Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/348/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317217839
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317217839.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Q. P., nar. X.XX.XXXX, bytom H., L.
XXXX/XX, o zaplatenie 3.757,03 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Galanta č. k. 27Csp/82/2017-135 zo dňa 15. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti sumy 660,- Eur, úroku 7,90 % ročne zo sumy
60,- Eur od 18.7.2017 do 22.8.2017, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 60,- Eur od 18.8.2017 do
22.8.2017, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku v tejto časti r u š a
konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

II. Napadnutý I. výrok v sume 3.097,03 Eur, úroku z omeškania 1,75 Eur, úroku z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 3.757,03 Eur od 18.8.2017 do 20.9.2017, zo sumy 3.697,03 Eur od 21.9.2017 do

4.10.2017, zo sumy 3.637,03 Eur od 5.10.2017 do 15.11.2017, zo sumy 3.577,03 Eur od 16.11.2017
do 11.12.2017, zo sumy 3.517,03 Eur od 12.12.2017 do 9.1.2018, zo sumy 3.457,03 Eur od 10.1.2018
do 8.2.2018, zo sumy 3.397,03 Eur od 9.2.2018 do 6.3.2018, zo sumy 3.337,03 Eur od 7.3.2018 do
10.4.2018, zo sumy 3.277,03 Eur od 11.4.2018 do 18.5.2018, zo sumy 3.217,03 Eur od 19.5.2018 do
14.6.2018, zo sumy 3.157,03 Eur od 15.6.2018 do 31.7.2018, zo sumy 3.097,03 Eur od 1.8.2018 do
zaplatenia p o t v r d z u j e a vo zvyšnej časti úroku 101,35 Eur, úroku 7,90 % ročne zo

sumy 3.757,03 Eur od 18.8.2017 do 20.9.2017, zo sumy 3.697,03 Eur od 21.9.2017 do 4.10.2017, zo
sumy 3.637,03 Eur od 5.10.2017 do 15.11.2017, zo sumy 3.577,03 Eur od 16.11.2017 do 11.12.2017,
zo sumy 3.517,03 Eur od 12.12.2017 do 9.1.2018, zo sumy 3.457,03 Eur od 10.1.2018 do 8.2.2018, zo
sumy 3.397,03 Eur od 9.2.2018 do 6.3.2018, zo sumy 3.337,03 Eur od 7.3.2018 do 10.4.2018, zo sumy
3.277,03 Eur od 11.4.2018 do 18.5.2018, zo sumy 3.217,03 Eur od 19.5.2018 do 14.6.2018, zo sumy
3.157,03 Eur od 15.6.2018 do 31.7.2018, zo sumy 3.097,03 Eur od 1.8.2018 do zaplatenia m e n í tak,
že žalobu v tejto časti z a m i e t a.

III. V časti lehoty splatnosti priznanej sumy a náhrady trov konania r u š í a vracia súdu prvej inštancie
v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu
3.757,03 Eur, úrok 101,35 Eur, úroky z omeškania v sume 1,75 Eur, úrok vo výške 7,90 % ročne z
nezaplatenej istiny v sume 3.817,03 Eur od 18.8.2017 do 22.8.2017, úrok vo výške 7,90 % ročne z
nezaplatenej istiny v sume 3.757,03 Eur od 23.8.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 %

ročne z nezaplatenej istiny v sume 3.817,03 Eur od 18.8.2017 do 22.8.2017, úrok z omeškania vo výške
5 % ročne z nezaplatenej istiny v sume 3.757,03 Eur od 23.8.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne z nezaplateného úroku v sume 101,35 Eur od 18.8.2017 do zaplatenia s tým, žepovoľuje žalovanej splácať dlh v splátkach po 80,- Eur mesačne, vždy do 20-teho dňa toho ktorého
mesiaca, pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou rozsudku a omeškanie splnením jednej splátky
má za následok splatnosť celého dlhu, II. výrokom priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v

rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, ods.
2, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2012 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení k 2.4.2015 (ďalej
len zákona o spotrebiteľských úveroch), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, §

3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., s poukazom aj na procesné ustanovenie § 232 ods. 4, § 255 ods.
1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 2.4.2015 uzavreli žalobca a žalovaná na
formulárovom tlačive zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 200287, pričom v bode 1.2. tejto formulárovej
zmluvy boli vyplnené aj nasledovné údaje: výška úveru 4.800,- Eur; druh úveru pôžička; účel úveru

refinancovanie úverov; typ a výška úrokovej sadzby fixná do splatnosti 7,9 %; poplatok za poskytnutie
úveru 144,- Eur; výška anuitnej splátky 67,95 Eur; počet anuitných splátok 96; periodicita a termín
splatnosti anuitnej splátky mesačne, v 15.-ty deň kalendárneho mesiaca; splatnosť úveru 8 rokov od
splatnosti prvej anuitnej splátky, najneskôr 17.4.2023; výška RPMN 9,24 %; priemerná RPMN ku dňu
uzatvorenia predmetnej zmluvy 16,16 %, odplata 10,9 %, úrok z omeškania 5 % ročne; poplatok za vklad

v hotovosti na úverový účet 2,50 Eur. V bode 2.1. zmluvy sú upravené podmienky splácania tak, že klient
sa zaväzuje riadne a včas plniť si všetky svoje záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy, riadne a včas splácať
úver a platiť banke poplatky súvisiace s úverom uvedené v tejto zmluve. Písomnosťou zo dňa 14.6.2017
bola žalovaná vyzvaná žalobcom k zaplateniu omeškaných splátok úveru, pričom výška omeškaných
splátok ku dňu spísania uvedenej písomnosti predstavovala sumu 82,93 Eur. Uvedenú sumu žalobca

žiadal uhradiť najneskôr do 19.6.2017. Súčasne bola žalovaná upozornená, že v prípade neuhradenia
dlžnej sumy žalobca využije svoje právo na zosplatnenie dlhu (§ 565 zákona č. 40/1964 Zb.) a bude
žiadať úhradu celej dlžnej pohľadávky jednorazovo. Pohľadávka celkovo predstavovala sumu 3.895,04
Eur. Písomnosťou zo dňa 17.8.2017 bolo žalovanej oznámené, že dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným
v celom rozsahu naraz, pričom ku dňu 17.8.2017 dlžná suma predstavovala sumu 3.980,13 Eur, z toho

istina úveru bola vo výške 3.817,03 Eur.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie právne uzavrel, že žaloba bola podaná dôvodne.
Medzi stranami vznikol zmluvný záväzkový vzťah na základe uzavretej zmluvy o poskytnutie pôžičky č.
200287 zo dňa 2.4.2015, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanej úver v sume 4.800,- Eur, ktorý sa

žalovaná ako dlžník zaviazala uhradiť žalobcovi ako veriteľovi v pravidelných 96-ich anuitných splátkach
vo výške 67,95 Eur. Dospel k záveru, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je platná, obsahuje
všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda žalovaná je povinná okrem dlžnej istiny, žalobcovi zaplatiť
aj dlžné príslušenstvo tvorené zmluvnými úrokmi a úrokmi z omeškania. Žalovaná sa dostala neplnením
si svojich zmluvných povinností do omeškania, následkom čoho bol jej dlh zosplatnený. Poukázal na

ustálenú judikatúru NS SR, ktorý výkladom uvedeným v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa
22.2.2018ustálil,ženiejepotrebné,abybolaúverovásplátka vspotrebiteľskejúverovejzmluve
rozčlenená na jednotlivé zložky dlhu. Taktiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.
k. 6Co/68/2017-46 zo dňa 28.2.2017, Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/433/2016-122 zo
dňa 20.9.2017, Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/238/2017-117 zo dňa 29.11.2017, ktoré vo svojich

odôvodneniach poukazujú na to, že považovať úver za bezúročný a bez poplatkov výlučne v dôsledku
absencie náležitosti rozpisu splátky nie je opodstatnený a dôvodný. Žalobca poskytol žalovanej pôžičku
vo výške 4.800,- Eur, pričom žalovaná z tejto sumy vrátila sumu 1.042,97 Eur, dlžná suma požadovaná
ako aj okresným súdom priznaná predstavuje sumu 3.757,03 Eur. Vyhovel žalobe aj v časti úrokov z
omeškania ako aj zmluvných úrokov, ktoré boli platne dojednané v uzatvorenej zmluve.

5. Pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosti uvedené žalovanou na pojednávaní, a síce, že žalobca
jednostranne zrušil žalovanej účet, pričom žalovaná svoj dlh naďalej spláca, zároveň prihliadol aj na
nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej, výšku jej mesačného príjmu ako aj na skutočnosť, že okrem
uvedeného dlhu má voči žalobcovi aj iné záväzky. Určil, že peňažné plnenie, ku ktorému žalovanú

zaviazal, sa vykoná v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku.6. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
nárok na náhradu trov konania vznikol žalobcovi, ktorý bol v danej veci stopercentne úspešný, trovy
konania mu vznikli a ich náhradu si riadne uplatnil. O výške priznaných trov konania súd rozhodne

samostatným uznesením po ako toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.

7. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, pričom navrhla rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť, žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať nárok na náhradu trov konania s poukazom na § 365
ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentovala tým, že v skutočnosti sa nejedná o

pôžičku ale o úver, z čoho je zrejmé, že povinná náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
o spotrebiteľských úveroch - druh spotrebiteľského úveru - je nesprávne uvedený, preto zmluva o
pôžičke č. 200287 zo dňa 2.4.2015 je neplatná. Ďalším povinným údajom v úverových zmluvách v
zmysle vyššie uvedeného zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedenie jej doby trvania, ktorý v
predmetnej zmluve absentuje. Počet a výška splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou,
ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru. Účelom poskytnutého

úveru bolo refinancovanie iných úverov, ako je to uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Jedná
sa teda o účelový úver, pretože bol poskytnutý za konkrétnym, presne definovaným účelom, ktorý má
byť presne definovaný. Uvedením účelu „refinancovanie iných úverov" sa nenaplnila podstata tejto
povinnosti, nie je jasné, aké úvery sa refinancovali, v akej výške, kto bol veriteľom. Takže podmienka
povinnej náležitosti, že je nutné evidovať podmienky, upravujúce jeho čerpanie, nebola splnená. Ďalšou

nevyhnutnou náležitosťou v spotrebiteľských zmluvách je ročná percentuálna miera nákladov. Pre
výpočet tohto údaja je potrebné vedieť výšku pravidelnej mesačnej splátky. V úverovej zmluve výška
tejto splátky je uvedená vo výške 67,95 Eur, na základe ktorej RPMN = 9,24%. Avšak pri podpise
zmluvy (dňa 2.4.2015) bol žalovanej predložený list, v ktorom žalobca ďakuje za dôveru, a že vzhľadom
na skutočný dátum čerpania pôžičky menia výšku anuitnej splátky predmetného úveru, tj, na výšky

67,66 Eur mesačne. Avšak v zmluve o úvere údaj o RPMN zostal nezmenený, pričom pri zmenenej
mesačnej splátke úveru RPMN = 9,13 %. Zlý údaj RPMN v úverovej zmluve má za následok, že úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná zmluva bola uzatvorená v roku 2015, kedy
jednoznačne platilo, že zmluva musí obsahovať údaje: výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. V čase podpisu zmluvy o úvere, dokonca v čase podania žaloby predmetné uznesenie

NS SR sp. zn. 3 Cdo 146/2017, na ktoré odkázal okresný súd neexistovalo. Žalovaná si amortizačnú
tabuľku od žalobcu vyžiadala (viď žiadosť dňa 19.7.2017), pričom právo na amortizačnú tabuľku nielenže
nebolo žalovanej v úverovej zmluve priznané, ale takto bolo odopreté. Okresný súd pochybil, ak
uviedol,žespornáúverovázmluvaobsahujevšetkyzákonompredpísanénáležitosti,jepotrebnévysloviť
súhlas s tézou, že predmetná zmluva je platná. Vady, ktoré predmetná zmluva má v zmysle zákona

o spotrebiteľských úveroch postihujú úver tak, že sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom
obsahujeveľkémnožstvoneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok,sktorýmivšakokresnýsúd nezaoberal.
Ide o poplatok za poskytnutie úveru vo výške 144,- Eur s poukazom na rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 21.11.2012 sp. zn. 18Co/109/2011), poplatky za upomienky a za výzvy na splatenie
úveru. Výška poplatku za upomienky niekoľkonásobne prevyšuje poštovné, ktoré žalobca v skutočnosti

zaplatil, zmluvná pokuta vo výške 200,- Eur, ktorá nebola osobitne dojednaná, je neprimerane vysoká,
rozhodcovská doložka. Predmetná doložka sa nachádza nielen v predmetnej zmluve o úvere v bode
3 - Záverečné ustanovenia, kde v bode 3.1. Banka ako aj vo Všeobecných obchodných podmienkach
žalobcu s účinnosťou od 1.3.2015 v bode 24.2 Rozhodcovská zmluva. Žalobca použil nekalé obchodné
praktiky, neinformoval žalovanú ako spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení

zmluvy a nekonal tak s náležitou odbornou starostlivosťou, svojvoľne a jednostranne uplatnil hrubý
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech žalovanej. Podpísanie úverovej zmluvy ako
prejav vôle zo strany žalobcu je rozporuplné, pretože sa nedá posúdiť, či osoby, uvedené a podpísané
na strane veriteľa, mali plnú moc od svojho zamestnávateľa na podpisovanie zmlúv v jeho mene. Ani
tieto skutočnosti okresný súd pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy. Je jasné, že ak je dlžník v

omeškaní viac ako dve splátky alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený
od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu aj s úrokmi. Avšak žalovaná neprestala
splácať, len jej splátky neboli v požadovanej výške. Krátka prestávka nastala v čase, kedy žalobca
jednostranne zrušil osobný účet žalovanej, čím jej znemožnil uhrádzať si záväzky. Avšak to bolo v čase,
keď už bola žalobcom vyhlásená mimoriadna splatnosť predmetného úveru. Vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru bolo unáhlené, poškodilo postavenie i práva žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná
uhradila 1.785,58 Eur, ak okresný súd rozhodne, že úver bol poskytnutý bez úrokov a poplatkov, má
ešte uhradiť' 3.014,42 Eur. Namieta výrok o trovách konania, ktoré sú nedôvodné, v rozpore s dobrými
mravmi a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom. Pripojila žiadosť o vystavenieamortizačnej tabuľky zo dňa 19.7.2017, výpis z účtu - 1 strana za obdobie 1.4.2015-30.4.2015, list
žalobcu zo dňa 2.4.2015, odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 16.7.2018.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca výlučne v rozsahu splatnosti (I. výrok), pričom
navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalovanú zaviaže uhradiť dlh v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi prizná náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho
konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov s poukazom na § 365 ods. 1 písm. h)
Civilnéhosporovéhoporiadku.Argumentovaltým,žeokresnýsúdpostupovalvrozporesozákonom,keď

priznaná splátka je takmer v rovnakej výške než v akej mala žalovaná hradiť úver podľa zmluvy (67,95
Eur). Splnenie dlhu v splátkach po 80,- Eur mesačne bude trvať neprimerane dlho, len splatenie istiny
bude trvať takmer 4 roky, čo poškodí nielen žalobcu ale aj žalovanú, ktorej bude narastať príslušenstvo
pohľadávky.Okresnýsúdnedostatočnepreskúmalpomeryžalovanej,ktorébyodôvodňovalirozhodnutie
o splatnosti v splátkach, keď vychádzal iba z tvrdení žalovanej, ktorá neprodukovala žiadny dôkaz o
svojej situácii (poukaz na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/34/2017, rozsudok Krajského

súdu v Žiline sp. zn. 8Co/39/2017, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/498/2016, rozsudok
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/135/2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/83/2017,
rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/157/2017.

9. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v bode 1.2 zmluva je uvedené, že Druh

úveru je „Pôžička", avšak ide len o produktové označenie žalobcu a jeho obsah ako aj podmienky
čerpania spolu s podmienkami čerpania ďalších produktov je vysvetlený v Obchodných podmienkach
pre úvery, občanom. Klient sa zaväzuje, že úver bude uhradený v 96 mesačných splátkach (toto je doba
trvania zmluvy), pričom banka vykoná poslednú splátku v deň uvedený v bode 1.2. (najneskôr 17.4.2023
- toto je termín konečnej splatnosti) posledného mesiaca tejto lehoty. V spojení s § 122 Občianskeho

zákonníka je možné určiť termín konečnej splatnosti úplne presne, t. j. konkrétnym časovým okamihom.
Žalovaná tvrdí, že jej žalobca zaslal upozornenie na zmenu splátky, avšak nepredložila o tom žiadny
dôkaz. Žalobca má za to, že so zmenou výšky splátky žalovanej oznámil aj novú výšku RPMN. Avšak,
ak má byť úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov musel by byť nesprávny údaj o RPMN
uvedený priamo v zmluve. Tam však bola RPMN za podmienok uvedených v zmluve uvedená správne.

Právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky je uvedené v Obchodných
podmienkach pre úvery občanom (platné ku dňu podpisu zmluvy), konkrétne v bode 3.1. Ani zákon
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené
v jednom dokumente. Tento výklad potvrdil aj Rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15
(Home Credit vs. Biróová). Podľa bodu 1.1. zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj

obchodné podmienky banky (VOP a OP), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych
predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie
náležitosti sú v OP a VOP. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom
texte zmluvy nasledovne: Výška anuitnej splátky 67,95 EUR, Počet anuitných splátok 96, Periodicita
a termín splatnosti anuitnej splátky Mesačne, v 15. deň kalendárneho mesiaca. Zároveň bod 2.5.3

OP (účinné do 30.6.2016) popisuje anuitné splácanie. Počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú
rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky.
Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne
spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky. Výška, počet a termíny splátok poplatkov,
u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v

samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je
súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Každopádne bod 2.5.5. OP (účinné do 30.6.2016) určuje
poradie uspokojovania pohľadávky nasledovne: Všetky platby, ktoré banka v priebehu splácania úveru
prijme od klienta (alebo tretej osoby) na splatenie úveru, sa započítavajú na úhradu pohľadávok banky
voči klientovi v nasledovnom poradí: (a) dlžná a splatná istina, ako prvá v poradí; (b) dlžné a splatné

úroky, ako druhé v poradí; (c) dlžné a splatné úroky z omeškania a zmluvné pokuty, ako tretie v
poradí; (d) dlžné a splatné odmeny, poplatky, výdavky a iné náklady banky ako štvrté v poradí; pričom
konkrétnu pohľadávku v rámci príslušného poradia, na ktorú bude platba započítaná určí banka s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Zmluva obsahuje údaje o výške, počte a termínoch
anuitnej splátky v bode 1.2. V tabuľke zmluvy sa prehľadne a zrozumiteľne nachádzajú tieto údaje,

a tak žiadny spotrebiteľ nemôže mať pochybnosti o tom, v akej výške a kedy bude poskytnutý úver
splácať. Poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2017, sp. zn. 4Cdo/211/2017.
Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty
ustanovuje vykonávací predpis (§ 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.). Pri určení výšky poplatkuza poskytnutie úveru v súlade s právnymi predpismi a od spotrebiteľa nevyžadoval za poskytnutie
finančných prostriedkov žiadne neprimerané plnenie (poukaz na rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 43Co/19/2017-103 zo dňa 29.11.2017 - odvolací súd nesúhlasil s postupom súdu prvej

inštancie, ktorý od sumy v zmluve dohodnutej výšky úveru odpočítal poplatok za poskytnutie úveru s
odôvodnením, že započítanie tohto poplatku oproti výške poskytnutého úveru považoval za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom tento
poplatok navyše predstavuje neprijateľné zaťaženie pre spotrebiteľa, keďže za tento poplatok banka
neposkytla skutočné protiplnenie. Odvolací súd nesúhlasil s tým, že poplatok za poskytnutie úveru

vo výške 90,- Eur dohodnutý v úverovej zmluve predstavuje pri úvere poskytnutom vo výške 3.000,-
Eur neprijateľnú zmluvnú podmienku a ani s tým, že za tento poplatok banka neposkytla skutočné
protiplnenie. Za poplatok, za ktorý banka neposkytuje žiadne skutočné protiplnenie by bolo možné podľa
názoru odvolacieho súdu považovať napríklad zmluvne dohodnuté poplatky za upomienku (15,- Eur za
jednu upomienku), poplatok za výzvu na predčasné splatenie úveru (30; Eur), ako aj poplatky za vedenie
úverového účtu, pretože v týchto prípadoch sú dohodnuté len vo vlastnom záujme dodávateľa. V tejto

súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca tieto poplatky, v žalobe vyúčtované v celkovej sume 60,- Eur, v
tomto súdnom konaní neuplatňuje. Poplatok za poskytnutie úveru je vlastne dohodnutá odplata za to, že
žalovanej úver vôbec bude poskytnutý, výška odplaty je v zmluve jasne dohodnutá tak, že spotrebiteľovi
je táto výška jasná a zrozumiteľná už pri uzatváraní. Poplatky za upomienky a výzvu na splatenie úveru
a zmluvná pokuta - žalobca uvádza, že nárok na tieto poplatky, ako aj na zmluvnú pokutu si v

konaní neuplatňuje. Rozhodcovská doložka - argumentáciu žalovanej považujeme za bezpredmetnú,
keďže rozhodcovská doložka nebola z jej strany prijatá (nebola zaškrtnutá v úverovej zmluve v
príslušnom poli) a žalobca si túto doložku ani nikdy neuplatňoval, pričom návrh na začatie konania bol
podanývýlučnenapríslušnomvšeobecnomsúdežalovanej.Ohľadomspochybneniapodpisovnastrane
žalobcu poukázal na § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 20 Občianskeho zákonníka. V časti úhrad

vykonaných žalovanou (660,- Eur) berie žalobu späť a žiada vydať rozhodnutie, žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi sumu 3.097,03 Eur, úrok 101,35 Eur, úroky z omeškania 1,75 Eur, úrok 7,90 % ročne
z nezaplatenej istiny vo výške 3.757,03 Eur od 18.8.2017 do 20.9.2017, z nezaplatenej istiny vo výške
3.697,03 Eur od 21.9.2017 do 4.10.2017, z nezaplatenej istiny vo výške 3.637,03 Eur od 5.10.2017 do
15.11.2017, z nezaplatenej istiny vo výške 3.577,03 Eur od 16.11.2017 do 11.12.2017, z nezaplatenej

istiny vo výške 3.517,03 Eur od 12.12.2017 do 9.1.2018, z nezaplatenej istiny vo výške 3.457,03 Eur
od 10.1.2018 do 8.2.2018, z nezaplatenej istiny vo výške 3.397,03 Eur od 9.2.2018 do 6.3.2018, z
nezaplatenej istiny vo výške 3.337,03 Eur od 7.3.2018 do 10.4.2018, z nezaplatenej istiny vo výške
3.277,03 Eur od 11.4.2018 do 18.5.2018, z nezaplatenej istiny vo výške 3.217,03 Eur od 19.5.2018 do
14.6.2018, z nezaplatenej istiny vo výške 3.157,03 Eur od 15.6.2018 do 31.7.2018, z nezaplatenej istiny

vo výške 3.097,03 Eur od 1.8.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej
istiny vo výške 3757,03 Eur od 18.8.2017 do 20.9.2017, z nezaplatenej istiny vo výške 3.697,03 Eur
od 21.9.2017 do 4.10.2017, z nezaplatenej istiny vo výške 3.637,03 Eur od 5.10.2017 do 15.11.2017, z
nezaplatenej istiny vo výške 3.577,03 Eur od 16.11.2017 do 11.12.2017, z nezaplatenej istiny vo výške
3.517,03 Eur od 12.12.2017 do 9.1.2018, z nezaplatenej istiny vo výške 3.457,03 Eur od 10.1.2018 do

8.2.2018, z nezaplatenej istiny vo výške 3.397,03 Eur od 9.2.2018 do 6.3.2018, z nezaplatenej istiny vo
výške 3.337,03 Eur od 7.3.2018 do 10.4.2018, z nezaplatenej istiny vo výške 3.277,03 Eur od 11.4.2018
do 18.5.2018, z nezaplatenej istiny vo výške 3.217,03 Eur od 19.5.2018 do 14.6.2018, z nezaplatenej
istiny vo výške 3.157,03 Eur od 15.6.2018 do 31.7.2018, z nezaplatenej istiny vo výške 3.097,03 Eur od
1.8.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 101,35

Eur od 18.8.2017 do zaplatenia.

10. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že doba trvania
zmluvy je povinný údaj v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a nikde sa neuvádza, že sa môže
nahrádzať inými náhradnými termínmi. V zmluve o úvere je uvedené RPMN pri splátke 67,95 Eur.

Následnedošlokzmeneanuitnejsplátkyvovýške67,66Eur.Žalobcajuotomoboznámillistom,vktorom
len uvádza o zmene výšky splátky (list žalobcu o zmene anuitnej splátky zo dňa 2.4.2015). K úprave
RPMN pri zmene výšky splátky nedošlo. Žalobca vydanie amortizačnej tabuľky odoprel podmienkami o
zaplatení poplatku za žiadosť. Súdny dvor EÚ ukladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký
nikdy nie je oprávnený, poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny

dvor EU aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa
vyjadrovať k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. Trvá na tom, že poplatok za poskytnutie úveru, poplatky
za upomienky a za výzvy na splatenie úveru, zmluvná pokuta vo výške 200,- Eur, rozhodcovská doložka
sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.11. K vyjadreniu žalovanej k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol,
že klient sa zaväzuje, že úver bude uhradený v 96 mesačných splátkach (toto je doba trvania zmluvy),

pričom banka vykoná poslednú splátku v deň uvedený v bode 1.2. (najneskôr 17.4.2023 - toto je termín
konečnej splatnosti) posledného mesiaca tejto lehoty. Je možné určiť určil dobu splatnosti aj termín
konečnej splatnosti úplne presne, t.j. konkrétnym časovým okamihom. K zmene anuitnej splátky došlo
s ohľadom na skutočný dátum čerpania úveru, teda dňa 2.4.2015. Výpočet RPMN bankou vychádza
zo vzorca a zohľadňuje presný dátum čerpania prostriedkov z úveru, tj. dňa 2.4.2015, aj prípady, kedy

dátum splátky pripadne na deň pracovného pokoja, pri ktorých sa dátum reálnej splátky časovo posúva
na neskorší pracovný deň. Ohľadom výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
a nesúhlasu s neprijateľnými podmienkami zopakoval argumentáciu z podania zo dňa 27.8.2018.
Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/187/2017.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1

CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a

dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej je možné priznať čiastočný úspech v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre čiastočné potvrdenie v zmysle § 387 CSP a čiastočnú zmenu v zmysle § 388 CSP a
odvolaniu žalobcu je možné priznať úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky ohľadom lehoty
splatnosti na zrušenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP.

13. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 3.757,03
Eur, úroku 101,35 Eur, úroku z omeškania v sume 1,75 Eur, úroku vo výške 7,90 % ročne z nezaplatenej
istiny v sume 3.817,03 Eur od 18.8.2017 do 22.8.2017, úroku vo výške 7,90 % ročne z nezaplatenej
istiny v sume 3.757,03 Eur od 23.8.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z
nezaplatenej istiny v sume 3.817,03 Eur od 18.8.2017 do 22.8.2017, úroku z omeškania vo výške 5 %

ročne z nezaplatenej istiny v sume 3.757,03 Eur od 23.8.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 5 % ročne z nezaplateného úroku v sume 101,35 Eur od 18.8.2017 do zaplatenia.

14. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. V zmysle ods.

2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Podľa ods. 3 ak
je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

15. V prejednávanej veci v čase, keď už o veci rozhodol súd prvej inštancie vyššie citovaným rozsudkom,

avšak jeho rozhodnutie, nenadobudlo právoplatnosť, došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby
(čiastočnému) v sume 660,- Eur, úroku 7,90 % ročne zo sumy 60,- Eur od 18.7.2017 do 22.8.2017,
úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 60,- Eur od 18.8.2017 do 22.8.2017, z dôvodu úhrad vykonaných
žalovanou, s ktorým žalovaná na výzvu súdu (v zmysle § 370 ods. 2 CSP) vyjadrila výslovný súhlas, čím
boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu citovaného § 370 CSP a to v I. výroku rozsudku

odvolacieho súdu.

16. Po zohľadnení čiastočného späťvzatia (I. výrok tohto rozsudku) predmetom prieskumu odvolacieho
súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci
správne, ak žalobe vyhovel v sume 3.097,03 Eur, úroku 101,35 Eur, úroku z omeškania 1,75 Eur, úroku

7,90 % ročne zo sumy 3.757,03 Eur od 18.8.2017 do 20.9.2017, zo sumy 3.697,03 Eur od 21.9.2017
do 4.10.2017, zo sumy 3.637,03 Eur od 5.10.2017 do 15.11.2017, zo sumy 3.577,03 Eur od 16.11.2017
do 11.12.2017, zo sumy 3.517,03 Eur od 12.12.2017 do 9.1.2018, zo sumy 3.457,03 Eur od 10.1.2018
do 8.2.2018, zo sumy 3.397,03 Eur od 9.2.2018 do 6.3.2018, zo sumy 3.337,03 Eur od 7.3.2018 do10.4.2018, zo sumy 3.277,03 Eur od 11.4.2018 do 18.5.2018, zo sumy 3.217,03 Eur od 19.5.2018 do
14.6.2018, zo sumy 3.157,03 Eur od 15.6.2018 do 31.7.2018, zo sumy 3.097,03 Eur od 1.8.2018 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.757,03 Eur od 18.8.2017 do 20.9.2017,

zo sumy 3.697,03 Eur od 21.9.2017 do 4.10.2017, zo sumy 3.637,03 Eur od 5.10.2017 do 15.11.2017,
zo sumy 3.577,03 Eur od 16.11.2017 do 11.12.2017, zo sumy 3.517,03 Eur od 12.12.2017 do 9.1.2018,
zo sumy 3.457,03 Eur od 10.1.2018 do 8.2.2018, zo sumy 3.397,03 Eur od 9.2.2018 do 6.3.2018, zo
sumy 3.337,03 Eur od 7.3.2018 do 10.4.2018, zo sumy 3.277,03 Eur od 11.4.2018 do 18.5.2018, zo
sumy 3.217,03 Eur od 19.5.2018 do 14.6.2018, zo sumy 3.157,03 Eur od 15.6.2018 do 31.7.2018, zo

sumy 3.097,03 Eur od 1.8.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených
úrokov vo výške 101,35 Eur od 18.8.2017 do zaplatenia, pričom povolil žalovanej splátky.

17. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného
dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní
dostatočným spôsobom preukázané, že návrh žalobcu je čiastočne dôvodný, i keď z iného dôvodu a

na základe odlišného právneho posúdenia, keď podľa odvolacieho súdu je na daný prípad potrebné
aplikovať ust. § 9 ods. 2 písm. j) a § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy 2.4.2015, ktoré súd prvej inštancie na danú vec neaplikoval.
Vzhľadom na to, že toto zákonné ustanovenie bolo nutné na danú vec aplikovať a je pre posúdenie
veci potrebné, odvolací súd v zmysle § 382 CSP vyzval strany, aby sa vyjadrili k možnej aplikácii tohto

ustanovenia.

18. Žalobca uviedol, že úverová zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti, konkrétne RPMN 9,24 %
v odseku 1.2 zmluvy, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť 6.667,20 Eur je vymedzená v odseku 1.2
zmluvy, všetky predpoklady použité na výpočet RPMN boli taktiež priamo vymedzené v zmluve v odseku

1.2. Zákon nepožadoval a ani nepožaduje uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN a
nepožadoval ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať. Zákon stanovuje, že
sa majú tieto predpoklady v zmluve uviesť, čo banka splnila (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 14Co/26/2017, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/237/2017).

19. Žalovaná uviedla, že do kategórie predpokladov použitých pre výpočet RPMN je potrebné zaradiť
matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej RPMN. Vzorec matematického výpočtu
RPMN je uvedený v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch. Bez príslušného matematického
výpočtu, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN, nebola žalovaná schopná preveriť
správnosť výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy umožňujúcej posúdiť výhodnosť

úveru. Neuvedením všetkcýh predpokladov použitých na výpočet RPMN a aj zlý údaj RPMN, zákon o
spotrebiteľských úveroch spája s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Zotrváva na argumentoch
uvedených v odvolaní.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto
náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú
sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

22. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle

§ 52 ods. 1 (a nasl.) Občianskeho zákonníka, keď v zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Ide štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú
medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako spotrebiteľmi, pričom predmetná zmluva je zároveň

zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase jej uzavretia, čo nespochybnil ani žalobca. Žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho
podnikania úver žalovanej, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania.
Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie úveru, teda poskytnutie finančných prostriedkov formouspotrebiteľského úveru. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva
obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva,
že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex
specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon

o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou
úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa
citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch.

23. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 2.4.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere

č. 200287 - Pôžička, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver v sume 4.800,- Eur, ktorý sa
žalovaná zaviazala uhrádzať pravidelnými mesačnými splátkami v 15. deň kalendárneho mesiaca po
67,95 Eur v počte 96 splátok, so splatnosťou 8 rokov od splatnosti prvej anuitnej splátky, najneskôr
do 17.4.2013, zároveň si dohodli RPMN 9,24 %, priemernú RPMN 16,16 %, ročnú úrokovú sadzbu
10,90 % do splatnosti, celkovú sumu na splatenie 6.667,20 Eur. Písomnosťou zo dňa 14.6.2017 bola

žalovaná vyzvaná žalobcom k zaplateniu omeškaných splátok úveru, pričom výška omeškaných splátok
ku dňu spísania uvedenej písomnosti predstavovala sumu 82,93 Eur. Uvedenú sumu žalobca žiadal
uhradiť najneskôr do 19.6.2017. Súčasne bola žalovaná upozornená, že v prípade neuhradenia dlžnej
sumy žalobca využije svoje právo na zosplatnenie dlhu (§ 565 Občianskeho zákonníka) a bude žiadať
úhradu celej dlžnej pohľadávky jednorazovo. Pohľadávka celkovo predstavovala sumu 3.895,04 Eur.

Písomnosťou zo dňa 17.8.2017 bolo žalovanej oznámené, že dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným
v celom rozsahu naraz, ku dňu 27.8.2017 žiadal uhradiť sumu 3.980,13 Eur (z toho 30,- Eur poplatok
za výzvu). Žalovaná uhradila ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu sumu 1.072,97 Eur (1.012,97 Eur
+ 60,- Eur).

24. Odvolací súd tak ako aj súd prvej inštancie podrobil predmetnú úverovú zmluvu kontrole, či obsahuje
všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Výklad a aplikácia
ust. § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného
zákona.Tým,žezákonnédodržanieibaniektorýchobsahovýchnáležitostízmluvy,akoajpísomnejformy
postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahove náležitosti zmluvy.

Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatným obsahovým
náležitostiam zo zmluvy vyplývajúcimi jednak z ust. § 497 Obchodného zákonníka a jednak vo vzťahu
k tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň
aj v § 11 ods. 1 citovaného zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi stranami niektorú z náležitostí
vymenovaných v ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje, nie je zároveň vo

vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zistil, že predmetná zmluvy obsahu údaj RPMN 9,24 %,
pričom zmluva o spotrebiteľskom úvere musí určito, jasne a zrozumiteľné obsahovať
tie podstatné náležitosti, ktoré majú nepochybne vplyv na schopnosť spotrebiteľa posúdiť, či je pre
neho akceptovateľné získať úver za daných podmienok. K údaju o RPMN (ročnej percentuálnej miere

nákladov) odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože
zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom
posúdeniavýhodnostičinevýhodnostiúveru.Odvolacísúdmázato,žepriúdajioRPMNsamusiauviesť
všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Keďže v predmetnej
úverovej zmluve je uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom 6.667,20 Eur pri súčasnom uvedení

výšky mesačnej splátky úveru 67,95 Eur a počte splátok úveru 96, je nepochybné, že celková čiastku,
ktorúmusíspotrebiteľzaplatiťuvedenávzmluvejevrozporesoskutočnoucelkovoučiastkou,ktorúmusí
spotrebiteľ zaplatiť (6.523,20 Eur), a ktorá je vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto rozpor môže objektívne spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah jeho záväzku. Je zrejmé, že údaj o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť

nie je vyjadrený dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom, nevyvolávajúc pochybnosti spotrebiteľa
o celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ
tak bez presného číselného uvedenia celkovej čiastky, ktorú je povinný zaplatiť, nemá možnosť bez
akýchkoľvek pochybností posúdiť rozsah svojho záväzku. Vzhľadom na uvedené rozdielne možnostiurčenia tohto údaju je namieste trvať na presnom vyčíslení sumu, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť,
a v dôsledku absencie tohto údaja je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1
písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že zákonodarca

jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky
predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve
tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a konštatuje, že
hoci úverová zmluva obsahuje údaj o výške RPMN, tento nie je v súlade s požiadavkou § 9 ods. 2
písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez

poplatkov. Ďalej odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na to, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 odsek 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a
stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto

miery“. Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na
výpočet RPMN, je podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov
je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN.
Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne

má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. Pričom z obsahu
zmluvy takýto výpočet ani nevyplýva. Aj z uvedeného dôvodu odvolací súd považuje poskytnutý úver za
bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch (na rozdiel od
súdu prvej inštancie), a žalovanej teda vznikla povinnosť zaplatiť (iba) istinu poskytnutého úveru.

25.Spoukazomnauvedenévodseku24odvolacísúdkonštatuje,žežalobajedôvodnávsume3.097,03
Eur, úroku z omeškania 1,75 Eur, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.757,03 Eur od
18.8.2017 do 20.9.2017, zo sumy 3.697,03 Eur od 21.9.2017 do 4.10.2017, zo sumy 3.637,03 Eur od
5.10.2017 do 15.11.2017, zo sumy 3.577,03 Eur od 16.11.2017 do 11.12.2017, zo sumy 3.517,03 Eur
od 12.12.2017 do 9.1.2018, zo sumy 3.457,03 Eur od 10.1.2018 do 8.2.2018, zo sumy 3.397,03 Eur

od 9.2.2018 do 6.3.2018, zo sumy 3.337,03 Eur od 7.3.2018 do 10.4.2018, zo sumy 3.277,03 Eur od
11.4.2018 do 18.5.2018, zo sumy 3.217,03 Eur od 19.5.2018 do 14.6.2018, zo sumy 3.157,03 Eur od
15.6.2018 do 31.7.2018, zo sumy 3.097,03 Eur od 1.8.2018 do zaplatenia a v tejto časti postupom
podľa § 387 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (po zohľadnení
čiastočného späťvzatia, o ktorom rozhodol odvolací súd I. výrokom tohto rozsudku) v II. výroku tohto

rozsudku. Žalovaná bola teda povinná zaplatiť žalobcovi z predmetnej úverovej zmluvy len rozdiel
(3.097,03 Eur s príslušenstvom) výšky poskytnutého úveru a vykonanej úhrady (4.800,- Eur - 1.072,97
Eur), pričom priznané príslušenstvo, vrátane vyčísleného úroku z omeškania nenapadla osobitnou
odvolacou argumentáciou.

26. Nakoľko odvolací súd považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov vo zvyšnej časti
napadnutý I. výrok zmenil a postupom podľa § 388 CSP žalobu ako nedôvodnú v tejto časti zamietol
(II. výrok tohto rozsudku).

27. Žalobca preskúmavaný rozsudok napadol tiež v časti umožnenia žalovanej dlh zaplatiť v určených

splátkach (napadnutý I. výrok), pričom rozhodnutie umožniť žalovanej uhradiť žalobcovi priznanú
pohľadávku v splátkach po 80,- Eur mesačne, súd prvej inštancie odôvodnil s odkazom na § 232 ods.
4 CSP v odseku 28 preskúmavaného rozsudku, ktorého obsah je uvedený vyššie. Prvoinštančný súd
pritom vychádzal z nepriaznivých pomerov žalovanej, z výšky jej mesačného príjmu, že spláca aj iné
záväzky, že žalobca jednostranne žalovanej zrušil účet. Na základe toho určil splátky po 80,- Eur. Z

obsahu spisu pritom vyplýva, že súd prvej inštancie pri posudzovaní pomerov žalovanej vychádzal
výlučne len z jej výpovede na pojednávaní (dňa 15.6.2018), žalovaná na tieto svoje tvrdenia nenavrhla
ani nepredložila žiadne dôkazy (ani v podanom odvolaní) a súd prvej inštancie ju na predloženie dôkazov
ani nevyzval.

28.Vzmysle§232ods.4CSP,aksúduložilvrozsudkupovinnosťplniť,rozsudokjevykonateľnýmárnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak (ods. 2). Lehota na plnenie je 3 dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu (ods. 3). Ak súd
uložil povinnosť plniť opakujúce sa plnenia a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchtodávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia (ods. 4).

29. Vyššie citované procesné ustanovenia umožňujú súdu, aby v určitých odôvodnených prípadoch určil
dlhšiu paričnú lehotu ako je 3 dni, pričom pri širšom výklade citovaných ustanovení v ich vzájomnom
kontexte je nutné dospieť k záveru, že súd môže umožniť uhradenie dlhu aj v splátkach, ktorých rozsah
a podmienky zročnosti musí v rozhodnutí určiť. Pri určení, že peňažné plnenie sa môže realizovať
v splátkach, resp. pri určení dlhšej lehoty na splnenie povinnosti, je nutné vychádzať z konkrétnych

okolností prípadu. Súd pritom musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery strán, výšku priznaného
plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, prejavenú snahu o plnenie, dobu, po ktorú by došlo k
zaplateniu dlžnej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa,
pričom závery súdu o určení dlhšej ako zákonnej paričnej lehoty musia byť vždy náležite odôvodnené.

30. V danom prípade ale súd prvej inštancie vychádzal iba z čiastkových a neúplných tvrdení žalovanej,

ktoré naviac neboli podložené žiadnym dôkazom. V tejto veci, keďže ide o spotrebiteľský spor, pritom
v zmysle § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci; súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Pokiaľ je predmetom
konania plnenie pôvodne dojednané v splátkach, v záujme zachovania spravodlivosti je tiež nevyhnutné
prihliadnuť tiež na výšku pôvodne stranami dojednaných splátok, pričom výška splátok dlhu umožnená

súdom by zásadne nemala byť nižšia, výhoda poskytnutá žalovanej strane v podobe umožnenia uhradiť
dlh v splátkach, nesmie byť neprimeraná nevýhodnosti postavenia žalobcu, nesmie porušovať rovnosť
účastníkov občiansko-právnych vzťahov v zmysle § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak súd rozhodne o
povolení splátok uloženej povinnosti bez náležitého zistenia rozhodných pomerov na strane žalovaného,
rozhodnutie je nepresvedčivé a nesie prvky arbitrárnosti.

31. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

32. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

33. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby

určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

34. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie

považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

35. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

36. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti
uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlenýnielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež
s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky
kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,

ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky,
vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie
súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

37. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

38.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v
závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

39. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie

(neodôvodnením časti rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám
realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu
právanaspravodlivýproces,pričomspoukazomnamieruzlyhaniasúduprvejinštancie,keďrozhodnutie
v relevantných záveroch vo vzťahu k splatnosti riadne a dostatočne neodôvodnil ani nepodložil dôkazmi,
nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v konaní pred odvolacím súdom.

40. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na
ďalšiu argumentáciu odvolateľov, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie v
napadnutej časti, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

41. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
lehote splatnosti dlhu s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP včítane závislého výroku o náhrade trov
konania zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP).

42. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vyhodnotiť požiadavku žalovanej
na umožnenie jej uhradiť uloženú povinnosť v splátkach v zmysle § 232 ods. 2 a 4 CSP,
za tým účelom v súlade s ust. § 295 CSP zabezpečiť potrebné dôkazy, následne komplexne zohľadniť
všetkyokolnostinielennastranežalovanejapotomopätovnerozhodnúťosplatnostiuloženejpovinnosti,

pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V novom
rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov nielen prvoinštančného, ale aj tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

43. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom vplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).