Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. október 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/209/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315201956
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Górász
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1315201956.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu D. G., bývajúceho v J., E. XX, zastúpeného
Zahradnikova.SK s. r. o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12, IČO 50 187 309, v mene ktorej
koná advokátka a konateľka JUDr. Jarmila Zahradníková, proti žalovanej C. G., bývajúcej v J., T. X, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod
sp. zn. 44C/80/2015, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. januára 2019

sp. zn. 6Co/49/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdBratislavaIIIrozsudkomz24.mája2017,č.k.44C/80/2015-608vyporiadalbezpodielové

spoluvlastníctvo strán sporu (ďalej len „BSM“) tak, že z vecí patriacich do BSM do výlučného vlastníctva
žalobcu prikázal: 1/ nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., okres
J. W., obec J. - C. Č. L. C., parcela číslo XXXX/X o výmere 468 m2 - záhrada, parcela číslo XXXX/
X o výmere 60 m2- zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom č. súp. XXXXX na parcele číslo XXXX/
X, v podiele 1/1, v hodnote 291.000,- eur, 2/ nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne
územie E., okres J. W., obec J. - C. Č. L. C., parcela číslo XXXX/X o výmere 280 m2 - záhrada, parcela

číslo XXXX/X o výmere 161 m2- zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX/X o výmere 19 m2
- zastavané plochy a nádvoria a parcela číslo XXXX/X o výmere 19 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
rodinný dom č. súp. XXXX na parcele číslo XXXX/X, garáž č. súp. č XXXX na parcele číslo XXXX/X a
súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/X, v podiele 1/2, v hodnote 160.000,- eur, 3/ zostatok na účte v P.
J. S.. D.. č. ú. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na meno žalobcu vo výške 105,30,- eur, 4/ zostatok
na účte v Č. S.. D.. č. ú. XXXXXXXXXX na meno žalobcu vo výške 24,63,- eur, 5/ zostatok na účte v

Č. S.. D.. v Českej republike č. ú. XXXXXXXXX na meno žalobcu vo výške 79,22 Kč, t. j. 2,93,- eur,
6/zostatok na účte v D. S.. D.. č. ú. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na meno žalobcu vo výške
36,30,- eur, žalobcovi prikázal splácanie úverov: 1/ zo zmluvy s P. J. S.. D.. - zmluva o hypotekárnom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.04.2001, 2/ zo zmluvy s Č.D. S.. D.. o hypotekárnom úvere č. XXXX/
XXXXXX/XXXX/ N - I zo dňa 17.02.2005, 3/ zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 23.09.2014 so D.
D. a. s. - spotrebný úver č. XXXXXXXXXX/XXXX, z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva

strán sporu do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal zostatok na účte D. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX na meno žalovanej vo výške 64,55,- eur s tým, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej
titulom vyrovnania podielu strán sumu 246.423,11,- eur, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnej zo
strán sporu nepriznal náhradu trov konania a súčasne obom sporovým stranám uložil povinnosť zaplatiť
spoločne a nerozdielne na účet súdu súdny poplatok vo výške 13.536,50,- eur.

2. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 30. januára 2019 sp. zn. 6Co/49/2018
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konaniav rozsahu 100 %. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku
a konštatoval správnosť jeho dôvodov. Poukázal na to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový
stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, výsledky

vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom, ktoré aj náležite odôvodnil. Námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne určil hodnotu
toho, čo žalobca a žalovaná vynaložili zo svojho výlučného majetku na nadobudnutie spoločného
majetku, považoval za nedôvodnú. Mal za to, že žalovaná predloženými listinnými dôkazmi riadne
preukázala svoje tvrdenia, že zdedila pozemky v k. ú. J.Á. S. X., že tieto predala ako i to, že v súlade

s uzavretými kúpnymi zmluvami boli takto získané finančné prostriedky v celkovej výške 70.039,44,-
eur poukázané (vložené) na účet ich spoločného syna a účet žalobcu s poznámkou o ich výlučnom
vlastníctve žalovanej. Zároveň potvrdila, že z týchto zdedených prostriedkov boli s jej súhlasom použité
sumy 9.958,18,- eur a 5.000,- eur (na kúpu motorového vozidla Renault Scénic a príspevok na motorové
vozidlo pre syna), a preto správne súd prvej inštancie v rámci vyporiadania BSM zohľadnil vnos
žalobkyne do BSM vo výške 55.081,26,- eur (70.039,44 mínus 9.958,18 mínus 5.000 = 55.081,26),

ktorý bola táto oprávnená požadovať, aby sa jej nahradil z masy BSM. Žalobca svoje tvrdenia o použití
väčšej sumy z dedičstva žalovanej (s jej súhlasom) nepreukázal, tiež že vybrala z jej účtu a účtu syna
tieto zdedené finančné prostriedky a použila ich na svoju úhradu alebo potrieb rodiny. Odvolací súd
preto zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení
ohľadom použitia prostriedkov žalovanej z jej dedičstva (a s jej súhlasom ) dôkazné bremeno neuniesol.

Správne sú aj závery súdu prvej inštancie o tom, že žalobca jednoznačne a hodnoverne nepreukázal,
že bol obdarovaný svojimi rodičmi v sume 700 000 Sk a 100 000 Sk, pričom neuniesol ani v tomto
smere dôkazné bremeno. Žalovaná od počiatku namietala dodatočné vyhotovenie darovacích zmlúv,
je nepravdepodobné, že by o darovanej sume v celkovej žalobcom tvrdenej výške 1.250.000,- Sk v
priebehu polroka v začiatočných rokoch manželstva nevedela, pričom peniaze mali byť odovzdané v

hotovosti (hoci v prípade darovanej sumy 450 000,- Sk tá bola poukázaná na účet), na rozdiel od
iných zmlúv predložených žalobcom neboli overené, žalobca v konaní nepredložil dôkaz o použití
týchto súm na kúpu a výstavbu rodinného domu, hoci to tvrdil, v čase kúpy manželia disponovali
finančnými prostriedkami vo výške 500 00,- Sk z úveru. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie
považoval za nepravdepodobné, aby rodičia žalobcu mali predmetné sumy v hotovosti. Odvolací súd

rovnako výpovede rodičov a brata žalobcu nepovažoval za vierohodné. K námietke žalobcu, že súd prvej
inštancie mu nepriznal náhradu toho, čo sa vynaložilo za trvania manželstva zo spoločného majetku na
úhradu výlučného dlhu žalovanej, odvolací súd uviedol, že v situácii, keď dlh jedného z manželov síce
vznikol pred uzavretím manželstva (zároveň slúžil na kúpu vecí do domácnosti budúcich manželov),
avšak súčasne bol zabezpečený ručiteľským vyhlásením druhého z budúcich manželov, a tento bol

následne oboma manželmi splatený z prostriedkov BSM, nemožno pri vyporiadaní BSM po zániku
manželstva uložiť primárnemu dlžníkovi povinnosť nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na
jeho ostatný majetok. K zvyšným záväzkom odvolací súd konštatoval, ak žalobca po zániku manželstva
splácal dovtedy spoločné záväzky sám, v postate splácal iba dlhy, ktoré tak či tak po ich vyporiadaní
súdom v rámci BSM pripadli žalobcovi (u žalovanej boli zohľadnené znížením jej priznaného podielu

vo výške 1 týchto dlhov). Odvolací súd mal z vyššie uvedených dôvodov zhodne s názorom súdu prvej
inštancie za to, že v konaní nebolo preukázané, že by sa žalobca, v dôsledku darov od rodičov zapríčinil
o jeho nadobudnutie vo väčšej miere ako žalovaná, preto neboli dôvody na disparitu podielov BSM a
platí zásada ich rovnosti (§ 150 Občianskeho zákonníka).

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Jeho prípustnosť vyvodzoval z:
(i) § 420 písm. f/ CSP, lebo sa cíti poškodený na svojich právach na spravodlivý proces. Poukazuje na
to, že súdy porušili v konaní rovnosť strán sporu v jeho neprospech, čo malo výrazný vplyv na celkový
výsledok konania.
(ii) § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, pretože odvolací súd sa pri svojom rozhodovaní odklonil od ustálenej

judikatúry a vec nesprávne právne posúdil v otázke dedičstva žalovanej. V tejto súvislosti uvádza,
že súd mal otázku dôkazného bremena žalobcu a žalovanej vo vzťahu k dedičstvu posúdiť správne
tak, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno vo veci existencie jej dedičstva ku dňu zániku BSM.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo/81/2010, sp. zn.
3MCdo/6/2010.

4. Žalovaná považuje dovolania žalobcu za bezdôvodné. Tiež uviedla, že jej pohľadávka z vyporiadania
BSM bola už splnená; sčasti dobrovoľným plnením žalobcu a sčasti jej vymožením v exekúcii.5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) bez
nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť.

6. Dovolací súd už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 opakovane (napríklad sp. zn.
1Cdo/6/2014, 3Cdo/209/2015, 3Cdo/308/2016, 5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015) uviedol, že právo na
súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti
podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na
opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom

konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd
môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred civilným súdom, vrátane
dovolacieho konania (porovnaj tiež m. m. I. ÚS 4/2011).

7. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú
priniesol Civilný sporový poriadok, treba dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné
postavenie. Dovolanie ani podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie
byťvnímaný(procesnýmistranamianisamotnýmdovolacímsúdom)akotretiainštancia,vrámcikonania
ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (k tomu porovnaj napríklad
rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013,

5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).

8. Pri uplatnení tézy vyplývajúcej z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej
rozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, je potrebné na možnosť
prelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na krajnú výnimku z

tejto zásady. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých
sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu
skôr reštriktívny výklad (k tomu porovnaj napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/348/2013
a 3Cdo/357/2016). V súlade s tým aj odborná právnická literatúra konštatuje, že „narušenie princípu
právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím) musí

byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí o všetkých mimoriadnych opravných
prostriedkoch“ (pozri publikáciu Civilný sporový poriadok, Nakladatelství C. H. Beck, Praha, 2016, na
str. 1326).

9. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by dovolací súd bez ohľadu na neprípustnosť

dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho
prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane
(porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/03).

10. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle

§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 ods. 1 CSP.
Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie

konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

11. Dovolací súd považuje za potrebné tiež zdôrazniť aj to, že dovolacie konanie má od účinnosti
Civilného sporového poriadku povahu typického „advokátskeho procesu“, a to nielen vzhľadom
na znenie nového sporového poriadku. Spracovaniu dovolania a celkovej kvalite zastupovania

dovolateľa musí advokát nevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Dovolací proces je v porovnaní
s predchádzajúcou právnou úpravou podstatne rigoróznejší a odborne náročnejší. Z hľadiska
posúdenia prípustnosti dovolania je teda podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom
upraveným v zákone (§ 431 až § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a

predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní.12. V danom prípade žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm.
f/ CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces..

13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia
všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod
porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa
účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Porušenie práva na

spravodlivý (riadny) proces nie je však možné vykladať tak, že by sa dovolateľovi garantoval úspech v
konaní, či sa zaručovalo právo na rozhodnutie zodpovedajúce jeho predstavám (I. ÚS 50/04). Okolnosť,
že dovolateľ so závermi či názormi odvolacieho súdu nesúhlasí, nemôže sama osebe založiť dôvodnosť
dovolania.

14.Zhľadiskaprípustnostidovolaniavzmysleustanovenia§420CSPniejevýznamnýsubjektívnynázor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim je
výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

15. V danom prípade žalobca namieta, že postupom súdov oboch nižších inštancií bolo porušené jeho

právo na spravodlivý proces tým, že súdy porušili rovnosť strán sporu, dospeli k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a že v procese dokazovania postupovali nezákonným spôsobom a skutkový stav zisťovali
jednostranne v jeho neprospech.

16. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súdy po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení

zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich
súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04). Dovolací súd
v rozhodovanom spore však nezistil, že by postupom súdov oboch nižších inštancií došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces uvedeným spôsobom, ani že zistenie skutkového stavu by bolo prima

facie natoľko chybné (svojvoľné), že by k nemu súd pri rešpektovaní základných zásad hodnotenia
vykonaných dôkazov nemohol nikdy dospieť (porov. I. ÚS 6/2018), a ani že prijaté právne závery by
boli v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. že by z nich v žiadnej možnej
interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývali (porov. I. ÚS 243/07).

17. V prejednávanej veci z obsahu odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií, ako aj z
obsahu spisu vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že mu boli rodičmi darované finančné
prostriedky prostredníctvom darovacích zmlúv. Odvolací súd dospel s poukazom na závery súdu prvej
inštancie k rovnakému záveru, že žalobca nepreukázal, odovzdanie darovaných peňazí vo výške
700.000,- Sk a 100.000,- Sk v hotovosti, nakoľko v rovnakom časovom období mu bola suma 450.000,-

Sk odovzdaná bankovým prevodom, podpisy na darovacích zmluvách neboli úradne overené a na
všetkých zvyšných listinách predložených žalobcom sú podpisy notársky overené, darovanie finančných
prostriedkov nebolo žalobcom v rámci mimosúdnych rokovaní ani uplatňované a výpovede rodičov a
brata žalobcu vyhodnotil ako pochybné a účelové. Okrem toho žalobca v konaní nepredložil dôkaz o
použití týchto súm na kúpu a výstavbu rodinného domu, hoci to tvrdil, v čase kúpy manželia disponovali

finančnýmiprostriedkamivovýške500000,-Skzúveru.Podľanázorudovolaciehosúduprijatéskutkové
a právne závery možno považovať za logické, vychádzajúce zo skutkových okolností veci a relevantných
právnych noriem a nemožno im vyčítať takú svojvoľnosť, ktorá by mala za následok arbitrárnosť ich
rozhodnutí.

18. Pokiaľ teda žalobca v tejto súvislosti namietal, že súdy nižšej inštancie porušili rovnosť zbraní strán
sporu, najvyšší súd poukazuje na špecifickosť žaloby na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva.
Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním, v ktorom majú strany
sporu na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Tátoskutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby žalobcom na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov súdom je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na
súdnu ochranu v tejto veci.

19. Na podklade vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie v danej veci nie je podľa
§ 420 písm. f/ CSP prípustné.

20. Žalobca prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, podľa

ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

21. Aby na základe dovolania podaného v zmysle § 421 ods. 1 CSP mohlo byť rozhodnutie odvolacieho
súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho

posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce
niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie
odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne
odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach §
432 až § 435 CSP.

22. Ustanovenie § 432 ods. 2 CSP uvádza spôsob, ako má dovolateľ dovolací dôvod podľa tohto
ustanovenia vymedziť. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí
mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade
nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou

riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj
procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť
o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.
Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo

k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi
posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná
v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a
zrozumiteľným spôsobom).

23. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie
založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli; v opačnom
prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej
otázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych
otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne

neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy
dovolania a dovolacieho konania zvolenej v Civilnom sporovom poriadku (pozri napr. rozhodnutia
dovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/98/2017, 3Cdo/94/2018, 4Cdo/95/2017). Treba zdôrazniť, že úlohou
dovolacieho súdu nie je vymedziť právnu otázku; zákonodarca túto povinnosť ukladá dovolateľovi.

24. Žalobca v prípade vymedzených dôvodov prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP
však túto (procesnú) povinnosť nesplnil, keď namietal nesprávnosť právneho záveru odvolacieho súdu
pri posúdení otázky dedičstva žalovanej a s tým, že žalovaná podľa jeho názoru v spore neuniesla
dôkaznébremeno.Taktonastolenáotázkavšaknespĺňakritériumprávnejotázkyrozhodujúcej(kľúčovej)
pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej. Netýka sa právneho posúdenia veci, ale spochybňuje

skutkové závery súdu, ide o otázku všeobecnú. Pokiaľ v dovolaní vymedzená otázka predstavuje otázku
skutkovú, nie je splnená zákonná podmienka prípustnosti dovolania uvedená v ustanovení § 421 ods.
1 CSP a takúto otázku nie je dovolací súd oprávnený vo svojom rozhodnutí riešiť.

25. Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti

jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému,
významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 CSP.26. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie žalobcu v časti týkajúcej sa prípustnosti
dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné,
a vo zvyšku podľa § 447 písm. f/ CSP, nakoľko nebolo riadne odôvodnené spôsobom vymedzeným v

ustanoveniach § 431 až § 435 CSP.

27. Žalovaná bola v dovolacom konaní síce úspešná, podľa obsahu spisu jej ale v súvislosti s týmto
konaním trovy nevznikli.

28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok