Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. apríl 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/100/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320011140
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2320011140.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.

Martina Žovinca a Mgr. Michala Poláka, v trestnej veci obžalovaného L. G., nar. XX.XX.XXXX v O. N.,
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta, sp.zn. 2T/82/2020 zo dňa 05.10. 2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa
07.04.2022 v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

L. G., nar. XX.XX.XXXX v O. N., trvale bytom L. XX

odsudzuje:

Podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j, písm. l), § 38 ods. 3 Trestného zákona k trestu

odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona výkon uloženého trestu sa mu podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta sp.zn. 2T/82/2020 zo dňa 05.10. 2021 okresný súd
bol obžalovaný L. G. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví na tom skutkovom základe,
že

dňa 16.09.2018 v čase o 11:30 hod. v obci Trstice, na križovatke ulice Hlavnej s vedľajšou cestou od
parkoviska OD Tesco sa počas jazdy na osobnom motorovom vozidle značky Fiat Punto, EČ: LV-771FH
nevenoval plne vedeniu vozidla a riadne nesledoval situáciu v cestnej premávke, pretože pri výjazde z
vedľajšej cesty od parkoviska OD Tesco nedal prednosť po hlavnej ceste prichádzajúcej vodičke H. X.
jazdiacej na osobnom motorovom vozidle značky BMW 3 Touring EČ: GA-437FD, ktorej vošiel náhle
do jazdnej dráhy, a preto došlo k nárazu pravej prednej časti vozidla BMW 3 Touring do ľavej prednej
časti vozidla značky Fiat Punto, pri čom poškodená H. X. utrpela ľahké zranenie a to odlomenie výbežku

vretennej kosti ľavého predlaktia, ktoré si vyžiadalo liečenie do 42 dní, počas ktorých bola nie závažne
obmedzenávobvyklomspôsobeživota,najmäfixáciouzápästiaľavejrukyapričinnostiachvyžadujúcich
použitie ľavej ruky, čím porušil dôležitú povinnosť podľa § 4 ods. 1 písm. c) s poukazom na § 20 ods.1/ a § 137 ods. 2 písm. h) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.

Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanému podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 36 písm.
j), písm. l), § 38 ods. 3) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov. Podľa § 49 ods.
1 písm. a), § 50 ods. 1) Trestného zákona výkon uloženého trestu obžalovanému podmienečne odložil
na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2) Trestného zákona zároveň obžalovanému
uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 15 mesiacov.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 205-206.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal
dokazovanie výsluchom obžalovaného a oboznámením sa na vec vzťahujúceho materiálu. Obžalovaný
na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku učinil vyhlásenie o tom,

že je vinný zo spáchania skutku, svoje konanie oľutoval. Okresný súd vyhlásenie obžalovaného prijal a
rozhodol, že dokazovanie vykoná len vo vzťahu k výroku o treste.

Vo vzťahu k výroku o treste okresný súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
kedy uviedol, že obžalovaný doposiaľ súdom trestaný nebol. Za priestupky v oblasti dopravy však

bol opakovane pokutovaný, či za prekročenie rýchlosti, nerešpektovanie dopravnej značky alebo
dopravného zariadenia, technický stav vozidla a podobne. Okresný súd v danom prípade za poľahčujúcu
okolnosť hodnotil jeho doterajšiu beztrestnosť v zmysle § 36 písm. j), priznanie a oľutovanie
protiprávneho konania v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona. Priťažujúcu okolnosť v zmysle
§ 37 Trestného zákona nevzhliadol. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností, súd postupoval v

zmysle § 38 ods. 3) Trestného zákona a za primeraný trest v danom prípade považoval trest odňatia
slobody v trvaní 5 mesiacov, výkon ktorého trestu mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní
1 rok. K uloženiu trestu zákazu činnosti okresný súd uviedol, že obžalovaný sa bránil tým, že za
priestupky v oblasti dopravy bol pokutovaný, keď ešte ako mladistvý jazdil na motorke, nezodpovedá
skutočnosti vzhľadom k tomu, že rok jeho narodenia je XXXX a prvý záznam v evidenčnej karte vodiča

je z roku 2004 (nepripútanie bezpečnostným pásom počas jazdy) a posledný z roku 2019 (prekročenie
rýchlosti). Vzhľadom však na vyššie uvedenú skutočnosť, ktorá svedčí podľa názoru okresného súdu
o jeho nedisciplinovanosti ako účastníka cestnej premávky dospel ku nutnosti uloženia i trestu zákazu
činnosti, pričom za primeranú dĺžku toho trestu považoval dobu 15 mesiacov. Takto uloženými trestami
vidí okresný súd prevýchovný účel trestu a ktorý slúži aj na generálnu prevenciu.

O náhrade škody už okresný súd nerozhodol, nakoľko obžalovaný dňa 01.12.2020 uhradil poškodenou
spoločnosťou Dôvera požadovanú sumu vo výške 441,79 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný do výroku o uložení trestu zákazu činnosti, ktorý

odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu na č.l. 209.

Obžalovaný uviedol, že trest zákazu činnosti považuje za neprimerane prísny a to vzhľadom na okolnosti
prípadu, kedy sa k žalovanej trestnej činnosti priznal a túto aj úprimne oľutoval. Ďalej uviedol, že uloženie
trestu zákazu činnosti by pre neho znamenalo stratu živobytia a to vzhľadom na to, že je odkázaný

na vlastnú prepravu keď podniká v oblasti stavebníctva. Nemá inú možnosť ako sa dopravovať k
zákazníkom ako na motorovom vozidle. Navrhuje aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa §
321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku a zrušil uložený trest zákazu činnosti.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 07.04.2022 za prítomnosti zástupkyne Krajskej

prokuratúry v Trnave, obhajcu a obžalovaného, na ktorom oboznámil prítomných s napadnutým
rozsudkom, odvolaním obžalovaného, odpisom registra trestov na obžalovaného ako aj podstatným
obsahom spisu.

Zástupca Krajskej prokuratúry v Trnave navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie obžalovaného

podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné. Obhajca obžalovaného sa pridržal písomných dôvodov
odvolania, navrhol odvolaniu vyhovieť. Obžalovaný uviedol, že pokiaľ by mu bol uložený trest zákazu
činnosti, zničilo by sa mu živobytie, ako aj robotníkom ktorých zamestnáva (10 ľudí). Každý deňdochádzazLevícdoKomárnaavodičskýpreukazpotrebuje.Mátiež80ročnúmatkuoktorúsapotrebuje
starať.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vo vzťahu
k výroku o treste vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných
zásad, ktoré trestný proces upravujú. Pokiaľ však ide o uložený trest zákazu činnosti, odvolací súd zistil
pochybenie, na ktoré poukazoval obžalovaný v odvolaní, v dôsledku čoho bolo potrebné napadnutý
rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušiť a podľa § 322 ods. 3 Trestného

poriadku vo veci rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Z obsahu podaných odvolaní vyplýva, že obžalovaný napadol rozsudok okresného súdu výlučne čo
do výroku o treste zákazu činnosti, preto predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku vo
vzťahu k tomuto výroku. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní

dňa vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania
skutkov, ktoré sa mu kládli za vinu, preto okresný súd so súhlasom okresného prokurátora vyhlásenie
obžalovaného prijal. Pretože inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového
stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odvolací súd nemohol preskúmať tento

výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie
ako opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok je právoplatný. (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu sp. zn. 2To/5/2011 zo 7. februára 2012)

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona

ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V
tejto definícii je vyjadrená zásada „nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio“. Požiadavka
primeranosti trestu je naplnená nielen formálnym postupom v zmysle zákonných ustanovení, ale
tiež zohľadnením relevantných skutkových okolností. Primeranosť trestu je totižto nevyhnutným
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy

páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu tzv.
sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych

prípadoch. Práve sudcovskou individualizáciou trestu má byť naplnené požiadavka primeranosti trestu.
Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali
všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Z vykonaného dokazovania, najmä s poukazom na vyhlásenie viny obžalovaného a jeho postoj trestnej

činnosti, kedy prejavil úprimnú ľútosť nad spáchaným skutkom, rovnako aj s prihliadnutím na to, že
zaplatil spôsobenú škodu a v neposlednom rade aj na následok ktorý nastal dopravnou nehodou
zapríčinenou obžalovaným (ľahké zranenia poškodenej), odvolací súd považoval uloženie trestu zákazu
činnosti za neprimerane prísny a to aj s prihliadnutím na to, že tento trest by bol pre obžalovanéholikvidačný. V neposlednom rade uložený trest zákazu činnosti by hlavne nepostihol len obžalovaného,
ale aj jeho zamestnancov a rodinných príslušníkov. Odvolací súd s priznal dve poľahčujúce okolnosti
(viedol riadny život v zmysle § 36 písm. j) a priznanie a oľutovanie protiprávneho konania v zmysle

§ 36 písm. l) Trestného zákona). Priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona nevzhliadol.
Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností, odvolací súd postupoval v zmysle § 38 ods. 3) Trestného
zákona a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov so skúšobnou dobou 1 rok, ktorý
považuje odvolací súd za zákonný, spravodlivý a primeraný, zohľadňujúci charakter trestnej činnosti,
spôsob spáchania činu, skutkové aj právne okolnosti, pohnútku, následok, možnosť nápravy a tiež

nesúce prvky individuálnej a tiež generálnej prevencie.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu pokiaľ ide o uložený trest zákazu
činnosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil a postupom podľa § 322 ods.
3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.