Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219207104
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Chlebovič Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7219207104.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a
členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v právnej veci navrhovateľky
Ing. R. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na E. ul. č. XX v T. zastúpenej advokátkou JUDr. Annou Lacovou
so sídlom na Pražskej ul. č. 4 v Košiciach v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
Ing. I. B. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na G. ul. č. X v T. zastúpeného procesným opatrovníkom

JUDr. R. O. - zamestnankyňou Okresného súdu Košice - okolie o návrhu navrhovateľky na nariadenie
neodkladnéhoopatreniaoodvolanínavrhovateľkyprotiuzneseniuOkresnéhosúduKošiceIIz20.1.2020
č.k. 26Ps/9/2019 - 162 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým žiadala obmedziť spôsobilosť na právne úkony svojho syna Ing. I. B.
nar. XX.X.XXXX v rozsahu nakladať, disponovať, vykonávať výbery, prevody, iné bankové operácie
a ďalšie dispozície s finančnými prostriedkami na bežnom účte vedenom na meno Ing. I. B. v I. J.,
a.s., IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, termínovaný vklad 24M, číslo účtu XXXXXXXXXX,
termínovaný vklad 36M, číslo Ú. XXXXXXXXXX, a to do právoplatného zrušenia neodkladného
opatrenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zmenil a rozhodol v zmysle jej návrhu. Uplatnila odvolacie dôvody podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Namietala, že z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nevyplýva, ako konajúci súd aplikoval príslušné právne predpisy v danom prípade, aký
záujem chránil a ako ho chránil a v tejto súvislosti označila rozhodnutie za arbitrárne, nesprávne a

nezákonné. Nestotožnila sa s názorom konajúceho súdu, ktorý konštatoval, že nepreukázala dôvodnosť
nariadenia neodkladného opatrenia, keďže z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že menovaný je
od roku 1993 invalidným dôchodcom z dôvodu psychického ochorenia, ktoré má vzostupnú tendenciu a
nie je prechodného charakteru. Konštatovala, že pre skutočnosť, že psychická choroba menovaného je
trvalá, svedčí aj počet hospitalizácií na psychiatrických klinikách v Košiciach, Michalovciach a Rožňave,
spôsob jeho správania identifikovateľný z lekárskych správ a fotografie jeho bytu, z ktorých je zrejmé,

že sa nevie o seba postarať. Zdôraznila, že výška invalidného dôchodku menovaného je 353,30
Eur, z ktorého menovaný nehradí žiadne svoje potreby, pretože ich zabezpečuje ona. Poukázala na
to, že menovaný aj napriek uvedenému mesačne minie zo svojho bežného účtu od 1 500 do 6000
Eur, čo preukázala prehľadom transakcií na jeho účte od 1.10.2018 do 20.9.2019. Ďalej uviedla,
že menovanému bola psychiatrom odporúčaná hospitalizácia na psychiatrickej klinike, na ktorú do
dnešného dňa nenastúpil a odmieta sa podriadiť odporúčaniam lekára a svojich príbuzných, preto

jej nie je zrejmé a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ani nevyplýva, aké myšlienkové úvahy
viedli konajúci súd k vyhodnoteniu uvedených, exaktne preukázaných skutkových okolností k záveru onepreukázaní nároku. Zdôraznila, že svojím návrhom žiadala vydať neodkladné opatrenie, ktorým by
súd dočasne zamedzil jej chorému synovi bezúčelne rozdať cudzím ľuďom finančné prostriedky, ktoré
bude v budúcnosti potrebovať na pokrytie svojich základných životných potrieb a nákladov, keďže je

invalidný dôchodca bez schopnosti pracovať a vlastnou prácou si zabezpečiť prostriedky na úhradu
týchto nákladov, teda sa nedomáhala zásadu do jeho základných práv a slobôd garantovaných článkom
5 alebo článkom 10 Listiny základných práv a slobôd a ani zásahu do dôstojnosti jeho života. Namietala,
že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aký záujem konajúci súd zamietnutím návrhu
chránil, pričom nemôže ísť o záujem spoločnosti a štátu, keďže po jej smrti bude menovaný bez

úspor a v celom rozsahu odkázaný na sociálny systém štátu a spoločnosti. Dôvody, pre ktoré konajúci
súd považuje rozhodnutie za zákonné a správne z pohľadu osoby o obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony sa jedná, najmä ak si nezabezpečuje žiadnu svoju potrebu, z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplývajú. Na podporu svojich tvrdení poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II.
ÚS 866/2014-42 z 20.8.2015.

3. Menovaný ani procesný opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili.

4. Konania o spôsobilosti na právne úkony sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia

bude ohrozená.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla, i keď len dočasná úprava právnych, nielen faktických pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie
pochybnosti o jeho potrebe. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je

príčinou,žesúdmôžerozhodnúťlennazákladeosvedčeniatvrdenýchskutočnostíbeztoho,žebymusel
byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané
na úvahu súdu.

9. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CMP v rozsahu danom § 66
CMP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

10. Konštatuje, že v danom prípade súd prvej inštancie správne vychádzal zo zistenia, že ohľadne
obmedzenia spôsobilosti menovaného na právne úkony je vedené konanie vo veci samej, v ktorom sa

vykoná riadne dokazovanie za účelom rozhodnutia o návrhu navrhovateľky na obmedzenie spôsobilosti
menovaného na právne úkony. Vzhľadom k tomu, že súd je povinný rozhodnúť v súlade so záujmom
menovaného, je povinný v tej súvislosti vykonať aj dokazovanie a nie rozhodnúť bez náležitého
zistenia skutočného stavu. K odvolacím námietkam navrhovateľky z hľadiska právneho posúdenia veci,
že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadení neodkladného
opatrenia súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez
výsluchu strán (§ 329 ods. 1 CSP). Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia povahu osvedčovania, to znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkovzisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formálny postup štandardného
procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti
a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich

skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci, resp. zamietavý výrok.
Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ
povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto požiadavka vychádza jednak z premisy, že zjavne
neodôvodnenému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu a jednak z predpokladu, že
dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než

samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenej úpravy pomerov. Vzhľadom na
uvedené špecifické okolnosti je preto súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho
hľadiska presvedčivý, a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie
neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Najmä pri neodkladných opatreniach,
ktorými majú byť obmedzené určité dispozičné úkony, nie je spravidla dostatočne možné v tomto štádiu
procesuvyžadovaťdôslednépreukázanieúmysluosoby,protiktorejmáneodkladnéopatreniesmerovať.

Úmysel, ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku je osvedčiteľný iba
vo výnimočných prípadoch s nepomernými ťažkosťami, a preto aj z tohto dôvodu je odvolací súd toho
názoru, že rozhodnúť o obmedzení spôsobilosti na právne úkony menovaného bude možné len na
základe dôsledne vykonaného dokazovania vo veci samej a v zmysle príslušných ustanovení zákona.
Len na základe takto vykonaného dokazovania bude možné spravodlivo rozhodnúť o obmedzení

spôsobilosti na právne úkony a takto dôsledne dodržať všetky práva osoby, ktorá má byť obmedzená v
spôsobilosti na právne úkony. Pokiaľ má navrhovateľka obavy, že jej syn nebude schopný reálne zvážiť
svoj zdravotný stav a prípadnú hospitalizáciu odmietne, súd poukazuje na to, že postup pri hospitalizácii
bez súhlasu pacienta upravuje konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení
obsiahnutý v treťom diele tretej hlavy osobitnej časti CMP v ustanovení § 252-271. K obmedzeniu

spôsobilosti na právne úkony bude teda možné pristúpiť, ako správne konštatoval súd prvej inštancie
až po vyčerpaní všetkých menej represívnych prostriedkov a opatrení, alebo ak sa už iné obmedzenia
nedajú použiť.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdil a zároveň sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, preto na zdôraznenie jeho
správnosti uviedol ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

12. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.