pokračovať
v spore (odsek 11 tohto odôvodnenia) navrhol zmenu žaloby v časti vyporiadania spoluvlastníctva iným
reálnym rozdelením než v pôvodnej žalobe tak, že pozemok bude medzi strany sporu (vo výmere

zodpovedajúcej výške ich spoluvlastníckych podielov) rozdelený pozdĺžne, pričom žalobcovi pripadne
tá časť pozemku, ktorá susedí s jeho parcelou XXX/X a žalovanému pripadne tá časť, ktorá susedí
s miestnou komunikáciou, súd takéto rozdelenie považoval za účelné pre využitie takto vydelených
pozemkov. Súčasnetakétorozdeleniesúdpovažovalzaspravodlivévtomsmere,žežalobcaažalovaný
budú mať vydelené pozemky obaja súčasne v jeho spodnej časti, čím sa budú približne rovnako podieľať

na obmedzeniach, ktoré vyplývajú z toho, že na daných miestach sa nachádzajú VN a NN vedenia, ako
aj podperné body (dodržanie ochranného pásma pri výstavbe). Takto bude rovnomerne vyvážené ich
postavenie aj v tom smere, že každý z nich bude vlastniť pozemky v tej časti pozemku, ktorá znižuje jeho
celkovú hodnotu. Ak súd hovorí, že sa na obmedzeniach budú strany podieľať približne rovnako, takpreto, že pokiaľ ide vzdialenosť od stĺpa vedenia VN táto bude dlhšia vo vzťahu ku novo vyčlenenému
pozemku žalovaného a bližšia ku novo vyčlenenému pozemku žalobcu. Návrh žalovaného, vyplývajúci
z jeho náčrtu (č. l. 213 spisu), podľa ktorého by mal byť pozemok rozdelený tak, že žalobca by mal

vydelenú časť v tzv. hrdle pozemku vo výmere 12 m2 a v spodnej časti by mal vydelenú časť pozemku
vo výmere 109 m2, podľa názoru súdu nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu, pretože pri takomto
rozdelení, by žalobcovi prislúchala časť (vo výmere 109 m2), kde je pozemok najmenej hodnotný a kde
pri prípadnej výstavbe treba dodržať ochranné pásma vyplývajúce z existencie VN a NN vedenia, pričom
žalovaný by v tejto časti svoj pozemok vôbec nemal. Skutočnosť, že by mal žalobca, podľa návrhu

žalovaného svoju časť aj v tzv. hrdle, podľa názoru súdu, vzhľadom na výmeru tejto časti 12 m2, vyššie
uvedený nepomer nemôže dostatočne vyvážiť. V tejto súvislosti súd uvádza, že aj keby žalovaný včas
predložil geometrický plán, ktorým by bol predmetný pozemok rozdelený podľa uvedeného náčrtu, súd
by pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa neho nepostupoval. Vykonanie takéhoto dôkazu
by bolo v tomto smere nadbytočné/nepotrebné.

38. Súd pristúpil k vyporiadaniu reálnym rozdelením spoločného pozemku (podľa geometrického
plánu na č. l. 201-202, originál v prílohovej obálke spisu), pretože ust. § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zakotvuje záväzne poradie spôsobov vyporiadania spoluvlastníctva a rozdelenie spoločnej
veci je prvý spôsob vyporiadania. Pokiaľ je tento spôsob vyporiadania dobre možný, iným spôsobom
spoluvlastníctvo vyporiadať nemožno.

39. Ak potom žalovaný aj na poslednom pojednávaní navrhol, aby súd vyporiadal spoluvlastníctvo tak,
že pozemok bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu za náhradu 60,- eur /m2 (hoci vo vyjadrení
k žalobe uvádzal, že hodnotu 60,- eur má len 371,68 m2 z pozemku a zvyšok, t.j. 356,32 m2 má hodnotu
30,- eur), súd takýmto spôsobom spoluvlastníctvo vyporiadať nemohol. V konaní totiž nebolo sporné,

že pozemok reálne deliteľný je a vyplynulo to aj z dokazovania (najmä z obhliadky a vyhotovených
geometrických plánov). Reálnemu rozdeleniu nebráni ani zákaz drobenia poľnohospodárskej pôdy
vyplývajú z ust. § 23 ods. 1 v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, pretože predmetný pozemok je síce čo do svojho druhu trvalý
trávny porast, ale ide o pozemok nachádzajúci sa v zastavanom území mesta K., ako to vyplýva z údaja

na liste vlastníctva o umiestnení pozemku (T.), ako aj zo skutočností zistených obhliadkou (napríklad
fotografie na č. l. 152, 153,154,158 159).

40. Taktiež, pokiaľ žalovaný v replike žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, tak ani takýmto
spôsobom nebolo možné vo veci rozhodnúť, pretože súd môže zamietnuť žalobu len v prípade, ak je

spôsobom vyporiadania prikázanie veci za náhradu alebo predaj veci a rozdelenie výťažku, nie však v
prípade, ak je možné spoluvlastníctvo vyporiadať reálnym rozdelením. Tento záver vyplýva z ust. § 142
ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.“

41. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj obranu žalovaného, ktorá spočívala v námietke voči rozdeleniu
podľa posledného (t.j. v poradí druhého) geometrického plánu predloženého žalobcom, týkajúcej sa
toho, že pri takomto rozdelení žalovanému vzniknú náklady na vybudovanie cesty, resp. prístupu k jeho
pozemku a pozemok by mal byť rozdelený tak, že v hornej časti by bol zachovaný prístup obidvoch strán
sporu, kde v tejto časti sú najmenšie náklady na vybudovanie prístupovej cesty a v spodnej časti by

žalobcovi bolo prikázaná do jeho výlučného vlastníctva parcela, kde v tejto spodnej časti sa nachádza
vysoké napätie a takýmto spôsobom by obidve strany získali lukratívnejšiu časť v hornej časti a aj horšiu
časť (náčrt na č. l. 227 spisu). Taktiež žalovaný poukázal na to, že v prípade výstavby rodinného domu
by bol takto odsunutý smerom k mestskej komunikácii, kde sklony a prevýšenie predstavuje 2,7 m, čím
sa vybudovanie akejkoľvek nehnuteľnosti predražuje.

42. K tomu súd uvádza, že pokiaľ ide o prístup na novovytvorené pozemky strán sporu, cez tzv. hrdlo,
toto nie je nevyhnutne jediným možným a súčasne najvhodnejším prístupom, ako to aj vyplýva z
návrhu odborného posudku W. č. X/XXXX (prílohová obálka spisu), ktorý vyhodnotil najvhodnejšie
dopravné sprístupnenie pozemku s napojením na miestnu komunikáciu (z hľadiska zásahu do terénu a

záberu pozemkov) mimo, resp. vedľa tohto tzv. hrdla pozemku (k tomu viď grafickú časť predmetného
posudku). Súd však zdôrazňuje najmä to, že v tzv. hrdle je podľa geometrického plánu šírka pozemku
1,68 m. Takáto šírka neumožňuje samostatný prístup ani jednej zo strán sporu, pretože len na vjazd
motorovým vozidlo je potrebná šírka cca 3 m. Rozdelenie tzv. hrdla pozdĺžne by pre žalovaného,podľa výšky jeho spoluvlastníckeho podielu, predstavovalo prístup v šírke len 1,40 m. Potom sa súdu
javilo ako vhodnejšie, aby tzv. hrdlo pripadlo žalobcovi, pretože týmto sa vydelená časť pričlení k jeho
susednému pozemku a takýmto rozdelením bude táto časť účelnejšie využitá než v prípade, ak by

pripadla žalovanému, pretože šírka 1,4 m je možná len peší prístup, ktorý však žalovaný má po celej
dĺžke novo vyčleneného pozemku. Ak by sa tzv. hrdlo rozdelilo priečne, podľa náčrtu žalobcu na č. l.
226 spisu a náčrtu žalovaného na č. l. 227 spisu, každá zo strán sporu by mala v hrdle rovnako dlhú
časť, avšak šírka 1,68 m by ostala nezmenená.

43. Vo vzťahu k sklonu pozemku súd uvádza, že jeho existencia v konaní nebola sporná a obhliadka jeho
existenciu popod mestskú komunikáciu potvrdila (ako možno vidieť na fotografiách na č. l. 164 až169
spisu). Existencia sklonu vyplýva aj z odborného posudku W.. Súd nerozporuje, že v prípade, ak by
žalovaný alebo niekto iný na pozemku, ktorý mu bol vyčlenený staval rodinný dom, výstavbu môže tento
sklon predražiť. K tomu však súd uvádza, že by bolo v rozpore s účelným využitím daného pozemku,
aby bola žalobcovi vyčlenená aj alebo iba časť v tzv. sklone (čo napokon ani žalovaný nežiadal), pretože

vyčlenená časť by nemala žiadne využitie. Naproti tomu vyčlenenie časti pre žalobcu podľa posledného
geometrického plánu pri pozemku, ktorý má žalobca vo výlučnom vlastníctve, sa súdu javí ako logické a
vhodné na to, aby pozemok slúžil nejakému účelu. Na tomto mieste súd poukazuje na analýzu využitia
pozemku uvedenú na str. 7 znaleckého posudku W. (č. l. 183 spisu), kde sa uvádza, že parcela XXX/
XXX vytvorená GP č. XXXXXXXXX-X/XXXX (ktorá tak ešte okrem hrdla zaberala aj ďalšiu časť hornej

časti sporného pozemku - viď č. l. 187 p.v. spisu) má nepravidelný a nevhodný tvar na prípadné využitie
možnej zástavby a túto parcelu je možné využiť len v spojitosti s parcelou XXX/XXX, ktorú vlastní
žalobca. Pokiaľ ide o zbytkovú parcelu XXX/XX, ktorá mala podľa GP pripadnúť žalovanému, znalec
uviedol, že v spodnej časti je vzdušné vedenie VN 22kV a D. požaduje dodržanie 10m ochranného
pásma, takže parcelu by bolo možné v budúcnosti využiť na prípadnú zástavbu a zostatková časť by

mohla byť využitá ako dvor, záhrada a pod.

44. V tejto súvislosti súd uvádza, že argumenty strán ohľadne toho, aby boli pozemky rozdelené tak,
aby si na nich mohli postaviť rodinné domy, ktorých zakreslenie pôdorysov v mape súdu predložili, resp.
iné, im podobné, súd uvádza, že skutočnosť, či a aké domy budú, resp. môžu byť na danom pozemku

postavené, nebolo pre rozdelenie spoločného pozemku pre súd rozhodujúce. Žiadna zo strán netvrdila,
že daný pozemok, druhu trvalý trávny porast je v územnom pláne mesta K. určený na zastavanie a ide
tak o stavebný pozemok. Aj keby tomu tak bolo, žalobca, ako aj žalovaný nekupovali celý pozemok, ale
podiely v pozemku. Z tohto dôvodu museli a musia byť uzrozumení s tým, že ich predstavy aký dom
na takomto pozemku si postavia nemôžu byť rovnaké ako v prípade, že by boli výlučnými vlastníkmi

celého pozemku. Ak niekto kupuje spoluvlastnícky podiel na pozemku, nekupuje jeho konkrétnu časť,
ale ide o tzv. ideálny podiel, ktorý konkrétnu podobu dostáva, pri rozdelení veci, vo forme samostatne
vyčlenenej parcely. Až v nadväznosti na tvar a polohu takejto parcely môžu vznikať konkrétne projekty
domu/domov. Inak povedané tvar a poloha domu, ktorý chce spoluvlastník postaviť nerozhoduje o tom,
ako bude spoločný pozemok rozdelený, ale naopak tvar a poloha domu sa musí prispôsobiť tvaru novo

vyčleneného pozemku. Pre súd sú rozhodujúce kritéria to, aké sú výšky spoluvlastníckeho podielov a
aby vydelené časti boli približne rovnakej kvality a aby každá z novo vydelených častí sama o sebe,
prípadne v spojení s ďalšou vecou strany sporu, mohla byť využitá na účel, na ktorý je určená, t.j. aby
v tomto prípade bola pozemkom, ktorý sa dá využívať. Každý z novo vyčlenených pozemkov sa dá
ako pozemok využívať a možno ich využiť aj ako pozemky pod rodinné domy. Pre rozhodnutie súdu je

však postačujúce, aby naďalej slúžili ako pozemky a preto môže ísť napríklad aj o záhradu, pole, sad
a podobne (pozemok žalovaného), či napríklad chodník pri dome, pozemok na osadenie oplotenia a
podobne (pozemok žalobcu).

45. Zhrnúc doteraz uvedené, súd vyhodnotil rozdelenie spoločného pozemku podľa geometrického

plánu W. č. XXXXXXXX-XX/XXXX ako vhodné a účelné, keď žalovaný včas nepredložil nejaký iný
geometrický plán, ktorý by mohol súd vyhodnotiť pre rozdelenie ako lepší. Pokiaľ žalobca navrhoval,
aby súd v zmysle toho geometrického plánu pripustil zmenu žaloby, súd o tomto návrhu ako o zmene
žaloby s poukazom na § 140 ods. 3 CSP nerozhodoval. Ak totiž súd nerozhoduje v spore o zrušenie a
vyporiadanie spoluvlastníctva ako o zmene žaloby v prípade, ak strana sporu počas konania navrhne

iné vyporiadanie než v žalobe, o to viac nemožno rozhodovať ako o zmene žaloby v prípade, ak strana
navrhne v rámci toho istého spôsobu vyporiadania len iné reálne rozdelenie veci než v pôvodnej žalobe.46. Vzhľadom na vyhovenie žaloby čo do zrušenia podielového spoluvlastníctva, ako aj čo do spôsobu
jeho vyporiadania a napokon aj čo do, naposledy navrhovaného, konkrétneho rozdelenia spoločného
pozemku, súd dospel k záveru, že úspech žalobcu v spore bol úplný. S poukazom na ust. § 255 ods. 1

CSP mu tak voči žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).