Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/116/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617010482
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5617010482.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 17.

4. 2019 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
F. C. J. H. G. A. T. Y., nar. XX. X. XXXX v S., trvale bytom Mesto T. O.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o,

že
dňa 22. 5. 2017 asi o 18.00 hod. na cestičke pre cyklistov vedúcej pozdĺž rieky Váh v Liptovskom Mikuláši
počas jazdy na kolieskových korčuliach v smere od hotela Jánošík pri striedavom pohybe - odrážaním
sa z pravej a ľavej nohy narazil ľavou nohou do predného kolesa oproti idúceho cyklistu P. W., A..
XX.XX.XXXX, následkom čoho F. C. spadol, následne vstal a na cestičke pre cyklistov pred diaľničným
privádzačom dobehol cyklistu P. W. idúceho smerom k hotelu Jánošík, ktorého zozadu obidvoma rukami

strčil do oblasti chrbta, po čom P. W. na bicykli spadol a pravou časťou čela hlavy narazil do železného
zábradlia vedľa cestičky pre cyklistov, čím mu spôsobil tržnú ranu na čele vpravo zasahujúcu k lebke,
okolie s miernym edémom s dobou liečenia a obmedzenia obvyklého spôsobu života do 7 dní,

t e d a

dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal z
osobitného motívu - pomsty a na chránenej osobe - dieťati,

č í m s p á c h a l
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, d/ Trestného zákona s použitím § 140
písm. b/ a § 139 ods. 1 písm. a/ a § 127 ods. 1 Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 364 ods. 2, § 38 ods. 3 (§ 36 písm. j/) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden)
rok a 4 (štyri) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala na F. C. obžalobu za prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona.

Samosudca upozornil strany trestného konania, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, bude ďalej v
konaní právne kvalifikovaný aj ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, d/
Trestného zákona s použitím § 140 písm. b/ Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Vo svojej výpovedi uviedol, že v inkriminovaný deň sa korčuľoval po cyklochodníku v Liptovskom
Mikuláši. Skupina asi 5 chlapcov išla po cykloceste, a to v časti za lodenicou, kde je cesta rozdelená na
časť pre cyklistov a časť pre chodcov. Táto skupina chlapcov, z ktorých jeden išiel na bicykli pomalým

krokom, sa pohybovala tak, že zaberali obidve časti, aj pre cyklistov. Keď obžalovaný prechádzal okolo
nich, upozornil ich so slovami „s dovolením“, aby použili ľavú časť chodníka - pre peších. Počul nejaké
záporné hlasy, ale išiel ďalej. Došiel na koniec chodníka, pri prechode k Jánošíku, otočil sa a išiel nazad.
Keď vychádzal spopod mosta diaľničného privádzača, čo je cesta hore kopcom, zbadal väčší počet osôb
nacyklochodníku,ajmimoneho.Zvýšilpozornosťaišielsvojouoptimálnourýchlosťou,väčšinou,keďide

nazad, ide pomaly. Keď si to bol neskôr odmerať, maximálne sa pohybuje rýchlosťou 20 - 25 km/hod. V
tomto prípade to mohlo byť aj menej, nakoľko sa blížil k skupine osôb v protismere. Keď sa k nim priblížil,
dával si pozor, aby nepresahoval svojimi korčuľami do ich strany. Uvedené osoby kráčali, iba jeden išiel
po stredovej čiare na bicykli. Išli všetci tesne za sebou. Už z diaľky videl, že prví dvaja sa pozerajú na
seba, čiže sa nevenovali premávke. Keď videl, ako idú, nebol v zábere, nohy mal spolu. V momente,

ako boli na jednej úrovni, cyklista vybočil a posunul bicykel do strany cesty obžalovaného. Obžalovaný
sa snažil zabrániť zrážke, dal sa maximálne doprava na ľavej nohe, ľavá noha mu zachytila koleso a
riadítka. Prešiel nohou ponad bicykel, ponad koleso. Dopadol na pravú nohu, neudržal rovnováhu a
spadol na pravý bok. Uvedomil si, že je to tá skupina, ktorú predtým upozorňoval. Nevedel si vysvetliť,
prečo to urobili, či to bolo z nedbanlivosti alebo zámerne. Na takéto veci si dáva pozor, lebo nie je to

po prvýkrát, že ak niekoho upozorní, tak ho následne napadne slovne alebo iným spôsobom. Jeho prvá
otázka bola, čo to malo znamenať, keď ležal na zemi a otočil sa tvárou k chlapcom. Títo boli od neho na
vzdialenosť 5 - 10 metrov. Zakričal na nich „poďte sem, asi mám zlomenú ruku, nemôžem sa postaviť“.
Neskôr sa potvrdilo, že mal zlomenú ruku a poškodenú nohu. Chlapci na to nereagovali, iba z diaľky
sa ospravedlnili so slovami: „Prepáčte, my sme vás nevideli.“ a z miesta odišli. Tým, že odišli z miesta

nehody, bolo evidentné, že nehodu a jeho pád zavinili chlapci, čo nepopierali v tom momente. Nakoľko
upozorňuje ľudí, čo tam nemajú čo robiť, že môžu spôsobiť nehodu, vedel, že chlapci spôsobili tú nehodu
aj len tým, že sa pohybovali pešo, takže mal dôkazy, aby zavolal policajtov a uplatňoval si svoje právo.
Taktiež sa na mieste nachádzalo asi 10 osôb, ktorí mali možnosť vidieť, čo sa tam odohráva. Keď chlapci
odišli preč, tak sa snažil rýchlo postaviť so slovami: „Stojte! Kto ste?, Poďte sem.“ Snažil sa postaviť a

týchto páchateľov zadržať. Všetci piati z miesta ušli. Obžalovaný sa zameral iba na cyklistu, ktorý mu
to spôsobil. Rozbehol sa opatrne za ním, nakoľko mal zranenú nohu, aby si neučinil ďalší pád. Rýchlo
nešiel, išiel normálnym tempom. Keď vchádzal popod tunel diaľničného privádzača, boli asi 50 metrov
pred ním, tak na nich zakričal opakovane: „Počkajte, stojte!“, aj vtedy, keď bol asi 15 metrov pred nimi.
V tom čase prechádzal z pravej strany do ľavej, nakoľko ich chcel predbehnúť. Tí dvaja páchatelia išli

zvláštnym spôsobom, cyklista išiel stredom pravého pruhu a v strede cesty po čiare bežal asi 3 metre za
ním svedok H.. Keď ho svedok H. počul, zakričal: „Pozor!“ a začal šprintovať dopredu. Pri tom pohybe,
ako sa rozbehol, chcel predbehnúť cyklistu, pritom však prešiel do dráhy obžalovaného, teda do stredu
protiidúceho pruhu, v ktorom išiel obžalovaný. V snahe vyhnúť sa zrážke urobil manéver doprava, že
pôjde pomedzi nich. Keď sa dostal na úroveň chlapca na bicykli, tak v podstate bol medzi nimi, tak pri tom

uhýbacom manévri brzdil, avšak nedokázal zabrániť nárazu do cyklistu, nakoľko uhýbal zľava doprava
po ľavej časti. Pripustil, že to troška nezvládol, vzhľadom na mierny rozdiel rýchlostí bol nútený chytiť
sa toho chlapca za plece. Chcel ho chytiť a zastaviť pravou rukou, no zistil, že pravou to nedokáže, tak
ho chytil ľavou rukou za jeho ľavé plece rotačným pohybom. Jeho pravú ruku mal za jeho šijou, pravou
rukou tam bol veľmi malý dotyk na to, aby ho istil. Chlapec, keď zacítil, že ho chytil za plece, snažil sa

z toho vymaniť. Priebeh dotknutia vyzeral tak, že najprv ho obžalovaný silnejšie chytil, buchol, bol tammiernejší náraz, ale on nespadol, držal ho asi sekundu. Nebolo to také, že by ho sotil. Keď ho držal,
chlapec mykol plecom na opačnú stranu, doprava. Nemal inú možnosť vyhnúť sa zrážkam, chytenie za
plece bolo jediné riešenie ako sa s ním nezraziť, alebo s tým druhým, ktorý bol na druhej strane. V tom

momente išli každý po strede svojho pruhu a obžalovaný medzi nimi. Práve dôsledkom vyšmyknutia
stratil cyklista balans a obžalovaný mu nedokázal pomôcť, lebo sa mu spod dotyku vymanil. Išli súbežne
niekoľko metrov a v dôsledku balansu ho stiahlo do pravej strany a narazil hlavou do prekážky, do plota.
Po 5 - 10 metroch zastal a vrátil sa k cyklistovi, ktorý vstal a mal krvácajúcu ranu na hlave. Prvé mu
povedal: „Prepáč, nechcel som ti ublížiť, ja som vás zastavoval“. Úmysel obžalovaného bolo predbehnúť

ich a zastaviť, nech idú nazad, nepoznal ich identitu. Keď videl, čo sa stalo, bolo prioritné, aby chlapec
podstúpil vyšetrenie, čo sa potom aj stalo. Ich komunikácia po tom druhom incidente nemala žiadne
znaky hnevu, agresivity. Slušne sa ich obžalovaný opýtal, prečo ho potkli. Vtedy mu poškodený povedal:
„Prepáčte, my sme Vás naozaj nevideli.“

Z dôvodu odstránenia rozporov bola prečítaná časť zápisnice o výpovedi obžalovaného z prípravného

konania, kedy uviedol, že pod diaľničným privádzačom tých chalanov na korčuliach dobehol. Už z
diaľky im zakričal: „Čakajte!“, oni nezastavovali, naopak, pridali. Keď ich dobiehal, tak počas jeho jazdy
obžalovaný išiel po ľavej strane chodníka a ako mal po svojej pravej strane chlapca na bicykli, išiel ho
zastaviť tak, že ho chcel chytiť pravou rukou, ale nakoľko ho nemohol chytiť touto rukou, lebo ho bolela,
tak ho chytil za ľavé plece ľavou rukou. On sa mykol celým trupom na pravú stranu a následne stratil

stabilitu a narazil celý a udrel si pritom hlavu do zábradlia. K odstráneniu rozporov obžalovaný uviedol,
že v prípravnom konaní nepovažoval za potrebné hovoriť o manévroch zo strany bežca. Policajt sa ho
pýtal na okolnosti, ktoré súviseli s cyklistom a k tomu sa vyjadroval. Keď potom išiel za nimi, bol dôvod
zavolať policajtov. Z toho miesta policajtov nevolal, nakoľko nemal funkčný mobil. Volal ich až keď prišiel
na byt. Chlapcov dobehol do troch minút na vzdialenosť maximálne 300 metrov. Blížil sa k nim rýchlosťou

maximálne 20 km/hod. Obžalovaný tiež uviedol, že preteká v korčuľovaní - klasický bežecký.

Svedok P. W., zákonný zástupca poškodeného P. W., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v
inkriminovaný deň bol s ním na tréningu vodného slalomu. Oni ako rodičia išli na nákup. Keď prechádzali
od Kauflandu, videli ich syna s P. H., boli zmätení. S P. H. išli hľadať pána, ktorý strčil syna. Dostali

sa až na koniec cyklocesty ako sedel na lavičke. Svedok vytočil XXX, po čom sa obžalovaný zodvihol,
a tak svedok navigoval hliadku. Polícii vysvetlil, čo sa stalo, nech idú na ošetrenie do nemocnice, kde
je jeho syn. S kamarátom syna hovoril v aute, že išli spolu po chodníku, pravdepodobne peši, syn bol
vedľa neho na bicykli. Uviedol, že bol to vysoký chlap na korčuliach a mali stret.

V zmysle ust. § 135 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 263 Trestného poriadku bola na hlavnom
pojednávaní prečítaná výpoveď svedka - poškodeného P. W., ako aj svedka P. H. z prípravného
konania. Je zrejmé, že obidve osoby v čase vykonania hlavného pojednávania sú mladšie ako 18 rokov.
Svedok - poškodený v čase vykonania tohto procesného úkonu nedovŕšil ani 17 rokov. Bol krátko pred
dovŕšením 16. roku života. Súd nemal pochybnosti o tom, že uvedení svedkovia boli v prípravnom

konaní vypočúvaní o veciach, ktorých oživovanie pamäti by vzhľadom na ich vek, povahu a okolnosti
spáchania trestného činu, mohlo nepriaznivo ovplyvňovať ich duševný a mravný vývoj. V ust. § 135 ods.
2 Trestného poriadku je vyjadrená zásada, podľa ktorej v ďalšom konaní v prípravnom konaní môže
byť taká osoba vypočúvaná znova len v nevyhnutných prípadoch a v konaní pred súdom je možné
vykonať dôkaz prečítaním zápisnice o skoršej výpovedi svedka, aj bez splnenia podmienok uvedených

v § 263 Trestného poriadku, t. j. aj bez súhlasu obžalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov súd upustil
od osobného výsluchu uvedených osôb.

Svedok P. W. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že 22. 5. 2017 bol poobede na vodáckom
tréningu v areáli vodného slalomu v Liptovskom Mikuláši. Po tréningu šiel na bicykli s kamarátom P. H.,

ktorý šiel popri ňom pešo. S nikým iným nešli. Išli po cestičke pre cyklistov smerom k hotelu Jánošík.
Takto išli spolu iba on a kamarát P. H.. Asi 20 metrov pred mostom diaľničného privádzača zbadal svedok
1 - 2 metre od neho korčuliara. Podľa svedka išiel dosť rýchlo, lebo ho najskôr vôbec neregistroval
a potom ho registroval asi tak 1 - 2 metre. Cyklochodník je rozdelený na dva smery, a to smer jazdy
svedka a protismerný pruh cestičky, cyklochodníka. V tom čase, asi okolo 18.00 hod. svedok išiel na

bicykli určite vo svojom jazdnom pruhu a nijako nezasahoval do protismerného pruhu. Korčuliar pri
korčuliarskom pohybe zasahoval svojou ľavou nohou pravidelne pri odrážaní do jazdného pruhu, v
ktorom jazdil svedok. Bol to dosť veľký chlap a využíval pri korčuľovaní skoro celú šírku cyklochodníka,
teda trištvrte šírky chodníka v rámci celej šírky. Na mieste asi 20 metrov pred mostom diaľničnéhoprivádzača sa stalo to, že korčuliar sa zachytil ľavou nohou o predné koleso bicykla svedka. Následne
korčuliar spadol na cyklochodník. Pokiaľ by jazdil iba vo svojom jazdnom pruhu, ku kolízii by nedošlo.
Po páde svedok pribrzdil, skoro zastal a ospravedlnil sa mu, že to nechcel, že ho to mrzí. Povedal mu

to aj napriek tomu, že to nebola jeho chyba. Obžalovaný si tam niečo nadával a svedok potom asi do
minúty išiel na bicykli normálnou pomalou rýchlosťou vo svojom pruhu cyklochodníka smerom k hotelu
Jánošík. Kamarát P. H. od tohto pádu nešiel vedľa svedka, ale išiel po cyklochodníku pešo za ním. Bol za
ním 1 - 1,5 metra. Potom ako prešli pod most diaľničného privádzača, P.O. mu zakričal: „Pozor!“ Svedok
nestihol zareagovať a korčuliar ho zozadu obidvoma rukami strčil do jeho ľavého ramena, pričom to bol

dosť silný úder, až mu myklo hlavu, stočilo volant a keďže bol hneď pri zábradlí, tak po údere hlavou
narazil do železného zábradlia cyklochodníka. Pred úderom určite na neho korčuliar nič nekričal a ani
nič nehovoril. Nepamätal si, či aj padol, ale boleli ho kolená a aj kolenami zrejme narazil do múrika pod
zábradlím. Po náraze hlavou asi 5 sekúnd nič nevidel, hlava sa mu triasla, potom sa rozpamätal. Veľmi
ho bolela hlava. P. mu povedal, že mu tečie krv z rany na hlave, tak si to šiel opláchnuť do rieky. Potom
korčuliar tam bol. Nevedel sa vyjadriť, či sa mu aj ospravedlnil, asi áno, a potom išiel korčuľovať smerom

na Okoličné. Nijako mu korčuliar nepomohol, ani keď videl, že krváca. Na Palúčanskom moste stretol
rodičov a s mamou išiel hneď na pohotovosť zašiť ranu.

SvedokP.H.vovýpovediuviedol,že22.5.2017ukončilitréningokolo17.00hod.,potomasio17.30hod.
išli s P. W. z areálu vodného slalomu cez Vrbický most, najskôr po hrádzi a od lodenice po cyklochodníku

smerom na hotel Jánošík. Išli iba oni dvaja. P. W. išiel na bicykli po ľavej strane svedka a svedok išiel
vedľa neho ľahkým poklusom pešo. Cyklochodník je rozdelený deliacou čiarou na dva smery a oni
dvaja išli vedľa seba po pravej strane cyklochodníka. Svedok išiel viac po pravej strane až po okraj
cyklochodníka, P. bol hneď naľavo. Určite sa nestalo, že by niekto z nich prešiel do protismerného pruhu,
iba ak by niekoho predbiehali. Ako išli po cyklochodníku smerom k hotelu Jánošík, asi 30 metrov pred

mostom diaľničného privádzača, išiel oproti P. korčuliar na kolieskových korčuliach, ktorý išiel rýchlo a
bol v predklonenej polohe tela, akoby sa pozeral do zeme. Svedok nevedel presne uviesť rozsah pohybu
korčuliara, či zasahoval korčuľou aj do ich pruhu, ale v momente došlo k tomu, že keď boli s P. na
rovnakej úrovni, tak korčuliar zachytil rukou alebo bokom tela o rukoväť P. bicykla. V momente kontaktu
s korčuliarom bol P. W. určite s bicyklom na svojej pravej strane cyklochodníka v smere jazdy. Určite

nezasahoval do protismeru. Po tomto kontakte korčuliar spadol na asfalt cyklochodníka. Svedok ako
klusal vedľa P., tak asi po 2 metroch zastal a pozrel sa na korčuliara. P. tiež zastal. Potom sa P. rozprával
s korčuliarom a povedal mu: „Prepáčte, ale Vy ste vrazili do mňa.“ Korčuliar najskôr nič nevravel, bol
ticho, iba po P. zazeral. Korčuliar začal P. nadávať niečo v znení: „Ty sopliak, zasran jeden.“ Potom
išli ďalej, pričom P. išiel na bicykli po svojej pravej strane a svedok išiel asi 3 metre za ním. Medzitým

korčuliar vstával, svedok sa obzrel, čo asi bolo 30 sekúnd od pádu korčuliara, a videl ako sa korčuliar
rozbieha za nimi. Svedok si myslel, že ide niečo povedať P.. Korčuliar prikorčuľoval za P. W., pričom
išiel bez slova, určite nič nehovoril, ani nekričal, a keď už bol pri P., pod mostom diaľničného privádzača,
tesne za ním, viac z P. ľavej strany, tak svedok videl, ako korčuliar doslova s náprahom obidvoma rukami,
pričom mal dlane otvorené, strčil z pohľadu svedka intenzívne niekde do oblasti ľavej lopatky P. W.O.

jazdiaceho na bicykli, po čom, P. hneď letel hlavou do blízkeho zábradlia ohraničujúceho cyklochodník.
Po tomto narazení P. korčuliar išiel na korčuliach asi 5 -10 metrov po chodníku ďalej, kde potom zabrzdil
a prišiel k nim. Korčuliar začal na P. kričať, že nevie dávať pozor. P. mu povedal, že on dával pozor, že
išiel vo svojom pruhu. Potom bolo ticho. P. mal otvorenú ranu na hlave a tiekla mu krv, pričom ranu si
išiel P. opláchnuť do rieky. Potom korčuliar povedal P., že nechcel tak silno. Korčuliar odkorčuľoval preč

smerom na Podbreziny. Potom oni dvaja utekali rýchlo smerom do Palúdzky a na Palúčanskom moste
stretli P. rodičov. Jeho otec zisťoval, čo sa stalo, a mama išla s P. na ošetrenie. P. otec povedal svedkovi,
aby išiel s ním na aute a ukázal mu, ktorý korčuliar to je. Prišli ku Okoličanskemu mostu, kde zbadal na
lavičke sedieť korčuliara C.. Videl, že si tam držal ruku. Potom vystúpil z auta P. otec a povedal mu niečo
v tom zmysle, že ublížil jeho synovi. Potom P. otec zavolal políciu. P. otec si sadol do auta, volal políciu

a korčuliar išiel na korčuliach preč smerom po cyklochodníku do mesta.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná zápisnica o výpovedi svedkyne B. W., matky poškodeného,
z prípravného konania. Súhlas obžalovaného s prečítaním zápisnice o jej výpovedi nebol potrebný.
Obžalovaný bol poučený pri doručení obžaloby a výzvy na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov,

že ak navrhuje na hlavnom pojednávaní vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor v
obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak ich súd na hlavnom
pojednávaní môže prečítať ajbez jeho súhlasu. Obžalovaný bez meškania po doručení obžaloby a výzvy
na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov nenavrhol osobný výsluch uvedenej svedkyne. Svedkyňav prípravnom konaní uviedla, že je matkou mladistvého P. W., jeho zákonnou zástupkyňou. Nebola
priamo svedkyňou udalosti, ku ktorej došlo 22. 5. 2017 v čase okolo 18.00 hod. Jej syn bol na tréningu
v areáli vodného slalomu, odkiaľ sa vracal domov na svojom bicykli po cestičke pre cyklistov. V ten deň

bola v poobedných hodinách na nákupe s manželom, pričom po ich vjazde na kruhový objazd pri hoteli
Jánošík si všimli syna P., ktorý bol s kamarátom P. H. na konci cyklochodníka. Manžel sa otočil a potom
zaparkovali v blízkosti pekárne. Svedkyňa videla na synovi krv na čele, aj tržnú ranu na čele. Syn P. bol
zjavne otrasený a v šoku. Stále si chytal to čelo. P. H. sa pýtali, čo sa stalo, ktorý povedal, že keď išli po
cyklochodníku domov, tak sa P. zrazil najskôr s korčuliarom a následne korčuliar spadol a potom vstal

a rozbehol sa za nimi a P. korčuliar zozadu rukami sotil, po čom P. spadol do zábradlia, kde si poranil
hlavu. Svedkyňa potom išla so synom pešo na urgentné ošetrenie do nemocnice a manžel išiel s P.
na vozidle hľadať korčuliara, ktorý mal ísť po cyklochodníku smerom na Podbreziny. Po chvíli prišiel na
chirurgiu vysoký pán, potom aj policajti, ale nevedela sa už presne vyjadriť, či to nebolo naopak. Vysoký
chlap syna spoznal a opýtal sa ho: „Ako?“ Potom sa jej za syna ospravedlňoval, že to nechcel a že syn
sa mu neospravedlnil.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok P..
S. D., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, č. 73/2017 zo dňa 3. 10. 2017. Zo
záverov znaleckého posudku vyplýva, že P. W. utrpel dňa 22. 5. 2017, podľa zdravotnej dokumentácie,
zranenie, a to tržno-zmliaždenú ranu pravej strany čela o veľkosti 2,5 cm. K otázke určenia mechanizmu

vzniku zranenia a intenzite útoku znalec uviedol, že zranenie nastalo tvrdým nárazom čela do tvrdého
predmetu,podľafotodokumentácie-doplota,zábradlia,stĺpikazábradlia,pričomzábradliemávertikálny
smer, čomu zodpovedá aj smer rany na čele poškodeného. Zranenia odpovedajú mechanizmu tak ako
to uviedol vo výpovedi P. W., podľa ktorého ho obvinený zozadu obidvoma rukami strčil do oblasti chrbta,
po čom poškodený na bicykli spadol a pravou časťou čela hlavy narazil do železného zábradlia vedľa

cestičky pre cyklistov. Podľa zdravotnej dokumentácie poškodený nebol liečený pred incidentom zo dňa
22. 5. 2017 na zranenia časti tela kvôli iným úrazom alebo chorobám. V čase vypracovania znaleckého
posudku poškodeného v pravej časti tela bola jazva vo veľkosti cca 2,5 cm, čoho dôkazom je aj priložená
fotodokumentácia. Spôsobené zranenia si vyžiadali dobu liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe
života v trvaní do 7 dní. V čase vypracovania posudku sa nedal určiť rozsah viditeľnosti jazvy, môže ostať

alebo sa postupne môže upariť do veľkosti nehodnotiteľnej časti, do veľkosti kozmetickej hodnotiteľnosti
jazvy.

Dňa 25. 10. 2017 bol vykonaný vyšetrovací pokus, a to na cestičke pre cyklistov pozdĺž rieky Váh v
blízkosti diaľničného privádzača. Uvedeného procesného úkonu sa zúčastnili znalec P.. D., obžalovaný,

svedkovia P. W. a P. H. s ich zákonnými zástupcami. Svedok P. W. pri tomto úkone uviedol, že toho
dňa išiel na bicykli, na ktorom sedel. Nevidel, že ide za ním korčuliar. P. mu zakričal: „Pozor!“, potom
nestihol reagovať a strčil ho obidvoma rukami do chrbta (na fotografii č. 1 svedok názorne ukázal ako
korčuliar do neho strčil rukami do chrbta). Ako ho strčil, tak nestihol reagovať a nič s volantom spraviť,
lebo ho strčil vo veľkej rýchlosti. Potom mu stočilo volant doprava a ako hneď nestihol ani rukami nič

spraviť, aby sa odrazil, vletel hlavou do stĺpika časti zábradlia. Uvedená skutočnosť je vyjadrená na
fotografii č. 2. Korčuliara potom videl ako tam sedel. Svedok asi 5 sekúnd nič nevidel, bol otrasený a
išiel sa umyť do Váhu. Obžalovaný v rámci vykonania vyšetrovacieho pokusu uviedol, že išiel za dvoma
chlapcami na bicykloch. Ten, čo ho chytil, bol na bicykli. Obžalovaný ich dobiehal asi 15 metrov pred
miestom, kričal na nich: „Stojte“ alebo „Počkajte!“ Keď sa priblížil na úroveň cyklistu, chcel ho zastaviť

pravou rukou. Pravú ruku zdvihol. Potom chytil ľavou rukou cyklistu za ľavé rameno a pravú ruku položil
na chrbát, čo znázornil na fotografii č. 3. Potom, ako ho chytil ľavou rukou, ho držal, čo mohlo byť asi
pol sekundy, čo je znázornené na fotografii č. 4. Asi za pol sekundy sa mu šmykol doprava, ako ho
rukami držal, čo je znázornené na fotografii č. 5, následne cyklista spadol, vytočilo ho doprava a narazil.
V čase nárazu šiel rýchlosťou asi 15 km/hod., čo je vyjadrené na fotografii č. 6. Po prejdení asi 5 metrov

zastal, ako je znázornené na fotografii č. 7. Svedok P. H. pri vykonaní tohto úkonu uviedol, že išiel behom
vedľa P. W., ktorý išiel na bicykli po jeho pravej strane popod privádzač, čo znázornil na fotografii č.
8. Potom prišiel zozadu korčuliar, ktorý nič nekričal, ani nehovoril. Korčuliar bol v takej pozícii ako je
nastavený figurant na fotografii č. 9. Svedok videl ako korčuliar obidvoma rukami naraz strčil cyklistu
P. W.Š., medzitým, ako svedok uskočil doľava, čo je znázornené na fotografii č. 10. Svedok zostal stáť

a potom ako korčuliar strčil cyklistu P. W., tak P. preletel doslova cez volant bicykla a narazil hlavou
do zábradlia na pravej strane. Korčuliar korčuľoval ďalej. Svedok zastal pri P. a korčuliar korčuľoval
ďalej asi 10 - 15 metrov, čo figurant vizuálne ukázal na fotografii č. 12. Potom si P. išiel opláchnuť ranu,
korčuliar sa vrátil späť. Svedok povedal, či je normálny a korčuliar povedal, že tak silno ho nechcel strčiť.Potomišliprečoniajkorčuliar.Znalecprivýkonevyšetrovaciehopokusukmechanizmuvznikuporanenia
poškodenéhouviedol,žekzraneniupoškodenéhodošlopriamymkontaktom,nárazompravejstranyčela
o zábradlie, stĺpik, ktorý sa nachádzal pri cyklotrase, v dôsledku poruchy stability, podľa vyšetrovacieho

pokusu, v dôsledku priameho kontaktu druhou osobou nárazom do oblasti ľavého ramena poškodeného.
Mechanizmus kontaktu bol vyriešený vyšetrovacím pokusom, kde bolo potvrdené, že k tomu kontaktu
došlo.

Podľa správy o povesti z miesta trvalého bydliska obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na adrese

Mesto Dolný Kubín. Mestská polícia neeviduje záznam v evidencii priestupkov na obžalovaného. Bližšie
hodnotený nie je.

V registri trestov obžalovaný doposiaľ nemá žiadny záznam.

Postupom podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku súd odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obžalovaným

v písomnom podaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Súd v odôvodnení tohto rozsudku vysvetlil, z akého
dôvodu uprednostnil čítanie zápisníc o výpovedi svedkov P. W. a P. H. pred ich osobným výsluchom a z
tohto dôvodu okolnosti, ktoré majú byť preukázané ich osobným výsluchom je možné zistiť vykonaním
dôkazu prečítaním zápisnice o ich výpovedi z prípravného konania, uvedený záver je použiteľný aj
vo vzťahu k návrhu na osobný výsluch svedkyne B. W.. Rovnako okolnosti, ktoré sa majú preukázať

zabezpečenímzápisuzoslužbyzinkriminovanéhodňa(prepistelefónnehohovoru,vktoromobžalovaný
nahlásil incident a záznam o vypočutí obžalovaného a poškodeného) je možné zistiť už vykonanými
dôkazmi. SvedkyňaP.C.vlastnýmizmyslaminevnímalaskutkovýdej,ktorýjepredmetomtohtokonania,
ani okolnosti bezprostredne nasledujúce po jeho priebehu. Navrhované dôkazy nie sú spôsobilé zvrátiť
skutkové zistenia súdu, pre zistenie skutkového stavu nie je rozhodujúci počet navrhovaných dôkazov,

ale ich kvalita a výpovedná hodnota.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby,
sa stal, napĺňa všetky znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, d/
Trestného zákona a z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní je preukázané, že skutok spáchal

obžalovaný. Obžalovaný priznal, že v inkriminovaný deň sa ako korčuliar najskôr zrazil s poškodeným
pohybujúcim sa na bicykli, po čom spadol a bezprostredne potom dobehol poškodeného. Obžalovaný
pripustil fyzický kontakt s poškodeným v tom smere, že pravou rukou sa dotkol poškodeného v oblasti
šije a ľavou rukou ho chytil za jeho ľavé plece. Poprel, že poškodeného úmyselne strčil oboma rukami
do oblasti chrbta, v dôsledku čoho spadol a čelom hlavy narazil do železného zábradlia. Výpoveďou

poškodeného mal súd preukázané, že obžalovaný po zrážke s poškodeným tohto dobehol a strčil do
neho oboma rukami do ľavého ramena, pričom poškodený charakterizoval úder ako silný, v dôsledku
čoho poškodený mykol hlavou, stočil volant a narazil hlavou do zábradlia. Z výpovede svedka P.
H. mal súd tiež preukázané, že obžalovaný s náprahom oboma rukami intenzívne strčil do oblasti
ľavej lopatky poškodeného P. W., po čom poškodený hlavou narazil do zábradlia. Obaja svedkovia

potvrdili, že obžalovaný pred fyzickým kontaktom s poškodeným na nich nič nekričal, resp. nehovoril.
Priebeh prvého incidentu spočívajúceho v zrážke obžalovaného s poškodeným s následným pádom
obžalovaného na zem opísali všetky zúčastnené osoby (obžalovaný, poškodený, ako aj svedok P.
H.) v naznačenom smere podobne s tým rozdielom, že každý z účastníkov nehody tvrdil, že práve
druhý účastník zasahoval spôsobom svojej jazdy do protismerného pruhu. Je však potrebné zdôrazniť,

že pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti nie je rozhodujúci priebeh skutkového deja pri prvom
incidente (zrážke obžalovaného s poškodeným), keďže ide o samostatný skutok, ktorý sa obžalovanému
v tomto trestnom konaní nekladie za vinu, z doposiaľ zadovážených dôkazov je zrejmé, že skutok
bol prešetrovaný ako dopravného nehoda so záverom, že jej vinník nebol určený. Obžalovaný je teda
zo spáchania skutku usvedčovaný priamymi dôkazmi, a to výpoveďou P. W. a P. H., ktorí vlastnými

zmyslami vnímali priebeh skutku ako očití svedkovia tohto incidentu. Súd nemal dôvod neveriť výpovedi
uvedených svedkov, keďže identicky opísali spôsob napadnutia obžalovaným, ako aj miesto, do ktorého
bol úder vedený a ani pri vyšetrovacom pokuse sa neodchýlili od svojich výpovedí v naznačenom
smere a názorne ukázali priebeh skutkového deja so zameraním na spôsob napadnutia poškodeného
obžalovaným a následný náraz poškodeného hlavou do zábradlia. Výpoveď poškodeného a svedka P.

H. je podporená znaleckým posudkom P.. D., a to v otázke mechanizmu vzniku zranenia, ktoré utrpel
poškodený pri tomto incidente. Znaleckým posudkom P.. D. je preukázané, že poškodený utrpel pri
incidente zo dňa 22. 5. 2017 zranenie, a to tržno-zmliaždenú ranu pravej strany čela o veľkosti 2,5 cm,
pričom podľa znalca je mechanizmom vzniku zranenia tvrdý náraz čela do tvrdého predmetu (zábradlia),pričom zábradlie má vertikálny smer, čomu korešponduje aj smer rany na čele poškodeného. Zo záverov
uvedeného znaleckého posudku vyplýva prijateľnosť výpovedí svedkov P. W. a P. H. o mechanizme
vzniku utrpeného zranenia. Mechanizmus vzniku zranenia bol potvrdený aj vyšetrovacím pokusom za

účasti znalca P.. D., ktorý určil príčinu vzniku zranenia poškodeného ako poruchu stability v dôsledku
priameho kontaktu druhou osobou nárazom do oblasti ľavého ramena poškodeného.

Obhajoba obžalovaného je postavená na tvrdení, že do poškodeného úmyselne nestrčil, pričom podľa
jeho tvrdenia príčinou nárazu poškodeného do zábradlia bolo jeho vyšmyknutie sa po tom ako ho

obžalovaný chytil a držal a strata rovnováhy. Je prirodzené, že obžalovaný bude ponúkať taký priebeh
skutkového deja, ktorý vylúči jeho trestnoprávnu zodpovednosť. Tvrdenia obžalovaného o priebehu
skutkového deja sa však neopierajú o žiadne ďalšie dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, práve
naopak sú vyvrátené výsledkami vykonaného dokazovania, a to predovšetkým výpoveďou svedkov
P.S. W. a P. H.. Neuniklo pozornosti súdu, že obžalovaný až na hlavnom pojednávaní uvádzal ako
príčinu nárazu poškodeného uhýbací manéver vo vzťahu ku svedkovi H., ktorý uskutočnil pri dobiehaní

poškodeného. Obhajoba obžalovaného je vyvrátená aj závermi znaleckého posudku P.. D., podľa
ktorého mechanizmom vzniku zranenia je tvrdý náraz poškodeného. Z tvrdého nárazu poškodeného
možno prijať záver, že tomuto musel predchádzať intenzívny fyzický stret obžalovaného s poškodeným.
S poukazom na uvedené skutkové zistenia je podľa súdu nepravdepodobné, aby poškodený narazil do
zábradlia spôsobom opísaným obžalovaným.

Z vyššie uvedených skutkových zistení tak vyplýva, že vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím
nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych a
nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby,
napĺňajúci všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva, spáchal obžalovaný. Z týchto

dôkazov potom možno vyvodiť len jediný záver o tom, že skutok spáchal obžalovaný a vylúčiť tým
možnosť prijatia iného záveru.

Spôsob útoku vedeného obžalovaným voči poškodenému, jeho intenzita, preukazujú, že obžalovaný
konal v priamom úmysle, pretože uvedeným spôsobom chcel porušiť záujem chránený Trestným

zákonom, ktorým je ochrana pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi
verejný pokoj a poriadok.

Z vyššie uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, d/ Tr. zákona s použitím § § 140 písm. b/ a § 139 ods. 1 písm.

a/ a § 127 ods. 1 Tr. zákona. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný spáchal skutok
na mieste verejnosti prístupnom, dopustil sa fyzicky výtržnosti tým, že napadol poškodeného, pretože
poškodeného oboma rukami strčil do oblasti chrbta, po čom poškodený spadol a hlavou narazil do
železného zábradlia. V prípade konania obžalovaného teda ide o násilný prejav takého charakteru,
ktorý vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia. Je nepochybné, že uvedeným útokom došlo k fyzickému

zásahu do telesnej integrity poškodeného a vzhľadom na spôsob a miesto útoku aj k ujme na jeho zdraví.
Obžalovaný takto konal z osobitného motívu, a to pomsty za to, že poškodený po prvom incidente, pri
ktorom sa zrazil s obžalovaným (ktorý spadol na zem), z pohľadu obžalovaného neprejavil dostatočný
záujem o priebeh incidentu, prípadne jeho následky a namiesto toho, aby sa presvedčil, či obžalovaný
neutrpel ujmu na zdraví, pokračoval v jazde svojím smerom. Spáchanie skutku z pomsty je preukázané

výpoveďou samotného obžalovaného, ktorý sa rozhodol zadržať „vinníka prvého incidentu“, ktorý odišiel
z miesta, a práve táto skutočnosť ovplyvnila ďalšie konanie obžalovaného spočívajúce v dobehnutí
poškodeného a strčení do neho. Obžalovaný už na základe vizuálneho vyhodnotenia si musel byť
vedomý skutočnosti, že prišiel do kontaktu s osobou mladšou ako 18 rokov, a teda skutku sa dopustil
na chránenej osobe, ktorou sa rozumie dieťa.

Obžalovaný nezvládol situáciu, v ktorej sa ocitol po zrážke s poškodeným a páde na zemi. Hoci nemožno
vylúčiť, že aj poškodený mal podiel na vzniku nehody týkajúcej sa zrážky s obžalovaným, obžalovaný na
riešenie vzniknutej kolíznej situácie zvolil neadekvátne prostriedky. Napriek tomu, že sa mu poškodený
predtým ospravedlnil, obžalovaný konal neprimerane a skratovo, keď napadol poškodeného odzadu,

teda v situácii, kedy sa nemohol brániť, resp. pripraviť na možný pád.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. j/ Tr. zákona, keďže pred spáchaním prejednávaného trestného činu viedol riadny život. Žiadnapriťažujúca okolnosť zistená nebola. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej
sadzby (6 mesiacov - 3 roky), podľa ktorej sa trest ukladá, znižuje o 1/3-inu z 3 rokov na 2 roky a 2
mesiace. Obžalovaný sa do spáchania skutku spôsobom svojho života nedostal do rozporu so zákonom,

viedol život bezúhonného človeka, čomu korešponduje aj odpis z registra trestov. Vzhľadom na osobu
obžalovaného, ako aj význam záujmu chráneného Tr. zákonom, ktorý bol konaním obžalovaného
dotknutý, je na naplnenie účelu trestu z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie postačujúci
podmienečnýtrestodňatiaslobodynadolnejhranicisadzbysurčenímskúšobnejdobyvymeranejvprvej
polovici sadzby. Uloženiu miernejšieho druhu trestu bránia okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný,

útokvblízkostiželeznéhozábradlia,konanieobžalovanéhozpomstyasúčasnenadieťati,zjavnýfyzický
nepomer pri napadnutí poškodeného obžalovaným.

Uplatnenie tzv. materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zákona za prejednávaný skutok v
okolnostiach prejednávanej veci neprichádza do úvahy. Mladistvý poškodený bol na bicykli zraniteľnejší
v porovnaní s osobou stojacou na zemi. Poškodený mal sťaženú možnosť brániť sa, keďže k napadnutiu

došlo od chrbta. Nemožno tiež prehliadnuť miesto spáchania skutku v blízkosti železného zábradlia,
ktorá skutočnosť zvyšuje nebezpečnosť konania obžalovaného v spojení s možnými ťažšími následkami
na zdraví poškodeného. Nemožno tiež prehliadnuť zjavný fyzický nepomer medzi osobou obžalovaného
a poškodeného. Obžalovaný sa rozhodol napadnúť poškodeného aj napriek tomu, že tento sa mu
ospravedlnil. Už druhostupňový súd v uznesení zo dňa 16. 10. 2018 vyslovil právny názor, že s

poukazom na vyššie uvedené dôvody nemal preukázané naplnenie materiálneho korektívu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať päť, a to až do doby, než sa

odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.