Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/121/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315212435
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4315212435.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: O. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom
P. XXX, D. W., atúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29,
Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o zaplatenie
664,63 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 07. novembra 2016
č.k. 6C/484/2015-61, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e s tým, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni sumu 664,63 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 664,63 eura
od 06. 07. 2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX
uzatvorenádňa02.04.2013medzižalobkyňouažalovanýmjeneplatná.Žalobkynináhradutrovkonania

priznal v rozsahu 100%. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 664,63 eura s
8,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 664,63 eura od 06. 07. 2015 do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že dňa 02. 04. 2013 uzatvoril žalovaný,
ako veriteľ, so žalobkyňou, ako dlžníčkou, zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o
úvere“), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalobkyni, ako fyzickej osobe, revolvingový úver
vo výške 1500 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť 42 mesačných splátkach vždy do 10. dňa v

mesiaci po 80,37 eura. Celková čiastka, ktorú mala dlžníčka zaplatiť bola vo výške 3375,54 eura.
Ročná úroková sadzba úveru predstavuje 70,01 %, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len
„RPMN“) bola určená vo výške 68,42% a priemerná RPMN vo výške 47,29%. V bode 8.1. zmluvy bola
uzavretá dohoda o poskytnutí služby spočívajúca v možnosti odkladu splátok, za ktorú si veriteľ účtoval
poplatok 215,75 eura. Súčasťou zmluvy sú Zmluvné dojednania. Podľa prehľadu platieb, žalobkyni
bol dňa 02. 04. 2013 poskytnutý úver vo výške 1284,25 eura a k 03. 06. 2015 uhradila 1928,88
eura, pričom posledná splátka bola zaplatená dňa 18. 05. 2015. Spolu s úverovou zmluvou podpísala

žalobkyňa so žalovaným dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá
mu vznikne zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 1500 eura. V čl. I. dohody sa uvádza,
že pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom, vrátane
prípadných všetkých revolvingov, príslušenstvom úveru, zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré vzniknú vsúvislosti s vymáhaním pohľadávky a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti, ktoré spoločnosti
vzniknú v súvislosti so zmluvou alebo jej dodatkami. V čl. II., III. sa strany dohodli, že zamestnávateľ
dlžníka je povinný vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka mesačne vždy v riadnom výplatnom termíne vo

výške 80,37 eura a to až do doby, kým spoločnosť zamestnávateľovi písomne neohlási, že všetky jej
pohľadávky vzniknuté zo zmluvy sú splatené.
1.2. Po právnej stránke odôvodnil napadnutý rozsudok ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. a/ zákona číslo
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 37 ods. 1, §
39, § 451 ods. 1, ods. 2, § 456 Občianskeho zákonníka (zákona číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších

predpisov), § 1 ods. 2 , § 2, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f/, písm. j/, § 11 ods. 1 písm. a/ zákona číslo 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu 28. 02. 2012 (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“).
1.3. V odôvodnení rozhodnutia skonštatoval uzavretie spotrebiteľskej zmluvy medzi stranami sporu,
pričom výšku odplaty, predstavujúcu úroky vo výške 70,01% ročne vyhodnotil ako rozpornú s dobrými
mravmi, ktorá je absolútne v neprospech spotrebiteľa a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán, nakoľko mnohonásobne prevyšuje úroky obvykle požadované v
bankách (od 8,19% do 12,95% ročne). Taktiež za nie v prospech spotrebiteľa vyhodnotil účtovanie
poplatku za odklad splátok v sume 215,75 eura skôr, než vôbec spotrebiteľ takúto službu využije. Z
prehľadu splátok je pritom zrejmé, že žalovaný si tento poplatok stiahol ešte pred vyplatením úveru, ktorý
bol žalobkyni fakticky vyplatený v sume 1284,25 eura. Zmluvu o úvere v časti úrokov a odplaty súd prvej

inštancie vyhodnotil ako absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý je daný neprimerane
vysokou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 70,01% ročne. Žalobkyňa vrátila žalovanému poskytnuté
finančné prostriedky aj s odplatou v celkovej výške 1928,88 eura, pričom žalovaný mal nárok len na
vrátenie istiny v sume 1284,25 eura, v dôsledku čoho došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému
obohateniu v sume 664,63 eura, ktoré finančné prostriedky je povinný žalobkyni vydať. Námietka

premlčania vznesená žalovaným k tomuto nároku je nedôvodná, nakoľko žalobkyňa poslednú splátku
zaplatila dňa 18. 05. 2015, kedy začala plynúť dvojročná subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného
obohatenia a žaloba bola podaná dňa 06. 07. 2015.
1.4. Nárok žalobkyne na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy vyhodnotil ako dôvodný s
tým, že táto neobsahuje poučenie žalobkyne ako spotrebiteľky o dôsledkoch jej uzavretia a možnosti

ju odmietnuť. Takýto spôsob zabezpečenia pohľadávky je neprípustný podľa § 5a ods. 1 zákona
o ochrane spotrebiteľa. Zároveň dohoda neobsahuje výšku pohľadávky žalovaného, keď v nej síce
uvádza výšku poskytnutého úveru 1 500 eur, avšak zrážky vo výške 80,37 eura majú byť vykonávané
mesačne bez časového obmedzenia a vzťahujú sa na akékoľvek pohľadávky žalovaného vzniknuté v
budúcnosti z predmetnej úverovej zmluvy a to až do momentu, kedy žalovaný uzná za vhodné oznámiť

zamestnávateľovi žalobkyne, že všetky pohľadávky má splatené. Súd prvej inštancie vyhodnotil dohodu
za absolútne neplatnú a to pre obchádzanie zákona a pre jej neurčitosť, pričom dohoda bola žalobkyni
nanútená ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy, ktorú musela ako celok podpísať.
1.5. Existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy odôvodil
tým, že žalovaný by reálne vykonával realizáciu absolútne neplatného zabezpečovacieho prostriedku,

čímbydochádzalobezprávnehodôvodukzásahudomajetkovejsféryžalobkyne,pričomzamestnávateľ
žalobkyne musel rešpektovať uzatvorenú dohodu a vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a žalovaný sa
tak môže na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať.
1.6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového
poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej výške rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný,, v zákonnej lehote, domáhajúc sa jeho
zmeny a zamietnutia žaloby, resp. jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Uplatnilsináhradutrovodvolaciehokonania.Dôvodiltým,žesúdprvejinštancienesprávnymprocesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože rozhodol na základe nepríslušnej
právnej normy (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP, správne malo byť písm. h/ tohto ustanovenia). Namietal, že
súd prvej inštancie otázku naliehavého záujmu na požadovanom určení nesprávne vyhodnotil, hoci ide
o zákonnú procesnú podmienku pre konanie ako také. Podľa jeho názoru, určovacia žaloba je prípustnáiba vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. Predmetom žaloby nebolo rozhodovanie o určení práva.
Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí nesprávne vyporiadal so základnou procesnou otázkou,
od ktorej vôbec závisí ďalšie pokračovanie prejednávania sporu. Podaná žaloba nebola prípustná.

Ďalej namietal posúdenie a záver súdu o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, a napáda postup
súdu pri posudzovaní otázky platnosti dohody, aplikujúc ustanovenie § 5a ods. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá dňa 02. 04. 2013, preto je potrebné vychádzať
zo skutkového a právneho stavu platného v čase uzavretia zmluvy. Predmetné ustanovenie nadobudlo
účinnosť zákonom číslo 102/2014 Z.z. a to dňom 01. mája 2014. Právne vzťahy vzniknuté pred týmto

dátumom sa majú posudzovať podľa dovtedy platných predpisov. Súd preto neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy posúdil a základe nesprávnej právnej normy, nakoľko použitie § 5a zákona o ochrane
spotrebiteľa je v tejto právnej veci neprípustné a vylúčené.
2.1. Odvolateľ ďalej namieta, že ani jeden zo záverov súdu prvej inštancie, poľa ktorého je dohoda o
zrážkach zo mzdy obchádzaním zákona, neurčitá a vnútená, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
V konaní nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by sa dala kvalifikovať ako vnútenie právneho

úkonu. Súd prvej inštancie neuvádza, v čom dohoda obchádza zákon a ktorý zákon má obchádzať.
Závery súdu prvej inštancie považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné. Taktiež tvrdenie o neurčitosti
neprijal na základe konkrétnych skutkových a právnych záverov. Zabezpečená pohľadávka sa
vymedzuje ako pohľadávka titulom úveru, prípadných revolvingov, príslušenstva úveru/revolvingu. Ak
súd dospel k tomu, že neurčité je vymedzenie pohľadávky týkajúce sa prípadných revolvingov, sankcií

a pod., ale nie úveru, potom, by mohol uvažovať len o čiastočnej neplatnosti vymedzenia zabezpečenej
pohľadávky. Dôvod, pre ktorý súd uprednostnil zneplatnenie celej dohody, nie je v rozsudku uvedený.
2.2. Odvolateľ v podanom odvolaní sa nestotožnil s uložením povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 664,63
eura s 8,05% ročným úrokom z omeškania dôvodiac ustanovením § 502 Obchodného zákonníka, ktoré
reguluje otázku platnosti dohody o úrokoch a právne dôsledky spojené s tým, ak je dohodnutý úrok vyšší

než určuje zákon. Navyše tento záver súdu prvej inštancie je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, ako aj jeho odkaz na priemerné úrokové sadzby bánk, navyše ide o postup,
ktorý nemá oporu v žiadnom zákone.
2.3. Záverom odvolateľ poukazuje na nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne, nakoľko v čase

omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia platilo pre určenie výšky úrokov z omeškania pravidlo,
podľa ktorého jeho výška je o opäť percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky (§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.). Výška úrokov z omeškania bola
5,05% a nie 8,05%, ako to určil súd prvej inštancie.
2.4. Žiada preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, žalobu zamietnuť alebo vrátiť vec na

ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného sa nestotožnila s tvrdením žalovaného o
nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Poukázala,
že v danom konaní sa domáha zabráneniu vzniku ďalšieho bezdôvodného obohatenia na strane

žalovaného a o odstránenie neistoty v právnom vzťahu založenom medzi žalobkyňou a žalovaným
predmetnou úverovou zmluvou. Podanou žalobou žalobkyňa smerovala k odstráneniu rozporov, ktorých
vznik zapríčinilo nedodržanie odbornej starostlivosti zo strany žalovaného ako i rozpor napádaných
právnych úkonov so zákonom. Naliehavý právny záujem na požadovanom určený bol teda zo strany
žalobkyne jednoznačne a jasne preukázaný. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 06. 12. 2012 sp.zn. 5Cdo 31/2011, Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 06. 11. 2007
sp.zn. 17Co/161/2007, Krajského súdu v Prešove zo dňa 01. 06. 2016 sp.zn. 3Co/328/2015, zo dňa 28.
04. 2016 sp.zn. 14Co/9/2016, Krajského súdu Nitra zo dňa 11. 02. 2018 sp.zn. 25CoPr/5/2014.
3.1. K samotnej dohode o zrážkach zo mzdy žalobkyňa zotrvala na svojich tvrdeniach o jej neplatnosti.
Poukázala, že žalovaný jej predmetnú dohodu predložil pri uzatváraní zmluvy o úvere a bez

podpísania tejto dohody nebolo možné zmluvu o úvere platne uzavrieť a jej uzavretie nebolo riadne
dojednané, nakoľko obsah nebola žalobkyňa nijako ovplyvniť, nemohla ho zmeniť ani vylúčiť niektoré jej
ustanovenia. Samotné zabezpečenie záväzku žalobkyne bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných
pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru.
Žalobkyňa ako spotrebiteľ, si takýmto spôsobom (uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy), neprimerane

zhoršila svoje postavenie voči dodávateľovi, bez toho, aby bola na to výslovne upozornená. Samotná
dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitým právnym úkonom z dôvodu, že na jej základe si žalovaný
môže svojvoľne uplatňovať ním určenú výšku dlhu, v časovo neobmedzenom období ohraničenom iba
samotnou vôľou žalovaného, ktorý sám a svojvoľne oznámi zamestnávateľovi spotrebiteľa, kedy môžes výkonom zrážok zo mzdy prestať. Týmto môže žalovaným vymáhať od žalobcu dlh, ktorý neexistuje,
resp. dlh, ktorého výšku si sám určí. Z tohto dôvodu je predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy poľ
a§ 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Opätovne poukázal už na vyššie

citované rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, v Nitre, ďalej Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31. 10.
2012 sp.zn. 3Co/353/2012, Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 31. 05. 2016 sp.zn. 14Co/65/2015.
3.2. Žalobkyňa ďalej opätovne poukázala na správnosť aplikácie ustanovenia § 5a zákona o ochrane
spotrebiteľa nepopierajúc, že predmetné ustanovenie v čase uzavretia úverovej zmluvy nebolo v
právnom poriadku výslovne uvedené, avšak jeho neskoršie zakotvenie poukazuje na správnosť

rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky, ktoré pred účinnosťou tohto ustanovenia deklarovali
neplatnosť obdobných dohôd o zrážkach zo mzdy z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky.
Zároveň poukázal na neurčitosť tohto právneho úkonu aj podľa ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko táto neuvádza výšku pohľadávky, ktorú dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje,
čím nie je naplnená požiadavka určitosti právneho úkonu. Z týchto dôvodov je žalobkyňa toho názoru,
že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy posúdil ako

neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda ako neplatnú.
3.3. Nestotožnil sa s tvrdeniami odvolateľa ani v časti jeho námietok k dohodnutej odplate. Tvrdenia
žalovaného považuje za nesprávne, čo vyplýva tak z judikatúry, ako aj priamo z ustanovení zákona. V
tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, poľa ktorého s účinnosťou
od 01. 01. 2008 platí, že ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných

prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty
poskytované bankami pri spotrebných úveroch, pričom predmetné ustanovenie bolo novelizované ku
dňu 01. 11. 2008 a ku dňu 01. 06. 2010. V prejednávanom prípade je podstatné, že výška odplaty
dosahuje mieru 70,01% ročne, čo je v absolútnom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, ako aj v rozpore s dobrými mravmi a to tým, že podstatne prevyšuje odplatu obvykle

požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 07. 05. 2013 sp.zn. 6Co/138/2012, Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 21. 12. 2010 sp.zn. 7Cob/60/2010, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 16. 04. 2012 sp.zn. 5Cdo 26/2011.
3.4.Navrhuje preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si

uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015
Z.z., účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti

§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie je dôvodné iba v namietanej časti výšky úroku 8,05% z omeškania zo sumy 664,63 eura,
na zaplatenie ktorej zaviazal súd prvej inštancie žalovaného žalobkyni, z ktorého dôvodu v tejto časti

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku a vo zvyšnej napadnutej časti odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnutý
rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil (okrem úroku z omeškania).

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01. 07.
2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda
aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že dňa 02. 04. 2013 uzatvoril žalovaný ako veriteľ,
so žalobkyňou ako dlžníčkou, zmluvu o úvere, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalobkyni, ako
fyzickej osobe, revolvingový úver vo výške 1500 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť v XX mesačných
splátkach po 80,37 eura. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť bola 3375,54 eura. Ročná
úroková sadzba úveru predstavovala výšku 70,01%, RPMN výšku 68,42 % a priemerná RPMN výšku

47,29 %. V bode 8.1. zmluvy bola uzavretá dohoda o poskytnutí služby spočívajúcu v možnosti odkladu
splátok, za ktorú si veriteľ účtuje poplatok 215,75 eura. Podľa prehľadu platieb, žalobkyni bol dňa 02.
04. 2013 poskytnutý úver vo výške 1284,25 eura a k 03. 06. 2015 uhradila žalovanému na predmetnom
úvere sumu 1928,88 eura, pričom posledná splátka bola zaplatená dňa 18. 05. 2015.

10.1. V rovnaký deň, 02. 04. 2013, uzavreli strany sporu dohodu o zrážkach zo mzdy č. na zabezpečenie

pohľadávky veriteľa, ktorá mu vznikne zo zmluvy o úvere č. 8500023612 vo výške 1500 eur. V čl. I.
dohody sa uvádza, že pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené
úveromvrátaneprípadnýchvšetkýchrevolvingov,príslušenstvomúveru,zmluvnýmipokutami,nákladmi,
ktoré vzniknú v súvislosti s vymáhaním pohľadávky a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti,
ktoré spoločnosti vzniknú v súvislosti so zmluvou alebo jej dodatkami. V čl. II., III. sa strany dohodli, že

zamestnávateľdlžníkajepovinnývykonávaťzrážkyzomzdydlžníkamesačnevždyvriadnomvýplatnom
termíne vo výške 80,37 eura a to až do doby, kým spoločnosť zamestnávateľovi písomne neohlási, že
všetky jej pohľadávky vzniknuté zo zmluvy sú splatené.

10.2. Žalovaný listom zo dňa 21. 10. 2013, keď bola žalobkyňa v omeškaní so splatením sumy 80,37

eura, požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy podľa predmetnej dohody.

11. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

12. Odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie z hľadiska vyššie uvedených skutočností a zákonných
ustanoveníadospelkzáveru,žesúdprvejinštancievykonalvovecivdostatočnomrozsahudokazovanie
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny
právny záver. Preto pokiaľ súd prvej inštancie posúdil dohodu o zrážkach zo mzdy ako neurčitý právny
úkon a na základe tohto záveru určil, že je neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je jeho

rozhodnutie vecne správne. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu
stotožnil a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny v tejto časti, potvrdil.
Odvolací súd sa tiež stotožnil s odôvodnením rozsudku v tejto časti a podľa § 387 ods. 2 CSP na tieto
dôvody ďalej iba poukazuje.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že z napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie považoval dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú z dvoch
dôvodov. V prvom rade pre jej neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež preto, že ju
posúdil ako formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, keďže žalobkyňa pri jej podpise
nemala na výber, jej uzatvorenie si osobitne nevyjednala a nemohla ovplyvniť jej obsah, čo má za

následok jej neplatnosť aj podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Hoci zo skutkových
okolností vyplýva, že obidva popísané dôvody mali za následok neplatnosť celej predmetnej dohody o
zrážkach zo mzdy, odvolací súd sa prikláňa k tomu, že dohoda je neplatná z dôvodu jej nedostatočnej
určitosti v časti zabezpečenej pohľadávky. V samotnej dohode predovšetkým absentuje výška dlžnej
sumy, uvedenie iba čísla zmluvy o úvere, výšky úveru (1 500 eur), ktorá výška v konečnom dôsledku

ani žalobkyni vyplatená nebola (na úvere bola žalobkyni vyplatená iba suma 1284,25 eura), a uvedenie
výšky mesačnej splátky, bez celkovej dlžnej sumy a dátumu ukončenia zrážok zo mzdy, je absolútne
nepostačujúce a pre určenie platnosti tejto dohody, nedostatočné. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá
mala byť uzavretá medzi stranami sporu, je nesporne právnym úkonom, ktorý musí spĺňa základné
atribúty právneho úkonu uvedené v ustanovení § 37 Občianskeho zákonníka. Pre absenciu podstatných

skutočností (výška dlžnej sumy, dátum, dokedy sa zrážky zo mzdy budú realizovať), predmetnú dohodu
o zrážkach zo mzdy nebolo možné určiť za určitú a zrozumiteľnú, ktorá skutočnosť má za následok
vyhlásenie posudzovanej dohody o zrážkach zo mzdy za neplatnú. Navyše, predmetná dohoda o
zrážkach zo mzdy bola aj následne zákonom v spotrebiteľských zmluvách, vyhlásená za neprijateľnúustanovením § 5a ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa. Je nesporné, že predmetná dohoda o
zrážkach zo mzdy bola uzavretá dňa 02. 04. 2013, pričom predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť
dňa 01. mája 2014. K tomuto ustanoveniu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia, z ktorého

záveru vyplýva, že predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť k tomuto dátumu a súd je povinný
ho pri rozhodovaní aplikovať aj na dovtedy uzavreté právne úkony. Neurčitosť obsahu dohody, okrem
neuvedenia celkovej výšky dlžnej sumy, nespočívala v splátkach vo výške 80,37 eura mesačne, ale v
tom, že nebola časovo obmedzená a vzťahovala sa na akékoľvek aj budúce pohľadávky žalovaného až
do momentu, keď žalovaný uzná za vhodné oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne, že jeho pohľadávky

sú splatené. Vo všeobecnosti totiž platí, že ak sú splnené predpoklady pre absolútnu neplatnosť
právneho úkonu, súd má povinnosť prihliadať na ňu z úradnej povinnosti, a neprijateľnými podmienkami
sa už nemusí zaoberať.

14. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP pri posudzovaní danej veci zaoberal námietkami
žalovaného uvedenými v odvolaní.

14.1. K námietke žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom
určení, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, o jeho existencii, nakoľko iba týmto
spôsobom sa mohlo odstrániť neisté právne postavenie žalobkyne, spočívajúce predovšetkým v tom, že
žalobkyňa na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy nevedela (keďže táto celková dlžná suma
v nej absentovala), akú dlžnú sumu má žalovanému uhradiť. Predmetná dohoda obsahuje iba výšku

mesačnej splátky (80,37 eura), ktorú má zamestnávateľ žalobkyni zraziť z jej mzdy, neuvádzala však
dokedy má toto splácanie trvať, iba neurčito obsahovala dojednanie, že zrážky zo mzdy dlžníka budú
vykonávané zamestnávateľom dlžníka do doby, než veriteľ zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky
jej pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov, sú splnené.
Takéto znenie dohody o zrážkach zo mzdy k istote právneho postavenia žalobkyne nenasvedčuje.

14.2.Námietku voči záveru súdu prvej inštancie o neurčitosti právneho úkonu bez vykonania jeho
výkladu podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Súd prvej
inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že neurčitosť spočívala v tom, že z dohody
nevyplýva, aká bude výška konečnej pohľadávky, ktorá mala byť zrážkami zo mzdy uspokojovaná.
Súd prvej inštancie v tejto časti poukázal na bod IV. dohody, ktorého formulácia nedáva podklad

pre jednoznačné zistenie, akú pohľadávku žalobca predmetnou dohodou zabezpečuje, či pohľadávku
z úveru, alebo z revolvingu, alebo dokonca z revolvingov, ktoré zatiaľ žalobkyni vôbec neposkytol.
Na základe zistenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je dostatočne určitá v časti zabezpečenej
pohľadávky, nie je možné prijať iný záver, ako záver o neplatnosti celej dohody, keďže určenie
pohľadávky, ktorá má byť zrazená je obsahovou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551

Občianskeho zákonníka. Za ustálenie zabezpečovanej pohľadávky však v žiadnom prípade nemožno
považovať pohľadávky, ktoré možno vzniknú v budúcnosti tak, ako je to uvedené v čl. III. predmetnej
dohody. Odvolací súd nepopiera, že predmetná dohoda bola na samostatnom liste a bola označená
ako dohoda o zrážkach zo mzdy, avšak text dohody, vrátane poučenia, je napísaný veľmi malým a
zle čitateľným písmom s úzkym riadkovaním, čo rovnako neumožňuje prijať záver o jeho dostatočnej

zrozumiteľnosti.
14.3. K námietke žalovaného o arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie, odvolací súd iba dodáva, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje všetky podstatné
náležitosti a úvahy súdy smerujúce k jeho rozhodnutiu tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 220 CSP. Iba
skutočnosť, že žalovaný sa s rozsudkom súdu prvej inštancie nestotožnil a tento nebol vydaný v jeho

prospech, nemôže nasvedčovať tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný a arbitrárny. Súd prvej inštancie
dostatočným spôsobom svoje úvahy odôvodnil a jasne a zrozumiteľne uviedol, že prečo dohodu o
zrážkach zo mzdy vyhlásil za absolútne neplatný právny úkony a uložil žalovanému povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie.
14.4. K námietke odvolateľa o nesprávnom rozhodnutí súdu prvej inštancie o výške úroku z úveru

ako o neprijateľnej zmluvnej podmienke, odvolací súd iba poznamenáva, že sa v plnom rozsahu
stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že dohodnutá výška úroku z poskytnutého
úveru, ktorá predstavovala 70,01% ročne, bola absolútne v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za

spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti (znenie účinné do 31. 05. 2014 od 01. 06. 2010, t.j.
v čase uzavretia úverovej zmluvy). Vzhľadom k tomu, že predmetná výška úroku z úveru (70,01%ročne) je nepochybne neprijateľnou zmluvnou podmienkou pre jednak rozpor s dobrými mravmi a tiež
pre rozpor s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, bolo potrebné považovať predmetnú
úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Neprijateľná zmluvná podmienka má za následok

neplatnosť takto dojednanej podmienky, z ktorého dôvodu nie je možná moderácia výšky úroku súdom,
nakoľko neplatne dohodnú zmluvnú podmienku nie je možné moderovať. Z týchto dôvodov odvolací súd
námietkuodvolateľaoprimeranejvýškeodplaty(úrokuzúveru)považovalzaúčelovúaneopodstatnenú.
14.5. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že predmetná
úverová zmluva je pre rozpor s dobrými mravmi a so zákonom v časti úroku z úveru (70,01% ročne)

bezúročný a bez poplatkov. Zároveň sa odvolací súd stotožnil tiež s jeho záverom o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, ktorou sa upravuje poplatok za odklad splátok vo výške 215,75 eura, ktorú si
žalovaný zúčtoval ešte pred tým, ako by prípadne spotrebiteľ o takúto službu veriteľa požiadal. Žalovaný
o túto sumu krátil poskytnutý úver žalobkyni, teda namiesto dohodnutej sumy 1500 eur jej vyplatil iba
sumu 1284,25 eura. Takýto postup veriteľa, spočívajúci v automatickom zúčtovaní tohto poplatku bez
toho, aby spotrebiteľ vôbec túto službu veriteľa využil, je absolútne neprijateľný, v rozpore jednak s

dobrými mravmi a tiež so zákonom, nakoľko neprimerane zaťažuje spotrebiteľa, je v jeho neprospech
a veriteľ si tento poplatok zúčtoval skôr, ako by ho spotrebiteľ vôbec mohol využiť, pričom za tento
poplatok v čase jeho zúčtovania (pri poskytnutí úveru) žiadnu protislužbu žalobkyni neposkytol. Z
tohto dôvodu preto aj odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, vychádzal zo skutočnosti, že
žalovaný poskytol žalobkyni úver iba vo výške 1284,25 eura a nie vo výške 1500 eur. Za situácie, že

žalobkyňa na predmetnom úvere zaplatila sumu 1928,88 eura, pričom žalovaný mal nárok (vzhľadom
na bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru), iba na zaplatenie sumy 1284,25 eura, suma
664,63 eura predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré je podľa § 451 ods. 1 Občianskeho
zákonníka povinný vrátiť. S poukazom na tieto skutočnosti a dôvody uvádzané súdom prvej inštancie
v napadnutom rozsudku, odvolací súd aj v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil. Námietky odvolateľa o primeranosti odplaty vyhodnotil ako účelové a neopodstatnené.
14.6. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi odvolateľa uvedenými v podanom odvolaní iba v časti, v
ktorej namietal výšku úroku z omeškania 8,05% ročne zo sumy 664,63 eura, ktorú sumu zaviazal
žalovaného vyplatiť žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia. Je pravdou, že súd prvej inštancie
v tejto časti neprávne určil výšku úroku z omeškania, keď podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia

Vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, účinného k prvému dňu omeškania, t.j. ku dňu 06. 07. 2015, výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Výška úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky
k tomuto dňu bola vo výške 0,05%, zvýšenie o päť percentuálnych bodov podľa citovaného ustanovenia

predstavuje výšku 5,05% ročne a nie 8,05% ročne. Z tohto dôvodu odvolací súd v tejto časti (úroku z
omeškania) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
odvolacieho konania z dôvodu, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná. O výške trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa §

262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).