Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 24. apríl 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119015581
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3119015581.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Mariána Dunčka a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. apríla 2022,
prejednal odvolanie obžalovaného

U. P., P.

nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., prechodne bytom S., M. XX, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 8T/86/2019 zo dňa 27. októbra 2021 a
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku výrok o povinnosti
obžalovaného podľa § 287 ods. 1 Tr. por. nahradiť škodu poškodeným Q. W. a X. F.Podľa § 322 ods. 3
Tr. por. sa obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá povinnosť nahradiť poškodenému Q. W.,
nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., G. XXX/XXX, prechodne bytom S., X. 14 škodu vo výške 1.317
€ (jedentisíctristosedemnásť eur) a poškodenej X. Ul. XX. Y.a X a XX, W. 1 škodu vo výške 1.578,30

Eur (jedentisícpäťstosedemdesiatosem eur a tridsať centov).

Podľa§287ods.2Tr.por.súdvyslovuje,žeobžalovanývyššieuvedenýzáväzokmôžesplniťvsplátkach
nasledovne:

a) poškodenému Q. W. v štyroch splátkach v termínoch do 25.7.2022, do 25.10.2022, do 25.01.2023 a
do 25.04.2023 v každom termíne vo výške 329,25 € (tristodvadsaťdeväť eur a dvadsaťpäť centov), a

b) poškodenej X. F., W. v štyroch splátkach v termínoch do XX.X.XXXX, do 25.10.2022, do 25.01.2023
a do 25.04.2023 v prvých troch termínoch vo výške 394,58 € (tristodeväťdesiatštyri eur a päťdesiatosem
centov) a v poslednom termíne vo výške 394,56 € (tristodeväťdesiatštyri eur a päťdesiatšesť centov),

s tým, že v prípade, ak obžalovaný nedodrží vyššie uvedené termíny a výšky uvedených splátok, stráca
výhodu povolených splátok.

Ostatné výroky v rozsudku súdu prvého stupňa zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný U. P. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., pretože dňa 12.03.2019 v čase o 21.30 hod. v S. na ulici Q. č. X vo vchode
obytného domu na 4. poschodí pred bytom č. XX po slovnej komunikácií bez predchádzajúceho konfliktuudrel poškodeného Q. W. rukou zovretou v päsť do oblasti ľavej časti tváre a následne ho chytil pod
krkom lakťom, čím mu spôsobil pomliaždenie ľavého líca, zlomeninu uhla sánky vľavo bez posunu
úlomkov a poúrazové odstránenie zubu v úrovni zlomeniny sánky, pričom uvedené zranenia si vyžiadali

u poškodeného Q. W. obmedzenie na bežnom spôsobe života po dobu najmenej 4 týždňov.

Bol za to odsúdený podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 3, 8, 36 písm. l), n) Tr. zák. k
trestu odňatia slobody na 6 mesiacov, výkon ktorého trestu mu bol podľa §§ 51 ods. 1, 49 ods. 1 písm.
a), 51 ods. 2 Tr.zák. podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu jedného roka.

Podľa § 51 ods. 2, 4 písm. d) Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze
nahradiť v skúšobnej dobe probačného dohľadu spôsobenú škodu poškodeným Q. W. a X. poisťovni
W. 1.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému Q. W. škodu

vo výške 1.317 € a poškodenej Sociálnej poisťovni, Bratislava 1, škodu vo výške 1.578,30 € v obidvoch
prípadoch do 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného Q. W. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody
odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomne odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho
obhajcu. Odvolanie smerovalo proti výrokom o treste a náhrade škody. Vo vzťahu k výroku o treste
obhajca dal na zváženie odvolaciemu súdu, či u obžalovaného nie je možné mimoriadne znížiť trest
podľa § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. z dôvodu urobenia vyhlásenia o vine (§ 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.).

Pokiaľ ide o výroky o náhrade škody k týmto obhajca uviedol, že v tomto smere je napadnutý rozsudok
vnútornerozporný.Tupoukázalnato,žesúdprvéhostupňadalobžalovanémudvelehotynanahradenie
škody, jednak podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr.zák. v skúšobnej dobe jedného roka, pričom táto lehota je
daná zákonom. Druhú lehotu dal obžalovanému súd prvého stupňa podľa § 287 ods. 1 Tr. por. do 10-
tich dní od právoplatnosti, pričom táto lehota je daná zákonom na úvahu súdu. Podľa názoru obhajcu

súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. nemal určovať inú (extrémne kratšiu) lehotu, ak už jednu lehotu určil
na základe Trestného zákona. Obhajca tiež poukázal na finančnú a sociálnu situáciu obžalovaného,
ktorý má tri deti. Reálne z jeho pohľadu sa javí nahradiť škodu v lehote jedného roka, pričom najmä pre
sociálnu poisťovňu takáto lehota sa nemôže javiť ako príliš dlhá. V závere odvolania obhajca uviedol,
že ak súd prvého stupňa nezosúladí vyššie uvedené lehoty, môže povoliť splnenie záväzku v splátkach.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol obhajca doplniť dokazovanie upovedomením o
začatí exekúcie voči obžalovanému a nájomnou zmluvou o prenajatí bytu. Obhajca navrhol zmeniť
rozsudok vo výroku o treste a náhrade škody. Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie

obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

1) K napadnutému výroku o treste uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Je síce faktom, že v
odôvodnených prípadoch môže súd podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam mimoriadne
znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ak obvinený urobí na súde vyhlásenie o

svojej vine a súd takéto vyhlásenie príjme (§ 257 ods. 1 písm. b), c), ods. 7 Tr. por.) a v dôsledku toho
súd rozhodne o uznaní viny obžalovaného bez vykonania dokazovania na hlavnom pojednávaní. Takéto
mimoriadne zníženie trestu však nie je obligatórne, pričom súd musí vždy zvážiť, či takéto mimoriadne
zníženie trestu súčasne môže splniť účel trestu (Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súduSlovenskej republiky Tpj 55/2016 - R 44/2017). Súčasne je potrebné uviesť, že obžalovanému bol
uložený trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby (6 mesiacov až 2 roky), vrátane
samej dolnej hranice výmery skúšobnej doby probačného dohľadu (1 rok až 5 rokov). Je preto možné

dospieťkzáveru,žeprihliadnutienapredmetné„vyhlásenie“obžalovanéhoakonapoľahčujúcuokolnosť
podľa § 36 písm. n) Tr. zák. - napomáhanie pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, ako to urobil súd
prvého stupňa, je postačujúce, pričom pri dvoch poľahčujúcich okolnostiach bol dôvod na uloženie trestu
odňatia slobody na samej dolnej hranici. Ide pritom o jeden z najmiernejších výchovných trestov odňatia
slobody, ktorý je možné podľa Trestného zákona uložiť páchateľovi trestného činu.

Z týchto dôvodov odvolací súd neprisvedčil odvolaniu obžalovaného, smerujúcemu proti výroku o treste,
pretože trest odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa nemožno považovať za neprimerane prísny
tak, ako to má na mysli ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

2) Ďalej k napadnutému výroku o náhrade škody z pohľadu vytýkaných chýb v odvolaní obžalovaného,

uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Obhajcovi možno z pohľadu písomných dôvodov odvolania
prisvedčiť len v tom, že na „prvý pohľad“ sa môžu „lehoty“ na nahradenie škody vo výrokoch rozsudku
súdu prvého stupňa javiť ako „vnútorne rozporné“. Tu je potrebné upozorniť, že lehota „jedného roka“
je uvedená vo výroku o treste, zatiaľ čo lehota „do desiatich dní“ od právoplatnosti rozhodnutia je
uvedená vo výroku o náhrade škody v rozsudku súdu prvého stupňa. Je síce faktom, že obidve tieto

lehoty boli súdom prvého stupňa dané v záujme zabezpečenia náhrady škody zo strany obžalovaného.
Tieto lehoty sa však líšia svojou hmotnoprávnou ako aj procesnoprávnou povahou. Vyššie uvedená
jednoročná lehota je stanovená obžalovanému podľa Trestného zákona ako súčasť výroku o treste
odňatia slobody pri jeho podmienečnom odložení s probačným dohľadom. Nedodržanie tejto lehoty
môžemaťpreobžalovaného„následok“vtom,žesúdmôžerozhodnúťopovinnostivykonaťtrestodňatia

slobody.

Na druhej strane stanovená desaťdňová lehota vychádza z Občianskeho zákonníka, ktorej úlohou
je stanoviť, od kedy by mohol byť obžalovaný v omeškaní v plnení povinnosti nahradiť škodu, ktorá
povinnosť vyplýva z výroku o náhrade škody. Pre obžalovaného nedodržanie tejto lehoty nemá za

„následok“ zmenu výroku o treste, ale to že poškodený si voči obžalovanému môže uplatňovať úroky z
omeškania, resp. môže byť voči obžalovanému vyvodené exekučné konanie.

Senát odvolacieho súdu k tomuto uzatvára, že je v súlade s ustálenou súdnou praxou, aby uložená
povinnosť na náhradu škody - výrok podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ako exekučný titul, bolo splnenie tejto

povinnosti okrem možných úrokov z omeškania „podporované“ aj uloženou povinnosťou podľa § 51 Tr.
zák. ako jednej z podmienok osvedčenia sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Senát odvolacieho súdu ale prisvedčil odvolaniu obžalovaného, keď vzhľadom na sociálne a finančné
pomery a možnosti obžalovaného povolil tomuto podľa § 287 ods. 2 Tr. por. nahradiť spôsobenú škodu

v štyroch splátkach tak, aby spôsobené škody Q. W. a X. poisťovni, W. boli uhradené do jedného roka
od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vychádzal pritom aj z vyjadrenia obžalovaného a vyššie uvedených
dôkazov vykonaných na verejnom zasadnutí preukazujúcich „sťaženú“ finančnú situáciu obžalovaného.
Tuprisvojomrozhodovanísenátodvolaciehosúduvychádzalztoho,ževýrokopovinnostiobžalovaného
nahradiť škodu urobený v trestnom konaní nemá zohľadňovať len oprávnené záujmy poškodeného, ale

aj objektívne možnosti povinného - obžalovaného.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.