Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. máj 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4C/158/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112227495
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1112227495.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľa:

A.-F., X..H..E.., G.: XX XXX XXX, so sídlom M. XX, XXX XX W. W., zastúpený: JUDr. Katarína
Neumannová, advokátka, so sídlom Pod vinicami 19, P.O.BOX 8, 810 06 Bratislava proti odporcovi: X.Á.
H., zastúpená Ú. pre Q. E., so sídlom T. XX, F..E..W. XX, XXX XX Bratislava XX, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podaným na tunajší súd dňa 24.08.2012 domáhal voči
odporcovi zaplatenia 2 446 329,93 Eur titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

odporcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Svoj návrh odôvodnil tým, že nezákonné rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda, je rozhodnutie
Ú. pre Q. E.Q. č. XX-XXXX/XXXX-E.-XX zo dňa 11.03.2011 vydané v konaní o námietkach navrhovateľa
proti vylúčeniu z verejnej súťaže na predmet zákazky "Chemický posypový materiál - dodávka
priemyselnej soli a rozmrazovacieho prostriedku na báze chloridu horečnatého" vyhlásenej verejným
obstarávateľom Banskobystrická regionálna správa ciest, a.s. v Úradnom vestníku Európskej únie pod

č. 2010/S 226-345579 zo dňa 20.11.2010 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 223/2010 dňa
23.11.2010 pod značkou 07310-MST. Námietky, o ktorých rozhodoval Ú. pre Q. E. podal navrhovateľ
proti vylúčeniu z verejnej súťaže, ktoré bolo navrhovateľovi oznámené listom zo dňa 14.01.2011, pričom
jediným dôvodom vylúčenia bolo konštatovanie verejného obstarávateľa, že navrhovateľ nepredložil
za sledované obdobia, t.j. roky 2007, 2008 a 2009 súvahy. Navrhovateľ podal voči rozhodnutiu o
zamietnutí jeho námietok žalobu na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia na Krajský súd v
Bratislave, ktorý napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia

súd konštatoval, že Ú. pre Q.É. E. nesprávne posúdil postup Banskobystrickej regionálnej správy ciest,
a.s. uskutočnený podľa § 33 ods. 5 písm. c) zákona č. 25/2006 Z.z., ktorému predchádzala nesprávna
aplikácia a následná interpretácia ust. § 27 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z.z., a v tomto prípade
bol porušený zákon. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. 5 Sžf 44/2011 zo dňa 15.12.2011
potvrdil rozsudok Krajského súdu. Návrat do predošlého stavu a náprava v prospech navrhovateľa nie
je možná žiadnym spôsobom, nakoľko predmetná verejná súťaž bola ukončená a bola uzatvorená dňa
31.03.2011 rámcová dohoda o zadaní zákazky v prospech uchádzača, ktorá je platná a účinná od

31.03.2011 a na jej základe dochádza k plneniu už 17 mesiacov. Na základe nezákonného rozhodnutia
navrhovateľ už nemohol byť vo verejnej súťaži zaradený do procesu vyhodnocovania ponúk, nakoľko
jeho ponuka bola z verejnej súťaže vylúčená, pritom jediným kritériom bola cena a navrhovateľ ponúkol
najnižšiu cenu. Ak by Ú. pre Q. E. nevydal nezákonné rozhodnutie a uložil by verejnému obstarávateľovipovinnosť, aby ponuku navrhovateľa opätovne zaradil do predmetnej verejnej súťaže, navrhovateľova
ponukabybolavoverejnejsúťaži,vktorejsplnilvšetkypodmienkyúčastisnajnižšoucenouvyhodnotená
ako úspešná a navrhovateľ by tak získal celú zákazku na predmet obstarávania. Znaleckým posudkom

č. XX/XXXX vypracovaným súdnym znalcom z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a
daňovníctvo predstavuje výška ušlého zisku sumu 1 941 705,- Eur a výška škody sumu 504 624,93 Eur.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 02.11.2012
a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že po zrušení rozhodnutia, ktorým boli

námietky navrhovateľa zamietnuté bolo vo veci opätovne rozhodnuté dňa 14.05.2012, č. rozhodnutia
XX-XXXX/XXXX-E.-XX-A., ktorým odporca zrušil predmetnú verejnú súťaž. Z uvedeného vyplýva, že
navrhovateľovi nemohla vzniknúť majetková ujma. Odporca mal ďalej za to, že predložený posudok je
rozporuplný, vychádza z nesprávnych a fiktívnych údajov, z toho dôvodu navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal vznik škody. Odporca vo vyjadrení poukázal na to, že z hľadiska procesu
verejného obstarávania je vyhodnotenie splnenia podmienok účasti len jedným zo štádií verejného

obstarávania. Po vyhodnotení splnenia podmienok účasti verejný obstarávateľ podľa § 42 zákona
o verejnom obstarávaní vyhodnocuje ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky.
V prípade mimoriadne nízkej ponuky , musí verejný obstarávateľ písomne požiadať uchádzača o
podrobnosti týkajúce sa tej časti ponuky, ktoré sú pre jej cenu podstatné. Verejný obstarávateľ vylúči
ponuky, ktoré nespĺňajú požiadavky na predmet zákazky a vylúči ponuku, ak uchádzač nezašle písomné

odôvodnenie mimoriadne nízkej ponuky v zákonom stanovenej lehote, nedostaví sa po výzve komisie
na osobnú konzultáciu na účely vysvetlenia predloženého odôvodnenia mimoriadne nízkej ponuky
alebo predložené odôvodnenie mimoriadne nízkej ponuky nie je v súlade s požiadavkou podľa §
42 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti odporca uviedol, že nárok navrhovateľa
má hypotetický základ, nakoľko vychádza len z domnienky, že obstarávateľ by s navrhovateľom ako

úspešným uchádzačom uzavrel zmluvu. Kontrahovanie zmluvy na obstarávateľom zadaný predmet
obstarávania medzi verejným obstarávateľom a uchádzačom predstavuje finálne štádium procesu
verejného obstarávania. Uzavretie zmluvy však podlieha režimu záväzkového práva, v dôsledku čoho
nemožno verejnému obstarávateľovi jednostranne nanútiť povinnosť uzavrieť zmluvu. Ušlý zisk by
navrhovateľovi nemohol v žiadnom prípade vzniknúť v dôsledku toho, že nebol vyhodnotený ako

úspešný uchádzač, nakoľko vznik ušlého zisku nie je determinovaný tým, či bol uchádzač úspešný,
ale tým, či mal verejný obstarávateľ po jeho vyhodnotení ako úspešného jedinú zákonom stanovenú
možnosť, a to, uzavrieť zmluvu. Z uvedeného je však zrejmé, že verejný obstarávateľ po vyhodnotení
navrhovateľa ako úspešného, by s ním nemusel uzavrieť zmluvu. Odporca ďalej poukázal na to,
že Krajský súd v Bratislave uznesením rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodnutia odporcu o

zamietnutí námietok navrhovateľa, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o žalobe navrhovateľa
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Ku vzniku udalosti, od ktorej si navrhovateľ odvodzuje svoj
nárok na náhradu škody došlo z dôvodu, že verejný obstarávateľ uzavrel dňa 31.03.2011 rámcovú
dohodu s iným uchádzačom. Rozhodujúca skutočnosť však nevyplynula z rozhodnutia Úradu pre
verejné obstarávanie o zamietnutí námietok navrhovateľa, ale z konania verejného obstarávateľa,

pričom odporca nezodpovedá za jeho konanie. Odporca mal tiež za to, že uzatvorením rámcovej dohody
nevzniká úspešnému uchádzačovi povinnosť plniť, t.j. dodať predmet zmluvy a rámcovou dohodou
sa nezaväzuje odoberať presne stanovené množstvo tovarov. Ďalej namietal, že pokiaľ ide o škodu
uplatňovanú navrhovateľom vyplývajúcu z Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve, uzatvorenie predmetného
dodatku zo strany navrhovateľa považoval za unáhlený, nakoľko sa zaviazal k odberu technickej soli

pre verejného obstarávateľa, s ktorým v tom čase nebol v zmluvnom vzťahu. Dodatok bol podpísaný
dňa 22.12.2010, pričom dňa 21.12.2010 uplynula lehota na predkladanie ponúk na zákazku, teda v
čase podpisu nemal navrhovateľ informáciu o vyhodnotení splnenia podmienok účasti uchádzačov a
ani mu nebolo zaslané oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk. Navrhovateľ v tomto prípade ani
nepreukázal vznik škody, nakoľko zo znaleckého posudku je zrejmé, že zmluvná pokuta vyplývajúca z

dodatku ku kúpnej zmluve nebola uhradená. Ani v prípade jej uhradenia by ju nebolo možné považovať
za škodu, nakoľko sa navrhovateľ podpisom uvedeného dodatku vystavil značnému podnikateľskému
riziku, navyše uzavrel zmluvu s nevýhodnými podmienkami, za čo nemôže niesť zodpovednosť odporca.
Neexistuje ani príčinná súvislosť medzi vydaním rozhodnutia odporcu a uzavretím dodatku k zmluve,
nakoľko v čase uzavretia dodatku predmetné rozhodnutie odporcu neexistovalo. Pokiaľ ide o škodu

vyplývajúcu z úverovej zmluvy uzatvorenej navrhovateľom, odporca poukázal na to, že skutočnosť,
že navrhovateľ kontokorentný úver vo výške 1 500 000,- Eur aj reálne čerpal, nijakým spôsobom
nepreukázal. Navrhovateľ sa v zmluve o úvere zaviazal, že splatí úver do 15.05.2012, preto odporcanesúhlasil ani s vyčíslením škody na základe ušlého zisku, keď znalec predpokladal znižovanie úveru
o ušlý zisk až do 01.05.2014.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi: žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 30.01.2012, urgencia zo dňa 10.04.2012, opakovaná žiadosť zo dňa 19.07.2012,
znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 18.07.2012, rozhodnutie Ú. pre Q. E. č. XX-XXXX/XXXX-E.-XX-
A. zo dňa 14.05.2012, žaloba na preskúmanie zákonnosti zo dňa 21.05.2012, oznámenie o výsledku
verejného obstarávania zo dňa 09.04.2011, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 53/2011-58

zo dňa 09.06.2011, rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 5Sžf 44/2011 zo dňa 15.12.2011, z ktorých zistil
nasledovný skutkový stav:

Na základe Oznámenia a súťažných podkladov bolo verejným obstarávateľom - Banskobystrickej
regionálnej správy ciest vyhlásené verejné obstarávania na predmet zákazky "Chemický posypový
materiál - dodávka priemyselnej soli a rozmrazovacieho prostriedku na báze chloridu horečnatého" vo

Vestníku verejného obstarávania č. 223/2010 zo dňa 23.11.2010 pod značkou 07310-MST a v Úradnom
vestníku Európskej únie č. 2010/S 226-345579 zo dňa 20.11.2010.

Listom zo dňa 14.01.2011oznámil verejný obstarávateľ navrhovateľovi jeho vylúčenie z verejnej súťaže
pre nesplnenie podmienok účasti z dôvodu nepredloženia súvah za sledované obdobia.

O námietkach navrhovateľa rozhodoval Ú. pre Q. E. a rozhodnutím zo dňa 11.03.2011, č. XX-XXXX/
XXXX-E.-XX zamietol námietky navrhovateľa proti vylúčeniu uchádzača z verejnej súťaže.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 09.06.2011, č.k. 1S 53/2011-58 zrušil napadnuté rozhodnutie

Úradu pre verejné obstarávanie č. XX-XXXX/XXXX-E.-XX zo dňa 11.03.2011 a vec vrátil na ďalšie
konanie.

Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave bolo potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 15.12.2011, č.k. 5Sžf 44/2011.

Úrad pre verejné obstarávanie rozhodnutím zo dňa 14.05.2012, č. XX-XXXX/XXXX-E.-XX-A. nariadil
zrušiť predmetnú verejnú súťaž do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov (účinného v čase vydania predmetného rozhodnutia) štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní

Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že
návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť.Navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za nezákonné
rozhodnutie v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.

Podľa citovaného zákona štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá
objektívne za súčasného splnenia troch podmienok:

- poškodenému vznikla škoda
- príslušný orgán štátu vydal nezákonné rozhodnutie

- škoda je v príčinnej súvislosti s týmto rozhodnutím.

Súd dospel k záveru, že rozhodnutie vydané Úradom pre verejné obstarávanie, ktorým boli zamietnuté
námietky navrhovateľa proti vylúčeniu z verejnej súťaže, a ktoré označil navrhovateľ ako nezákonné,
možno považovať za nezákonné rozhodnutie s ohľadom na definíciu nezákonného rozhodnutia uvedenú
v § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z, teda išlo o právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo pre nezákonnosť

zrušené príslušným orgánom, v tomto prípade správnym súdom, ktorý zároveň porušenie zákona pri
postupe Úradu pre verejné obstarávanie konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Súd však po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal príčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Súd pri tom vychádzal z nasledovných

ustanovení zákona o verejnom obstarávaní a ich výkladu.

Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov ( účinného v čase verejnej súťaže) vyhodnocovanie ponúk komisiou je neverejné. Komisia
vyhodnotí ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na

predmet zákazky a vylúči ponuky, ktoré nespĺňajú požiadavky na predmet zákazky uvedené v oznámení
o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž a v súťažných
podkladoch. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžadoval od uchádzačov zábezpeku, komisia
posúdi zloženie zábezpeky a vylúči ponuku uchádzača, ktorý nezložil zábezpeku podľa určených
podmienok. Pri vyhodnocovaní ponuky s variantným riešením postupuje podľa § 37 ods. 3.

Podľa § 42 ods. 2 cit. zákona komisia môže písomne požiadať uchádzačov o vysvetlenie ponuky.
Vysvetlením ponuky nemôže dôjsť k jej zmene. Za zmenu ponuky sa nepovažuje odstránenie zrejmých
chýb v písaní a počítaní.

Podľa § 42 ods. 3 cit. zákona ak ponuka obsahuje neobvykle nízku cenu, komisia písomne
požiada uchádzača o vysvetlenie návrhu ceny. Požiadavka má smerovať k podrobnostiam základných
charakteristických parametrov ponuky, ktoré komisia považuje za dôležité a týkajú sa najmä
a) hospodárnosti stavebných postupov, hospodárnosti výrobných postupov alebo hospodárnosti
poskytovaných služieb,

b) technického riešenia alebo osobitne výhodných podmienok, ktoré má uchádzač k dispozícii na
dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác, na poskytnutie služby,
c) osobitosti tovaru, osobitosti stavebných prác alebo osobitosti služby navrhovanej uchádzačom,
d) súladu so zákonmi, ktoré sa týkajú ochrany zamestnanosti a pracovných podmienok platných v mieste
dodania tovaru, na mieste uskutočnenia stavebných prác alebo v mieste poskytnutia služby,

e) možnosti uchádzača získať štátnu pomoc.

Podľa § 42 ods. 4 cit. zákona komisia vezme do úvahy vysvetlenie ponuky alebo neobvykle nízkej ceny
a dôkazy poskytnuté uchádzačom. Komisia vylúči ponuku, ak
a) uchádzač nepredloží písomné vysvetlenie v lehote troch pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti

o vysvetlenie, ak komisia neurčí dlhšiu lehotu alebo
b) predložené vysvetlenie nie je v súlade s požiadavkou podľa odseku 2 alebo 3.

Podľa § 42 ods. 5 cit. zákona ak uchádzač odôvodňuje neobvykle nízku cenu získaním štátnej pomoci,
musí byť schopný v primeranej lehote určenej komisiou preukázať, že mu štátna pomoc bola poskytnutá

v súlade s príslušným právnym predpisom, inak komisia vylúči ponuku.

Podľa § 42 ods. 6 cit. zákona komisia bezodkladne oznámi verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi
zoznam vylúčených ponúk s uvedením dôvodu ich vylúčenia. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ jepovinný písomne oznámiť uchádzačovi jeho vylúčenie s uvedením dôvodu a lehoty, v ktorej môže byť
podaná žiadosť o nápravu podľa § 136 ods. 1 písm. e).

Podľa § 42 ods. 7 cit. zákona komisia vyhodnocuje ponuky, ktoré neboli vylúčené, podľa kritérií určených
v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo
v súťažných podkladoch a na základe pravidiel ich uplatnenia určených v súťažných podkladoch, ktoré
sú nediskriminačné a podporujú čestnú hospodársku súťaž.

Podľa § 42 ods. 8 cit. zákona o vyhodnotení ponúk komisia vyhotoví zápisnicu, ktorú podpisujú prítomní
členovia komisie. Zápisnica obsahuje najmä
a) zoznam členov komisie,
b) zoznam všetkých uchádzačov, ktorí predložili ponuky,
c) zoznam vylúčených uchádzačov s uvedením dôvodu ich vylúčenia,
d) dôvody vylúčenia ponúk obsahujúcich neobvykle nízke ceny,

e) identifikáciu úspešného uchádzača alebo úspešných uchádzačov s uvedením dôvodov úspešnosti
ponuky alebo ponúk; podiel subdodávky, ak je známy,
f) ak ide o verejnú súťaž, informácie o vyhodnotení splnenia podmienok účasti,
g) dôvody, pre ktoré člen komisie odmietol podpísať zápisnicu alebo podpísal zápisnicu s výhradou.

Podľa § 42 ods. 9 cit. zákona zápisnica o vyhodnotení ponúk sa odovzdá verejnému obstarávateľovi
alebo obstarávateľovi.

Podľa § 42 ods. 10 cit. zákona členovia komisie nesmú poskytovať informácie o obsahu ponúk počas
vyhodnocovania ponúk. Na člena komisie sa vzťahuje povinnosť podľa § 20.

V danom prípade bol navrhovateľ uchádzačom vo verejnej súťaži, v ktorej jediným kritériom v súlade
so súťažnými podmienkami (č.l. 51) bola cena. Navrhovateľ bol po otvorení obálok s ponukami listom
zo dňa 14.01.2011 oboznámený, že je ako uchádzač vylúčený z verejnej súťaže z dôvodu nesplnenia
podmienok súťaže, nakoľko nepredložil za sledované obdobia súvahy, ktoré vyžadoval § 27 ods. 1 písm.

c) zákona o verejnom obstarávaní. Námietky navrhovateľa boli vyšším správnym orgánom zamietnuté
a následne až správny súd zrušil zamietajúce rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie v podstate
z dôvodu zmätočnosti a netransparentnosti podmienok účasti vo verejnej súťaži, a zároveň vrátil vec
na ďalšie konanie.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, sa mala verejná súťaž dostať späť do štádia po otváraní obálok
jednotlivých ponúk. Súd sa v tejto súvislosti stotožnil s argumentáciou odporcu ohľadom jednotlivých
štádiíverejnejsúťaže,ktorépredpokladázákon.Akovyplývazcitovanýchustanovenízákonaoverejnom
obstarávaní, vyhodnocovanie ponúk (v tomto prípade Komisiou) nastáva po otvorení obálok, o ktorom
sa spíše zápisnica (č.l.73), pričom Komisia vyhodnotí ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek verejného

obstarávateľa na predmet zákazky a vylúči ponuky, ktoré nespĺňajú požiadavky na predmet zákazky
uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Komisia má zároveň povinnosť (nie možnosť)
požiadať uchádzača o vysvetlenie návrhu ceny, pokiaľ ponuka obsahuje neobvykle nízku cenu. V
prípade nepredloženia písomného vysvetlenia uchádzača v stanovenej lehote alebo v prípade nesúladu
vysvetlenia s požiadavkou uvedenou v § 42 ods. 2 alebo 3 cit. zákona, predmetnú ponuku vylúči. Z

uvedeného možno vyvodiť, že komisia v prvom rade posudzuje ponuky z hľadiska splnenia podmienok
verejnejsúťaže,aažnásledneskúmaponukuzhľadiskaceny.Vyplývatozlogickéhovýkladuuvedených
citovaných ustanovení, keď verejný obstarávateľ, resp. Komisia najprv vylúči ponuky, ktoré nespĺňajú
podmienky verejnej súťaže, a až po vylúčení takýchto uchádzačov pristupuje k skúmaniu ponúk z
hľadiska ceny, resp. z hľadiska neobvykle nízkej ceny. Nemá žiadnu logiku argumentácia navrhovateľa,

že podmienky a neobvykle nízka cena je jedným a súčasným štádiom procesu vyhodnocovania ponúk,
resp. že proces vyhodnocovania ponúk nemá žiadne zákonom predpísané štádiá, teda, že ponuky sa
v jednom okamihu posudzujú z oboch uvedených hľadísk. Podľa názoru súdu verejný obstarávateľ
postupoval logicky, keď najprv vylúčil ponuky nespĺňajúce podmienky verejnej súťaže (i keď sa neskôr
ukázalo, že vylúčenie z tohto dôvodu nebolo dôvodné) a už sa zároveň nezaoberal neobvykle nízkou

cenou ponuky navrhovateľa. Nemal žiadny dôvod zaoberať sa naďalej ponukou z hľadiska jej ceny ( a
vyzývať uchádzača o vysvetlenie ponuky), keď dospel k záveru, že ponuka nespĺňa podmienky verejnej
súťaže, pričom podľa názoru súdu, týmto postupom iba kopíroval logickú chronológiu vyhodnocovania
ponúk uvedenú v zákone. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ by verejná súťaž pokračovalaa navrhovateľ by ako uchádzač bol "vrátený" do súťaže na základe rozhodnutia Krajského súdu
(potvrdeného Najvyšším súdom SR), verejný obstarávateľ, resp. Komisia, by pristúpila k hodnoteniu
ponúk (a teda aj ponuky navrhovateľa) z hľadiska ceny. V tomto ohľade súd konštatuje, že v danom

prípade je odôvodnený predpoklad, že ponuka navrhovateľa by bola predmetom skúmania z dôvodu
neobvykle nízkej ceny, a to s ohľadom na porovnanie jednotlivých ponúk, v rámci ktorých navrhovateľ
predložil ponuku v cene o vyše 1 000 000,- Eur nižšej ako bola v poradí ďalšia najnižšia cena iného
uchádzača (č.l. 73). Práve z uvedeného dôvodu potom v danom prípade absentuje príčinná súvislosť
medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody, keď príčinná súvislosť musí byť priama a

neprerušená. V prípade navrhovateľa však nemožno konštatovať, že po jeho znovuzaradení do verejnej
súťaže by bol automaticky úspešným, teda nemožno konštatovať, že práve nezákonným rozhodnutím
odporcu došlo k vzniku škody, keďže na vznik škody by vplývali ďalšie faktory (posudzovanie ponuky
z hľadiska ceny a prípadné vylúčenie ponuky z tohto dôvodu). Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa,
že argumentácia odporcu vychádzala z ustanovení, ktoré neboli účinné v čase verejnej súťaže, súd
konštatuje, že posudzovanie ponúk z hľadiska ceny sa líšilo v predchádzajúcej a novšej úprave iba v

spôsobe posudzovania ponuky, keď v pôvodnej právnej úprave bola stanovená povinnosť písomného
vysvetlenia návrhu ceny a v novšej úprave pribudla verejnému obstarávateľovi aj možnosť pozvania
uchádzača na osobnú konzultáciu za účelom vysvetlenia predložených písomných zdôvodnení návrhu
ceny, čo samo osebe nemení podstatu procesu vyhodnocovania ponúk.

Súd na základe vyššie uvedeného posúdil nárok navrhovateľa ako nedôvodný a v celom rozsahu ho
zamietol,keďvkonanínepreukázalvznikpríčinnejsúvislostimedziškodouarozhodnutím,tedazákladný
predpoklad vyvodenia zodpovednosti odporcu za škodu ako aj podmienok pre priznanie náhrady škody.
S ohľadom na uvedený právny záver sa súd bližšie nezaoberal samotnou škodou a nevyhodnocoval
dôkazy s tým súvisiace, pretože pri nesplnení jedného z predpokladov priznania nároku to nepovažoval

za potrebné a hospodárne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. keď odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko odporca si
náhradu trov konania neuplatnil a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Bratislave.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Protivýrokurozsudkusúdu,ktorýmsúd návrhnavrhovateľazodňa16.01.2014napodanieprejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie zamietol, odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. o) O.s.p.)