Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. máj 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 22Cb/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118212749
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Tomašovský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:4118212749.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Štefanom Tomašovským v právnej veci žalobcu: PROFISIGN

SLOVENSKO, s.r.o., so sídlom SNP 36/56, 937 01 Želiezovce, IČO: 35 923 482, právne zastúpený:
JUDr. Juraj Bilický, advokát so sídlom Farská 8, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Igor Bilanovič - I.B. +,
s miestom podnikania Pavlovičovo námestie 3862/45, 080 01 Prešov, IČO: 32 937 776, o zaplatenie
349,44 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 349,44 €, úrok z omeškania vo výške

9,05 % ročne zo sumy 349,44 € od 23.12.2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 €, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá
povinnosť žalovanému zaplatiť trovy konania žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle
§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 31.10.2018, postúpenú tunajšiemu súdu dňa

04.02.2019, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 349,44 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov
konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca ako dodávateľ na základe objednávky žalovaného
dodaltovar,zaktorývystavilfaktúruč.20142814vovýške349,44€sosplatnosťou22.12.2014.Žalovaný
ku dňu podania žaloby uvedenú faktúru napriek výzve neuhradil.

2. Na základe predložených listín Okresný súd Nitra dňa 06.12.2018 vydal vo veci platobný
rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že vydaný platobný rozkaz považuje

za neopodstatnený. Žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Nitra a
predovšetkým namietal, že vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom
vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu
v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu
legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca
žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu
zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné

zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného
neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.01.2012, sp.zn. 6Cdo/214/2011).3. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca ako dodávateľ dodal tovar na základe potvrdenia o prevzatí
tovaru zo dňa 16.12.2014 spoločnosti Igor Bilanovič - I.B.+ Prešov, Fintická 73, 080 06 Prešov. Žalobca
ako dodávateľ vystavil faktúru č. 20142814 zo dňa 15.12.2014 na odberateľa Igor Bilanovič - I.B.

+, Budovateľská 38, 08001 Prešov a vo faktúre tvrdí, že dodal tovar 15.12.2014. Vystavenú faktúru
žalobcom nie je podľa žalovaného možné prepojiť s potvrdením o prevzatí tovaru zo dňa 16.12.2014
prepravnej spoločnosti, a to z dôvodu rozporu v odberateľovi v potvrdení o prevzatí tovaru zo dňa
16.12.2014 s vystavenou faktúrou zo dňa 15.12.2014.

4. Okrem vyššie uvedeného žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobca vystavil faktúru inému
subjektu ako žalovanému a tovar dodal v poradí ďalšiemu subjektu, keďže na základe výpisu zo
živnostenského registra je miestom podnikania žalovaného adresa Budovateľská 38, 08001 Prešov
do 26.03.2013, čo je v rozpore s dátumom fakturácie žalobcu, ktorú žalobca vystavil 21 mesiacov od
ukončenia miesta podnikania žalovaným na adrese Budovateľská 38, 080 01 Prešov. Žalovaný faktúru
vystavenú žalobcom neeviduje vo svojom účtovníctve, preto neeviduje ani záväzok voči žalobcovi. Zo

strany žalobcu došlo k žalovaniu žalovaného, ktorý nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, preto
žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Dňa 12.10.2020 doručil žalovaný súdu návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a)
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Návrh odôvodnil tým, že podal

sťažnosť v súlade so zákonom č.9/2010 Z.z. Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorej
obsahom je aj žiadosť o preverenie pridelenia veci zákonnému sudcovi vo veci 22Cb/8/2019 Okresným
súdom Prešov. Ďalej uviedol, že do dnešného dňa Okresný súd Prešov nepredložil jeho osobe na
preverenie evidenciu prideľovania vecí na prejednanie zákonnému sudcovi aj keď o ňu žalovaný žiadal
a v spisovom materiály sa nenachádza evidencia prideľovania veci na prejednanie zákonnému sudcovi

pričom podľa § 51 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z.z. sú všeobecné súdy povinné evidovať evidenciu
prideľovania veci na prejednanie zákonnému sudcovi. V tejto súvislosti poukázal na prednosť zákona č.
757/2004 pred zákonom č. 160/2015, a to z dôvodu, že zákon č. 757/2004 upravuje prideľovanie veci na
prejednanie zákonnému sudcovi. Prerušenie konania preto podľa žalovaného závisí od otázky, ktorú nie
je v tomto konaní oprávnený riešiť Okresný súd Prešov, lebo o preverení pridelenia veci na prejednanie

zákonnému sudcovi rozhoduje ministerstvo.

6. Dňa 12.05.2021 doručil žalovaný súdu ďalší obdobný návrh na prerušenie konania podľa § 162
ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Návrh odôvodnil
tým, žalovaný podal sťažnosť v súlade so zákonom č. 9/2010 Z.z. Generálnemu prokurátorovi SR,

ktorý je ochrancom piliera právneho štátu v Slovenskej republike. Obsahom podanej sťažnosti v súlade
so zákonom č. 9/2010Z.z. je aj žiadosť o preverenie pridelenia veci zákonnému sudcovi vo veci
22Cb/8/2019 Okresným sudom Prešov, a to z dôvodu nečinnosti Ministerstva spravodlivosti SR vo
veci podanej sťažnosti v súlade so zákonom č. 9/2010 zo dňa 09.10.2020 a doručenej Ministerstvu
spravodlivosti SR dňa 12.10.2020, tj. cca pred 7 mesiacmi. Zároveň žalovaný upovedomil súd, že podal

sťažnosť v súlade so zákonom č. 9/2010 Z.z., ktorej obsahom je porušenie práva na zákonného sudcu
jeho osoby vo veci 22Cb/8/2019 aj Úradu vlády SR do rúk premiéra SR.

7. Súd posúdil podania zo dňa 12.10.2020 a zo dňa 12.05.2021, podľa ich obsahu a dôvodov v nich
uvádzaných, ako jeden návrh na prerušenie konania.

8.Podľačl.5C.s.p.,zjavnézneužitieprávanepožívaprávnuochranu.Súdmôževrozsahuustanovenom
v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie
práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným
prieťahom v konaní.

9.Podľačl.17C.s.p.,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

10. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) C.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie
je v tomto konaní oprávnený riešiť.11. Podľa § 162 ods. 3 C.s.p., o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

12. Podľa § 164 C.s.p., ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

13. Podľa § 193 C.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je

v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

14. S ohľadom na ust. čl. 17 C.s.p. predstavuje prerušenie konania výnimočný inštitút, ktorého využitie
prichádza v úvahu len v zákonom vymedzených situáciách a zo zákonných dôvodov. Ide o situácie,
kedy v konaní nastane prekážka, ktorá svojim charakterom vylučuje možnosť súdu prijať iné vhodné
opatrenia na jej odstránenie.

15. Ustanovenia § 164 C.s.p. predstavuje fakultatívne prerušenie konania. Pri rozhodovaní v zmysle
tohto ustanovenia súd na jednej strane musí zvážiť, či je prerušenie konania vhodné s ohľadom na dĺžku
konania a právo sporových strán na rýchlu a účinnú obranu, predovšetkým v kontexte čl. 17 C.s.p., na
druhej strane musí súd nevyhnutne zohľadniť princíp právnej istoty a zamedzenie prípadných odlišných

rozhodnutí viacerých súdov o tej istej otázke.

16. Naproti tomu, ustanovenie § 162 C.s.p. upravuje obligatórne prerušenie konania, pri ktorom súd
ak zistí dôvody na prerušenie konania, konanie preruší. Uvedené ustanovenie je potrebné vnímať v
intenciách ustanovenia § 193 C.s.p., ktoré upravuje viazanosť súdu rozhodnutiami tam vymedzených

autorít.

17. V zmysle ust. § 162 ods. 1 písm. a) C.s.p. je podmienkou obligatórneho prerušenia konania
závislosť rozhodnutia súdu od otázky, ktorú v konaní nie je oprávnený riešiť. V danom prípade má byť
touto otázkou rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) o

sťažnosti žalovaného, ktorú podal v zmysle príslušných ustanovení zákona o sťažnostiach.

18. Otázka toho, ako ministerstvo vyhodnotí sťažnosť žalovaného nie je v zmysle vyššie uvedených
zákonných ustanovení otázkou, v zmysle ust. § 162 ods. 1 písm. a) C.s.p..

19. Vo vzťahu k tomu súd uvádza, že z činnosti súdu mu je známe, že žalovaný sa opakovanými
podaniami domáha sprístupnenia evidencie prideľovania vecí zákonnému sudcovi u rôznych orgánov.
Napriek tomu, že žalovaný bol zo strany tunajšieho súdu, ako aj zo strany Krajského súdu v
Prešove (napr. 1SprS24/2020, Spr709/19, Spr31/2020, 1SprI/89/2019, 1SprS/2/2020, 1SprI/7/2020,
1SprI/11/2020, 1SprI/12/2020, 1SprI/19/2020, 1SprI/21/2020) už viackrát informovaný o spôsobe aj

prostriedkoch prideľovania veci zákonnému sudcovi, žalovaný sa opakovanými žiadosťami domáha
zodpovedania tej istej, už zodpovedanej otázky. Nezáujem žalovaného akceptovať jednotlivé odpovede
alebo samotná nespokojnosť so závermi uvedenými v jednotlivých odpovediach od príslušných orgánov
nemožno vyhodnotiť ako nerešpektovanie práv žalovaného. Žiadosti a podnety žalovaného sa skôr
javia ako šikanózne podania vo vzťahu k štátnej správe súdov. Zároveň má súd za to, že nie je dôvod

predpokladať, že výsledkom vybavenia sťažnosti žalovaného podanej Ministerstvu spravodlivosti SR
alebo Generálnemu prokurátorovi SR bude záver o nezákonnom postupe prideľovania vecí, resp. bude
mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V konečnom dôsledku žalovaný má možnosť podať opravný
prostriedok voči rozhodnutiu súdu vo veci samej, ak má za to, že vo veci neboli splnené procesné
podmienky alebo rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, čím zostávajú zachované

jeho procesné ako aj základné práva.

20. Prerušenie konania za daných okolností by podstatným spôsobom zasiahlo do práva na spravodlivý
proces žalobcu, ktorý (rovnako ako žalovaný) má právo na prejednanie veci v primeranom čase a bezprieťahov. Vo vzťahu k doteraz vykonanému dokazovaniu sa prerušenie konania nejaví ako hospodárne
ani účelné, keďže rozhodnutie súdu vo veci nezávisí od toho, ako ministerstvo vyhodnotí sťažnosť
žalovaného.

21. Na základe vyššie uvedeného súd pokračoval v konaní a návrh na prerušenie konania zamietol.

22. V zmysle ust. § 183 ods. 1 C.s.p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých

dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na
pojednávaní nechali zastúpiť.

23. V zmysle ust. § 183 ods. 3 C.s.p., strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu
dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím
na všetky okolnosti mohla predpokladať.

24. V súvislosti s pojednávaním zo dňa 24.05.2021, na ktoré sa žalovaný nedostavil, hoci na
pojednávanie bol riadne a včas predvolaný a zároveň nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých
dôvodov a neospravedlnil svoju neprítomnosť včas ani vážnymi okolnosťami, súd na ozrejmenie uvádza,
že až po pojednávaní bolo zistené a do spisu založené, že žalovaný podal návrh na odročenie

pojednávania na neurčito, a to z dôvodu, že súd do dnešného dňa neustanovil zákonného sudcu v
konaní a aby nadriadený súd kompetentný rozhodnúť, rozhodol o námietkach súvisiacich s ústavným
právom na zákonného sudcu.

25. Odročenie pojednávania by mal byť výnimočný postup súdu, ku ktorému možno prikročiť po

splnení zákonom stanovených podmienok, ktoré je navyše podľa súdu potrebné vykladať reštriktívne.
Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti strany hodnoverne
preukázaná, zostáva jej žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Skutočnosti tvrdené žalovaným
v žiadosti o odročenie pojednávania nemožno akceptovať, nakoľko v zmysle dikcie ustanovenia §
183 ods. 1 C.s.p., pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov. Dôležitý dôvod v zmysle

ustanovenia § 183 C.s.p. môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu
súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou
povahou znemožňujúca každému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností
účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná),
nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca účastníkovi prijať

opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti
nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní). Skutočnosti tvrdené
žalovaným nepredstavovali naplnenie dikcie ustanovenia § 183 ods. 1 C.s.p.. Pri interpretácii
ustanoveniach o odročení pojednávania v C.s.p. treba mať taktiež na pamäti, že samotné doručenie
žiadosti o odročenie pojednávania ešte neznamená, že pojednávanie sa tým momentom považuje za

odročené až do momentu, kým súd nedoručí opačné rozhodnutie. Naopak, kým súd nedoručí žiadateľovi
o odročenie pojednávania oznam, že mu vyhovie, je pojednávanie naďalej riadne vytýčené a sporové
strany sa podľa toho majú zariadiť.

26.Vdanomprípadezároveňnebolasplnenápodmienkabezodkladnéhooznámeniadôvodovodročenia

pojednávania, aj vzhľadom na dôvod odročenia, ktorý v žalovaný v žiadosti uviedol, pretože odkazoval
opäť len na skutočnosti, na ktoré v konaní už početne krát poukazoval, napriek tomu, že sa príslušné
orgány týmito skutočnosťami opakovane zaoberali. Aj keď účastník konania vo svojej žiadosti uvedie
dôvod, inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod
akceptovať, a to najmä vtedy, ak je účastníkom konania uplatnený k procesnej obštrukcii s cieľom

bezdôvodného predlžovania občianskeho súdneho konania.

27. Vo veci sa dňa 24.05.2021 riadne konalo pojednávanie v súlade s Civilným sporovým poriadkom
a neúčasť žalovaného na pojednávaní nepredstavovala prekážku, pre ktorú by súd nemohol vo veci
rozhodnúť, keďže žalovaný bol na pojednávanie riadne predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil

a zároveň jeho neúčasť bola výsledkom jeho slobodného rozhodnutia. Okrem toho žalovaný mal
dostatok priestoru na vyjadrenie sa k predmetu konania a ani uskutočnenie pojednávania za prítomnosti
žalovaného by nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej, súd preto pojednávanie neodročil a vo veci
rozhodol.28. Konanie žalovaného, jeho početné obsahovo a skutkovo totožné námietky a sťažnosti, ktoré
boli zo strany jednotlivých orgánov opakovane zodpovedané, či neodôvodnené žiadosti o odročenie

pojednávania sa javia ako zjavne zneužitie práva, ktoré nemôže požívať ochranu. Podania žalovaného
majú v celom kontexte znaky špekulatívneho, účelového a obštrukčného konania, snažiace sa o
oddialenie rozhodnutia vo veci samej, a to bez racionálneho opodstatnenia.

29. Súd sa ďalej v konaní oboznámil s listinami predloženými žalobcom ako aj žalovaným a nariadil a

vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, faktúry č. 20142814; potvrdením o prevzatí tovaru na č.l. 8
súdneho spisu; výpisu zo živnostenského registra žalovaného a ostaného spisového materiálu a zisti
tento skutkový stav:

30. Faktúrou č. 20142814 vystavenou dňa 15.12.2014 s dátumom splatnosti dňa 22.12.2014 žalobca
fakturoval žalovanému dodanie tovaru v celkovej hodnote 349,44 €. Žalovaný je vo faktúre ako odberateľ

identifikovaný ako: Igor Bilanovič-I.B.+, Budovateľská 38, 080 01 Prešov, IČO: 32937776. Predmetom
dodania mal byť tovar „Siser P.S. FILM A0001 White“, „Siser P.S. Film A0007 Red“ a „Vzorkovník SISER“

31. Z obsahu potvrdenia o prevzatí tovaru vyplýva, že prevzatie tovaru pečiatkou a podpisom potvrdil
dňa 16.12.2014 Igor Bilanovič-I.B.+, Budovateľská 38, 080 01 Prešov, IČO: 32937776. Vykládka tovaru

bola realizovaná na adrese Fintická 73, 080 06 Prešov.

32. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že do 26.03.2013 bola adresa Budovateľská 38, 080 01
Prešov adresou miesta podnikania žalovaného. Z obsahu tiež vyplýva, že na adrese Fintická 73, Prešov
bola v minulosti adresou prevádzkarne žalovaného.

33. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

34. Podľa § 409 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), kúpnou zmluvou sa
predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva

a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

35. Podľa § 447 ObZ, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade
so zmluvou.

36. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.
Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka

konania na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).

37. Podstatou obrany žalovaného je tvrdenie, že s ohľadom na nesprávne uvedené miesto podnikania
vo vystavenej faktúre a potvrdení o prevzatí tovaru nie je pasívne legitimovaným, keďže v dôsledku
toho nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, pretože je faktúra vystavená inému subjektu ako

žalovanému. Ďalej žalovaný argumentuje tým, že potvrdenie o prevzatí tovaru nie je možné prepojiť s
vystavenou faktúrou, a to s ohľadom na to, že faktúra je vystavená dňa 15.12.2014 a tovar bol dodaný
dňa 16.12.2014. Žalovaný nepoprel dodanie tovaru, naopak vo vyjadrení uviedol, že tovar bol dodaný
16.12.2014.

38. S argumentáciou žalovaného sa nemožno stotožniť. Predovšetkým súd poukazuje na to, že
žalovaného ako nositeľa hmotnoprávnej povinnosti zaplatiť za dodaný tovar bezpečne a jednoznačne
identifikuje ako fyzickú osobu podnikateľa predovšetkým identifikačné číslo (IČO), ktoré je zhodné tak
vo vystavenej faktúre, potvrdení o prevzatí tovaru ako aj žalobe.

39. Identifikačné číslo pritom predstavuje jednoznačnú identifikáciu toho, komu bolo pridelené a v zmysle
zákona je vylúčené, aby rovnaké identifikačné číslo bolo pridelené viacerým subjektom (§ 9 zákona č.
272/2015 Z.z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplneníniektorých zákonov). Žalovaný je vo faktúre č. č. 20142814 dostatočne identifikovaný prostredníctvom
IČO a prípadné pochybenia v iných údajoch nemajú vplyv na jeho povinnosť uhradiť za dodaný tovar.

40. Pozornosti súdu rovnako neušlo ani to, že sám žalovaný potvrdil prevzatie tovaru pečiatkou, ktorá
obsahuje údaj o mieste podnikania žalovaného „Budovateľská 38, Prešov“. Ak teda žalovaný nesúhlasí
s jeho označením na potvrdení o prevzatí tovaru a na faktúre za dodaný tovar, je potrebné zdôrazniť, že
aj on sám takéto označenie použil. Obrana žalovaného v tomto kontexte nadobúda charakter účelovej
a zavádzajúcej.

41. Pokiaľ ide o označenie adresy „Fintická 73, Prešov“, na ktorej mal byť tovar dodaný, táto identifikuje
iba miesto plnenia záväzku, nie však samotného odberateľa.

42. K argumentu žalovaného, že faktúru nemožno prepojiť s potvrdením o dodaní tovaru keďže táto bola
vystavená dňa 15.12.2014 a tovar bol dodaný dňa 16.12.2014, súd uvádza, že táto skutočnosť nemá

vplyv na hmotnoprávnu povinnosť žalovaného zaplatiť za dodaný tovar. Skutočnosť, že potvrdenie o
prevzatí tovaru potvrdzuje prevzatie tovaru fakturovaného predmetnou faktúrou vyplýva predovšetkým
zo zhodne označeného predmetu dodania v oboch listinách, označenia dodávateľa a odberateľa. Súd
má za to, že je bežnou obchodnou zvyklosťou, ak dodávateľ vystaví faktúru (účtovný doklad) s časovým
predstihom (v tomto prípade jedného dňa) tak, aby ju už pri dodaní tovaru mohol odberateľovi predložiť.

43. S ohľadom na všetko vyššie uvedené mal súd za to, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, keďže
žalobca svoj záväzok dodať tovar riadne splnil, avšak žalovaný svoj záväzok zaplatiť za dodaný tovar
riadne nesplnil.

44. Podľa § 369c ods. 1 ObZ, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a
a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

45. Podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

46. Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do

doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

47. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

48. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

49. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej

sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania
zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas
celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej
podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych

bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

50. Z obsahu predloženej faktúry vyplýva, že žalovaný je so splnením peňažného záväzku v omeškaní
od 23.12.2014, pričom k tomuto dňu predstavovala základná úroková sadzba ECB 0,05 %. Súd preto
priznal aj uplatnený úrok z omeškania tak ako je uvedené, tzn. vo výške 9,05 % ročne zo sumy 349,44

€ od 23.12.2014 do zaplatenia.

51. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.52. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

54. Súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v súlade s
ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko tento bol v celom rozsahu vo veci
úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozhodnutia nie je prípustné odvolanie (§ 357 CSP).

Proti výrokom II. a III. tohto rozhodnutia možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný
súd Prešov. (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.