Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. október 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/50/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118397673
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:6118397673.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek
JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s.
so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, proti žalovanej: W. M., I.. XX.X.XXXX, Z. O.
N., U. X, o zaplatenie 1.050 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice II zo dňa 4. mája 2021 č. k. 24Csp/146/2020 - 167 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku II/ a III/ a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku istinu 881,72
eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 28.2.2017 do zaplatenia (výrok I/), v prevyšujúcej časti žalobu

zamietol (výrok II/) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68 % (výrok III/).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu
1.050 eur s 25,5% úrokom ročne zo sumy 1.050 eur od 28.2.2017 do zaplatenia a s 9 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 1.050 eur od 28.2.2017 do zaplatenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že dňa 25.10.2011 žalovaná ako dlžník
a ako veriteľ právny predchodca žalobcu - Poštová banka, a.s., uzavreli zmluvu o úvere, na základe
ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 1.050 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 25,50 % a RPMN
30,38 %, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť veriteľovi aj s príslušenstvom v 72 mesačných splátkach
vo výške 29 eur, splatných od 20.11.2011 do 20.10.2017, v celkovej výške 2.088 eur. Zistil, že Poštová
banka, a.s. listom zo dňa 5.4.2012 oznámila žalovanej, že úver sa stal predčasne splatným v celom

rozsahu k 5.4.2012 a vyčíslila celkovú dlžnú sumu zostatku 1.190,85 eur, pozostávajúcu z istiny vo
výške 1.050 eur, úrokov vo výške 102,67 eur a poplatkov za upomienky vo výške 38,18 eur, ktorú
listinu žalovanej veriteľ doručil dňa 17.4.2012. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalovaná zaplatila
v období od 6.12.2011 do 5.6.2015 spolu 197,28 eur, a to tak, že do predčasnej splatnosti úveru,
t.j. do 5.4.2012, žalovaná zaplatila splátku vo výške 29 eur a zvyšnú časť splátok spolu v čiastke
168,28 eur zaplatila po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, pričom veriteľ aj splátky zaplatené

žalovanou po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru započítal na zmluvné úroky a poplatky. Následne
bola sporná pohľadávka z pôvodného veriteľa Poštovej banky, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok č.
1/2015 uzavretou dňa 25.6.2015 postúpená spoločnosti BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, potom
zo spoločnosti BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED bola zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2/2015
uzavretou dňa 26.6.2015 postúpená spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o., ktorá ju postúpila žalobcovi.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere, t.j. k 25.10.2011, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka,vzneníúčinnomod1.2.2013,vychádzajúczúsudku,žeúrokyzúveruprináležiaveriteľovilen
za čas do splatnosti dlhu a pokiaľ veriteľ pristúpi k zosplatneniu úveru, nastupuje režim platenia úrokov z

omeškania, a nie úrokov z úveru, súd po odpočítaní splátok vo výške 168,28 eur zaplatených žalovanou
po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, t.j. po 5.4.2012, zo žalovanej istiny 1.050 eur, dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná iba v časti 881,72 eur a že žalobca má nárok iba na zákonné úroky z omeškania
vo výške 9 % ročne z istiny 1.050,- eur od 28.2.2017, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni poslednej platby
žalovanej až do zaplatenia, a žalobu v prevyšujúcej časti istiny ako nedôvodnú zamietol.

5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a vzhľadom na to, že žalobca
mal len čiastočný úspech, keď z uplatnenej istiny 1.050 eur bol úspešný v rozsahu 881,72 eur, t.j. v 84
% a neúspešný v 16 %, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68 % (84-16).

6. Proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (výrok II/) a výroku o trovách

konania (výrok III/) rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v §
365 ods.1 písm. b), d) a h) CSP. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok v napadnutej časti zmeniť, žalobe vyhovieť v celom
rozsahu a priznať mu nárok na plnú náhradu trov konania. Citujúc bod 9 odôvodnenia napadnutého
rozsudku žalobca vyjadril nesúhlas s právnym záverom súdu prvej inštancie. Tvrdil, že súdom prvej

inštancie prezentovaný právny názor je už prekonaný aktuálnou právnou úpravou a rozhodovacou
praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadom riešenia otázky nároku na zmluvné úroky aj
po zosplatnení dlhu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 26.10.2020 sp. zn. 5Cdo/46/2020, bod 24 v znení: „Dovolací súd dospel k záveru,
že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by

pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí“. Akcentoval, že má nárok na priznanie
zmluvných úrokov aj po zosplatnení úveru, nakoľko zmluvné úroky predstavujú odmenu veriteľovi
za poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkom, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadom
zamietnutia zmluvných úrokov po zosplatnení je založené na nesprávnom právnom zhodnotení, ktoré
je v rozpore s už ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

8. Rozsudok vo výroku I/ nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379
CSP) a nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

9. Odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle §
385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk žalobcom
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutej časti rozsudku dospel k záveru, že súd
prvej inštancie ak zamietol žalobu v prevyšujúcej časti vychádzajúc z úsudku, že žalobcovi neprináleží
nárok na úrok z istiny v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, čo je

zrejmé zo skutočností uvedených v odvolaní, ktoré odvolací súd považuje v časti smerujúcej proti
výroku II/ za opodstatnené. Pokiaľ prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.9.2012 sp. zn. IV.ÚS 476/2012-14, z tohto podľa úsudku
odvolacieho súdu nemožno vyvodiť jednoznačný záver ústavného súdu, že dohodnuté (zmluvné) úroky
z poskytnutých prostriedkov spotrebiteľského úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu (jeho splátok),

ale iba riešenie otázky, či existujú skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že namietané rozhodnutie
súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu, resp. či postup a rozhodnutie súdu, vychádzajú z aplikácie konkrétnej
zákonnej procesnoprávnej úpravy, a či ich možno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd,
a ústavný súd sa výslovne nevyjadril k správnosti alebo nesprávnosti právneho názoru, zaujatého v

posudzovanomprípadesúdomprivýkladenoriemhmotnéhopráva,zktorýchprirozhodovanívychádzal.

11. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 16.6.2020 sp. zn. 5Cdo/42/2020, z neho právnu vetu: „Po vyhlásení predčasnej splatnostispotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností
dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ a argumentáciu: „ Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka,
Občianskeho zákonníka či zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov

úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Obchodný
zákonník, ani Občiansky zákonník nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku
v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa. Za
situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho
zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník

nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom
dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné
povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie
ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu
a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá
odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na

dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú
zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje
povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako
v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na
to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné,

aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až
do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú
situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby
splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku
sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu

peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za poskytnuté peniaze
veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník -spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje
navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový
úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez

fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne
azrozumiteľne.Ztohtodôvodupotomdojednanie,ktorýmsadlžník-spotrebiteľzaviažeplatiťdohodnuté
úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie
je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ. Na druhej strane postavenie veriteľa-dodávateľa sa

aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v
dohodnutej dobe vznikne škoda jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených
úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody.“

12. Na uvedené rozhodnutie nadviazali ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp.

zn. 1Cdo/94/2019, 2Cdo/83/2020, 3Cdo/35/2020, 4Cdo/66/2020, 5Cdo/46/2020, 6Cdo/56/2020,
7Cdo/186/2020, 8Cdo/135/2020, 9Cdo/24/2020, v dôsledku čoho možno v ňom uvedený právny názor
ohľadom predmetnej právnej otázky považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.

13. Poukazom na uvedené odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil rozhodnutie súdu

prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ktorým súd bez
ďalšieho žalobcovi nepriznal nárok zmluvné úroky po zosplatnení spotrebiteľského úveru vychádzajúc z
nesprávneho právneho záveru, že po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi
nenáleží úrok z istiny, a to spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania (výrok III/) a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

14. Povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaného právnym názorom odvolacieho súdu vychádzajúceho z
rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/42/2020, je vykonať dokazovanie za účelom posúdenia nároku žalobcu
na zaplatenie zmluvných úrokov po zosplatnení úveru (popri úrokoch z omeškania), a to so zreteľom
na právny názor Najvyššieho súdu (i) v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/42/2020, že v prípade vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru, veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností
dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Preukázaný skutkový stav na základe vykonaného dokazovania, súd
prvej inštancie podriadi pod platnú právnu úpravu, v zmysle ktorej je dlžník povinný platiť veriteľovi úroky
z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov (§ 502 ods. 1 Obchodného zákonníka) s tým,že konečný okamih povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov zodpovedá
dohode zmluvných strán o zmluvnom úroku pri riadnom plnení povinnosti dlžníka zaplatiť tento zmluvný
úrok ako cenu peňazí.

15. Skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie právne vyhodnotí a
svoje závery odôvodní v zhode so zásadami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 CSP tak, aby rozhodnutie súdu
a jeho právne zdôvodnenie bolo zrozumiteľné, presvedčivé a vyčerpávajúce celý predmet sporu. Svoj
právny záver súd zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám

sporu, vrátane žalobcu, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho
právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (por. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II.
ÚS193/06, III. ÚS 198/07).

16. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho
konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).