Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. november 2021

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 3T/80/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520010372
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Mén

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2021:7520010372.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, samosudca JUDr. Peter Mén na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.

novembra 2021 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

X. T. Z.. XX.XX.XXXX V. A., B. A., Č. XXXX/X

j e v i n n ý , ž e

dňa 16.06.2019 v čase o 12.20 hod. ako vodič osobného motorového vozidla továrenskej značky Ford
Ranger, evidenčného čísla A., žlto čiernej farby, viedol toto vozidlo po ceste D. V. Q. H. F. A. Z. H. Z. A.
V. H. A. - H., kde v katastri obce B., Č. F. , v chatovej lokalite zvanej A. jazdil rýchlosťou 67 km/h v úseku,
kde je rýchlosť jazdy obmedzená na 50 km/h a v danom úseku je vodorovnou dopravnou značkou, a
to plnou súvislou čiarou predchádzanie zakázané, pričom začal predchádzať cyklistu D.. J. J. pred
ním jazdiaceho na bicykli továrenskej značky CARY FISHER, zelenej farby v pravej časti vozovky v jeho
smerejazdy,pripredchádzanívprotismerezbadalvozidlo,vrátilsasvozidlomdosvojhojazdnéhopruhu,

nedodržal od cyklistu bezpečnú pozdĺžnú vzdialenosť a bezpečný bočný odstup, a keď cyklista vybočil
zo svojho smeru jazdy smerom k stredu jazdného pruhu, pravou prednou časťou motorového vozidla
narazil do zadnej časti bicykla, pričom v dôsledku zrážky cyklista D.. J. J. utrpel ťažké zranenie, a to
viacnásobné zranenia v oblasti ľavého kolenného kĺbu, ktoré tvoria: vnútro kĺbová zlomenina 2 vonkajšej
kĺbovej plochy ľavej píšťaly v kolennom kĺbe s posunom a zatlačením úlomkov a roztrhnutie vnútorného
postranného väzu ľavého kolena a natrhnutie predného skríženého väzu ľavého kolena, viacnásobné
zranenia hrudníka, ktoré tvoria: zlomenia 5. rebra vpravo s posunom úlomkov a pomliaždenie pľúc
menšieho rozsahu vpravo v okolí zlomeniny 5 rebra a zavzdušnenie (odborne pneumatorax) pravej

hrudnicovej dutiny malého rozsahu, ťažký otras mozgu, pomliaždenie s krvácaním do priestoru za
brušnou dutinou v okolí ľavej nadobličky, zlomeninu prednej hrany 12. hrudníkového stavca, zlomeninu
priečneho výbežku 1. driekového stavca vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie s odreninami
3.-5. prsta ľavej ruky a ľavého zápästia, pomliaždenia hlavy s odreninami v čelovej oblasti obojstranne a
v pravej spánkovej oblasti a na pravom uchu, pomliaždenia s opuchom pravého ramena a pomliaždenie
s odreninou na pravom lakti ako aj pomliaždenia a odreniny na oboch stehnách a na pravom predkolení,
ktoré si vyžiadalo dobu liečenia 120-150 dní a narušenie obvyklého spôsobu života 120-150 dní, a

práceneschopnosť poškodeného D.. J. J. do 31.5.2020, pričom týmto konaním obžalovaný porušil
povinnosti vyplývajúce mu ako vodičovi z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. e/ a § 15 ods. 3 ods. 5 písm.
a/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a § 16 ods. 4/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

t e d aspôsobil z nedbanlivosti inému ťažkú ujmu na zdraví, závažnejším spôsobom konania a to porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

t ý m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného

zákona na trest odňatia slobody v trvaní 18 / osemnásť / mesiacov

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia
slobody podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu v trvaní 2 / dva / roky

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu v trvaní 18 / osemnásť / mesiacov

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný zaplatiť poškodenému D.. J. J.,

Z.. XX.XX.XXXX, B. A. - Z. P., J. XXXX/X, A., škodu titulom bolestného v sume 17. 627,- eur /
Sedemnásťtisícšesťstodvadsaťsedem eur /

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedka a
znalca, prečítaním znaleckého posudku ako aj listinných dôkazov a dospel k záveru, ako je uvedený

vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný X. T. (ďalej v texte tiež ako obžalovaný) na hlavnom pojednávaní po poučení o možnosti
vyhlásenia podľa § 257 Trestného poriadku uviedol, že je nevinný.

Ďalej vypovedal, že s vozidlom Ford Ranger jazdil rýchlosťou asi 55-60 km/h po ceste smerom od
Košíc na obec Nižný Klatov, kedy pred sebou asi vo vzdialenosti 100 metrov zbadaj jazdiaceho cyklistu.
Približne 50-60 metrov pred ním prešiel nie celým vozidlom do ľavého jazdného pruhu v úmysle cyklistu
predísť, preto s vozidlom spomalil. Následne zbadal v protismere idúce motorové vozidlo, preto strhol
volant doprava, aby sa čelne nezrazil s oproti idúcim vozidlom. S jeho vozidlom ešte nebol úplne v

pravom jazdnom pruhu , keď cyklista , ktorý predtým jazdil pri krajnici, zmenil smer jazdy smerom ku
stredu vozovky, on s vozidlom prudko brzdil, ale aj tak došlo k zrážke jeho vozidla s cyklistom, kedy
jeho vozidlo ešte nebolo celé v pravom jazdnom pruhu, a preto keby cyklista nebol zmenil smer jazdy,
k zrážke by nebolo došlo, pretože by mal od cyklistu dostatočný bočný odstup asi 1,7 až 1,8 metra.

Poškodený D.. J. J. (ďalej v texte tiež ako poškodený) na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na bicykli
jazdil pri krajnici a mal cyklistickú prilbu aj okuliare. Premávka na ceste bola, autá išli oproti aj v jeho
smere a predbiehali ho. Vozidlo obžalovaného za sebou počul, ale nevie, čo sa za ním dialo, len
odrazu pocítil náraz zozadu, letel vzduchom, spadol zrejme na pravý bok, ktorý mal zodratý, keď chcel
sa postaviť, stratil vedomie. Utrpel ťažký otras mozgu, pomliaždenie krčnej chrbtice, pneumotorax,

krvácanie ľavej nadobličky, zlomeniny stavcov 11-12, trieštivú zlomeninu kolena, odreniny pravej častitela, poúrazovú pneumotrombózu a postraumatickú stresovú poruchu, na ktorú sa lieči na psychiatrii.
Od úrazu bol práceneschopný do 1.6.2020. Po nehode bol 3 týždne hospitalizovaný, potom prepustený
do domácej liečby, následne bol týždeň hospitalizovaný v súvislosti s operáciou a fixným materiálom pri

nej použitým, ktoré telo nechcelo prijať, a potom 10 dní bol hospitalizovaný v súvislosti s rehabilitáciou.
V roku 2021 mu bol materiál z kolena vybratý na jednodňovej chirurgii. Od nehody pociťuje bolesť
od kolena nižšie a bolesť zlomených stavcov hrudnej časti chrbtice. Po nehode trpí postraumatickou
stresovou poruchou, užíva antidepresíva a lieči sa v psychosociálnom centre.

Svedok D.. Ľ. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že spolu s obžalovaným išli na motorovom vozidle
Ford Ranger do obce Nižný Klátov. Počas jazdy v dostatočnej vzdialenosti zbadali pred nimi jazdiaceho
cyklistu, ktorý jazdil viac menej pri krajnici. Obžalovaný ho chcel predbehnúť, dal znamenie o zmene
smeru jazdy, zaradil sa do protismerného pruhu, pričom vo vzdialenosti jednej dĺžky vozidla od cyklistu
už boli v ľavom jazdnom pruhu s vozidlom, avšak s vozidlom sa nedostali ani na úroveň cyklistu, keď
oproti išlo motorové vozidlo, ktoré sa náhle objavilo zo zákruty. Obžalovaný spomalil jazdu, šliapol na

brzdu a s vozidlom sa zaradil späť do svojho jazdného pruhu. Vtedy však cyklista náhle zmenil smer
jazdy smerom doľava a bol približne v polovici pravého jazdného pruhu, preto on zakričal „ Pozor “ ale
aj tak došlo k zrážke cyklistu s vozidlom. Sústavne celú situáciu sledoval.

Podľa § 264 ods. 1 Tr. por., § 2 ods. 11 Tr. por. samosudca prečítal časť výpovede svedka zo dňa
28.4.2020 za účelom odstránenia rozporov, kedy svedok vypovedal, že keď sa obžalovaný s vozidlo
vrátil do pravého jazdného pruhu a cyklista vybočil zo svojho smeru viac do stredu vozovky a došlo k
zrážke vozidla a cyklistu, on zavrel oči a nič nevidel.

Po prečítaní tejto časti výpovede svedok uviedol, že zavrel oči až po náraze do cyklistu, pričom ako
náhle zakričal „Pozor “, obžalovaný s vozidlom pribrzdil.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý D.. E. D., znalec z odboru cestná doprava zotrval na záveroch
písomne vypracovaného znaleckého posudku č. 10/2020 a uviedol, že miesto zrážky bolo objektívne

zadokumentované na vozovke vo vzdialenosti 1,25 metra od okraja vozovky, kde sa nachádzala stopa
po zadnom kolese bicykla, a tak bral do úvahy tú skutočnosť, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a
to,žepoškodenývybočilzosmerujazdytedaz0,5metraodokrajavozovkyna1,25modokrajavozovky.
Poškodený o vybočení nemusel vedieť, mohol tak urobiť podvedome, pretože pokiaľ sa cyklista obzrie
dozadu doľava, amplitúda jeho pohybu môže byť až 1,5 metra, čo je zapríčinené psychomotorickým

správaním sa vodiča z dôvodu vysokého ťažiska na bicykli, ktoré tvorí ho vodič bicykla a už samotné
vyklonenie hlavy spôsobuje zmenu ťažiska voči pozdĺžnej osi, čo vyvolá zmenu smeru jazdy. Aj keby
došlo k amplitúde 0,5 metra v jazde cyklistu, ktorá je bežná pri jazde na bicykli, došlo by k stretu vozidla
a cyklistu, a preto medzi technické príčiny vzniku dopravnej nehody nepatrí spôsob jazdy cyklistu. Pri
jazde 0,5 m od okraja vozovky je pol metra od vozovky koleso bicykla, pričom z osi bicykla napravo aj

naľavo presahujú riadidlá, a teda aj telo cyklistu. Kontaktné miesto vozidla Ford s bicyklom sa nachádza
v pravej prednej časti vozidla, a pokiaľ by bol vybočil cyklista len pol metra, tak by bolo miesto zrážky
25 cm smerom napravo a ku kontaktu vozidla s bicyklom by došlo aj tak. Preto aj keď došlo k vybočeniu
cyklistu, spôsob jazdy cyklistu nie je technickou príčinou vzniku dopravnej nehody.
Ďalej znalec uviedol, že rýchlosť jazdy vozidla Ford bola v čase zrážky od 63 do 69 km/h a bola zistená

na základe výpočtu zrážky a pohybu vozidla a cyklistu po zrážke v programe PC Crash, pričom vozidlo
Ford sa pohybovalo pred počiatkom brzdenia rýchlosťou 70 km/h plus mínus 5% a najvyššia povolená
rýchlosť bola v mieste dopravnej nehody 50 km/h.

Keďže sa znalec odvolal na závery písomne vypracovaného znaleckého posudku, samosudca podľa

§ 268 ods. 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prečítal tento posudok, z ktorého nad rámec
výpovede znalca je zrejmé, že šírka vozovky v mieste dopravnej nehody je 6 metrov, vozovka je
rozdelená pozdĺžnou súvislou čiarou v úseku tiahlej ľavotočivej zákruty, s rýchlostným limitom 50 km/
h, kde stromoradie na ľavej strane cesty v smere jazdy vozidla Ford vytváralo v predmetnom úseku
oblasť zakrytého výhľadu.

Vodič vozidla Ford Ranger sa pred zrážkou s cyklistom pohyboval rýchlosťou 67 km/h až 74 km/
h, cyklista 20 km/h až 22 km/h, pričom tesne pred zrážkou sa vodič vozidla pohyboval nárazovou
rýchlosťou 63 km/h až 67 km/h. Z technicky prijateľného výpočtu priebehu nehodového deja vyplýva,
že rozhľadové a rozmerové pomery v úseku dopravnej nehody neumožňovali predbiehanie cyklistu ztechnického hľadiska správne, pretože v časovom okamihu, kedy by mohli vozidlá jazdiace v protismere
rozpoznať pohyb vozidla Ford pri prejazde cez pozdĺžnu súvislú čiaru, tak by ku vzájomnému minutiu
sa vozidiel v minimálnej bezpečnej pozdĺžnej vzdialenosti nedošlo bez toho, aby vozidlá v protismere

jazdiace najvyššou dovolenou rýchlosťou 50 km/h nemuseli meniť rýchlosť jazdy.

Vodič vozidla Ford nedodržal minimálnu bezpečnú pozdĺžnu vzdialenosť od cyklistu vzhľadom na
rozhľadové a rozmerové pomery a pozdĺžnu súvislú deliacu čiaru a na pohyb cyklistu reagoval z
technického hľadiska oneskorene, kedy začal vozidlo intenzívne brzdiť. Ak by sa pohyboval rýchlosťou

do 53 km/h a na pohyb cyklistu by reagoval v pôvodnom bode jeho reakcie ak by brzdil vozidlo
maximálnym brzdným spomalením, tak by došlo k vyrovnaniu rýchlosti vozidla Ford a cyklistu a nedošlo
by k dopravnej nehode.

Cyklista sa pohyboval pri pravom okraji vozovky asi 0,5 m od okraja, jazdil rýchlosťou 20 km/h až 22
km/h a nemal možnosť v predmetnom úseku zabrániť dopravnej nehode, pretože k stretu bicykla a

vozidla Ford došlo 1,25 m od pravého okraja vozovky, pričom trajektória pohybu skúsených cyklistov
vykazuje súčet amplitúd mikrovlny a makrovlny cca 0,5 m, a aj keby sa pohyboval s danou odchýlkou
od smeru jeho jazdy, k dopravnej nehode by došlo aj tak. Cyklista nevytvoril pre vodiča vozidla Ford tak
prekážku z technického hľadiska náhlu.
Zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že stredný bočný odstup medzi dvoma vozidlami pri predchádzaní

je podľa literatúry 1,15 m a pri pohybe cyklistu je potrebné pripočítať minimálne 0,5 m. Preto minimálny
bočný odstup od cyklistu bol v danom prípade 1,65 m. Z 2D simulácie dopravnej nehody je zrejmé, že
vozidlo zn. Ford sa v čase zrážky s bicyklom nachádzalo v pravom jazdnom pruhu.

Na hlavnom pojednávaní samosudca za splnenia podmienok podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku

prečítal znalecký posudok č. 89/2019 vypracovaný MUDr. Ľubomírom Tomčovčíkom, PhD, znalcom
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a úrazová chirurgia. Z jeho záverov je zrejmé,
že poškodený D.. J. J. utrpel pri dopravnej nehode zranenia , a to a to viacnásobné zranenia v
oblasti ľavého kolenného kĺbu, ktoré tvoria: vnútro kĺbová zlomenina 2 vonkajšej kĺbovej plochy ľavej
píšťaly v kolennom kĺbe s posunom a zatlačením úlomkov a roztrhnutie vnútorného postranného väzu

ľavého kolena a natrhnutie predného skríženého väzu ľavého kolena, ktoré sú z medicínskeho hľadiská
ťažké, viacnásobné zranenia hrudníka, ktoré tvoria: zlomenia 5. rebra vpravo s posunom úlomkov a
pomliaždenie pľúc menšieho rozsahu vpravo v okolí zlomeniny 5 rebra a zavzdušnenie (pneumatorax)
pravej hrudnicovej dutiny malého rozsahu, ktoré zranenia hrudníka sú z medicínskeho hľadiská ťažké,
ťažký otras mozgu, pomliaždenie s krvácaním do priestoru za brušnou dutinou v okolí ľavej nadobličky,

zlomeninu prednej hrany 12. hrudníkového stavca, ktoré je z medicínskeho hľadiská ťažké, zlomeninu
priečneho výbežku 1. driekového stavca vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie s odreninami
3.-5. prsta ľavej ruky a ľavého zápästia, pomliaždenia hlavy s odreninami v čelovej oblasti obojstranne a
v pravej spánkovej oblasti a na pravom uchu, pomliaždenia s opuchom pravého ramena a pomliaždenie
s odreninou na pravom lakti ako aj pomliaždenia a odreniny na oboch stehnách a na pravom predkolení.

Celková doba závažného narušenia obvyklého narušenia života počas doby liečenia poškodeného
trvá v priemere 120-150 dní.

Ako listinné dôkazy samosudca na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu o ohliadke miesta dopravnej

nehody, oboznámil sa s plánikom dopravnej nehody, prečítal záznam dopravnej nehody, oboznámil sa
s fotodokumentáciou, prečítal výpis z evidenčnej karty vodiča ako aj zápis o dychovej skúške, protokol
o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi, z ktorých je zrejmé, že požitie alkoholu pred nehodou
u obžalovaného ani poškodeného zistené nebolo.

Po takto vykonanom dokazovaní zhodnotením všetkých, pred súdom vykonaných dôkazov, tak
jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, súd mal za preukázané, že skutok sa stal spôsobom
uvedeným vo výrokovej časti rozsudku.

K takémuto ustáleniu skutkového deja dospel súd jednak z časti na základe vyhodnotenia výpovede

obžalovaného X. T., z ktorej je zrejmé, že ako vodič riadil motorové vozidlo zn. G. J., kedy pred sebou
asi vo vzdialenosti 100 metrov zbadaj jazdiaceho cyklistu. Približne 50-60 metrov pred ním prešiel nie
celým vozidlom do ľavého jazdného pruhu v úmysle cyklistu predísť, ale keď zbadal v protismere idúce
motorové vozidlo, strhol volant doprava, aby sa čelne nezrazil s oproti idúcim vozidlom, a vtedy cyklista,ktorý predtým jazdil pri krajnici, zmenil smer jazdy smerom ku stredu vozovky, preto s vozidlom prudko
brzdil, ale aj tak došlo k zrážke jeho vozidla s cyklistom. Skutočnosť, že cyklista zmenil smer jazdy
smerom od krajnice do stredu vozovky vyplýva aj z výpovede svedka D.. Ľ. H.. Poškodený D.. J.Ó. J.

vypovedal, že jazdil na bicykli pri krajnici vozovky a neuvedomuje si , že by zmenil smer jazdy doľava.

Zo záverov znaleckého dokazovania z odboru cestnej dopravy vyplýva, že miesto zrážky je objektívne
zadokumentované vo vzdialenosti 1,25 m od pravého okraja vozovky, pričom v danom úseku je
rýchlostný limit 50 km/h. Rýchlosť vozidla G. J. bola pred nehodou 67 km/h, a nárazová rýchlosť vozidla

bola 63 km/h , a vozovka je v mieste nehody delená pozdĺžnou súvislou deliacou čiarou. Poškodený
jazdiaci na bicykli pôvodne 0,5 m od krajnice vybočil so svojho smeru o 0,75m doľava, kde došlo k
zrážke s vozidlom obžalovaného, pričom z fotodokumentácie vozidla G. J. je zrejmé, že vozidlo narazilo
do zadného kolesa bicykla pravou prednou časťou, v oblasti medzi pravým predným svetlometom a
stredom prednej časti vozidla, pričom sa celé vozidlo zn. Ford v čase nárazu do cyklistu nachádzalo
v pravom jazdnom pruhu.

Zo znaleckého dokazovania vyplýva záver, že pokiaľ by bol obžalovaný jazdil rýchlosťou do 53
km/h a reagoval by na zmenu v pohybe cyklistu maximálnym brzdným spomalením, bol by vyrovnal
rýchlosť jeho vozidla s rýchlosťou cyklistu a k zrážke by nebolo došlo. Cyklista nevytvoril obžalovanému
prekážku z technického hľadiska náhlu, pretože pri amplitúde 0,5 m v jazde cyklistu, ktorá je bežná
pri jazde na bicykli, poukazujúc na skutočnosť, ktorou oblasťou prednej časti vozidla zn. G. J. došlo k

nárazu do zadného kolesa bicykla, by aj pri stranovom odchýlení od osi jazdy bicykla o 0,5 metra
došlo k zrážke cyklistu s vozidlo zn. Ford.
Súd nezistil žiadne odborné a vecné pochybnosti vo vzťahu k záverom znaleckého posudku. Z
uvedeného dôvodu sa súd v plnej miere stotožnil so závermi predloženého znaleckého posudku D.. E.
D., znalca z odboru cestná doprava, tieto si v plnej miere osvojil a svoje rozhodnutie v celom rozsahu

opiera o jeho zistenia.

Rozsah a charakter zranení, ktoré poškodený D.. J. J. pri dopravnej nehode utrpel je zrejmý zo
znaleckého posudku č. 89/2019 vypracovaného MUDr. Ľubomírom Tomčovčíkom, PhD, znalcom z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a úrazová chirurgia, a tieto zranenie majú charakter

ťažkej ujmy na zdraví.

Na základe vyššie uvedených úvah založených na hodnotení vykonaných dôkazov a to jednak
výpovedeobžalovaného,poškodenéhoasvedka,záverovznaleckéhoposudkuzodborucestnádoprava
a záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva ako aj listinných dôkazov tieto súd vyhodnotil

jednotlivo, ale aj v ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že je nepochybné, že daný skutok
sa skutočne stal, je trestným činom a dopustil sa ho obžalovaný.

Súd konanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti rozsudku právne kvalifikoval ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorého pojmové znaky

obžalovaný naplnil ako po stránke objektívnej tak po stránke subjektívnej.

Je nesporné , že obžalovaný videl pred jeho vozidlom , ktorým jazdil rýchlosťou 67 km/h, jazdiaceho
cyklistu, ktorého sa rozhodol predísť v úseku cesty s neprerušovanou pozdĺžnou deliacou čiarou , v
mieste tiahlej ľavotočivej zákruty s oblasťou zakrytého výhľadu prešiel s vozidlom do ľavého jazdného

pruhu , no skôr než sa dostal na úroveň cyklistu zbadal v protismere idúce vozidlo, a preto sa so svojím
vozidlom vrátil do pravého jazdného pruhu, následne poškodený jazdiaci na bicykli zmenil smer jazdy
doľava o 0,75m od osi svojej pôvodnej jazdy, obžalovaný s vozidlom zn. Ford neubrzdil a došlo k zrážke
vozidla s cyklistom.

Obžalovaný týmto svojím konaním porušil ust. § 16 ods. 4 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,
v zmysle ktorého vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h, a ak ide po diaľnici v obci najviac
90 km.h-1. , ust. 4 ods. 1 písm. e/ Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktorého je vodič
povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným
postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám, ako aj §15 ods. 5

písm. a/ uvedeného zákona, podľa ktorého vodič nesmie predchádzať, ak nemá pred sebou rozhľad na
takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie, §15 ods. 3 uvedeného zákona podľa
ktorého vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídenízaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí zachovávať
dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla osobitne od cyklistu a chodca.

Porušenie týchto vyššie uvedených povinností uložených obžalovanému PT. T. Zákonom č. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke, súd kvalifikoval ako porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej obžalovanému
ako vodičovi vozidla a teda závažnejší spôsob konania podľa § 138 písm. h/ Trestného zákona.
U týchto povinností ich porušenie spravidla má za následok vážnu dopravnú nehodu spojenú s
nebezpečenstvom pre ľudský život alebo zdravie a ich porušenie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom

dopravnej nehody a malo za následok ťažkú ujmu na zdraví poškodeného D.. J. J..

Súd sa nestotožnil s názorom obhajoby, že poškodený zmenou smeru svojej jazdy na bicykli vytvoril
obžalovanému náhlu prekážku, čo bolo príčinou dopravnej nehody. Súd pritom poukazuje na závery
znaleckého dokazovania z odboru cestná doprava, podľa ktorého obžalovaný, pokiaľ by aj poškodený

jazdiacinabicyklivybočilleno0,5modsvojejpôvodnejosijazdybicykla,čojeobvykláamplitúdapohybu
už skúsených cyklistov, došlo by aj tak k zrážke vozidla značky Ford s cyklistom, pričom miesto nárazu
by bolo na prednej kapote vozidla o 0,25 m viac vpravo. Obžalovaný v dostatočnej vzdialenosti pred
jeho vozidlom videl cyklistu, rozhodol sa ho predchádzať v mieste, kde je to pozdĺžnou súvislou čiarou
zakázané, pre oproti idúce vozidlo bol nútený sa s vozidlom náhle vrátiť späť do pravého jazdného pruhu

za jazdiaceho cyklistu, od ktorého nedodržal bezpečnú pozdĺžnú vzdialenosť, ktorá je potrebná pre
rozdiely v rýchlosti vozidla a cyklistu a bezpečný bočný odstup potrebný z dôvodu stranovej nestability
pri jazde na bicykli. Týmto konaním obžalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu ako vodičovi z
ustanovenia § 4 ods. 1 písm. e/ a § 15 ods. 3 ods. 5 písm. a/ Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
a § 16 ods. 4 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a práve v príčinnej súvislosti s ich porušením

došlo k dopravnej nehode ak ťažkej ujme na zdraví poškodeného.

Obranu obžalovaného, že pokiaľ by poškodený pri jazde na bicykli nezmenil smer svojej jazdy smerom
do stredu vozovky , nebolo by došlo k zrážke jeho vozidla s cyklistom, nakoľko mal od neho dostatočný
bočný odstup asi 1,7 až 1,8 metra, súd považuje za vyvrátenú práve znaleckým dokazovaním,

ktoré vychádza z objektívne zisteného miesta zrážky vozidla so zadným kolesom bicykla na vozovke,
objektívne zisteného poškodenia prednej kapoty vozidla a simulácie priebehu nehodového deja, z
ktorého okrem iného vyplývajú rýchlosti vozidla zn. Ford a bicykla ako aj možnosti obžalovaného
zabrániť vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska. Poškodený vybočil z osi jeho jazdy o 0,75m
doľava a došlo k zrážke s vozidlom obžalovaného pravou prednou časťou vozidla. Preto nie je

objektívne možné, aby bol bočný odstup vozidla od cyklistu pred jeho vybočením 1,7 m.

Obžalovaný X. T. v mieste trvalého bydliska nemá záznam o chybovom správaní. Jeho správanie nebolo
prejednávané v priestupkovom konaní. V evidenčnej karte vodiča má obžalovaný od roku 2006 spolu 21
záznamov pre spáchanie priestupkov, ktorých sa dopustil ako vodič, prevažne pre prekročenie rýchlosti

jazdy.

Pri určovaní druhu a výmery trestu u obžalovaného bral súd do úvahy spôsob spáchania činu, jeho
následok,zavinenie,pohnútku,pomeramieruzávažnostipriťažujúcichapoľahčujúcich okolnosti,osobu
obžalovaného, jeho doterajší život ako aj možnosť jeho nápravy.

Pri zohľadnení uvedených kritérií súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na
skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zákona súd bral do
úvahy skutočnosť, že obžalovaný pred spáchaním predmetného skutku viedol riadny život. Priťažujúce

okolnosti súd nezistil.

Zároveň súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel každého druhu vo
výmere18mesiacov,ktorý vzáujmeprehĺbeniatrestnejrepresieaochranyúčastníkovcestnejpremávky
od podobného ohrozenia považuje za primeraný. Súd pritom poukazuje na záznamy v evidenčnej karte

vodiča, podľa ktorej sa obžalovaný aj po teraz súdenom skutku dopustil v štyroch prípadoch priestupkov
na úseku cestnej premávky, v troch prípadoch pre prekročenie povolenej rýchlosti jazdy.V rámci adhézneho konania súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného k
náhrade škody poškodenému D.. J.Ó. J. v sume 17. 627,- eur, ktorú si poškodený v konaní uplatnil
titulom bolestného určeného znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva, pričom znalec vyčíslil

náhradu za bolesť za zranenia poškodeného spolu na 870 bodov. Pri určení výšky náhrady súd
vychádzal zo sumy 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky
zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok 2018 , čo predstavuje 20,26 eur
za jeden bod a výslednú sumu zaokrúhlil na najbližšie celé euro smerom nahor.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd

Košice- okolie. Oboznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oboznámením je až doručenie rozsudku.