Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. marec 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319204761
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2319204761.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členiek senátu JUDr.

Kataríny Slováčekovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, v spore žalobkyne: Generali Česká pojišťovna a.s.,
IČO: 452 72 956, so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, konajúca v
Slovenskej republike prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu,
IČO:54228573,sosídlomLamačskácesta3/A,84104Bratislava,zast.splnomocnenkyňou:AKBalara,
s.r.o., Bratislava, Košická 5590/56, IČO: 36 858 528, proti žalovanému: H. I., nar. XX. Z. XXXX, trvale
bytom XXX XX I. XXX, zast. advokátom: JUDr. Ľudovít Štanglovič, Šaľa, Jarmočná 2264/3, IČO: 51 474
841, o 6.924,35 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.

k. 17C/54/2019-112 zo dňa 6. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu žalobkyne zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 6.924,35
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 23. októbra 2019 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku ( prvý výrok ), priznal žalobkyni voči žalovanému

náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením ( druhý výrok ).

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964
Občiansky zákonník O.z. ( ďalej len ,, O.z.“ ); § 12 ods. 1 písm. e/ zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,, ZoPZP“ ); § 64 ods.1 písm. d/, § 66 ods.1 a 2 písm. a/ zákona
č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,, ZoCP“ ); § 125 ods.

1 veta prvá a druhá zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon ( ďalej len ,, T.z.“ ), § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O.z., s poukazom na procesné
ust. § 151, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej
len ,, C.s.p. “ ).

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 21. septembra 2016 bola v systéme
žalobkyne zaevidovaná dopravná nehoda zo dňa 16. septembra 2016, a to pod č. 6401015753. K

predmetnej nehode došlo tak, že žalovaný ako vodič poisteného motorového vozidla na ceste medzi
obcou Vlčany a mestom Šaľa narazil do motorového vozidla AUDI A5 Sportback s EVČ: BL 767
FH ( ďalej len „poškodené motorové vozidlo" ) odbáčajúceho doľava, čím došlo k jeho poškodeniu.
Vlastníkom poškodeného motorového vozidla bola v čase dopravnej nehody: PhDr. Z. L., IČO:30848946, Bratislava ( ďalej len „poškodená" ). Zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 16. septembra
2016 súd prvej inštancie zistil, že vinníkom dopravnej nehody bol žalovaný. K dopravnej nehode nebola
privolaná polícia. Uvedené zistenia sú rovnako nesporné. Poškodená si náhradu škody na poškodenom

motorovom vozidle uplatnila u žalobkyne z poistnej zmluvy. Po nahlásení poistnej udalosti žalobkyňa
vykonala šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Poistné plnenie
bolo vyčíslené na sumu 6.924,35 eur a následne dňa 8. novembra 2016 poukázané na bankový účet
určený poškodenou. Z uvedeného je zrejmé, že sa podľa § 64 ods. 1 písm. d/ ZoCP jedná o dopravnú
nehodu, pri ktorej došlo k vzniku hmotnej škody vo výške prevyšujúcej jedenapolnásobok väčšej škody

podľa Trestného zákona ( jedenapolnásobok väčšej škody je 3.990eur ). Žalovaný nerozporoval výšku
škody, ktorá vnikla na vozidle poškodenej, rozporoval len to, že si myslel, že výška vzniknutej škody
neodôvodňuje privolanie polície na miesto nehody. K námietke žalovaného, že nie je odborníkom na
posúdenie výšky škody na vozidle, súd poukazuje na to, že ZoCP v ustanovení §-u 64 ods. 1 písm.
d/ v spojení s povinnosťou podľa § 66 ods. 2 písm. a/ nestanovuje výnimky z povinnosti nahlásiť
dopravnú nehodu policajtovi a to ani s poukazom na odborné vzdelanie účastníka dopravnej nehody

či jeho skúsenosti a schopnosti odhadnúť výšku škody. Táto povinnosť je stanovená pre všetkých
účastníkov cestnej premávky bez výnimky. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne,
že berúc do úvahy len samotný typ a vek poškodeného vozidla, aj za predpokladu, že si účastníci
nehody neboli vedomí presnej hodnoty poškodeného motorového vozidla, bolo potrebné vychádzať
zo všeobecne známej skutočnosti, že motorové vozidlá značky AUDI patria do kategórie luxusnejších

vozidiel s vyššou kúpnou cenou, a preto účastníci dopravnej nehody mali a mohli predpokladať, že
oprava takého motorového vozidla nebude lacnou záležitosťou. To, že výška škody na poškodenom
motorovom vozidle zrejme prevýši sumu 3.990 eur, mohli účastníci nehody usúdiť aj na podklade už
na prvý pohľad viditeľných rozsiahlych poškodení motorového vozidla. Samotní účastníci rozpoznali
voľným okom poškodenie celej ľavej a ľavej zadnej strany poškodeného motorového vozidla, čo potvrdili

vlastnoručnými podpismi v správe o nehode, ktorú vypísali na mieste dopravnej nehody. Žalovaný sa
teda evidentne bezdôvodne spoliehal na opravu poškodeného vozidla v sume nižšej ako 3.990 eur a
preto si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 66 ods. 2 písm. a/ ZoCP. Súd prvej inštancie nemohol
vziať argumenty žalovaného, prečo tak urobil, do úvahy ako dôvod na zamietnutie žaloby. Povinnosťou
žalovaného je preto nahradiť žalobkyni poistné plnenie, ktoré za neho vyplatila poškodenej z dôvodu

škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a to s poukazom na § 12 ods. 1 písm. e/ ZoPZP.
Žalobkyňa vyzvala žalovaného na splnenie povinnosti - zaplatenie sumy 6924,35 eura v lehote do 8.
januára 2017, a to listom zo dňa 9. novembra 2016, ktorý si žalovaný prevzal dňa 21. decembra 2016.
Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil dodnes, preto sa dňom 9. januára 2017 dostal do omeškania.
Žalobca si žalobou uplatnil úroky z omeškania až odo dňa podania žaloby na súd, t. j. od 23. októbra

2019, preto súd prvej inštancie pri ich priznaní postupoval s poukazom na § 216 C.s.p. Žalovaný sa
dostaldoomeškaniamárnymuplynutímlehotynaplnenieurčenejmužalobkyňouvovýzvenazaplatenie
náhrady poistného plnenia, v danom prípade dňom 9. januára 2017, ku ktorému bola platná základná
úroková sadzba ECB vo výške 0 %, a teda výška úrokov z omeškania bola o 5 percentuálnych bodov
vyššia, t. j. predstavovala 5 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania žalovaného s plnením

peňažného záväzku až do zaplatenia.

4. O nároku žalobkyne na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 C.s.p., pričom žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej súd priznal plnú náhradu trov
konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v celom rozsahu z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust.§
365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., ako aj z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p. a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému voči
žalobkyni právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozsudok súdu prvej inštancie bol vo
výroku I. založený na nesprávnom právnom posúdení potreby odborného vzdelania pri odhade výšky
hmotnej škody. V bode 13 rozsudku súdu prvej inštancie je uvedené „K námietke žalovaného, že nie

je odborníkom na posúdenie výšky škody na vozidle, súd poukazuje na to, že ZoCP v ust. § 64 ods.
1 psím.. d/ v spojení s povinnosťou podľa § 66 ods. 2 psím. a/ nestanovuje výnimky z povinnosti
nahlásiť dopravnú nehodu policajtovi a to ani s poukazom na odborné vzdelanie účastníka dopravnej
nehodyčijehoskúsenostiaschopnostiodhadnúťvýškuškody.Tátopovinnosťjestanovenáprevšetkýchúčastníkov cestnej premávky bez výnimky“. Z ustanovení ZoCP vyplýva, že povinnosť nahlásiť dopravnú
nehodu má jej účastník len vtedy ak škoda ktorá vznikla pri tejto udalosti zrejme prevyšuje sumu 3.990
eur, z uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť s argumentáciou súdu, že je zakaždým potrebné takúto

situáciu nahlásiť polícii. Skutočnosť či škoda presahuje uvedenú sumu možno odvodzovať len od toho
ako sa škoda javila na mieste samom v čase po nehode. V tomto ohľade poukázal na právny názor
Krajského súdu v Prešove vyslovený v rozsudku sp. zn. 20Co/79/2019 zo dňa 28. mája 2020 , podľa
ktorého: „ Je síce pravdou, že škoda na motorovom vozidle poškodeného prevýšila 3.999 eur, ale
zrejmosť výšky škody nie je možné posúdiť podľa toho, aká škoda bola nakoniec skutočne zistená.

Dôležité je to, ako sa škoda javila na mieste samom v čase po nehode. “ Účastníci škodovej udalosti
jednoznačne, zhodne konštatovali, že podľa ich vnímania škoda neprekročila uvedenú hranicu 3990
eur, pričom oni boli jedinými svedkami prítomnými priamo pri škodovej udalosti. Odvolateľ nedisponuje
odbornými znalosťami v oblasti opráv vozidiel, pričom vzhľadom na optické poškodenie jeho vozidla
nemohol na základe vlastných vedomostí vedieť, že došlo k vzniku škody prevyšujúcej vyššie uvedenú
hranicu. Ako vyplýva aj z fotografii založených v spise, k poškodeniu došlo takmer výhradne v oblasti

zadného plechového nárazníku, kde ide o ľahko vymeniteľný diel, teda odôvodnene predpokladal,
že nejde o drahé poškodenie. Vzhľadom na vyššie uvedené účastníci škodovej udalosti odôvodnene
predpokladali, že škoda nepresiahla zákonnú hranicu pre kvalifikáciu škodovej udalosti ako dopravnej
nehody, z tohto dôvodu nedošlo k porušeniu zákonnej povinnosti potreby privolania polície, nakoľko
nešlo o dopravnú nehodu v zmysle vyššie citovaného právneho názoru KS v Prešove. Vzhľadom na

uvedené je rozsudok súdu prvej inštancie založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že „ ... súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že berúc do úvahy len
samotnýtypavekpoškodenéhovozidla,ajzapredpokladu,žesiúčastnícinehodynebolivedomípresnej
hodnoty poškodeného motorového vozidla, bolo potrebné vychádzať zo všeobecne známej skutočnosti,
že motorové vozidlá značky AUDI patria do kategórie luxusnejších vozidiel s vyššou kúpnou cenou,

a preto účastníci dopravnej nehody mali a mohli predpokladať, že oprava takého motorového vozidla
nebude lacnou záležitosťou. To, že výška škody na poškodenom motorovom vozidle zrejme prevýši
sumu 3.990 eur, mohli účastníci nehody usúdiť aj na podklade už na prvý pohľad viditeľných rozsiahlych
poškodení motorového vozidla...“ V súvislosti s uvedeným právnym názorom súdu prvej inštancie je
potrebné uviesť, že samotná skutočnosť, že došlo k poškodeniu vozidla značky AUDI neznamená,

že oprava tohto vozidla bude nákladná. V tomto ohľade je potrebné zohľadniť rok výroby motorového
vozidla, typ, prípadne jeho celkový stav ( amortizácia ). K poškodeniu vozidla AUDI došlo v zadnej
časti nárazníka, čo predstavuje vymeniteľný plechový diel, pri ktorom je odôvodnené sa domnievať, že
nepôjde o nákladnú opravu tejto časti vozidla. Názor súdu prvej inštancie, že účastníci škodovej udalosti
mali a mohli predpokladať nákladnosť opravy vozidla značky AUDI len na základe skutočnosti, že by

malo ísť o vozidlo luxusnejšej kategórie neobstojí nakoľko nezohľadňuje osobitosti konkrétneho vozidla.
Pokiaľ bolo poukazované na žalobkyňou predložené inzeráty z internetu, tieto neboli relevantné pre
túto situáciu, nakoľko boli prezentované vozidlá s neskorším rokom výroby, ktorých hodnota je vyššia a
zároveňjepotrebnéuviesť,žeidevtýchtoinzerátochopožadovanúcenuzatotovozidloanieoskutočnú
hodnotu týchto vozidiel. Na základe všeobecného a nepodloženého zaradenia vozidla žalovaného do

kategórie luxusných vozidiel nemožno usudzovať, že žalovaný bez vedomostí o servisných nákladoch
mohol bez ďalšieho sám odhadnúť výšku vzniknutej škody na vozidle AUDI. Z tohto pohľadu dospel súd
k nesprávnym skutkovým záverom pričom svoje závery riadne neodôvodnil s odkazom na konkrétne
vykonané dôkazy. Mám za to, že žalovaný sa odôvodnene domnieval, že v čase škodovej udalosti
nedošlo k vzniku škody v takej výške ktorá by napĺňala definíciu dopravnej nehody, čo potvrdil aj druhý

účastník škodovej udalosti na
zázname o dopravnej nehode.

6. Z vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu žalovaného vyplynulo, že táto navrhla, aby odvolací súd potvrdil
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny ( § 387 ods. 1 C. s. p. ) a priznal jej

náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že súd prvej inštancie nezohľadnil obranu žalovaného, že
nie je odborníkom na posúdenie výšky škody na vozidle. Podotkla, že každý účastník cestnej premávky
je povinný ohlásiť vznik dopravnej nehody policajtovi, bez ohľadu na mieru jeho znalostí a schopností
posúdenia výšky škody na vozidlách. Poukázala na rozsiahle poškodenia vozidla značky AUDI A5 vo
vlastníctve poškodenej, viditeľné na prvý pohľad a zaznamenané v správe o nehode. Podľa súdu prvej

inštancie je všeobecne známou skutočnosťou, že vozidlo AUDI A5 je luxusnejšie vozidlo, ktorého oprava
nie je lacná. Spoliehanie sa žalovaného na to, že škoda na vozidle AUDI A5 nedosiahne výšku 3.990
eur, posúdil súd za bezdôvodné. Žalovaný napadol napadnutý rozsudok v celom rozsahu odvolaním,
pričom namietol nesprávne skutkové zistenia súdu a nesprávne právne posúdenie veci súdom. Zrejmosťvýšky škody sa podľa žalovaného nedá posúdiť podľa skutočnej výšky škody, ktorá nakoniec vyšla
najavo. Nedisponuje odbornými znalosťami a „nemohol na základe vlastných vedomostí vedieť, že
došlo k vzniku škody prevyšujúcej vyššie uvedenú hranicu“. Mal dôvod predpokladať, že „nejde o drahé

poškodenie“, pretože „ takmer výhradne “ bol poškodený „ ľahko vymeniteľný diel “. Preto predpokladal,
že škoda nepresiahla zákonnú hranicu a neporušil povinnosť privolať políciu. Za nesprávne skutkové
zistenie považuje žalovaný záver súdu, že vozidlo AUDI A5 má obvykle vyššiu kúpnu cenu a aj jeho
oprava je obvykle nie lacná. Tento záver súdu podľa žalovaného nezohľadňuje osobitosti konkrétneho
vozidla poškodenej. Nárok na náhradu poistného plnenia je možné priznať, ak mohli účastníci dopravnej

nehody dospieť k záveru, že výška škody spôsobenej dopravnou nehodou môže presiahnuť sumu 3.990
eur, a napriek tomuto záveru neprivolali políciu na objasnenie dopravnej nehody. V tomto prípade nič
nebránilo účastníkom dopravnej nehody, aby dospeli k záveru o skutočnej výške škody na poškodenom
motorovom vozidle AUDI A5. Poškodenia na vozidle AUDI A5 boli pri bežnej obhliadke spozorovateľné
ihneď. Z dokazovania nevyplynulo, že by na vozidle poškodenej boli nejaké rozsiahle poškodenia ktoré
by boli na prvý pohľad skryté, alebo ktorých existenciu nebolo možné predvídať alebo ktoré vyšli najavo

až po demontáži niektorých dielov poškodeného vozidla. Žalovaný porušil povinnosť ohlásiť dopravnú
nehodu polícii v zmysle § 66 ods. 2 písm. a) ZoCP. Viditeľný rozsah poškodenia vozidla AUDI A5, ako aj
cena daného motorového vozidla zohľadňujúca jeho vek a počet najazdených kilometrov, odôvodňovali
záver, že škoda na danom vozidle zrejme prevyšuje 3.990 eur ( § 64 ods. 1, písm. d/ ZoCP ). Právna
úprava určuje presnú hranicu - výšku škody prevyšujúcu 3.990 eur - odlišujúcu škodovú udalosť od

dopravnej nehody. Nie je sporné, že škoda pri dopravnej nehode spôsobenej žalovaným ( a teda aj
výška poistného plnenia našej poisťovne ) prevýšila danú hranicu, a to o takmer 3.000 eur. Účastníkom
dopravnej nehody bol rozsah poškodenia motorového vozidla AUDI A5 známy, vyznačili ho v Správe a
nehode. Vzhľadom na viditeľný rozsah poškodenia vozidla AUDI A5 ( preukázaný fotodokumentáciou ),
vek vozidla AUDI A5 ( rok výrok 2013, k dopravnej nehode došlo v roku 2016, vozidlo AUDI A5 bolo

v čase nehody v premávke 3 roky a 5 mesiacov ), stav vozidla AUDI A5 ( v čase dopravnej nehody
malo najazdených cca 105 tis. km ), skutočnosť, že sa jedná o vozidlo vyššej cenovej kategórie ( kúpna
cena motorového vozidla danej značky, typu a veku sa pohybuje v sumách od 17.000 eur vyššie ), bolo
možné predpokladať, že škoda prevýši hranicu 3.990 eur. Žalovaný je narodený v roku 1972, preto je
uňho možné predpokladať isté životné skúsenosti. Dopravná nehoda sa stala v septembri, v čase o

15:30 hodine, teda za denného svetla. Neprichádza teda do úvahy, že by rozsah vzniknutej škody nebol
dobre viditeľný. Na to, aby sa dala predpokladať na vozidle AUDI A5 škoda prevyšujúca 3.990 eur, nie
sú potrebné odborné znalosti. Predpoklad takej výšky škody musí byť zrejmý aj bežnému človeku bez
odborných znalostí, ak narazí iným vozidlom do vozidla AUDI A5 a poškodí celú zadnú časť takého
vozidla. Práve z dôvodu, že žalovaný nemá odborné znalosti, mal žalovaný trvať na objasnení dopravnej

nehody políciou, a nie sa spoliehať na svoj chybný neodborný záver o výške škody neprevyšujúcej 3.990
eur. Žalovaný neprivolal políciu, pretože sa bezdôvodne spoľahol na to, že výška škody nepresiahne
sumu 3.990 eur. Neprivolaním polície sa žalovaný vystavil riziku postihu zo strany našej poisťovne,
ktorého sa domáhame našou žalobou a ktorej súd napadnutým rozsudkom v plnom rozsahu vyhovel.

7. Uznesením č.k. 26Co/8/2021-204 zo dňa 2. februára 2022 odvolací súd pripustil, aby do konania
vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 17C/54/2019 na miesto doterajšej žalobkyne,
obchodnej spoločnosti: GSK Financial, a.s., so sídlom 841 04 Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35
709 332 ( pozn. do 11. januára 2022 pod obchodným menom Generali Poisťovňa, a. s. ), do konania
vstúpila spoločnosť: Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Praha 110 00, Nové Město, Spálená

75/16, Česká republika, konajúca v Slovenskej republike prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka
poisťovne z iného členského štátu, so sídlom 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, Lamačská
cesta 3/A, IČO: 54 228 573.
K pripusteniu pristúpenia v zmysle § 80 ods. 2 C.s.p. došlo z toho dôvodu, že sa preukázalo, že po
začatí konania došlo k prevodu práva ( na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 17. decembra 2021

v zmysle ktorej s účinnosťou od 19. decembra ) a Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného
členského štátu, so sídlom 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, Lamačská cesta 3/A, IČO:
54 228 573 so vstupom súhlasila.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( §

362 ods. 1 C.s.p. ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( §
359 C.s.p. ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( § 355 ods.
1 C.s.p. ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( § 127 a § 363 C.s.p. ) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 písm. h/ a e/ C.s.p. ), preskúmalnapadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( § 379 C.s.p. ) a dôvodmi odvolania ( § 380 ods.
1 C.s.p. ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil
( § 380 ods. 2 C.s.p. ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej

tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( § 219 ods. 3 C.s.p. ) a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnuté s použitím § 388 C.s.p. zmeniť.

9. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom
je napadnuté rozhodnutie založené a ide o prejednanie právnej otázky ( nie otázky skutkovej ), nebol

daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. ( a teda
ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom ). Odvolací súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré
vyplynuli z vykonaných dôkazov a prednesov strán v konaní pred súdom prvej inštancie. Možnosť
odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania prevzal aj C.s.p.
Nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v danom
prípade daná. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ( Valera Assalino v. Portugalsko z

20. apríla 2002) v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú
osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ľudských právach ( najmä ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné a vyšší súd
prejednáva právne otázky ).

10. Predmetom konania je nárok žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie 6.924,35 eur a príslušenstva
uplatňovaný na základe ust. § 12 ods. 1 písm. e/ ZoPZP, ( poisťovateľ má proti poistníkovi nárok
na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného
predpisu, ktorá je poistnou udalosťou ), pretože si žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť ohlásiť

dopravnú nehodu policajtovi v zmysle ust. § 66 ods.2 písm. a/ ZoCP, keďže na vozidle poškodenej
vznikla hmotná škoda ,,zrejme“ prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona
( § 125 ods. 1 veta prvá a druhá T.z. ) pričom na výzvu žalobkyne na nahradenie jej poskytnutého
poistného plnenia poškodenej vo výške 6.924,35 eur, túto povinnosť nesplnil. Vzhľadom na rozsah a
dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie na

základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a či právne správne posúdil nárok
žalobkyne.

11. Podľa § 12 ods. 1 písm. e/ ZoPZP poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného
plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového

vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou
udalosťou.

12. Podľa § 64 ods. 1 písm. d/ ZoCP dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa
stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel

vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca
jedenapolnásobok väčšej škody podľa T.z.

13. Podľa § 64 ods. 2 písm. c/ ZoCP za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku
3, ak sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

14. Podľa § 64 ods. 3 cit. zákona ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v
priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu.
Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.

15. Podľa § 66 ods. 2 písm. a/ ZoCP účastník dopravnej nehody je povinný hlásiť dopravnú nehodu
policajtovi.

16. Podľa § 125 ods. 1 vety prvej a druhej T.z. malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.
Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.

17. Podľa § 443 O.z. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.18. Z dôvodovej správy k ust. § 64 až § 66 ZoCP sa za opravnú nehodu považuje aj škodová udalosť, pri
ktorej si jej účastníci nesplnia ustanovené povinnosti alebo ak je jeden z vodičov pod vplyvom alkoholu
alebo inej návykovej látky. Ostatné udalosti nebudú dopravnou nehodou, ale len škodovou udalosťou,

ktorej dôsledky si majú jej účastníci vyriešiť sami, resp. prostredníctvom poisťovne. Táto zmena súvisí
najmäsoskutočnosťou,žepritzv.malýchdopravnýchnehodáchobčaniaplnenevyužívajúprávovybaviť
si vec cestou náhrady škody, ale hlásia aj také dopravné nehody, kde vznikla len zanedbateľná škoda.
Tým dochádza najmä k zbytočnému blokovaniu cestnej premávky až do príchodu policajta. Udalosť
v cestnej premávke, pri ktorej dôjde ku škode na majetku, ale nie sú splnené podmienky dopravnej

nehody, je škodovou udalosťou. Takú udalosť účastníci škodovej udalosti neoznamujú policajtovi, ale
vec si vzájomne vybavia cestou náhrady škody.

19. Úmyslom zákonodarcu pri zavedení rozlišovania dopravných nehôd a škodových udalostí, ako
vyplývazdôvodovejsprávyk ZoCPbolozbytočneneblokovaťcestnúpremávkuanevyťažovaťpolicajné
zložky pri tzv. malých dopravných nehodách. Práve z tohto dôvodu zákonom obmedzil povinnosť

účastníkovnehodyprivolaťpolicajnúhliadkuibavtedy,aknaniektoromzozúčastnenýchvozidielvznikne
hmotná škoda zrejme prevyšujúca 3.990 eur. V prípade škodovej udalosti musí byť poznateľné ( t.j.
musí ísť o poškodenia viditeľné a rozumne predpokladateľné ) a objektívne zrejmé ( t.j. komukoľvek,
nielen účastníkom škodovej udalosti ), že v danom prípade výška škody na poškodenom vozidle celkom
jednoznačne a podstatne prevyšuje sumu 3.990 eur. Niet pochýb o tom, že zákonodarca rátal s určitou

mieroutolerancieurčovaniavýškyškodyúčastníkmiškodovejudalosti,ktorýmimôžubyťajlaicinemajúci
dostatočné technické znalosti o motorových vozidlách. To znamená, že primeraná miera podhodnotenia
výšky vzniknutej škody je pri škodovej udalosti prípustná. Samozrejme, ak majú účastníci škodovej
udalosti pochybnosti o výške vzniknutej škody pri škodovej udalosti ( aj keby išlo o škodu nižšiu než
jedenapolnásobokväčšejškody),majúprávo(zprevenčnýchdôvodov)oznámiťvznikškodovejudalosti

orgánu polície. Poznateľnosť poškodenia vozidla spočíva v tom, že aj bežný účastník škodovej udalosti
dokáže vizuálne postrehnúť, ktoré časti vozidla sú poškodené a tiež to, ktoré časti vozidla ( aj keď
vizuálne neviditeľné ) budú tiež s vysokou pravdepodobnosťou takisto poškodené ( napr. v závislosti od
intenzity čelného nárazu vozidla možno dôvodne predpokladať okrem poškodenia nárazníka, prípadne
masky chladiča aj poškodenie motora ). Z toho vyplýva, že aj pri viditeľných poškodeniach, možno za

určitých okolností rozumne predpokladať aj vznik skrytých ( vizuálne nepostrehnuteľných ) poškodení
vozidla. Objektívna zrejmosť poškodenia vozidla spočíva v tom, že pri poškodení vozidla akýkoľvek
pozorovateľ ( to znamená nielen účastníci nehody ) dokáže rozumne určiť na prvý pohľad výšku škody
evidentne prevyšujúcu sumu 3.990 eur. Až pri splnení uvedených podmienok možno hovoriť o dopravnej
nehode, a nie škodovej udalosti.

20. Výška škody na vozidle prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody ( 3.990 eur ) na jednom vozidle
musí byť súčasne zistiteľná a opoznateľná už okamžite po dopravnej nehode, v opačnom prípade sa
jedná o škodovú udalosť. Výšku škody ( pre účely ust. § 64 ods. 1 písm. d/ ZoCP ) preto nemožno
stotožňovať so sumou či už následnej opravy vozidla, resp. so sumou poistného plnenia vyplateného

poisťovňou poškodenému, ku ktorým dochádza až s odstupom času ( dní, týždňov, mesiacov a zriedka
aj rokov ).

21. V prejednávanej veci nebolo sporné, že dňa 30. októbra 2019 uzavrel žalovaný s právnou
predchodkyňou žalobkyne Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom 841 04 Bratislava, Lamačská cesta 3/

A, IČO: 35 709 332, ktorá zmenila obchodné meno od 11. januára 2022 na GSK Financial, a. s., so
sídlom84104Bratislava,Lamačskácesta3/A,IČO:35709332poistnúzmluvuč.2404884741(povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ŠKODA Felicia,
VIN: TMBEFF613YX281929 s EVČ: SA 229 BE; so začiatkom poistenia 22. 1. 2016 na dobu neurčitú ).
Taktiež nebolo sporné, že dňa 21. septembra 2016 bola v systéme právnej predchodkyne žalobkyne

zaevidovaná dopravná nehoda, ku ktorej došlo 16. septembra 2016, a to pod č. 6401015753, ku
ktorej došlo tak, že žalovaný ako vodič poisteného motorového vozidla na ceste medzi obcou Vlčany
a mestom Šaľa narazil do motorového vozidla AUDI A5 Sportback s EVČ: BL 767 FH ( vlastníkom
poškodenéhomotorovéhovozidlabolavčasedopravnejnehodyPhDr.Z.L.,IČO:30848946,Bratislava)
odbáčajúceho doľava, čím došlo k jeho poškodeniu v zadnej časti nárazníka pričom žalovaný spolu s

poškodenousazhodlinatom,žezjavneviditeľnáškodaspôsobenábyneprevyšovalajedenapolnásobok
väčšej škody podľa T.z.22.Odvolacísúdmázato,žeobajaúčastnícinehodyresp.škodovejudalostimôžuobjektívnevychádzať
len z viditeľného poškodenia ( zohľadniac silu, smer nárazu a pod. ) a skryté poškodenia môžu
podľa toho len predpokladať, pretože vozidlo na mieste nehody po nehode nie je možné rozoberať a

odkrývať poškodené súčasti a to len za účelom identifikácie výšky škody pre zistenie potreby oznámenia
dopravnej nehody polícii.

23. Pri prvotnej identifikácii výšky škody na motorovom vozidle účastníci nehody resp. škodovej udalosti
spravidla vychádzajú z toho ,, čo to asi bude stáť, aby sa to dalo do pôvodného stavu “ a až následne

možno aj z aktuálnej ceny ( hodnoty ) motorového vozidla ( vek, značka, typ, stupeň výbavy a pod. ), v
súlade s § 443 O.z. s tým, že tu je potrebné uviesť ,, výška škody “ sa nerovná ,, výške poistného plnenia
poskytnutého právnou predchodkyňou žalobkyne poškodenej “. V danom prípade niet rozumného
dôvodu nestotožniť sa s tvrdením žalovaného, podľa ktorého účastníci škodovej udalosti vychádzali z
toho, že škoda na vozidle poškodenej vzhľadom na viditeľné poškodenia nepresahuje 3.990 eur.

24. Argumentácia žalobkyne s ktorou sa prvoinštančný súd stotožnil, t.j. že už len samotný typ a
vek poškodeného vozidla, ako aj to, že vozidlá značky AUDI patria do kategórie luxusnejších vozidiel
s vyššou kúpnou cenou, a preto účastníci dopravnej nehody mali a mohli predpokladať, že oprava
takého motorového vozidla nebude lacnou záležitosťou, a žalovaný tak mohol predpokladať, že viditeľné
poškodenie, poškodený zadný nárazník ( pozn. z opisu záznamu o nehode vyplýva, že vozidlo bolo

poškodené v zadnej časti ) vyčíslenej sume škody presiahne hranicu hmotnej škody zrejme prevyšujúcej
jedenapolnásobok väčšej škody podľa T.z. je len tvrdením bez riadneho preukázania, keď ani policajt
nedisponuje okrem skúseností takou odbornosťou v oblasti oceňovania škôd motorových vozidiel, akou
napr. znalec resp. automechanik, tak nie je namieste.

25. Z odvolacím súdom vyššie uvedených dôvodov, sa tak odvolací súd nemohol stotožniť so záverom
súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaný svojim nekonaním porušil ako účastník cestnej premávky
zákonnú povinnosť, keď k predmetnej dopravnej nehode neprivolal políciu, čím porušil povinnosť danú
mu zákonom ( § 66 ZoCP ), na základe čoho žalobkyňa resp. jej právna predchodkyňa uplatnila
právo postihu za porušenie uvedenej právnej povinnosti žalovaného dôvodne. Odvolaciemu súdu potom

neostalo iné, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť ( § 388 C.s.p. ) a žalobu žalobkyne
ako nedôvodnú zamietnuť.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodol aj
o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie ( § 396 ods. 2 C.s.p. ). Žalovaný mal v

konaní nakoniec úspech v rozsahu 100%, preto mu potom odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania ( § 255 ods. 1 C.s.p. ) v plnom rozsahu.

27. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne ( § 3 ods.
9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C. s. p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C. s. p. ).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C. s. p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C. s. p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C. s. p. ).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 C. s. p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C. s. p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 C. s. p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C. s. p. ).
Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci

( § 160 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C. s. p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení ( § 431 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C. s. p. ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435 C.
s. p. ).