Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. apríl 2022

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9P/69/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2221203567
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2022:2221203567.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v mimosporovej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. S., D..
XX.XX.XXXX, N. R. XXX/XX, XXX XX B., H.. Č.. N. XXX XX G. XXX, dieťa rodičov - matka: I. Z.,
D.. XX.XX.XXXX, N. R. XXX/XX, XXX XX B., H.. Č.. N. XXX XX G.H. XXX, právne zastúpená: Mgr.
Eva Sojková, advokát so sídlom Rybničná 40, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, otec: W. S.,
D.. XX.XX.XXXX, N. R. XXX/X, XXX XX G., H.. Č.. N. N., Z.. X, XXXX L., F.Z. F., právne zastúpený:

ŠVECOVÁ, s. r. o., IČO: 47 253 363, so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, za účasti Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda, IČO: 35 629 053, so sídlom Nám. sv. Štefana 1, 929 21 Dunajská Streda,
o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na tunajšom súde je vedené konanie o návrhu otca maloletého dieťaťa na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku
s maloletým.

2. Otec vo svojom návrhu uviedol, že na tunajšom súde bolo vedené konanie vo veci úpravy styku otca
s maloletým dieťaťom, a to pod sp. zn. 5P/103/2017, v rámci ktorého tunajší súd rozsudkom zo dňa

27.08.2019 upravil styk otca s maloletým tak, že ten je oprávnený stýkať sa s dieťaťom každý nepárny
víkend v sobotu a v nedeľu od 10:00 hod. do 12:00 hod. po dobu troch mesiacov od právoplatnosti
rozsudku, následne po uplynutí tejto doby každý nepárny víkend v sobotu a v nedeľu od 10:00 hod. do
15:00 hod., v oboch prípadoch v prítomnosti matky - uvedené rozhodnutie bolo na základe odvolania
matky zrušené odvolacím súdom, ktorý vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému
súdu; vo veci rozhodol tunajší súd opätovne uznesením zo dňa 25.02.2021, ktorým uložil rodičom a

dieťaťu výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti zúčastniť sa psychologického procesu v Centre
pre deti a rodiny Bratislava, pričom konanie o úprave styku otca s maloletým zastavil. Ako ďalej otec
uviedol, rodičia sa podrobili uloženému výchovnému opatreniu, avšak za absolútnej pasivity zo strany
matky, hoci matka na súdnom pojednávaní vyhlásila, že bude spolupracovať s určeným zariadením a
bude nápomocná v najväčšej miere tak, aby sa styk otca s maloletým dieťaťom mohol začať realizovať.
Rodičia sa zúčastnili celkovo 8 stretnutí za obdobie od 15.03.2021 do 17.05.2021, a to za účelom

psychoedukácie o konštruktívnej komunikácii, spolupracujúcom rodičovstve a o stratégiách zvládania
konfliktných situácii. Následne sa mali uskutočniť stretnutia s dieťaťom, avšak CDR Bratislava zrušilo
plánované stretnutia a konštatovalo, že ďalšie psychologické poradenstvo pre rodinu nie je efektívne
a neplní svoj účel, čo vyplýva z predloženej správy zariadenia - s maloletým sa nepodarilo nadviazať
kontakt na žiadnom stretnutí, dieťa nebolo mentálne pripravené na trávenie ani malého času v centre,
v reakciách dieťaťa boli prítomné prudké výkyvy emócii a správania, na poslednom stretnutí maloleté

dieťa hneď po príchode žiadalo matku o okamžitý odchod a utekalo z areálu, pričom matka nevedela
reagovať v danej situácii žiadnym spôsobom, ktorý by bol motivačný a podporoval dieťa k zvládnutiusituácie. Poradenstvo pre rodinu teda nebolo efektívne, preto CDR Bratislava vyslovilo odporúčania
uvedené v predmetnej správe. K tejto správe otec uvádza, že iný výsledok ani nemohol prísť, pričom
opísal priebeh vykonaného poradenstva a poukázal na skutočnosti, ako matka vedome sťažovala

priebeh poradenstva neustálym odmietaním určených termínov stretnutia, na stretnutiach sa pravidelne
odpútavala od preberania silných tém afektovaným správaním (nemôže dýchať, otvorte okno, musí sa
napiť a pod.), resp. na otázky otca reagovala mlčaním, alebo po intervencii psychológa odpovedala
jedným, dvoma slovami. Otec poukázal na skutočnosť, že k dnešnému dňu sú to už cca. tri roky, odkedy
nevidel svoje dieťa, matka ani napriek súdnym rozhodnutiam nijako neprispela k tomu, aby sa dieťa

normálne stretávalo s otcom, neinformuje otca o stave maloletého dieťaťa, nekomunikuje s ním ohľadom
jehozdravotnéhostavu,nekonzultuješkolu,pričomnaotázkyotcaohľadomdcéryodpisujestrohovštýle
má sa dobre, všetky informácie má otec na EDUPAGE. Otec požiadal matku aj o zníženie výživného,
ktoré pravidelne platí vo výške 200,00 € mesačne, avšak dcéru nevidí tretí rok vôbec, nie však z dôvodov
na jeho strane, niekoľko krát požiadal matku, aby mu dala potvrdenia o rodinných prídavkoch na dieťa za
účelom odpočítania rôznych daňových bonusov, matka však uvedené podmienila tým, že všetky takto

získané peniaze chce ona. Matka doteraz stojí každý deň pred školou, ktorú dieťa navštevuje, kam dieťa
odvezie a čaká tam až kým neskončí vyučovanie, preto má otec obavy, že matka svojím správaním
dcére iba škodí, zatvára ju do akejsi bubliny. Uvedené správanie matky treba podľa otca hľadať už v
prenatálnom veku, keďže bola nechceným dieťaťom, ktoré zároveň bolo dané biologickou matkou na
adopciu, v pubertálnom veku bola užívateľom tvrdých drog cca. dva roky. Taktiež má za to, že výchova

dcéry matkou, ktorá jej nedáva žiadne hranice, môže viesť k podobnému osudu, ako mala samotná
matka. Dieťa potrebuje oboch rodičov, pričom matka podľa názoru otca nezvláda výchovu. Podľa otca
aj dieťa s Aspergerovým syndrómom sa dá vychovať k úcte k ľudom, či už k otcovi a jeho rodine a pod.,
doteraz to tak ale nie je a je na uváženie, či tým problémom nie je samotná matka. Podľa otca má práve
matka, nie dieťa, psychický problém, preto má za to, že v danom prípade je dôležité vyšetrenie matky

súdnym psychiatrom, čo aj navrhuje súdu. Podľa tvrdenia otca, pracovníčka orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately vyjadrilo, že pokiaľ by dieťa nemalo Aspergerov syndróm, sama by
podala návrh na zverenie dieťaťa do starostlivosti otca, čo podľa otca potvrdzuje neschopnosť matky
pri výchove dieťaťa.

3. Podľa otca je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa na jeho výchove podieľal aj otec, čo je aj jeho
povinnosťou v zmysle zákona o rodine. Zároveň má za to, že súd by mal sledovať záujem dieťaťa i
zákonom a medzinárodnými dohovormi stanovenú povinnosť pri rozhodovaní o výkone rodičovských
práv a povinností rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy
prihliadnuť na záujem dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho

výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa druhým
rodičom. Malo by byť rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho styku s
obidvomi rodičmi, čo však v danom prípade bez právoplatného rozhodnutia o úprave styku otca s
maloletým nedeje a matka v tom bráni otcovi už tretí rok. Podľa názoru otca je kontakt dieťaťa s

otcom dôležitý, práva dieťaťa sú neustále porušované zo strany matky, a to snahou úplne odstrihnúť
dieťa od otca, pričom poukázal na závery vykonaného znaleckého skúmania z roku 2018, najmä
na neodporúčanie obmedzenia styku otca s maloletou, alebo na konštatovanie, že pod vplyvom
neadekvátnej výchovy matkou maloleté dieťa svojho otca neakceptuje ako otca, z rodiny ho vytesňuje
a matka v dieťati vybudovala strach, že otec ju „odvezie na východ“, čo nie je pravda, pričom dieťa

nechápe, že otec sa snaží len o krátku návštevu babky v rodine otca, prežíva existenčný stres z
predstavy izolácie od matky, ktorú by mal spôsobiť otec, čo opätovne nie je pravda. Matka akoby zabúda,
že dieťa má biologického otca. Otec počas vzdelávania a konzultácii s odborníkmi dospel k názoru, že
dieťa potrebuje otca ešte viac a preto považuje v najlepšom záujme dieťaťa, aby bol aspoň na pár hodín
s maloletou každý nepárny víkend, nemá však problém prísť za maloletým kedykoľvek, nakoľko túži byť

s dieťaťom, tráviť s ním čas, želá si vybudovať trvalý citový vzťah, aby aj otec mal možnosť si pripraviť
program, aby sa styk mohol realizovať a udržiavať ako pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny. Ako na
záver dodal, absolútne rešpektuje všetky diagnózy maloletého dieťaťa, má záujem matke pomôcť s
dieťaťom a uvedomuje si, že stav maloletého je natoľko vážny, že potrebuje bezpodmienečne oboch
rodičov, ktorí sa musia podieľať na jeho výchove a musia byť nápomocní, pričom uvedenú situáciu

je potrebné riešiť okamžite. Na základe vyššie uvedených skutočností sa otec domáha nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým sa dočasne upraví jeho styk s maloletým dieťaťom tak, že otec je
oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň od piatku 16:00 hod. do nedele 18:00
hod.stým,žematkajepovinnápripraviťmaloletédieťanastyksotcomavurčenomčasedieťaodovzdaťotcovi. Ako prílohu otec predložil rozsudok tunajšieho súdu č. k. 5P/103/2017-279 zo dňa 27.08.2019
o úprave styku otca s dieťaťom, uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 23CoP/1/2020-361 zo dňa
27.04.2020, ktorým bol spomínaný rozsudok tunajšieho súdu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, a informačnú psychologickú správu Centra pre deti a rodiny Bratislava zo
dňa 17.09.2021 o priebehu a záverov vykonaného poradenstva.

4. Na základe podaného návrhu otca maloletého dieťaťa tunajší súd uznesením č. k. 9P/69/2021-39 zo
dňa 16.11.2021 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca tak, že ten je oprávnený

stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 13:00 hod. za prítomnosti
matky, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na tunajšom súde pod sp.
zn. 9P/69/2021. Poukázal pritom na potrebu spoluúčasti na výchove dieťaťa a na potrebu zachovania
rodičovského vzťahu a upevňovania si citových vzťahov pri osobnom styku rodiča, ktorému dieťa nebolo
zverené do osobnej starostlivosti, ktorá vyplýva aj z Dohovoru o právach dieťaťa. Vyhodnotiac podaný
návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia dospel tunajší súd k záveru, že absencia súdneho

rozhodnutia upravujúceho styk otca s dieťaťom vytvára dlhodobo konfliktný a problémový vzťah medzi
rodičmi, čo má nepriaznivý dopad predovšetkým na maloleté dieťa, nakoľko sa už dlhšie nerealizuje
styk otca s maloletým žiadnym spôsobom. V predchádzajúcom súdnom konaní sp. zn. 5P/103/2017 táto
otázka meritórnym spôsobom upravená nebola, rodičom bolo uložené výchovné opatrenie spočívajúce
v psychologickom poradenstve s tým, že prípadný styk sa má upraviť podľa jeho výsledkov, avšak

ani uvedené nebolo úspešné, nakoľko bolo neefektívne, preto bol styk otca s maloletým dieťaťom
ponechaný iba na vôľu rodičov. Za účelom rešpektovania práva maloletého na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov, ako i práva na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
styku maloletého dieťaťa s obidvomi rodičmi, rozhodol tunajší súd o nariadení neodkladného opatrenia
o dočasnom úprave styku otca s dieťaťa, nakoľko sa rodičia o tom dohodnúť nedokážu, hoci je to v

záujme maloletého dieťaťa, a to až dovtedy, kým nebude daná otázka posúdená komplexne.

5. Proti vydanému rozhodnutiu podala matka maloletého dieťaťa odvolanie, nakoľko podľa nej je
rozhodnutie v rozpore so záujmom maloletého, je vecne aj formálne nesprávne, arbitrárne pre
nedostatok dôvodov a neskúmanie záujmu dieťaťa v nadväznosti na špecifické okolnosti prípadu, je

v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení zo dňa 27.04.2020, preto
sa domáha zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia. Matka poukázala na posledné uznesenie
odvolacieho súdu v rámci súdneho konania sp. zn. 5P/103/2017 zo dňa 27.04.2020, ktorým ten
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, pričom podrobne
uviedol, ako má ďalej vo veci konať prvoinštančný súd, pričom vo veci bolo opätovne rozhodnuté

bez vykonania akéhokoľvek dokazovania v danom smere. Rozhodnutie podľa matky obsahuje len
všeobecné konštatovania, pričom úplne v ňom absentuje opis najdôležitejších skutočností týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, a to ťažké zdravotné postihnutie maloletého, psychiatrické problémy a diagnózy
dieťaťavrátanevrodenejporuchyautistickéhospektraasociálnejúzkostnejporuchyaznichvyplývajúce
špecifická potreby dieťaťa. V dôsledku uvedených skutočností maloletý vyžaduje mimoriadne citlivý,

pokojný a rešpektujúci prístup zo strany všetkých ku nej pristupujúcich osôb. Dieťa dlhodobo odmieta
otca z dôvodov na strane otca, ktorý dodnes neprijal fakt, že maloletý trpí popísanými diagnózami,
neriadi sa radami odborníkov v tejto oblasti, matku v prítomnosti dieťaťa osočuje, čo ešte viac zhoršuje
psychický stav maloletého a spôsobuje čoraz väčšie odmietanie otca zo strany dieťaťa až do jeho
úplného odmietania. Matka maloletého dieťaťa poukázala aj na komunikáciu s otcom ohľadom zníženia

výživného na dieťa, s ktorým matka súhlasila za predpokladu stiahnutia návrhu otca zo súdu, nakoľko
ten poškodzuje maloletého; otec sa však začal domáhať od matky aj spätného vrátenia zaplateného
výživného, čo však matka odmietla, preto otec nemieni vziať späť podaný návrh na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností. Ako prílohy odvolania matka maloletého predložila aktualizovanú
správu s pedopsychiatrickej ambulancie, všeobecné odporúčania k dieťaťu zo strany Súkromného

centra špeciálno-pedagogického poradenstva (tzv. Andreas), ich odporúčania na školský rok 2021/22,
potvrdenie o terapiách maloletého a správu zo školy k individuálnemu výučbovému plánu dieťaťa na
školský rok 2021/22.

6. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že prvoinštančný súd postupoval pri nariadení

neodkladného opatrenia správne, pričom rozhodnutie nebolo vydané v rozpore s uznesením Krajského
súdu v Trnave č. k. 23CoP/1/2020-361 zo dňa 27.04.2020, preto navrhuje napadnuté rozhodnutie
potvrdiť. Poukázal pritom na správu Centra pre deti a rodiny v Bratislave, z ktorej vyplýva neefektívnosť
ďalšieho psychologického poradenstva pre rodinu v danom období, ďalej na skutočnosť, že svojedieťa nevidel už tri roky, osamote nebol s dieťaťom ani raz v živote. Podľa otca, matka podsúva
súdu nepravdivé informácie, pričom jej cieľom je úplné vytesnenie otca v živote maloletého, keďže
neumožňuje styk otca s dieťaťom žiadnou formou. Ako ďalej uviedol, matka v odvolaní uviedla, že

ten dňa 27.10.2020 videl maloleté dieťa, avšak videl ho iba na 30 sekúnd, keď matka pri stretnutí
ani nevyšla z auta, pri otvorení dverí otcom začalo maloleté dieťa, sediace vzadu, kričať, matka sa
ani nepokúsila ukľudniť ho, bola ticho a nechala dieťa viac plakať a kričať, nakoniec matka začala
vrieskať na otca, že nemá držať dvere auta a začala sa vyhrážať zavolaním polície, teda matka ani
nemala záujem, aby sa stretnutie s dieťaťom uskutočnilo, čomu bráni už tretí rok; otec žiada, aby bola

matka vyšetrená súdnym psychiatrom. Matka nerešpektuje vykonateľné súdne rozhodnutia, otec však
výkon napadnutého uznesenia nevynucuje, ani sa nevyhráža zavolaním polície, v žiadnom prípade
nespochybňuje zdravotný stav maloletého, ako to matka tvrdí, naopak, prečítal si o tom množstvo
odbornej literatúry, stav dieťaťa konzultoval aj s viacerými psychológmi z tejto problematiky, pričom mu
bolo potvrdené, že v odmietaní otca maloletým dieťaťom možno jednoznačne hľadať príčinu v postupe
matky.

7. Matka sa k vyjadreniu vyjadrila, že napadnuté uznesenie je vecne a procesne nesprávne, aj keď
prvoinštančný súd uviedol, že sa oboznámil so spisom sp. zn. 5P/103/2017, evidentne tak neurobil,
napadnuté uznesenie odôvodnil len všeobecne, arbitrárne, pričom v ňom odignoroval preukázané
najdôležitejšie individuálne okolnosti prípadu. Maloleté dieťa dlhodobo a úplne odmieta otca, kedy ani pri

zdravotnom stave dieťati nie je možné nariadiť styk otca s maloletým za určených podmienok. Poukázala
tiež na faktické konanie otca, ktoré je v rozpore s ním deklarovaným záujmom o dieťa, keďže otec
svojvoľne znížil výživné na maloleté dieťa zo súdom stanovenej sumy 200,00 € mesačne na sumu 50,00
€ mesačne, na preukázanie čoho predložila súdu potvrdenie o prijatí platby.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o
nariadení neodkladného opatrenia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom
rozhodnutí poukázal na doterajšie súdne konania vo veci maloletého dieťaťa, a to, že tunajší súd
rozsudkom č. k. 12P/320/2015-68 zo dňa 07.04.2016 schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej
maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal na vyživovaciu povinnosť na dieťa

vo výške 200,00 € mesačne, pričom styk otca s maloletým neupravil. Naposledy ohľadom maloletého
dieťaťa rozhodoval tunajší súd v konaní sp. zn. 5P/103/2017. V tomto súdnom konaní bol vypracovaný
znalecký posudok, v ktorom bolo, mimo iného, uvedené, že maloleté dieťa má špecifický vývin s
prvkami nedostatočnej adaptácie na nové a neznáme sociálne prostredie, neadekvátne reaguje na
situačné zmeny v sociálnom prostredí, nevyspytateľne a neadekvátne reaguje na emocionálne podnety

z prostredia, neadekvátne spracováva realitu s prvkami fabulácii, s ktorými sa stotožňuje ako so
skutočnosťou, jej sociálna interakcia je narušená, je schopná krátkej sociálnej reciprocity a vzápätí
upadne do regresného afektívneho kriku, ktorý používa ako jeden z komunikačných prostriedkov, pričom
kričí v prítomnosti matky a otca, ako aj bez prítomnosti rodičov. Z tejto fázy sa okamžite stíši a okamžite
opäť reve, alebo reve v dlhšom časovom intervale s postupným pridávaním až masívnym soplením.

Súdny znalec odporučil zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky, pričom styk otca s dieťaťom navrhla
v prítomnosti matky a v mieste jej bydliska každý druhý týždeň od piatku do nedele, v žiadnom
prípade však neobmedziť; matke znalec navrhol aj vyšetrenie maloletého dieťaťa v špecializovanom
zariadení na diagnostikovanie porúch autistického spektra a spoluprácu s odborníkmi pri sledovaní
vývinudieťaťa,diagnostikuvývinovýchproblémovamožnostiareedukácie,psychoterapie,resp.určenia

špecifickej starostlivosti a prístupu k maloletému. Vo veci úpravy styku rozhodol tunajší súd rozsudkom
č. k. 5P/103/2017-279 zo dňa 27.08.2019, ktorým upravil styk tak, že otec je oprávnený sa stýkať s
maloletou dcérou za prítomnosti matky, každý nepárny víkend v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do
12.00 hod. po dobu troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku a po uplynutí troch mesiacov je otec
oprávnený sa stýkať s maloletou dcérou za prítomnosti matky každý nepárny víkend v sobotu a v

nedeľu od 10.00 hod. do 15.00 hod. Na odvolanie matky odvolací súd uznesením zo dňa 27.04.2020
napadnutýrozsudokzrušilavrátilvecnaďalšiekonanieanovérozhodnutie,pričomuviedol,ževykonané
dokazovanie vykazuje závažné rozpory, s ktorými sa prvoinštančný súd nevysporiadal. Ustanovený
súdny znalec odporučil maloleté dieťa diagnostikovať v špecializovanom zariadení, nie je však zrejmé,
z akého dôvodu, ak mala podozrenie na diagnózu autistického spektra, nepožiadala o možnosť pribrať

konzultanta s takouto špecializáciou a na následnú diagnózu neprihliadla vo svojich záveroch. Ak znalec
vyvodil svoje závery bez toho, aby prihliadala na diagnózy maloletého dieťaťa, takéto závery sú bez
akejkoľvek relevancie, pretože nie je možné ustáliť, do akej miery na správanie dieťaťa spočívajúce
v úplnom odmietaní otca vplýva psychiatrické ochorenie a do akej miery nevhodné správanie matky;odvolací súd ďalej uviedol, že ak aj súd prvej inštancie vec rozhodol bez toho, aby sa vysporiadal
s návrhmi a námietkami matky počas konania a tiež s uvedenými rozpormi, jeho rozhodnutie je
nepreskúmateľné a nie je možné zistiť, prečo o styku rozhodol v ním uvedenom rozsahu, pričom v

závislosti od postoja rodičov dal odvolací súd na zváženie potrebu doplniť závery znaleckého posudku
s prihliadnutím na diagnózu maloletého dieťaťa. Po vrátení veci rozhodol tunajší súd uznesením č. k.
5P/103/2017-665 zo dňa 25.02.2021, ktorým konanie vo veci úpravy styku otca s maloletým zastavil a
rodičom a dieťaťu uložil výchovné opatrenie zúčastniť sa psychologického procesu v určenom zariadení,
voči ktorému rozhodnutiu sa účastníci vzdali práva podať odvolanie voči nemu.

9. Krajský súd v Trnave v odvolacom konaní v rámci tohto súdneho konania uviedol, že súdny spis sp.
zn. 5P/103/2017 nebol pred rozhodovaním o neodkladným opatrení pripojený a tunajší súd nevenoval
pozornosť skutočnostiam a dôkazom, ktoré predchádzali vydaniu uznesenia č. k. 5P/103/2017-665
zo dňa 25.02.2021, vôbec sa nezaoberal skutočnosťami, ktoré odvolací súd označil v uznesení č. k.
23CoP/1/2020-361 za sporné. Súd prvej inštancie zjavne doplnil dokazovanie, ktorého následkom ale

nebolúpravastyku,aleuloženievýchovnéhoopatrenia,pričomzodôvodnenianapadnutéhorozhodnutia
nevyplýva, z akého dôvodu pri neúspešnom psychologickom poradenstve má dôjsť k úprave styku,
keď aj z vyjadrení otca vyplýva, že dieťa má k nemu výrazne odmietavý postoj; bez dôkladného
oboznámenia sa s obsahom spisu sp. zn. 5P/103/2017 a bez toho, aby dal súd odpoveď na sporné
otázky nastolené odvolacím súdom, nie je možné posúdiť opodstatnenosť aktuálneho návrhu otca na

nariadenieneodkladnéhoopatrenia.Odvolacísúdďalejpoukázalajnaskutočnosť,žespisesanachádza
kópia zápisnice z pojednávania vo veci sp. zn. 5P/103/2017 zo dňa 25.02.2021, z ktorej vyplýva, že na
pojednávaní bol predložená správa o priebehu psychologického poradenstva zo dňa 08.02.2021, táto
správa, ako ani iné výsledky doplneného dokazovania, ktoré viedli k uloženiu výchovného opatrenia,
však obsahom súdneho spisu nie sú; ak prvoinštančný súd zistil, že spis sp. zn. 5P/103/2017 sa

nachádza na odvolacom súde, nič mu nebránilo si spis obratom vyžiadať alebo si z elektronického
súdneho spisu zabezpečiť všetky potrebné dokumenty, čo sa ale nestalo. Súd prvej inštancie ďalej
neodôvodnil možnosť realizácie styku vzhľadom na skutočnosť, že otec dieťa tri roky nevidel, resp.
ho videl naposledy dňa 27.12.2020 na 30 sekúnd, že dieťa má výrazne odmietavý postoj k realizácii
styku, pričom zo správy CDR Bratislava zo dňa 17.09.2021 vyplýva, že za obdobie od 07.06.2021

do 30.08.2021 sa uskutočnili 3 návštevy maloletého dieťaťa v CDR Bratislava, s dieťaťom sa im na
žiadnom stretnutí nepodarilo nadviazať kontakt a na poslednom stretnutí dňa 30.08.2021 maloletý hneď
pri príchode žiadal matku o okamžitý odchod a utekal z areálu. S prihliadnutím na tieto skutočnosti
bolo povinnosťou súdu prvej inštancie prihliadať nie len na dôkazy uvádzané navrhovateľom, ale s
uplatnením vyšetrovacieho princípu i na ďalšie dôkazy za účelom zistenia skutočného stavu veci. Keďže

by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by
v skutočnosti mala za následok nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie, odvolací súd zrušil uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že
povinnosťou súdu bude postupovať v naznačenom smere aj s prihliadnutím na vyjadrenia účastníkov
konania v rámci odvolacieho konania.

10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok na konania podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok pred začatím konania, počas

konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.15. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

16. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd pri

rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov

a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

19. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

20.Podľačlánku3ods.1Dohovoruoprávachdieťaťazáujemdieťaťamusíbyť prvoradýmhľadiskompri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

21. Podľa článku 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa
zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú
ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho
zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

22. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za
výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa.

23. Neodkladné opatrenie je procesný inštitút, ktorého účelom je neodkladne upraviť pomery účastníkov
konania, ak je to potrebné. Možno ho nariadiť, keď sú osvedčené aspoň základné skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, nakoľko pred rozhodnutím súdu o
neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu

vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe
tejto úpravy. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia.
Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď o neodkladnom opatrení súd
rozhoduje. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté
deti je potrebné uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou neodkladného opatrenia v uvedených

konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. Inštitút neodkladného opatrenia v
uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne
ohrozené, a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktoré je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté
podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, pričom kľúčovým hľadiskom pri rozhodovaní súdu o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je záujem maloletého dieťaťa.

24. Tunajší súd po zrušení nariadeného neodkladného opatrenia zo strany odvolacieho súdu a vrátení
veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie opätovne preskúmal obsah súdneho spisu, pričom dal sipripojiť aj súdny spis sp. zn. 5P/103/2017 vo veci maloletého dieťaťa, pričom dospel k záveru, že návrhu
otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť.

25. Manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k.
12P/320/2015-68 zo dňa 07.04.2016, ktorým bolo zároveň rozhodnuté o zverení maloletého do osobnej
starostlivosti matky s tým, že otec bude platiť na dieťa výživné vo výške 200,00 €; o úprave styku nebolo
v zmysle rodičovskej dohody rozhodnuté a uvedené bolo ponechané na vôľu rodičov. Po právoplatnom
skončení daného konania sa matka maloletého dieťaťa návrhom zo dňa 24.03.2017 domáhala úpravy

styku otca s maloletým dieťaťom formou neodkladného opatrenia tak, že otec je oprávnený stýkať
sa s maloletým iba v prítomnosti matky (uvedený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol
nakoniecodvolacímsúdomzamietnutý),nazákladektoréhonávrhusazačalovoveciúpravystykuotcas
maloletým dieťaťom nové konanie vo veci samej, a to pod sp. zn. 5P/103/2017. V rámci daného súdneho
konania bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, odvetvia poradenskej
psychológie, a to za účelom odborného posúdenia otázky styku otca s maloletým dieťaťom. Súdom

pribratý znalec vo svojom posudku zo dňa 17.08.2018 identifikoval u maloletého dieťaťa poruchy
autistického spektra, navrhol vyšetrenie dieťaťa v tomto smere, v závere však navrhol zveriť dieťa matke
a upraviť styk otca s maloletým dieťaťom na každý druhý týždeň od piatku do nedele s tým, že v žiadnom
prípade neodporúča obmedzenie styku len na miesto bydliska matky a neodporúča určovanie miesta
pobytu, programu a spôsobu trávenia času otca s dieťaťom výlučne len zo strany matky. Na základe

tohto znaleckého posudku matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému tunajší
súd uznesením č. k. 5P/103/2017-152 zo dňa 05.11.2018 vyhovel a dočasne určil styk otca s dieťaťom
na každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 10:00 hod. do 17:00 hod., za prítomnosti matky,
ako aj za prítomnosti pracovníka akreditovaného subjektu familiam o.z., nakoľko uznal, že styk otca
s maloletým dieťaťom musí byť zachovaný, zároveň však vychádzajúc z vypracovaného znaleckého

posudku, iba v prítomnosti matky a odborníka, a to vzhľadom na psychické poruchy maloletého dieťaťa
a odmietanie otca zo strany dieťaťa. V rámci odvolacieho konania matka zobrala späť svoj návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, čo odvolací súd pripustil, nariadené neodkladné opatrenie zrušil a
konanie o návrhu zastavil. Vo veci samej rozhodol tunajší súd rozsudkom č. k. 5P/103/2017- 379 zo dňa
27.08.2019, ktorým upravil styk otca s maloletým dieťaťom každý nepárny víkend v sobotu a v nedeľu od

10:00 hod. do 12:00 hod. po dobu troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, následne každý nepárny
víkend v sobotu a v nedeľu od 10:00 hod. do 15:00 hod., a to vychádzajúc zo znaleckého posudku O..
I. T., ktorá neodporučila obmedzenie styku len v prítomnosti matky. Na základe podaného odvolania
Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 23CoP/1/2020-361 zo dňa 27.04.2020 zrušil rozsudku súdu
prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko zistil významné rozpory pri

vykonanom dokazovaní, najmä pri vykonanom znaleckom dokazovaní o zdravotnom stave maloletého
dieťaťa, v dôsledku čoho nie je zrejmé, na základe čoho dospela k svojím záverom, pričom ak vyvodila
závery bez toho, aby prihliadla na psychiatrické diagnózy dieťaťa, takéto závery sú bez akejkoľvek
relevancie. Po vrátení veci bolo konanie právoplatné skončené uznesením č. k. 5P/103/2017-665 zo
dňa 25.02.2021, ktorým konanie o úpravu styku s maloletým dieťaťom zastavil v dôsledku späťvzatia

návrhu a rodičom a dieťaťu uložil výchovné opatrenie spočívajúce v psychologickom procese s tým, že
na základe záverov daného opatrenia bude eventuálne daná potreba úpravy styku otca s maloletým
dieťaťom.

26. Otec maloletého dieťaťa vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu vo veci

samej zo dňa 15.10.2021 uviedol, že sa, mimo iného, domáha dočasnej úpravy styku s maloletým,
nakoľko styk nie je ani naďalej realizovaný, medzi rodičmi prevládajú konflikty ohľadom danej otázky,
ktoré neboli vyriešené ani uloženým výchovným opatrením, nakoľko to bolo ukončené vzhľadom na jeho
neefektívnosť. K návrhu otec priložil správu CDR Bratislava zo dňa 17.09.2021 o priebehu uloženého
výchovného opatrenia - psychologického procesu, z ktorej vyplýva, že s maloletým dieťaťom sa im

nepodarilo nadviazať kontakt ani na jednom zo stretnutí, dieťa hneď žiadalo matku o okamžitý odchod,
matka dieťaťa rovnako nebola nápomocná na riešenie týchto situácii za účelom ďalšieho pokračovania
v začatom procese, na základe čoho vytýčený cieľ (postupná adaptácia dieťaťa na osobu psychologičky
zariadeniaapriestorovCDRBratislava,ktorájenevyhnutnýmpredpokladomnaďalšiuspoluprácu)nebol
dosiahnutý, preto sa javí jeho ďalšie pokračovanie ako neúčelné.

27. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti na výchovu maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského
vzťahu a upevňovanie si citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča,ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom
svoju rolu vo výchove maloletého dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách Dohovoru
o právach dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti je okrem iného aj to,

aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s maloletým
dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. Z uvedeného vyplýva,
že otec maloletého dieťaťa by mal mať právo stýkať sa so svojím dieťaťom, ktorá otázka nie je v
súčasnosti a už dlhšiu dobu upravená súdnym rozhodnutím. To však neznamená, že rodič, ktorému
nebolo dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti, má právo stýkať sa maloletým dieťaťom v každom

prípade a za akýchkoľvek okolností, nakoľko prvoradý musí byť najlepší záujem maloletého dieťaťa, pri
posudzovaní ktorého sa musí zohľadniť úroveň duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, úroveň
starostlivosti o dieťa, ochrana dôstojnosti dieťaťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita
samotného prostredia, v ktorom je vychovávané a pod. Pri úprave styku s maloletým dieťaťom formou
neodkladného opatrenia musí byť zároveň daná aj naliehavá potreba riešenia vzniknutého stavu.

28. Z pripojeného súdneho spisu sp. zn. 5P/103/2017 vyplýva, že vo veci určenia styku otca s maloletým
dieťaťom bolo potrebné vykonať komplexné a náročné dokazovanie, nakoľko v prípade dotknutého
maloletého dieťaťa a ich rodičov ide o problémový stav. V priebehu konania bolo vykonané aj znalecké
dokazovanie,zktoréhoposudkuzodňa17.08.2018vyplývaidentifikáciavážnychpsychiatrickýchporúch
u maloletého dieťaťa, ktoré majú nezanedbateľný vplyv aj na vzťah dieťaťa so svojím otcom, s ktorým

nežije spolu a ktorého dlhodobo odmieta, je citovo naviazané iba na matku, pričom dieťa vyžaduje
zvýšenú pozornosť a starostlivosť; uvedené skutočnosti vyplývajú aj z ďalšieho priebehu dokazovania,
z ďalších správ zariadení, ambulancií a pedopsychiatrov podieľajúcich sa na psychologickom vyšetrení
a procese riešenia vzťahu medzi rodičmi a maloletým dieťaťom. Predmetný stav o odmietnutí otca
maloletým dieťaťom bol aj naďalej daný, pričom, aj podľa záveru odvolacieho súdu vyjadreného

v uznesení č. k. 23CoP/1/2020-361 zo dňa 27.04.2020, bolo potrebné vykonať náležité doplnenie
dokazovania za účelom vyriešenia otázky úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, a to s prihliadnutím
na zistenú zdravotnú diagnózu maloletého. Uvedené sa pritom premietlo aj do spôsobu právoplatného
skončenia konania vo veci samej sp. zn. 5P/103/2017, ktoré konanie bolo zastavené v dôsledku
späťvzatia návrhu z dôvodu, že na vzťahu medzi rodičmi a maloletým dieťaťom je potrebné aj naďalej

pracovať, budovať ho, pričom za uvedeným účelom je potrebné nariadiť ďalšie výchovné opatrenie
spočívajúcevpsychologickomprocesesdanýmiosobami,atostým,žepodľazáverovdanéhoopatrenia
bude na mieste eventuálna potreba úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Z uvedeného vyplýva, že
výsledok uloženého výchovného opatrenia bolo a je nevyhnutným predpokladom na spôsob ďalšieho
riešenia otázky úpravy styku. Z podaného návrhu otca zo dňa 15.10.2021 a jeho príloh jednoznačne

vyplýva,žeuloženévýchovnéopatrenieneboloúspešnéapríslušnéCDRhomuseloukončiťsozáverom
o jeho neefektívnosti a neúčelnosti. Ďalšia potreba riešenia otázky styku otca s maloletým dieťaťom
musí byť teda odvodzovaná z tohto záveru, pričom tunajší súd konštatuje, že nakoľko medzi rodičmi
nedochádza ani naďalej k dobrovoľnému riešeniu styku, je potrebné ďalej pokračovať v dokazovaní v
rámci súdneho konania. Dokazovanie vo veci začaté v rámci konania sp. zn. 5P/103/2017 bolo doplnené

predmetnou správou o výsledku uloženého výchovného opatrenia, keďže však to nebolo úspešné a
neviedlo k žiadnemu kladnému posunu v danom procese, nie je osvedčená naliehavá potreba úpravy
styku otca s maloletým dieťaťom formou neodkladného opatrenia. Ako aj odvolací súd poukázal na
správu CDR Bratislava zo dňa 17.09.2021, za obdobie od 07.06.20.21 do 30.08.2021 sa uskutočnili
3 návštevy maloletého dieťaťa v centre, avšak s dieťaťom sa im nepodarilo na žiadnom z týchto

stretnutí nadviazať kontakt, dieťa žiadala o okamžitý odchod, za obdobie od 15.03.2021 do 17.05.2021
rodičia dieťaťa absolvovali 8 stretnutí poradensko-psychologických stretnutí za účelom psychoedukácie
a konštruktívnej komunikácii, napriek tomu ale bolo na mieste ukončiť proces ako neúčelný. Keďže
od právoplatného skončenia konania sp. zn. 5P/103/2017 nedošlo k žiadnym novým skutočnostiam,
odôvodňujúcim naliehavú úpravu styku otca s maloletým dieťaťom formou neodkladného opatrenia,

tunajší súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný; vzhľadom na
všetky okolnosti konkrétneho prípadu, v ktorom dieťa dlhodobo a výrazne odmieta otca, treba vo veci
vykonať ďalšie dokazovanie v rámci konania vo veci samej, pričom styk otca s maloletým dieťaťom nie
je možné upraviť iba na základe potreby úpravy styku s odkazom na právo druhého rodiča, ktorému
nebolo dieťa zverené do starostlivosti, na styk so svojím dieťaťom, inak nebude daný styk plniť svoj účel.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súd, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.