Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/20/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121419648
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:6121419648.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte v zložení z predsedníčky senátu - JUDr. Amálie
Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu
- MUKU, s.r.o. so sídlom Závodská cesta 3911/24 Žilina, IČO : 53 572 297, v zastúpení právne
- ADVOKÁTI Muller & Dikoš, s.r. o. so sídlom Závodská cesta 3911/24 Žilina, IČO : 36 864 455
proti žalovanej - UNIQA pojišťovna, a.s., so sídlom Praha 6, Evropská 810/136, Vokovice, IČO : 49

240 480, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka
poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Bratislava, Krasovského 3986/15, IČO: 53 812 948 (právny
nástupca pôvodnej žalovanej) v zastúp. právne CLS Čavojský & Partners, s.r.o., so sídlom Zochova
6-8, Bratislava, IČO : 36 854 972, v spore o zaplatenie 270 eur s príslušenstvom, na základe odvolania
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5Csp 27/2021-131 zo dňa 15.2.2022
v spojení s opravným uznesením č.k. 5Csp 27/2021-143 zo dňa 21. februára 2022, čo do výroku o

náhrade trov konania takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku III., v ktorom súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Vo zvyšných výrokoch uznesenie súdu prvej inštancie o s t á v a n e d o t k n u t ý.

Žalobcovi voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) vo výroku I. uznesenia pokračoval v konaní
s konkrétne označenou právnou nástupkyňou pôvodnej žalovanej, vo výroku II. zastavil konanie v
horeuvedenej právnej veci, vo výroku III. priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu a vo výroku IV. nariadil žalobcovi vrátiť súdny poplatok v konkrétne uvádzanej výške.

2. Okresný súd pri zastavení konania procesne postupoval v zmysle ust. § 144, § 145 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej „ CSP“) a keďže dispozitívny úkon späťvzatia žaloby žalobca uplatnil skôr,
než sa začalo pojednávanie, resp. predbežné prejednanie sporu, s poukazom na ust. § 146 CSP
súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nevyžadoval. Vo výroku III. posudzoval nárok strán sporu na
náhradu trov zastaveného konania, riadiac sa podľa ust. § 256 ods. 1 CSP konštatoval procesné

zavinenie na zastavenom konaní na strane žalovanej. V danej súvislosti súd vychádzal zo skutočnosti,
že žalobca vzal žalobu/návrh na začatie konania späť z dôvodu zaplatenia žalovanej sumy v priebehu
súdnehokonaniadňa28.1.2022, nadväznetakpresprávaniesažalovanejdošlokspäťvzatiužalobného
návrhu a z procesného hľadiska žalovaná zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Pri rozhodovaní o
poplatkovej povinnosti/vrátení súdneho poplatku žalobcovi (vo výroku IV.) postupoval podľa režimu Z.č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.3. Voči výroku III. uznesenia o náhrade trov konania sa odvolala v zákonnej lehote žalovaná ( ďalej aj
ako „ odvolateľ „ ), v tejto časti sa domáha zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, alternatívne zmeny, v rámci nej priznať jej voči žalobcovi nárok na náhradu trov

prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa nej nie je zrejmé z odôvodnenia
uznesenia na akom základe dospel okresný súd k záveru, že žalovaná procesne zavinila zastavenie
konania, navyše v dotknutej časti je rozhodnutie voči nej aj arbitrárne nakoľko v ňom chýba logické
vysvetlenie myšlienkového postupu, ktorý viedol k tomuto postulátu. Odvolateľ nesúhlasí s názorom
súdu, že procesne zavinil zastavenie konania, hypoteticky hoc mohol zaviniť zastavenie konania z

hmotnoprávneho hľadiska, nakoľko ale s účinnosťou CSP došlo k zmene právnej úpravy v otázke
posudzovania prípadného hmotnoprávneho zavinenia (teda došlo k odklonu od pôvodnej právnej úpravy
obsiahnutej v OSP, ktorá to vyžadovala), pre rozhodovanie o trovách konania je skúmanie tohto aspektu
bezpredmetné. Argumentuje aj rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR v otázke zákonných kritérií
odôvodnenia rozhodnutia súdu. Odvolateľ uvádza ďalej, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči
nemu nárok na náhradu trov konania podľa ust. § 256 CSP v plnom rozsahu, hoc zastavenie konania

žiadnym spôsobom procesne nezavinil, z uznesenia nie je zrejmé ako otázku procesného zavinenia
okresný súd posúdil a ako sa s ňou vysporiadal a rovnako to platí pri rozhodovaní o trovách konania
postupom podľa ust. § 256 CSP keď prihliadol na zavinenie z hmotnoprávneho hľadiska - dôvodnosti
podanej žaloby, čo vlastne stotožnil s procesným zavinením zastavenia konania. Na základe uvedeného
odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie otázky náhrady trov konania účastníkov, aj posúdenie

podľa neúčinnej a neplatnej právnej normy a je názoru, že okresný súd týmto postupom mu ako
účastníkovi odňal aj možnosť konať.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiada potvrdenie rozhodnutia v odvolaním napadnutom
výroku a uplatňuje si voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Považuje rozhodnutie

okresného súdu v odvolaním napadnutej časti za vecne správne, tvrdí, že sa súd dôsledne vysporiadal
s predmetom konania vzhľadom na späťvzatie žaloby a v otázke právneho posúdenia náhrady trov
zastaveného konania nemožno súhlasiť s výkladom a interpretáciou žalovanej strany. Práve naopak,
zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie pôvodne zakotvená v § 146 ods. 2 OSP bola prenesená,
je obsiahnutá v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila ich vznik.

Samotný pojem „procesné zavinenie“ je potrebné vykladať komplexne a extenzívne. Podľa komentára
k CSP je jedným z príkladov procesného zavinenia práve situácia, kedy žalovaný splnil svoj dlh po
začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby (zároveň
cituje žalobca v bode II. 6 aj z dôvodovej správy autorov Civilného sporového poriadku v otázke
hodnotenia procesného zavinenia na zastavenom konaní v dôsledku späťvzatia žaloby). Dodáva tiež, že

žalovanouprezentovanéskutkovéaprávneokolnostivodvolanísúvrozporesustálenýmvýkladomCSP
a preto nijako neodôvodňujú zmenu rozhodnutia v odvolaním napadnutej časti. Jedinou rozhodujúcou
skutočnosťou je, že ku späťvzatiu žaloby bol žalobca nútený pristúpiť z dôvodu úhrady žalovanej sumy.
Stotožňuje sa v celom rozsahu s právnym posúdením veci okresným súdom, poznamenáva záverom,
že nespokojnosť odvolateľa s prijatým právnym záverom súdu netvorí opodstatnený dôvod odvolania.

5. V ďalšom štádiu odvolacieho konania strany sporu už ostali nečinné.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote na
to oprávnená strana sporu, proti rozhodnutiu (jeho výroku) ktorému je odvolanie prípustné, odvolací súd

viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, rozsudok okresného
súdu v odvolaním napadnutom výroku III. potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti.
Výrokov odvolaním nenapadnutých sa nedotýkal.

7. Odvolanie vyhodnotil za neopodstatnené.

8. Primárne odvolací súd sa vyjadruje k odvolacej námietke v ktorej odvolateľ vytkol nedostatok dôvodov
v písomnom vyhotovení rozhodnutia v súvislosti s aplikáciou ust. § 256 ods. l CSP. S odvolacom
argumentáciou v danej časti odvolací súd nesúhlasil. Okresný súd v písomnom odôvodnení rozhodnutia
relevantne zodpovedal a uviedol podľa akej procesno-právnej zásady postupoval, na základe akých

skutočnostípripísalprocesnézavineniezazastavenékonaniestranežalovanej, odôvodnenieuznesenia
v dotknutej časti spĺňa podľa názoru odvolacieho súdu kritériá riadne vyargumentovaného rozhodnutia
súdu a tým garantuje stranám sporu aj právo na spravodlivé súdne konanie. Ako je zrejmé z obsahu
odvolania, aj žalovaná/ako strana sporu veľmi dobre vedela voči ktorým podstatným záverom okresnéhosúdu v časti rozhodovania o nároku na náhradu trov zastaveného konania svoje námietky smerovať.
Odvolací súd dáva do pozornosť odvolateľovi aj rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít, v rámci
nej už ustálené, že nie je povinnosťou všeobecného súdu v rozhodnutí odpovedať podrobne na

všetky otázky stranami sporu nastolené, postačuje ak súd uvedie v písomnom odôvodnení rozhodnutia
základné, podstatné dôvody svojho rozhodovania a v súdenom prípade uvedeným kritériám písomné
odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu v riešenej otázke aj zodpovedá.

9. Rozhodovanie súdu o náhrade trov konania - nároku na náhradu sa vo všeobecnosti riadi zásadou

úspechu/ neúspechu strán v sporovej veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za
zavinenie. Odvolací súd súhlasí s právnou argumentáciou žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu
a tiež dáva do pozornosti odvolateľovi nasledovné : „ Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie
( pôvodne § 146 ods. 2 a § 147 OSP ) bola transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a
znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Bez ohľadu na to, že do
CSP nebola výslovne prebratá druhá veta § 146 ods. 2 OSP, naďalej platí, že ak sa pre správanie

žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania,
pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu
na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo, rozhodnou je skutočnosť, že
žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť „ - viď
z Veľkého komentára k Civilnému sporovému poriadku autorov Števček a spol. výklad k ustanoveniu

§ 256 CSP. Je jednoznačné, že v aktuálne súdenej veci okresný súd riešil totožnú procesnú situáciu
a procesno-právny význam ustanovenia § 256 ods. 1 CSP správne pretavil do svojho rozhodovania o
náhrade trov konania strán sporu. Obsah spisu preukazuje, že žalobca vo svojom dispozitívnom úkone,
ktorým zobral žalobu späť (viď podanie zo dňa 11.2.2022 - na č.l. 126) označil za zásadnú okolnosť
späťvzatia žaloby - návrh žalovanej strany na mimosúdne vyrovnanie na základe čoho dňa 28.1.2022

žalovaná na účet žalobcu uhradila istinu vo výške 270 eur, vykonanie úhrady žalovanou v priebehu
vedeného sporu potvrdzuje aj výpis z účtu (na č.l. 127) a práve táto - jediná skutočnosť - správanie
sa žalovanej strany v priebehu sporu viedol žalobcu k tomu, že na žalobe už netrval, zobral ju späť,
následne konanie bolo zastavené.

10. V súhrne uvádzaných úvah a súvislostí odvolací súd opodstatnenosť odvolania žalovanej nemohol
uznať.

11. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, úspešný bol žalobca, preto odvolací súd rozhodujúc
podľa zásady úspechu / neúspechu priznal podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP

žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

12. Výrokov uznesenia odvolaním nenapadnutých sa odvolací súd nedotýkal.

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie prípustné n i e j e .