Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. máj 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/29/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619010441
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7619010441.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr.

Margaréty Jurkovej Žoldákovej a Ing. JUDr. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa
5. mája 2022, v trestnej veci proti ml. D. X., obžalovanej pre prečin poškodzovania a ohrozovania
prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods.1 písm. a) Tr. zák., o odvolaní mladistvej
obžalovanej a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v D. L. E. zo dňa XX.X.XXXX
sp.zn. XT/XX/XXXX takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. d), ods.3 Tr.por. zrušuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. s použitím § 285 písm. c) Tr.por. obžalovanú ml. D. X., nar. XX.X.XXXX v
T., okres D. L. E., trvale bytom C. nad Y. XXX, okres N. oslobodzuje spod skutku obžaloby prokurátora
M. prokuratúry D. L. E. sp.zn. X Pv XXX/XX/XXXX-X zo dňa X.X.XXXX, ktorým mala spáchať prečin
poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods.1 písm.
a) Tr.zák., pre skutok, ktorého sa mala dopustiť tak, že

v presne nezistenom období od 8. februára XXXX do XX. februára XXXX vo večerných hodinách v C.

nad Y. pred predajňou potravín C.-S. s. r. o., z neznámych dôvodov nohou dvakrát kopla do plastovej
poštovej schránky typu SL1 umiestnenej na kovovom stojane, slúžiacej na plynulú prevádzku pošty pre
široký okruh občanov, v dôsledku čoho ju rozbila, znefunkčnila a znemožnila jej používanie, čím pre D.
G. s., ul. G.., J. J., W. XX XXX XXX, spôsobila škodu vo výške 79,73 Eur,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Podľa § 288 ods.3 Tr.por. súd poškodenú stranu D. G. XXX XX J. J., W.: XX XXX 124, s nárokom na
náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 312 ods.4 Tr.por. predseda senátu berie na vedomie späťvzatie odvolania okresného
prokurátora, krajským prokurátorom.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduvD.L.E.zodňaXX.X.XXXXsp.zn.XT/XX/XXXXbolaobžalovanáml.D.X.
uznaná za vinnú z prečinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia

podľa § 286 ods.1 písm. a) Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom období od 8. februára XXXX do XX. februára XXXX vo večerných hodinách v C.
nad Y. pred predajňou potravín C.-S. s. r. o., z neznámych dôvodov nohou dvakrát kopla do plastovejpoštovej schránky typu SL1 umiestnenej na kovovom stojane, slúžiacej na plynulú prevádzku pošty pre
široký okruh občanov, v dôsledku čoho ju rozbila, znefunkčnila a znemožnila jej používanie, čím pre D.
G. s., ul. G. Q.. J., W. XX XXX XXX, spôsobila škodu vo výške 79,73 Eur.

Za to jej bol podľa § 286 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 117 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods.
2, 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody jej bol podmienečne odložený.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. súd jej určil skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanej ml. D. X., nar. XX.X.XXXX, uložená povinnosť nahradiť
poškodenej D. G. XXX XX J. J., W.: XX XXX XXX, škodu vo výške 79,73 Eur.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie obžalovaná ml. D. X. a okresný
prokurátor.

Okresný prokurátor odvolanie podal len do výroku o uloženom treste s tým, že navrhol, aby obžalovanej
bol uložený prísnejší trest, nakoľko obžalovaná skutok spáchala v skúšobnej dobe predchádzajúceho

podmienečného odsúdenia, a to vo veci Okresného súdu D. L. E. sp. zn. 2T XX/XXXX z XX.XX.XXXX,
právoplatným dňa XX.XX.XXXX, kde jej skúšobná doba plynula do XX.XX.XXXX.

Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia síce uviedol, že pri rozhodovaní o treste vyriešil predbežnú
otázku o osvedčení sa obžalovanej, keďže nebolo rozhodnuté bez viny obžalovanej, že sa v skúšobnej

dobe neosvedčila a navyše uplynuli už vyše dva roky od skončenia skúšobnej doby, preto súd dospel
k záveru, že sa osvedčila.

Súd teda pri posudzovaní predbežnej otázky v zmysle § 7 ods. 1 Tr. poriadku zrejme vychádzal z
ustanovenia § 50 ods. 6 Tr. zákona.

Rozhodnutie súdu v časti výroku čo do trestu je však nesprávne, nakoľko v zmysle ustanovenia § 50
ods. 4 Tr. zákona, z ktorého vyplýva, že podmienkou na vyslovenie o osvedčení sa odsúdeného je v
prvom rade vedenie jeho riadneho života v skúšobnej dobe. Odsúdená ml. D. X. v skúšobnej dobe riadny
život neviedla, pretože ako súd správne konštatoval, v tejto skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia

spáchala skutok XX.XX.XXXX, za ktorý bola teraz napadnutým rozsudkom odsúdená.

Fikcia neodsúdenia, na ktorú súd v odôvodnení svojho rozsudku čo do trestu poukázal, neznamená
však, že odsúdená viedla v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia riadny život.

Súdsipritomajsámodporuje,keďnajednejstranepoužijúcfikciuneodsúdeniakonštatuje,žeodsúdená
sa osvedčila, pričom však na druhej strane v časti svojho výroku, čo do trestu i v odôvodnení použil
ustanovenie § 37 písm. m) Tr. zákona, teda priťažujúcu okolnosť za to, že bola už za trestný čin
odsúdená.

Vzhľadom na uvedené preto prokurátor navrhol napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o treste a v zmysle
§ 322 ods.3 Tr.por. rozhodnúť odvolacím súdom vo veci rozsudkom tak, že obžalovanej bude uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom intervenujúci krajský prokurátor výslovne prehlásil, že

odvolanie okresného prokurátora berie späť, a preto predseda senátu odvolacieho súdu podľa § 312
ods.4 Tr.por. vzal na vedomie späťvzatie odvolania okresného prokurátora, krajským prokurátorom.

Obžalovaná v dôvodoch odvolania, ktoré písomne odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu, navrhla
odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu, nakoľko žalovaný skutok nespáchala a

oslobodiť ju spod skutku obžaloby.Zo skutku je usvedčovaná len svedeckou výpoveďou K. J., ktorého výpoveď považuje za
nedôveryhodnú, rozporuplnú a zaujatú voči jej osobe. Považuje za nesprávny záver súdu o tom, že
svedok sa dopustil len miernych rozporov pri svojej výpovedi oproti jeho výpovedi z prípravného konania.

V skutočnosti sú rozpory vo výpovedi svedka závažné, nakoľko svedok uvádzal, že skutok sa mal
stať ,,devätnásteho, keď boli podpory“, hoci podľa obžaloby sa mal stať skutok od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX. Pokiaľ súd bagatelizuje tento rozpor konštatovaním, že svedok sa riadne neorientuje
v čase, je potrebné podotknúť, že svedok danú udalosť označil nie len dátumom, ale aj konkrétnou

udalosťou, a to vyplácaním podpory.

Vzhľadom na osobu svedka K. J. je nepochybné, že vyplácanie podpory vníma ako určitú, pravidelne
sa opakujúcu udalosť v mesiaci. Preto ak by sa aj svedok nevedel orientovať v samotnom dátume,
prinajmenšom by musel vedieť, či sa skutok stal v čase vyplácania podpory, keďže túto udalosť svedok
sám označil vo svojej výpovedi. Keďže uvedená dávka sa v hotovosti vypláca až od 18. dňa v mesiaci,

je vylúčené, aby sa skutok stal podľa obžaloby od XX.XX. do XX.XX. a zároveň ho videl svedok, ktorý
tvrdí, že sa tak stalo počas vyplácania podpory, čo by muselo byť po 18. dni v mesiaci. Ďalej svedok
uvádzal, že mal oblečené „krátke tričko zelené, bolo teplo, na odstránenie rozporov uvádzal, leto bolo.
Skutok sa mal pritom stať vo februári, teda v zime, nie v lete. Svedok vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní uvádzal ako ďalšiu osobu, ktorá s ním bola prítomná a mala potvrdiť spáchanie skutku, a

to C. Y., hoci v prípravnom konaní svedok žiadnu inú osobu neuvádzal.

Svedok C. Y. vo svojom písomnom vyjadrení poprel, že by ju videl spáchať skutok, za ktorý je stíhaná,
čo vyvracia tvrdenia svedka K. J..

Výpoveď svedka K. J. nepodporujú ani výpovede žiadnych iných osôb, hoci z výpovede svedka vyplýva,
že išiel do obchodu po malinovky, bolo pol štvrtej, teda obchod pred ktorým stojí poštová schránka, bol
otvorený. Vzhľadom na svedkom uvádzaný čas páchania skutku cca pol štvrtej a skutočnosť, že išlo
o obchod priamo v obci, v jej strede, je neuveriteľné, aby okrem menovaného svedka neexistovala iná
osoba, ktorá by potvrdila, že ju videla poškodzovať poštovú schránku.

Podľa jej názoru orgány činné v trestnom konaní ani nezisťovali iných svedkov, ktorí by potvrdili alebo
vyvrátili svedeckú výpoveď svedka K. J., ale bez ďalšieho sa uspokojili s tým, že menovaný svedok ju
svojou výpoveďou usvedčuje zo spáchania skutku, tieto tvrdenia nepreverili, čím postupovali v rozpore
s § 2 ods. 10 Trestného poriadku.

Záverom obžalovaná uviedla, že svedok je blízkym príbuzným - bratom C. J., ktorý bol poškodeným v
inej trestnej veci, v ktorej bola v minulosti odsúdená, preto svedok mal motív vypovedať v jej neprospech
ako pomstu za svojho brata.

Vzhľadom k uvedenému preto nemožno považovať výpoveď svedka K. J. za pravdivú a hodnovernú.
Výpoveď menovaného má byť pritom jediným priamym dôkazom voči jej osobe. Považuje preto za
neprípustné, aby sa odsúdenie zakladalo na výpovedi svedka, ktorého výpoveď nie je podporená inými
dôkazmi, pričom ide o svedka, ktorý má motív vypovedať v jej neprospech.

Nemožno súhlasiť ani s názorom súdu, že zo skutku ju usvedčujú listinné dôkazy, fotodokumentácia
a obhliadka z miesta činu. Žiaden listinný dôkaz nepreukazuje spáchanie skutku jej osobou. Uvedené
dôkazy môžu predstavovať nanajvýš nepriamy dôkaz, avšak tieto nevylučujú reálnu možnosť, že
páchateľom mohla byť i iná osoba, a preto nie sú dostatočným podkladom pre uznanie viny.

V tomto smere obžalovaná poukázala aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 2X.XX.XXXX. sp. X. podľa
ktorého súd je pri hodnotení dôkazov povinný postupovať v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov
uvedenej v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Dôkazný postup je potrebné vyčerpávajúcim spôsobom
popísať a logicky i vecne presvedčivým spôsobom zdôvodniť. Táto požiadavka vyplýva z ustanovenia §
168 ods. 1 Tr. por., ktoré upravuje požiadavky kladené na odôvodnenie rozsudku.

V zmysle ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. je potrebné vyložiť, ktoré skutočnosti vzal súd pri svojom
rozhodnutí za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri
hodnotení dôkazov (najmä ak si vzájomne odporujú). Z odôvodnenia musí byť tiež zrejmé, ako sa súdvyrovnal z obhajobným tvrdením obžalovaného a akými právnymi úvahami sa riadil, keď posúdil ním
zistené skutočnosti podľa príslušných ustanovení Trestného zákona v otázke viny a trestu.

Niet sporu o tom, že procesné predpisy ponechávajú hodnotenie vykonaných dôkazov na voľnú úvahu
súdu prvého stupňa, avšak voľná úvaha nemôže byť absolútna a nesmie byť prejavom ľubovôle, resp.
svojvôle. Vykonané dôkazy súd prvého stupňa nesmie hodnotiť jednostranne, napríklad v neprospech
obžalovaného, keďže nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, pretože zásada
prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno.

Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že je nevyhnutné, aby vina obžalovaného bola bez
akýchkoľvek pochybností preukázaná. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom
istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, že predstavuje skutočne závažnú hrozbu pre
spoločnosť a že práve obžalovaný je skutočne osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila.

V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností o tom, či sa obžalovaný žalovaného skutku
dopustil, je potrebné tieto pochybnosti vykladať v jeho prospech a nie naopak. Ani vysoký stupeň
podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, poukazujúc na zásadu „in dubio pro reo“ obžalovaná navrhla zrušiť

rozsudok okresného súdu vo výroku o vine, vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody a oslobodiť
ju spod obžaloby.

Na podklade odvolania ml. obžalovanej krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovanej je v celom rozsahu
dôvodné.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho na podklade odvolania
obžalovanej, aj odvolací súd zistil, že okresný súd v rozpore so zásadou v pochybnostiach v prospech

obžalovaného, na podklade jedinej výpovede svedka K. J., ktorá navyše je plná rozporov a pritom
nemožno ani vylúčiť existenciu úmyselného skresľovania jeho výpovede v jej neprospech, a to z
dôvodov, ako na ne podrobne poukázala obžalovaná v dôvodoch odvolania.

Odvolaciemu súdu neostávala preto iná možnosť, len na podklade odvolania obžalovanej napadnutý

rozsudok zrušiť v celom rozsahu a obžalovanú podľa § 285 písm. c) Tr.por. oslobodiť spod skutku
obžaloby, nakoľko nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Vzhľadom k tomu, že poškodená strana si v trestnom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu
škody a obžalovaná bola spod skutku obžaloby oslobodená, v súlade so zákonom, a to ustanovením §

288 ods.3 Tr.por. súd poškodenú stranu D., a.. X, XXX XX J. J., W.: XX XXX XXX, s nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.