Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. apríl 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/19/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120212920
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120212920.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne: P. K., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. C.
XX, XXX XX X., zast. opatrovníčkou: P., právne zastúpená: Mgr. Oto Saloky, advokát, so sídlom Hlavná
94, 080 01 Prešov, proti žalovanej: I. B., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. L. XXX, XXX XX L. V., o vypratanie
nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej voči rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 9C/96/2020 - 90 zo
dňa 18.11.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 % s tým,
že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 18.11.2021 v spore o
vypratanie nehnuteľnosti rozhodol tak, že :
„ I. Návrh žalovanej na vydanie predbežného opatrenia týkajúceho sa zákazu manipulácie s predmetným
bytom a jeho zablokovania zo strany opatrovníčky P.. A. O. a zakázania jej svojvoľného vstupu do bytu
bez prítomnosti nájomníčky I. B. z a m i e t a.
II. Žalovaná j e p o v i n n á vypratať a odovzdať byt č. XX, na X. X.. bytového domu so súpisným číslom

XXXX, postaveného na parcele registra CKN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1132
m2, vchod číslo XX nachádzajúci sa na ulici V. C. XX v X., vedený Katastrálnym odborom Okresného
úradu X. a zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. X., a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.“

2. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobou súdu došlou 12.11.2020

sa žalobkyňa domáhala vypratania predmetného bytu, ktorý na základe nájomnej zmluvy zo dňa
28.01.2017 prenajala žalovanej do dočasného užívania. Žalovaná však v priebehu trvania nájomného
vzťahu neoprávnene odstránila časť vnútorného vybavenia bytu, a to bez vedomia a súhlasu žalobkyne,
preto žalobkyňa túto nájomnú zmluvu vypovedala v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho
zákonníka, pričom 3 mesačná výpovedná lehota uplynula 30.11.2019. Súd prvej inštancie ďalej
poukázal na to, že žalovaná v rámci vyjadrenia k žalobe uviedla, že byt nebol pripravený na
nasťahovanie, preto došlo k jeho vymaľovaniu, rekonštrukcii a čiastočnej výmene nepotrebného

zariadenia, s čím mala opatrovníčka žalobkyne súhlasiť. Žalovaná tiež poukázala na to, že výpoveď
jej nebola doručená. Na vyjadrenie žalovanej reagovala žalobkyňa tak, že uviedla, že výpoveď z
nájmu bytu bola dôvodná, pretože došlo k hrubému poškodzovaniu bytu žalovanou, ktorá bez vedomia
a súhlasu žalobkyne postupne odstránila časť vnútorného zariadenia, pričom jediné, čo opatrovníčkažalobkyne dovolila, bolo vymaľovanie bytu. K námietke žalovanej, že jej nebola doručená výpoveď,
žalobkyňa uviedla, že zásielka, ktorá jej bola adresovaná, sa vrátila ako nevyzdvihnutá v odbernej
lehote, a preto sa má za to, že sa dostala do jej dispozičnej sféry. Žalobkyňa zároveň prehodnotila svoje

doterajšie právne názory a dospela k záveru, že uzatvorenie nájomnej zmluvy nebolo bežnou vecou v
zmysle § 28 Občianskeho zákonníka a keďže nájomná zmluva nebola schválená súdom, je neplatná.
Žalovaná v reakcii na toto vyjadrenie žalobkyne, okrem iného uviedla, že čo sa týka výpovede z nájmu,
tak táto nie je bežnou vecou podľa § 28 Občianskeho zákonníka a keďže táto výpoveď nebola schválená
súdom, je neplatná.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa je
vlastníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. podlaží, vchodu XX, bytového domu súpisné číslo
XXXX na ulici V. C. V. X.. Dňa 28.01.2017 bola medzi žalobkyňou ako prenajímateľom v zastúpení
opatrovníčkou P.. A. O. a žalovanou ako nájomcom uzatvorená zmluva o nájme bytu na dobu neurčitú
s dohodnutým nájomným vo výške 160 eur mesačne, vrátane úhrad za služby spojené s užívaním

bytu a za energie. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 24 Ps/14/2005-34 zo dňa 13.09.2005
bola žalobkyňa obmedzená v spôsobilosti na právne úkony tak, že: „Nie je spôsobilá si vybavovať
svoje záležitosti písomné ani iné, nie je spôsobilá vystupovať pred súdmi a inými orgánmi a nie je
spôsobilá k právnym úkonom majetkovej povahy prevyšujúcej hodnotu 500,- SK.“ Za opatrovníčku jej
bola ustanovená jej matka F. K.. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa trpí duševnou

poruchou - F.Á. J. V. X. D. ľahkého stupňa s poruchami správania, jej choroba nie je prechodného
charakteru a jej stav je trvalý a nie je ho možné liečbou ovplyvniť. Rozsudkom Okresného súdu
Prešov sp. zn. 27Ps/3/2016 došlo k zmene opatrovníka, pričom F. K. bola zbavená opatrovníctva a za
opatrovníka bola ustanovená P.. A. O.. Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn.29Ps/21/2020 zamietol
návrh F. Q. (matky žalovanej) na zmenu opatrovníctva. Z tohto rozsudku vyplynulo, že A. O. si svoje

povinnosti opatrovníčky plní a jej spolupráca s DSS Q. je bezproblémová. Z rozsudku tiež vyplýva, že P.
K. je v X. evidencii od roku 1981 s diagnózou F.Á. J. Q. X. Q. a v anamnéze je generalizovaná Ú. X. T.
H.-A. X.. Súd dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu opatrovníka, pričom z konania F. Q. je zjavný
zištný úmysel, a to snaha získať byt pre svoju dcéru (v tomto konaní žalovanú).

4. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 28 a § 126 Občianskeho zákonníka.
V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia citoval aj podanie žalovanej zo dňa 13.09.2021, ktorá sama
uviedla, že bežnou vecou pre účely ust. § 28 Občianskeho zákonníka nie je poskytnutie bytu do nájmu,
ani výpoveď z nájmu, ktorý spravuje opatrovník. Súd prvej inštancie sa stotožnil s uvedeným právnym
názorom žalovanej a rovnako s ním súhlasila aj žalobkyňa. Zároveň sa vyjadril, že uzatvorenie nájomnej

zmluvy za, na prvý pohľad, nízke nájomné je záležitosťou, ktoré nemožno nazvať záležitosťou bežnou,
keďže takouto zmluvou sa zveruje do užívania majetok značnej hodnoty, a to dokonca na dobu neurčitú,
čo v sebe zahŕňa v prípade dania výpovede z určitých zákonných dôvodov, aj povinnosť zabezpečenia
náhradného bytu alebo náhradného ubytovania. Podľa názoru súdu prvej inštancie preto uzatvorenie
nájomnej zmluvy k bytu na dobu neurčitú je potrebné považovať za záležitosť, ktorá nie je bežnou vecou

a na takéto konanie opatrovníka za opatrovanca je potrebné schválenie súdu, ktoré ale v danom prípade
dané nebolo, preto je nájomná zmluva, vrátane jej dodatku, absolútne neplatná, pričom súd na túto
neplatnosť prihliada z úradnej povinnosti na základe § 39 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že
neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo
sa prieči dobrým mravom. Za tejto situácie neplatná nájomná zmluva nemohla byť platne vypovedaná,

preto je neplatná aj výpoveď tejto nájomnej zmluvy, čo však pre rozhodnutie vo veci samej nie je
relevantné z dôvodu neplatnosti samotnej zmluvy. Súd prvej inštancie teda vzhľadom na ust. § 126
Občianskeho zákonníka uzavrel, že žalobkyni je potrebné poskytnúť ochranu jej vlastníckeho práva,
keďže z dôvodu neplatnej nájomnej zmluvy nastal stav, keď ide o užívanie bytu žalobkyne žalovanou
na základe neplatného právneho úkonu. Preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovanej uložil

povinnosť vypratať predmetný byt a odovzdať ho žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaná navrhla vydať predbežné opatrenie (správne
neodkladné opatrenie): „Na zákaz manipulácie s predmetným bytom a jeho zablokovania zo strany
opatrovníčky P.. A. O., zakázať jej svojvoľný (bezdôvodný) vstup do bytu bez prítomnosti nájomníčky

I. B.“. Súd v tejto súvislosti citoval ust. § 325 ods. 2 CSP a poukázal na to, že žalovaná žiadala
nariadenie určitých povinností osobe, ktorá nie je stranou sporu (iba zákonným zástupcom strany sporu
- žalobkyne), preto vydanie neodkladného opatrenia v danom prípade neprichádzalo do úvahy. Zároveň
uviedol, že keďže žalobu vo veci samej zamietol (pozn. súd prvej inštancie žalobe vyhovel), tak prípadnénariadenie neodkladného opatrenia by odporovalo aj ust. § 335 ods. 1 CSP, keďže neodkladné opatrenie
nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým
žalobu odmieta alebo zamieta, alebo ktorým vo veci samej zastavuje.

6. Súd prvej inštancie taktiež odôvodnil zamietnutie návrhu žalovanej na vypočutie svojej matky, a to
vzhľadom na zaujatý predbežný právny názor na pojednávaní, na ktorom vo veci samej aj rozhodol,
teda z dôvodu neplatnosti nájomnej zmluvy, a preto nebolo ani potrebné vypočúvať matku žalovanej
ako svedka.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol na základe § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Voči tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, a to z dôvodu, že nebola vypočutá jej matka F. Q.,
nebola vzhliadnutá, ani vypočutá samotná žalobkyňa a opatrovníčka P.. O. mala porušiť svoje povinnosti

pri správe majetku žalobkyne. Žalovaná poukázala na to, že v súčasnosti prebieha konanie o návrhu na
zmenuopatrovníkasp.zn.29Ps/21/2020.Uviedla,žebolauvedenádoomyluadovolísitvrdiť,ženapriek
všetkým obvineniam, byt veľmi zhodnotila. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil na „ dohodu -
zmier s tým, že pani O. upustí od svojich konšpiračných teórií a emócií voči nej a umožní svojej neteri,
ktorá je jej opatrovancom, žiť svoj normálny život a tešiť sa z udalostí, ktoré jej doposiaľ P.. O. odopiera“.

9.Podanímdoručenýmsúduprvejinštanciedňa21.02.2022žalovanádoplnilasvojeodvolanieauviedla,
že navrhuje, aby odvolací súd žalobu žalobkyne zamietol a zaviazal ju zaplatiť jej náhradu trov celého
konania v rozsahu 100 %. Uviedla, že argumenty žalobkyne je, podľa jej názoru, nevyhnutné odmietnuť
ako zjavne účelové a nesprávne. Poukázala na to, že opatrovníčka má svoj osobný záujem na tom, aby

bol predmetný byt predaný, s čím žalobkyňa nesúhlasí a chce sa vrátiť do svojho bytu. Uviedla, že súd
prvejinštancieodmietolvýsluchžalobkyneauspokojilsavýlučnesvyjadrenímF..O.,ktoráneodporúčala
jej výsluch. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na to, že duševný stav žalobkyne bol vyšetrený ešte
v roku 2005 a aj keď sa stav žalobkyne výrazne zlepšil, opatrovníčka F.. O., ako aj pracovníčky DSS,
nekonali v prospech žalobkyne a umelo udržiavali jej zdravotný stav v zmysle posudku z roku 2005.

Žalovaná uviedla, že má za to, že nájomná zmluva nebola ukončená a vypovedaná v zmysle zmluvy,
ako aj zákonných ustanovení, preto je odvolanie potrebné považovať za dôvodné a vecne správne.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že táto neprezentovala žiadne relevantné
skutočnosti a argumenty súvisiace s meritom prejednávanej veci, ktoré by boli spôsobilé privodiť

zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Žalobkyňa poukázala
na to, že zdravotný stav a hodnotenie jej jednotlivých diagnóz môže realizovať iba odborník a nie laik,
akým je žalovaná, ktorá nie je oprávnená ani kvalifikovaná na to, aby sa mohla vyjadriť k tomu, že
u žalobkyne malo od roku 2005 údajne nastať výrazné zlepšenie jej zdravotného stavu. Žalobkyňa
popiera nepravdivé a účelové tvrdenia žalovanej týkajúce sa toho, že by mala opatrovníčka žalobkyne

osobný záujem na predaji bytu, a teda, že by jeho predaj iniciovala zo zištných dôvodov. Vzhľadom na
skutočnosti prezentované v priebehu celého konania, navrhla žalobkyňa, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
- CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenýmsubjektom(§359CSP),protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné(§355CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že

miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli ako aj na jeho webovej stránke Krajského
súdu v Prešove dňa 31.03.2022 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie
je dôvodné.

12. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý aj

správne právne posúdil, keď uzavrel, že uzavretie nájomnej zmluvy na užívanie bytu na dobu neurčitú
opatrovníkom za opatrovanca nie je bežnou vecou v zmysle § 28 Občianskeho zákonníka a na
nakladanie s majetkom opatrovanca je v takomto prípade potrebné schválenie súdom. Keďže ale takýto
právny úkon (nájomná zmluva) schválený súdom nebol, je neplatný a žalovaná predmetný byt užívabez akéhokoľvek právneho titulu, čím neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne, preto
súd prvej inštancie rozhodol správne, keď uložil žalovanej povinnosť vypratať predmetný byt. Odvolací
súd sa teda v celom rozsahu stotožňuje s jasným a výstižným odôvodnením rozhodnutia súdu prvej

inštancie a dodáva, že argumentácia žalovanej uvedená v odvolaní nie je pre posúdenie tohto sporu
právne relevantná.

13. Odvolací súd k jednotlivým odvolacím námietkam žalovanej zvýrazňuje dôvody, na ktoré poukázal
už súd prvej inštancie, a teda, že pokiaľ nebola vypočutá svedkyňa F. Q., tak súd prvej inštancie v

rámci odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že jej prípadné vypočutie by bolo právne nevýznamné,
keďže súd prvej inštancie už pri vyjadrení predbežného právneho názoru poukázal na svoju právnu
argumentáciu týkajúcu sa neplatnosti nájomnej zmluvy, k čomu sa nadôvažok vyjadrila aj samotná
žalovaná, keď uviedla, že uzavretie nájomnej zmluvy, resp. danie výpovede, nie je bežnou vecou.
V súvislosti s námietkou žalobkyne ohľadom nevypočutia samotnej žalobkyne súd prvej inštancie
jasne odkázal na odborné závery psychiatričky F.. U. O., ktorá sa jednoznačne vyjadrila, že účasť

žalobkyne na pojednávaní by mohla viesť k neprimeraným emočným reakciám a k radikálnemu
zhoršeniu jej zdravotného stavu a z tohto dôvodu nebola žalobkyňa ani na pojednávanie predvolaná,
pričom na pojednávaní bola zastúpená svojou opatrovníčkou, ako aj právnym zástupcom. Pokiaľ
žalovaná vyjadrovala určité pochybnosti o správnosti správy majetku žalobkyne opatrovníčkou, tak
tieto skutočnosti nie sú predmetom tohto konania a nie je potrebné zaujímať k ním žiadne stanovisko.

Žalovaná taktiež poukázala na to, že v súčasnosti prebieha konanie o zmene opatrovníka, k čomu ale
súd prvej inštancie taktiež zaujal stanovisko, keď konštatoval, že tento návrh bol zamietnutý a taktiež
citoval dôvody zamietnutia tohto návrhu.

14. Súd prvej inštancie zároveň správne zamietol návrh žalovanej na vydanie neodkladného opatrenia s

poukazom na to, že opatrovník žalobkyne, ako jej zákonný zástupca, nie je stranou sporu, pričom podľa
§ 325 ods. 2 CSP možno neodkladné opatrenie nariadiť iba vo vzťahu k strane konania. Taktiež súd
prvej inštancie správne uzavrel, že vzhľadom na vyslovenie neplatnosti nájomnej zmluvy a vyhovenie
žalobe o vypratanie bytu, by navrhované neodkladné opatrenie nemalo žiaden význam. Navyše odvolací
súd poukazuje na to, že pokiaľ má žalovaná „obavy“ ohľadom skutočnosti, akým spôsobom bude s

bytom nakladať opatrovníčka žalobkyne, tak v tomto ohľade odvolací opätovne odkazuje na už citované
ust. § 28 Občianskeho zákonníka, pričom je nepochybné, že nakladanie s bytom nie je bežnou vecou
a v takýchto prípadoch je pre platnosť právneho úkonu (napr. kúpnej zmluvy) nevyhnutné schválenie
súdu. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že žalovaná v súvislosti s navrhovaným neodkladným
opatrením ani nepreukázala prípadnú bezprostredne hroziacu ujmu, ku ktorej by mohlo dôjsť nevydaním

neodkladného opatrenia, a teda žiadnym spôsobom nepreukázala neodkladnosť danej úpravy. Odvolací
súd taktiež, v súvislosti s týmto zamietajúcim výrokom, poznamenáva, že súd prvej inštancie nesprávne
prevzal citáciu tohto návrhu žalovanej do výroku svojho rozhodnutia (I. výrok), keďže súčasná úprava
Civilného sporového poriadku už nepozná pojem predbežného opatrenia, preto mal súd prvej inštancie
túto skutočnosť zohľadniť a vo výroku rozhodnutia správne vymedziť, že sa jednalo o návrh na vydanie

neodkladného opatrenia.

15. Žalovaná sa v rámci odvolania zároveň požiadala, aby bola oslobodená od úhrady trov konania
z dôvodu, že je samoživiteľkou s 10-ročným synom, a túto situáciu nespôsobila. Uviedla, že doposiaľ
pravidelne uhrádza na účet P.. O. dohodnutú čiastku 180,- eur za nájom bytu.

16. Žalovaná teda v rámci odvolacieho konania poukázala na to, že na jej strane by mohli existovať
dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP z dôvodu jej osobných pomerov, a to slabej sociálnej situácie.
Odvolací súd ale poukazuje na to, že žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala svoju sociálnu situáciu,
preto sa odvolací súd ani nemohol zaoberať prípadnou aplikáciou ust. § 257 CSP a úspešnej žalobkyni

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej. Navyše, samotná
žalovaná už vo svojom vyjadrení zo dňa 11.09.2021 uviedla, že uzavretie nájomnej zmluvy, resp.
výpoveď nájomnej zmluvy, nie je bežnou vecou, pričom stav žalobkyne dlhodobo poznala, preto si mala
byť vedomá skutočnosti, že takúto zmluvu nebolo možné uzavrieť bez súhlasu súdu a pokiaľ takúto
zmluvu uzavrela a následne byt dobrovoľne nevypratala, je povinná nahradiť žalobkyni vzniknuté trovy

konania.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd podľa § 387 CSP v celom rozsahu potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny.18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).