Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/55/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320010406
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2320010406.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.PavlaMacháčaasudcovJUDr.Kataríny
Batisovej a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaného Q. S., nar. XX. K. XXXX v I., trvalé
bydlisko W. XXX/XX, Z. S., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (ďalej
len Tr. zák.), o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 30. júna 2021, č. k.
2T/26/2020-126, na verejnom zasadnutí konanom 24. marca 2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Q. S. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 30. júna 2021, č. k. 2T/26/2020-126, uznal
obžalovaného Q. S. (ďalej len obžalovaný) za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 19. júla 2019 v presne nezistenom čase okolo 05:51 hod. ako zamestnanec dodávateľskej

spoločnostizabezpečujúcejupratovacieslužbyvobjekteskladuspoločnostiAmazonFulfillmentSlovakia
s. r. o., so sídlom Amazonská 4753/1, Sereď, bez použitia násilia odcudzil 1 ks mobilný telefón značky
Apple iPhone XS(64GB)-GREY a to tým spôsobom, že mobilný telefón zabalený v pôvodnej krabici
vybral z plastovej prepravky čiernej farby nachádzajúcej sa v jednej z častí haly Refurbish prezývanej
„letisko“, vložil si ho do čierneho igelitového vreca na odpadky a s takto ukrytým mobilným telefónom
v čase okolo 05:58 hod. prešiel cez skener na výstupnej kontrole z haly, pričom vrece položil mimo

dosah skeneru, kde z dôvodu výmeny služby nebol kontrolovaný pracovníkmi strážnej bezpečnostnej
služby a s takto ukrytým mobilným telefónom vo vreci vyšiel von z haly objektu spoločnosti Amazon,
čím svojím spôsobil poškodenej spoločnosti Amazon Fultillment Slovakia s.r.o., so sídlom Amazonská
4753/1, Sereď, škodu odcudzením mobilného telefónu podľa odborného vyjadrenia vo výške 900 €.
2. Okresný súd ho za to odsúdil podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1 Tr. zák. na peňažný
trest vo výmere 500 € a pre prípad, že by výkon uloženého trestu bol úmyselne zmarený, mu okresný súd

podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Súčasne zaviazal
obžalovaného podľa § 287 ods. 1 Tr. por., aby titulom náhrady škody zaplatil sumu 900 € spoločnosti
Amazon Fulfillment Slovakia s.r.o., so sídlom Amazonská 4753/1, Sereď a so zvyškom nároku túto
poškodenú spoločnosť podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal na civilný proces.
3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní si prokurátor ponechal lehotu na podanie odvolania,
ktorá mu márne uplynula. Obžalovaný zahlásil voči všetkým výrokom rozsudku odvolanie, ktoré

odôvodnil osobitným písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Vladimíra Haládika
(ďalej len obhajca).
4. V odvolaní namietal, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že skutok sa stal tak, ako
mu ho za vinu kládla obžaloba. Kľúčovým dôkazom obžaloby majú byť tri kamerové záznamy, na prvom
zázname z haly Refurbish je ho vidno zo značnej diaľky ako upratuje a v žiadnom prípade nie je vidno,
že by zobral mobilný telefón z plastovej prepravky čiernej farby. Druhý záznam z tej istej haly - záznam z

vtáčej perspektívy - ho ukazuje detailnejšie pri upratovaní a na zlomok sekundy vidno, že hodil predmet
bielej alebo svetlej farby do vreca na smeti. Vôbec nie je vidno, odkiaľ tento predmet zobral, na záznamemu nevidno ruky, preto tvrdenie obžaloby, že „mobilný telefón vybral z plastovej prepravky čiernej farby“
nie je ničím preukázané. Rovnako nie je preukázané, že išlo o mobilný telefón. On sám vypovedal, že
vzal do ruky krabicu od telefónu a podľa jej váhy hneď zistil že je prázdna, teda neobsahuje mobilný

telefón,pretotútoprázdnukrabicuhodildovrecanaodpadky.Tretízáznamjezmiestavýstupnejkontroly
z haly, na ktorom vidno, ako prešiel cez skener a následne sa za ním rozbehol pracovník ochranky -
svedok Z. K., ktorý potvrdil, že skontroloval obsah jeho vreca na odpadky, no nenašiel žiadny telefón,
ani krabicu od telefónu, pričom po chvíli sa obžalovaný s vrecom vrátil do haly.
5. Obžalovaný ďalej v odvolaní spochybňoval aj doklad o vykonaní inventúry poškodeným, lebo

poškodená spoločnosť poskytla iba „výpis chýbajúcich položiek podľa výsledku inventúry“. Tento výpis
je iba v anglickom jazyku a je v ňom uvedený typ údajne chýbajúceho telefónu, čo však nie je žiadnym
spôsobom preukázané. Rovnako tam mohol byť uvedený akýkoľvek iný typ telefónu (lacnejší alebo
drahší) a obžaloba by toto iba brala na vedomie. Podotkol, že podľa výpovede svedkyne JUDr. I.
B. sa inventúra robila niekoľko dní pred 19.7.2019, keď mal spáchať túto krádež a niekoľko dní po
údajnej krádeži, keď dodatočne prezerali kamerové záznamy. Svedkyňa potvrdila, že od 11.7.2019

do 23.7.2019, teda niekoľko dní pred údajnou krádežou pracovalo v tejto časti haly viac pracovníkov.
V spoločnosti poškodeného sa pracuje na zmeny a za obdobie niekoľko dní sa tam mohli vyskytnúť
desiatky osôb. Za takéhoto stavu označiť za zlodeja jeho na základe kamerového záznamu, ktorý nič
nedokazuje, je neodôvodnené, keď sama svedkyňa vypovedala, že „zistili sme jeho prítomnosť na
základe kamerového záznamu, keď sme šetrili prípad Bilo“. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby si odvolací

súd dôkladne prezrel kamerové záznamy, či potvrdzujú tvrdenie obžaloby alebo obhajoby.
6. Vzhľadom na vyššie uvedené v konečnom návrhu obžalovaný žiadal, aby krajský súd jeho odvolaniu
vyhovel a napadnutý rozsudok zmenil tak, že ho spod obžaloby oslobodí z dôvodu, že nebolo
preukázané, že sa skutok stal.
7. Ani prokurátor, ani poškodený sa k písomným dôvodom odvolania obžalovaného nevyjadrili.

8. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na
rozhodnutie o odvolaní obžalovaného 6. augusta 2021.
9. Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
24. marca 2022. Na verejné zasadnutie sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaný a jeho
obhajca.Verejnézasadnutiesavykonalovneprítomnostipoškodeného,ktorýsanaňbezospravedlnenia

nedostavil. Dokazovanie krajský súd na verejnom zasadnutí nedopĺňal, keďže žiadne návrhy v tomto
smere neboli.
10. Pokiaľ ide o konečné návrhy, prokurátor navrhoval odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť. Obhajca obžalovaného sa pridržal písomne podaného odvolania a konečného návrhu tam
uvedeného. Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava toho, čo povedal obhajca.

11. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie

je prípustné.
Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba -
obžalovaný,protivýrokom,protiktorýmodvolaniepodaťmoholaurobiltakvzákonomstanovenejlehote,

preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.13. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné.
14. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo výroku o vine, obžalovaný v odvolaní konkrétne procesné

pochybenia nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
15. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o vine, krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd vykonal
všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie. Vykonané dôkazy následne v súlade
s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil individuálne, ako aj v ich súhrne a dospel k správnemu záveru

o vine obžalovaného. V odôvodnení napadnutého rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a rozviedol právne
úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z
odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona.

16. Krajský súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne
skutkové a právne závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom
konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutia o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.
17.Pokiaľideoodvolacienámietkyobžalovaného,vpodstatevšetkysmerujúdoviny.Okremskutkových
zistení ustálených okresným súdom obžalovaný namieta spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov
okresným súdom a polemizuje s odôvodnením napadnutého rozsudku. Z obsahu odvolania je zrejmé, že
obžalovaný presadzuje vlastnú verziu skutkového stavu veci založenú na inom, pre neho priaznivejšom

hodnotenívykonanýchdôkazov.Ztakéhotohodnotenianáslednevyvodzujezáveryosvojejnevine,resp.
o tom, že skutok sa nestal.
18. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, krajský súd uvádza, že v trestnom konaní platia zákonom
stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich
je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Trestný poriadok

nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti,
ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho
množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného
hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
19. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval
pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda že ich hodnotil na základe vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a

dospel k logicky odôvodneným skutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len
preto,žebysámnazákladesvojhopresvedčeniahodnotiltieistédôkazysinýmdoúvahyprichádzajúcim
výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle
uvedeného ustanovenia (porovnaj R 53/1992).
20. Krajský súd tiež opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces

neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva
strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd
neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných
dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov,

ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní
logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho
rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo
vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov,
prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je

zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4 Tdo/36/2015).21. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého
rozsudku predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok. Okresný súd v potrebnej miere vysvetlil,
na základe akých právnych úvah rozhodol o vine obžalovaného a jasne a zrozumiteľne odôvodnil

svoje skutkové zistenia a závery. Zároveň sa okresný súd vyrovnal aj s nosnou časťou obhajoby
obžalovaného. Podľa názoru krajského súdu je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé,
vychádza zo skutkového stavu, ako bol zistený na hlavnom pojednávaní a krajský súd proti nemu nemá
žiadne výhrady.
22. Aj krajský súd v súlade s právnym názorom okresného súdu ustálil, že vykonané dokazovanie

preukázalo, že žalovaný skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný. Zo spáchania skutku obžalovaného
bezpečne usvedčujú kamerové záznamy poskytnuté poškodeným, na ktorých je vidno ako obžalovaný
19. júla 2019 v čase okolo 5:51 hod. pri výkone upratovacích prác v objekte skladu spoločnosti Amazon
Fulfillment Slovakia s. r. o. vybral z plastovej prepravky čiernej farby nachádzajúcej sa v jednej z častí
haly Refurbish prezývanej „letisko“ krabicu od mobilného telefónu, vložil si ho do čierneho igelitového
vreca na odpadky a s takto ukrytým mobilným telefónom v čase okolo 05:58 hod. prešiel cez skener na

výstupnej kontrole z haly, pričom vrece položil mimo dosah skeneru, v dôsledku čoho s takto ukrytým
mobilným telefónom vo vreci vyšiel von z haly. Tento na hlavnom pojednávaní riadne vykonaný dôkaz je
podporený oboznámenými výsledkami inventúry v poškodenej spoločnosti, ako aj výpoveďou svedkyne
JUDr. I. B. zastupujúcej poškodenú spoločnosť, ktorá potvrdila, že v rámci inventúry bolo zistené, že
chýba mobilný telefón značky Apple iPhone XS(64GB)-GREY, teda taký model, ktorý obžalovaný vzal z

tzv. tootu. V ďalšom je potrebné poukázať na hlavnom pojednávaní prečítanú výpoveď obžalovaného z
prípravného konania, v ktorej sa priznal, že z plastovej prepravky čiernej farby tzv. tootu nachádzajúcej
sa v jednej z častí haly prezývanej „letisko“ zobral krabicu od mobilného telefónu a vložil ju do čierneho
igelitového vreca na odpadky. Obžalovaný sa bránil sa tým, že krabicu od telefónu vzal preto, lebo si
chcel prečítať údaje o telefóne, no keď podľa váhy krabice zistil, že je prázdna, tak ju vzal a hodil do

čierneho igelitového vreca na odpadky. Tejto obrane obžalovaného ani krajský súd neuveril, nakoľko z
výpovede svedkyne JUDr. I. B. ako aj oboznámených zmlúv ohľadom upratovania bolo preukázané,
že mal absolútny zákaz dotýkať sa vecí v tzv. tootoch, čo nakoniec obžalovaný ani nespochybňoval.
Naviac parametre tohto mobilného telefónu sa dali zistiť jednoducho a kedykoľvek na internete, nebol
dôvod študovať ich z predmetnej krabice. S poukazom na uvedené považoval aj krajský súd obranu

obžalovaného za nelogickú a účelovú, produkovanú s cieľom zbaviť sa trestnej zodpovednosti.
23. A pokiaľ obžalovaný namietal, že svedok Z. Nevydal pracujúci ako SBS-kár v danej spoločnosti
pri následnej kontrole čierneho vreca nič podozrivé nenašiel, k tomu krajský súd uvádza, že to
obžalovaného nijako nevyviňuje, keďže sa sám priznal, že do svojho vreca na odpadky odhodil podľa
vlastných slov prázdnu krabicu, no svedok pri kontrole v danom vreci vôbec žiadnu krabicu nevidel. To

svedčílenotom,žesipredmetnýpracovníkbuďsvojepovinnostipriprehľadávanívrecaplnilnedôsledne
alebo, a to je najpravdepodobnejšie, že obžalovaný krabicu stihol ešte pred jeho kontrolou z čierneho
plastového vreca vybrať a ukryť ju na inom mieste, čo by nemal dôvod robiť, ak by krabica ako tvrdí bola
prázdna. V tomto smere je ale podstatné pre záver o vine obžalovaného to, že obžalovaný pri odchode
z priestorov haly zvanej „letisko“ zámerne čierne plastové vrece s odpadkami nepreniesol cez tam sa

nachádzajúci detektor kovov, hoci tak bol povinný učiniť, s jasným cieľom zatajiť kovový predmet v ňom
sa nachádzajúci v podobe mobilného telefónu.
24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd o vine obžalovaného nemal žiadne
pochybnosti.
25.Pokiaľideoprávnukvalifikáciuskutku,okresnýsúdzistenýskutoksprávneprávneposúdilakoprečin

krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keďže obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej
zmocnil a spôsobil tak škodu vo výške 900 eur, čo zodpovedá malej škode. Rovnako správne okresný
súd ustálil zavinie vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zák., nakoľko obžalovaný svojim
konaním chcel porušiť záujem chránený Tr. zák.
26. Pokiaľ ide o výrok o treste, obžalovaný ho síce odvolaním napadol, ale v písomnom odôvodnení

odvolania mu žiadne chyby nevytýkal. Pri prieskume tohto výroku sa preto krajský súd zameral na
všeobecné posúdenie zákonnosti a primeranosti uloženého trestu, keďže chyby, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. nezistil.
27. Ak by aj obžalovaný výrok o treste nenamietal, povinnosťou krajského súdu podľa § 317 ods.
2 Tr. por. by bolo preskúmať v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť tohto výroku, lebo má vo

výroku o vine svoj podklad. Je tomu tak z dôvodu, že odvolanie bolo podané v prospech obžalovaného
proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného a krajský súd tento výrok nezrušil.
28. Čo sa týka trestu, krajský súd považuje za potrebné pripomenúť niektoré teoretické východiská
rozhodné pre ukladanie trestu. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmyslezásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa
ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných

odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby.
29. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka

páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.

30. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný

zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
31. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a

spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi

prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
32. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru

závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu
musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosti jeho nápravy.
33. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,

ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
34. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa
i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru

v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa
neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže
považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú
trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu
je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným

predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho
protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany
páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad
prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.
35. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že okresný súd

správne u obžalovaného preskúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a
správne u neho nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Pochybil však, ak nekonštatoval u obžalovaného
existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že už bol v minulosti odsúdený, nakoľkobolo potrebné prihliadnuť na odsúdenie vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/7/2006, ktoré dosiaľ
zahladené nemá.
36. Pokiaľ ide o okresným súdom uložený peňažný trest vo výmere 500 €, tento je podľa názoru

krajského súdu trestom neprimerane miernym. Obžalovanému mal byť podľa názoru krajského súdu
jednoznačne uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri prevahe priťažujúcich okolností podľa
§ 38 ods. 4 Tr. zák. minimálne na dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby, ktorá činí 8 mesiacov,
keďže obžalovaný má zjavné sklony páchať rôznu trestnú činnosť, od spáchania aktuálne súdenej
trestnej činnosti ho neodradilo ani plynutie skúšobnej doby podmienečného odsúdenia od 25.4.2019

do 25.4.2021 za trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. vo veci Okresného súdu Čadca sp.
zn. 1T/28/2019 a k súdenej trestnej činnosti nie je kritický. Len takýto trest by podľa názoru krajského
súdu splnil účel sledovaný ust. § 34 Tr. zák., najmä z hľadiska individuálnej prevencie. Keďže však
prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal, nebolo možné tieto pochybenia okresného
súdu napraviť, nakoľko by išlo o postup v neprospech obžalovaného v situácii, kedy odvolanie bolo
podané výlučne v jeho prospech.

37. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento výrok obžalovaný odvolaním nenapadol. Keďže ale
predmetný výrok má rovnako ako výrok o treste svoj podklad vo výroku o vine, s poukazom na už
spomínané ust. § 317 ods. 2 Tr. por. ho krajský súd preskúmal a zistil, že okresný súd ohľadom
tohto výroku vykonal dostatočné dokazovanie oboznámením odborného vyjadrenia, ktoré obžalovaný
nerozporovalasprávneobžalovanéhozaviazalknáhraderiadneavčasuplatnenejškodypoškodenému,

keďže výška spôsobenej škody je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol
obžalovaný uznaný za vinného. Rovnako správne okresný súd poškodeného so zvyškom jeho nároku
na náhradu škody odkázal na civilný proces.
38. Na základe prezentovaných úvah a právnych záverov krajský súd na verejnom zasadnutí postupom
podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

39. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.