Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321010754
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2321010754.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Michala

Polláka a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci proti obžalovanému R. Z. a spol. za zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného R. Z. proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 27.10.2021, č.k. 17T/56/2021 - 141, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 24.3.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obžalovanému R. Z., nar. XX.X.XXXX.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

R. Z., nar. XX.XX.XXXX v Z., bytom Z. - B. Z., Y. XXXX/XX,
o d s u d z u j e :

Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona

na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a ukladá sa mu probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému stanovuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 2 v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá

obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 2 v spojení s § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá
obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s obžalovaným T. X., nar. XX.XX.XXXX v Q., bytom
V., K. XXX/XX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 27.10.2021, č.k. 17T/56/2021 - 141 rozhodol takto:
Obžalovaný R. Z., nar. XX. XX. XXXX v Z., bytom Z. - B. Z., Y. XXXX/XX, a obžalovaný T. X., nar. XX.

XX. XXXX v Q., bytom V., K. XXX/XX, uznávajú sa za vinných, že
od presne nezisteného času do 17:30 hod. dňa 20. 08. 2020 v obci V. na G. ulici, v osobnom
motorovom vozidle značky ŠKODA SUPERB, evidenčného čísla BT439AD, neoprávnene prechovávali
drogové látky a to obžalovaný R. Z. pod sedadlom vodiča v zauzlenej časti gumenej rukavice modrejfarby kryštalický materiál s hmotnosťou 6874 mg metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu, s
priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 53,2 % hmotnostného, obsahujúce 3657 mg
absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje minimálne 91 bežných jednotlivých dávok drogy, ktoré

predtým v presne nezistenom čase na neznámom mieste a nezisteným spôsobom neoprávnene
zaobstaral a obžalovaný T. X. prechovával pre svoju potrebu, v plastovom puzdre v odkladacom
vačku sedadla vodiča zo zadnej strany, zatavenú zrezanú plastovú injekčnú striekačku s modrým
zrezaným piestom s obsahom kryštalickej látky s hmotnosťou 280 mg metamfetamínu s prímesou
metylsulfonylmetánu, s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 41,1 % hmotnostného,

obsahujúce 115 mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje minimálne 3 bežné jednotlivé dávky
drogy, ktoré mu dal dňa 20. 08. 2020 obvinený R. Z. ako odplatu za opravu výfuku, pričom metamfetamín
je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,
teda
obžalovaný R. Z. neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku,

obžalovaný T. X. neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku,
čím spáchali :
obžalovanýR.Z.zločinnedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropnýchlátok,jedovaleboprekurzorov,
ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona,
obžalovanýT.X.prečinnedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropnýchlátok,jedovaleboprekurzorov,

ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona.
Za to boli odsúdení:
obžalovaný R. Z. podľa § 172 ods. 1, s poukazom na § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona
na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon
uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

obžalovaný T. X. podľa § 171 ods. 1, s poukazom na § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 51 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 Trestného zákona sa
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný
dohľad nad správaním v skúšobnej dobe v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 2 v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa mu ukladá aj obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 ods. 2 v spojení s § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona sa mu ukladá aj obmedzenie
spočívajúce v zákaze stretávania sa s obžalovaným R. Z., nar. XX. XX. XXXX v Z., bytom Z. - B. Z.,
Y. XXXX/XX.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie iba obžalovaný R. Z. a to proti výroku o
treste. Prokurátor a obžalovaný T. X. sa práva na podanie odvolania vzdali.
3. Obžalovaný R. Z. odôvodnil odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu, pričom uviedol (skrátene):
3.1.Vzhľadomnavýsledkyvykonanéhoprípravnéhokonania,kdeklientnepoprelsvojuvinuaspontánne
sa priznal ku skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, taktiež na hlavnom pojednávaní pred súdom svoje

vyjadrenia potvrdil a úprimne oľutoval. Chceli by sme poukázať, že klient je vo veku blízkom veku
mladistvého, doposiaľ nebol súdne trestaný, jeho register trestov je „čistý“. Rozhodnutie súdu bolo podľa
nášho názoru príliš tvrdé a nemyslíme si, že pobyt vo výkone trestu bude mať dostatočne prevýchovný
charakter na mladého človeka, ktorému nebola daná „šanca“ pri podmienečnom odsúdení a dostatočne
dlhej skúšobnej dobe preukázať, že si svoju vinu uvedomuje a chce sa zmeniť k lepšiemu.

3.2. Poukazujem na ústavnú neudržateľnosť napadnutého rozsudku, keď okresný súd mi najskôr
trestným rozkazom uložil trest podľa § 172 ods. 1 s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona a,
následne, po podaní odporu prokurátorom a vykonaní hlavného pojednávania, na ktorom som spravil
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, mi súd uložil prísnejší trest: podľa § 172 ods.
1, s poukazom na § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona. Teda, po zohľadnení poľahčujúcej

okolnosti podľa § 36 písm. l) dospel súd k prísnejšiemu rozhodnutiu, ako keď túto poľahčujúcu okolnosť
nezohľadňoval (v trestnom rozkaze), čím poukazujem na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.
Aj keď bol trestný rozkaz podaním odporu zrušený, je nové rozhodnutie porušením garancie ústavou
garantovanej právnej istoty v právnom štáte.
3.3. Navrhujem, aby odvolací súd doplnil dokazovanie na verejnom zasadnutí, na účely zistenia

skutočností, rozhodujúcich pre ukladanie trestu, a to: - výsluchom obvineného (výlučne k okolnostiam,
majúcim vplyv na ukladanie trestu), - prečítaním priloženej listiny - pracovnej zmluvy (na preukázanie, že
som riadne zamestnaný), - prečítaním listiny - vyhlásenia mojej matky, N. Z. (na preukázanie, že mám
zabezpečené riadne bývanie); prikladám k tomuto podaniu, s tým, že podpísaný originál predložím naverejnom zasadnutí, - prečítaním listiny (predložím na verejnom zasadnutí) - môj písomný sľub podľa
§ 53 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.
3.4. Navrhujem, aby odvolací súd zmenil uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na trest

odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne odloží, alebo na trest domáceho väzenia. Mám zato, že
navrhovanétrestysplniarepresívnuajpreventívnufunkciuazároveňmôžulepšieplniťvýchovnúfunkciu.
4. Na verejnom zasadnutí odvolací súd, na návrhu obžalovaného, doplnil dokazovanie a oboznámil tieto
listinnédôkazy:čestnévyhlásenieN.Z.zodňa23.3.2022,písomnýsľubobžalovanéhozodňa23.3.2022
a pracovnú zmluvu. Prokurátor uviedol, že napadnutý výrok je zákonný, uložený trest absolútne

primeraný a pokiaľ ide o novo vykonané dôkazy, tieto žiadnym spôsobom nezmenili situáciu, pre ktorú
by mal byť trest zmenený. Preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa §
319 Trestného poriadku. Obžalovaný navrhol zmeniť výrok o treste tak, že súd uloží obžalovanému trest
odňatia slobody s podmienečným odkladom, alebo trest domáceho vezenia.
5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť

napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;
ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na jeho zrušenie podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie

podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého výroku, v rozsahu podaného odvolania a z
dôvodov v ňom uvedených, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je dôvodné.
7. Rozsudkom citovaným v odseku 1 bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania tam citovaného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona,
8. Prvostupňový súd odôvodnil napadnutý výrok o treste tak, že u obžalovaného zistil iba prítomnosť
jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, postupoval podľa § 38 ods. 2,
ods. 3 Trestného zákona a základnú trestnú sadzbu pri zločine podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona
(3-10 rokov) upravil podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona na sadzbu 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov.
Vzhľadom na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, mu súd uložil trest odňatia slobody

v trvaní 3 roky, t. j. na dolnej hranici trestnej sadzby v súlade s návrhom prokurátora, nakoľko takto
uložený trest považuje súd za dostatočný, s poukazom na potrebu individuálnej i generálnej prevencie a
najmä ochranu spoločnosti. Aj napriek tomu, že sa jedná o prvé odsúdenie obžalovaného, súd pristúpil
k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody vzhľadom na množstvo nájdených látok v jeho
vozidle, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 91 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré drogy nielen

prechovával, ale aj poskytol minimálne obžalovanému X.. S poukazom na § 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona súd musel obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradiť do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
9. Zistenia a právne závery uvedené v predchádzajúcom odseku považuje odvolací súd za správne iba

čiastočne.
10. Ustálenie pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a z toho vyplývajúca úprava trestnej
sadzby sú správne. V rámci takto správne ustálenej trestnej sadzby, považuje odvolací súd za primerané
uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v minimálnej výmere, t. j. 3 roky. Pri určení výmery trestu je
potrebné zohľadniť skutočnosť, že obžalovaný sa ku spáchaniu trestnej činnosti priznal, túto úprimne

oľutoval a tiež to, že ide o jeho prvé odsúdenie za spáchanie trestného činu. Obe tieto skutočnosti
odôvodňujú uložiť obžalovanému trest v minimálnej výmere, teda trest mierny a dať mu tak najavo, že
jeho trest má splniť najmä ten účel, že vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.
11. Skutočnosti uvedené v predchádzajúcom odseku zároveň umožňujú uložiť obžalovanému trest
odňatia slobody, ktorého výkon bude podmienečne odložený na skúšobnú dobu, so súčasným uložením

probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Pokiaľ ustanovenia Trestného zákona pri
výmere uloženého trestu odňatia slobody dávajú možnosť podmienečne odložiť jeho výkon, je to - vo
všeobecnosti-možnérealizovaťnajmävprípadoch,žeideoprvotrestanéhopáchateľa,ktorýmáksvojej
trestnej činnosti primerane kritický postoj. Tak je tomu aj v tomto prípade. Vzhľadom na to, že obžalovaný
nie je, z pohľadu svojej minulosti, kriminálne narušená osobnosť, možno sa logicky domnievať, že z jeho

kritického postoja k spáchanej trestnej činnosti, je možné vyvodiť i reálny záujem na náprave. Preto
nie je nevyhnutné na neho pôsobiť trestom, ktorý je bezprostredne spojený s odňatím osobnej slobody.
Jeho odhodlanie po náprave možno v tomto prípade vyvodiť aj z jeho nového pracovného pomeru,
ktorý uzavrel a podporuje ho aj snaha rodiny pomôcť mu v prípade uloženia trestu, pri ktorom by zostal
na slobode tak, ako to vyplýva z dokazovania doplneného v odvolacom konaní. Preto možno, podľa

názoru odvolacieho súdu, dosiahnuť účel trestu uložením trestu odňatia slobody, ktorého výkon bude
podmienečne odložený, pri súčasnom nariadení probačného dohľadu a určení primeranej skúšobnej
doby. Na posilnenie účelu takéhoto trestu, súd ustanovil aj primerane povinnosti a obmedzenia. Tieto
vytvárajú možnosť eliminovať kriminogénne faktory, ktoré mali vplyv na páchanie trestnej činnosti
(požívanie alkoholu a iných návykových látok, styk so spolupáchateľom trestnej činnosti).

12. Prvostupňový súd použil nesprávnu argumentáciu, vo vzťahu k rozhodnutiu uložiť obžalovanému
trest odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu. V odôvodnení napadnutého rozsudku
tiež uviedol, že „aj napriek tomu, že sa jedná o prvé odsúdenie obžalovaného, súd pristúpil k uloženiu
nepodmienečného trestu odňatia slobody vzhľadom na množstvo nájdených látok v jeho vozidle, ktoré
množstvo zodpovedá minimálne 91 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré drogy nielen prechovával,

ale aj poskytol minimálne obžalovanému X..“
13. Argument uvedený v predchádzajúcom odseku je nesprávny. Obžalovaný bol uznaný za vinného
z trestnej činnosti, ktorá spočívala „iba“ v neoprávnenom zadovážení a prechovávaní po akúkoľvek
dobu psychotropnej látky. Tak to vyplýva zo skutkovej vety, právnej vety a právnej kvalifikácie jehokonania, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, pričom toto rozhodnutie o vine
je právoplatné. Rozhodnutie o treste teda nemožno podmieňovať tvrdením, ktoré nie je v súlade s
(právoplatne) zisteným skutkovým a právnym stavom.

14. Preto odvolací súd vyhovel odvolaniu obžalovaného a zrušil ním napadnutý výrok o treste a
spôsobe jeho výkonu. Nakoľko prvostupňový súd vykonal dokazovanie potrebné na rozhodnutie o treste
v dostatočnom rozsahu, mohol odvolací súd, postupom podľa ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného
poriadku sám rozhodnúť o výroku o treste, v zmysle zistení a záverov, uvedených v predchádzajúcich
troch odsekoch.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.