Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 27. marec 2022

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 11Pc/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620203714
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Červenková

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2022:6620203714.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v právnej veci navrhovateľky: Y. S., X..

XX.XX.XXXX,V.L.X.X.A.Č..XX,protimužoviktoréhootcovstvomábyťurčené:G.P.,X..XX.XX.XXXX,
V. L. O., F. X, v konaní o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu: G. S., X.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X. A. XX, zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a
rodiny Lučenec, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e s a, že G. P., X.. XX.XX.XXXX, j e o t c o m maloletého G. S., X.. XX.XX.XXXX,
zapísaného v knihe narodení Matričného úradu Lučenec, vo zväzku 111, ročník 2019, na strane
45, pod poradovým číslom 8, z matky Y. S., X.. XX.XX.XXXX.

II.MaloletýG.S.,X..XX.XX.XXXXsa zveruje doosobnejstarostlivostimatkyY.S.,X..XX.XX.XXXX,
ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec maloletého, G. P., X.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého
G. S., X.. XX.XX.XXXX, sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
podľa osobitného zákona, vždy do 20.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom

02.01.2019.

IV. Zameškané zročné výživné za obdobie od 02.01.2019 do 31.03.2022 vo výške 1134,24 Eur súd p
o v o ľ u j e otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10,-Eur spolu s bežným
výživným pod následkom straty výhody splátok, v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a
včas, počnúc od prvého mesiaca, ktorý bude nasledovať po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Súd styk otca s maloletým n e u p r a v u j e.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého, Vanesa Oláhová, sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.08.2020
domáhala určenia otcovstva a úpravy práv a povinností k maloletému G. S.P., X.. XX.XX.XXXX. Svoj
návrh odôvodnila tým, že s označeným otcom dieťaťa sa zoznámila v roku 2018 a určitý čas s ním
žila v spoločnej domácnosti, aj u rodičov označeného otca. Z tohto vzťahu sa im narodilo dieťa - G.
S.. Navrhovateľka uviedla, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala pohlavný styk iba s

označeným otcom, a preto len on môže byť otcom maloletého G.. O tomto styku vedela jej rodina, ako
aj rodina označeného otca. Po narodení dieťaťa označeného otca viackrát vyzvala, aby sa dostavil na
matriku a otcovstvo uznal, čomu sa však označený otec zámerne vyhýba.2. Návrh matky dieťaťa bol označenému otcovi doručený dňa 27.11.2020 spolu s výzvou, aby sa k
návrhu písomne vyjadril a uviedol, či s matkou maloletého dieťaťa žil v spoločnej domácnosti, časovo
ohraničil odkedy a dokedy sa intímne stýkali, či uznáva otcovstvo k maloletému dieťaťu, v prípade ak nie,

uviedol svoje dôvody. Označený otec sa napriek doručenej výzve súdu a predvolaniu na pojednávanie,
v stanovenej lehote k návrhu nevyjadril a na termín pojednávania sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia
nedostavil.
3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, ktorého súd uznesením, sp.zn. 11Pc/11/2020 - 27 zo
dňa 01.12.2020 ustanovil za kolízneho opatrovníka pre maloletého G. S., prešetril pomery v domácnosti

dieťaťa, o čom súdu podal písomnú správu. Z jej obsahu súd zisťuje, že matka býva spolu s maloletým
G., H. S.Á. - starou matkou maloletého a B. S. - jej bratom, v rodinnom dome pozostávajúcom z dvoch
miestností. Izby sú zariadené ako kuchyňa a obývačka. Matka v súčasnosti poberá rodičovský príspevok
vsume275,90Euraprídavoknadieťavsume25,50Eurmesačne.Maloletýjevpediatrickejstarostlivosti
MUDr. Patakyovej a matka s ním pravidelne navštevuje jej ambulanciu, má absolvované preventívne
prehliadky a očkovania. V závere správy Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec konštatuje,

že matka riadne zabezpečuje starostlivosť maloletému G. S. a zastáva názor, že určenie otcovstva k
maloletému je v záujme dieťaťa.
4. Na pojednávaní konanom dňa 22.03.2021, ktorého sa zúčastnila len navrhovateľka a kolízny
opatrovník, navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že s označeným otcom komunikovala,
oboznámila ho so súdnym konaním, ako aj termínom pojednávania. Označený otec prisľúbil, že sa

pojednávania zúčastní, nemal nijaké námietky voči otcovstvu a bol uzrozumený aj s tým, že bude na
základe rozhodnutia súdu určené jeho otcovstvo k maloletému Denisovi. Matke uviedol, že odchádza
späť do Senca, kde má prisľúbené sa zamestnať u rovnakého zamestnávateľa, u ktorého pracoval už
predtým.
5. Ďalšie pojednávanie súd vytýčil na 31.05.2021, ktorého sa osobne zúčastnila navrhovateľka, kolízny

opatrovník a súdom predvolaná svedkyňa - matka navrhovateľky. Pojednávania sa opäť nezúčastnil
označenýotecdieťaťa,napriektomu,žepredvolanienapojednávaniemalriadnevykázané-predvolanie
na pojednávanie si prevzal dňa 07.05.2021, svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní neospravedlnil.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že s označeným otcom bola v telefonickom kontakte a do
telefónu jej prisľúbil, že sa pojednávania zúčastní. Uviedla, že pred otehotnením už žila s označeným

otcom v spoločnej domácnosti u svojej matky a v jej domácnosti splodili maloletého G.. Počas celých
9 mesiacov, kedy čakala maloletého s ňou otec dieťaťa žil v spoločnej domácnosti a po narodení syna
bývali striedavo u jej matky a vo Fiľakove u matky označeného otca, ktorá sa neskôr odsťahovala na
neznáme miesto. Keď mal malý G. 8 mesiacov, označený otec opustil spoločnú domácnosť a odišiel za
prácou do Senca, pričom sa viac o syna nezaujímal, ani mu finančne na výživu neprispieva.

Prítomná svedkyňa - matka navrhovateľky pred súdom vypovedala, že otcom jej vnuka je G. P., ktorý
býval s jej dcérou v jej domácnosti počas celých 9. mesiacov tehotenstva a po narodení dieťaťa spolu
žili ešte približne 9 mesiacov. To, že sa mu narodilo dieťa rozprával každému, svojmu otcovi, susedom a
každého koho stretol, tešil sa že má syna. Svedkyňa súdu potvrdila, že jej dcéra nemala iného partnera,
okrem označeného otca dieťaťa.

6. Dňa 12.07.2021 súd vypočul svedka, E. P. - otca označeného otca, ktorý bol na pojednávanie
predvedený cestou Obvodného oddelenia PZ Fiľakovo. Menovaný súdu potvrdil, že navrhovateľka žila s
jeho synom v spoločnej domácnosti v dedine, aj v Senci, kde spolu pracovali. V súčasnosti nevie uviesť,
kde sa jeho syn nachádza, nie je s ním v žiadnom kontakte, no pamätá si, že pokiaľ bola navrhovateľka
spolu s jeho synom v Senci, žili spolu na ubytovni a neskôr navrhovateľka zavolala svoju matku a vrátila

sa späť do dediny. Zhruba po 3 - 4 mesiacoch zavolali jeho synovi, že je s ním tehotná. Syn však
otcovstvo odmieta. Svedok E. P. uviedol, že sám videl navrhovateľku aj s inými mužmi.
Následne súd poučil E. P. o možnosti vykonania znaleckého dokazovania z jeho genetického materiálu
a určenia starootcovstva k maloletému dieťaťu, s čím prítomný E. P. spočiatku nesúhlasil, no následne
zmenil názor za podmienky, že všetky náklady so zabezpečením znaleckého dokazovania bude hradiť

navrhovateľka, ak sa preukáže, že jeho syn nie je otcom G. S..
7. Svedkyňa H. L. pred súdom dňa 12.7.2021 vypovedala, že veľmi dobre pozná navrhovateľku Y. S.,
ako aj označeného otca dieťaťa G. P., pretože bývali spolu v jednej dedine, často sa stretávali a chodili
k nej na návštevu. Y. S. žila spolu s G. P. v spoločnej domácnosti v Senci, kde obaja pracovali a žili
spolu aj v Nitre nad Ipľom. Podľa svedkyne Y. otehotnela od G. P. a aj počas tehotenstva stále žila s

G. P. v Nitre nad Ipľom. Neskôr sa presťahovali do Fiľakova a keďže vlastnila auto, pomáhala im so
sťahovaním. Otec dieťaťa - G. P. žil s matkou dieťaťa počas celého tehotenstva a ešte aj v čase, kedy
porodila. Odišiel od Y. S. až neskôr, keď už bolo dieťa na svete. Ako dôvod uvádzal, že odchádza za
prácou do Senca a odvtedy sa už nevrátil. Svedkyňa uviedla, že tehotenstvo jej oznamovali spoločne,G. P. aj Y. S. v čase, keď prišli zo Senca domov a nikdy nepočula od označeného otca vyjadrenie v tom
zmysle, že by nemal byť otcom dieťaťa, alebo že narodené dieťa nie je jeho.
8.Súdvovecirozhodolnapojednávaníkonanomdňa28.03.2022,ktoréhosaoznačenýotecnezúčastnil,

svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní neospravedlnil. Prítomná navrhovateľka zotrvala na podanom
návrhu a žiadala určiť otcovstvo k jej maloletému synovi, o ktorého sa od narodenia stará. Prítomný
kolízny opatrovník zotrval na správe z prešetrenia pomerov a žiadal určiť otcovstvo, nakoľko je to v
záujme maloletého dieťaťa.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, výsluchom svedkov: E.

P. ( otec označeného otca ), matky navrhovateľky a H. L. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
tvoriacimi súčasť spisu.
10. Z rodného listu maloletého G. S. súd zisťuje, že dieťa sa narodilo dňa XX.XX.XXXX z matky Y. S.,
narodenej XX.XX.XXXX. Otec dieťaťa v rodnom liste nie je uvedený.
11. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 21.01.2021 vyplynulo, že matka žije
s maloletým v rodinnom dome spolu so starou matkou maloletého H. S. a B. S.. Rodina ma k dispozícii

dve miestnosti. Denis je v pediatrickej starostlivosti MUDr. Patakyovej, má absolvované preventívne
prehliadky aj očkovania. Matka maloletému zabezpečuje celodennú starostlivosť Na uvedenej správe
zotrval kolízny opatrovník v priebehu celého konania.
12. Zo správy ošetrujúceho gynekológa MUDr. Vološina súd zisťuje, že matka pravidelne navštevovala
poradňu od 28.05.2018 a porodila dňa XX.XX.XXXX.

13. Z pôrodopisu maloletého dieťaťa súd zisťuje, že pôrod bol samovoľný, včasný dňa 02.01.2019 o
16.35hod., v 10.mesiaci a 38. týždni tehotnosti.
14. Matka v priebehu konania doručila súdu potvrdenie obce Nitra nad Ipľom s nasledovným obsahom:
„Obec Nitra nad Ipľom, obecný úrad týmto potvrdzuje, že P. G., otec dieťaťa S. G., X.. XX.XX.XXXX, žil
v spoločnej domácnosti s družkou S. Y., nar. XX.XX.XXXX cca od marca do augusta 2019 na adrese

X. X. A. XX“.
15. Súd sa opakovane pokúšal zabezpečiť osobnú účasť označeného otca na pojednávaní, doručoval
mu predvolania na pojednávania, šetril jeho pobyt cestou Obvodného oddelenia PZ, aj prostredníctvom
zamestnávateľov, u ktorých označený otec pracoval, nariadil jeho predvedenie z miesta výkonu práce
prostredníctvom PZ v Senci, no napriek takto vykonaným opatreniam sa súdu nepodarilo zabezpečiť

jeho osobnú účasť na vytýčenom pojednávaní.
Z dôvodu neznámeho pobytu označeného otca dieťaťa, sa súd pokúsil získať vzorku DNA od otca
označeného otca - E. P. a určiť starootcovstvo k maloletému dieťaťu. E. P. však na výzvy súdu
nereagoval, v mieste svojho trvalého bydliska sa viac nezdržiaval a na základe telefonického dotazu na
jeho zamestnávateľa MP leader, s.r.o. súd zistil, že v uvedenej firme pracoval aj označený otec dieťaťa

G. P. spolu so svojim otcom E. P., no podľa vedomostí konateľa spoločnosti, odišli pracovať do Nemecka
a nemá vedomosť, kde by sa momentálne mohli zdržiavať a ani adresu ich nového zamestnávateľa.
Žiadnym kontaktom na nich nedisponuje.
16. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 161/2015 Zb.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej
len „CMP“ ), ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou

manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd,
ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho matka označí za otca,
či uznáva, že je otcom.
17. Podľa § 105 písm.b) CMP, Konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o b) určenie
otcovstva.

18. Podľa § 106 CMP, na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého
obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd
toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.
19. Podľa § 107 CMP, konanie sa začína len na návrh.
20. Podľa § 108 ods. 2 CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov

rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.
21. Podľa § 109 CMP, ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.
22. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.

23. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Zb.z. o rodine, ( ďalej len „ Zákon o rodine“ ), otcovstvo sa určuje
na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone, súhlasným vyhlásením rodičov, alebo
rozhodnutím súdu.
24. Podľa § 94 Zákona o rodine(1) Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý
tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
(2) Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia

dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
25. Rodičovstvo, tak ako to deklaruje článok 3 Základných zásad Zákona o rodine je spoločnosťou
mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický
vývin dieťaťa je najvhodnejším stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. K tomu, aby
bolo z hľadiska právneho možné hovoriť o rodičovskom vzťahu je potrebné rodičovstvo k dieťaťu určiť.

Určením rodičovstva k dieťaťu dochádza k závažnej zmene právneho statusu dieťaťa, matky aj otca.
Pri určovaní materstva zákon o rodine vychádza zo starej rímskej zásady „mater semper certa est”,
teda matka je vždy istá. Je ňou žena, ktorá dieťa porodila. Otcovstvo k dieťaťu sa určuje pomocou troch
právnych domnienok, z ktorých každá ďalšia z nich sa uplatní iba vtedy, ak sa neuplatnia predošlé. Tieto
domnienky sú však vyvrátiteľné a otcovstvo určené na základe nich je možné ( s výnimkou tretej -
otcovstvo určené súdnym rozhodnutím ) za podmienok ustanovených zákonom o rodine zaprieť. Účelom

právnej úpravy zapretia otcovstva je odstránenie nesúladu medzi právnym a biologickým otcovstvom.
V prvom rade sa sleduje záujem dieťaťa, ktoré má právo poznať svojich biologických rodičov, vyrastať
v biologickej rodine a byť vychovávané biologickými rodičmi.
26. Pretože v posudzovanej veci nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením oboch rodičov
dieťaťa, nastúpila tretia vyvrátiteľná domnienka otcovstva, podľa ktorej prislúcha súdu určiť otcovstvo na

základe podaného návrhu, ak sa v návrhu preukážu skutočnosti predpokladané v § 94 ods. 2 Zákona
o rodine.
27. Určenie otcovstva súdom má nielen význam pre doplnenie údajov o otcovi v rodnom liste dieťaťa,
ale sú s takýmto rozhodnutím spojené aj ďalšie významné práva a povinnosti, nielen na strane otca, ale
aj dieťaťa. Sú nimi napr. právo na zabezpečovanie starostlivosti a výchovy o dieťa zo strany otca, právo

na udržiavanie pravidelného kontaktu s dieťaťom v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti a výchovy
matky, plnenie si vyživovacej povinnosti, dedičské právo, majetkové práva a podobne. Z tohto dôvodu je
určenie otcovstva významným medzníkom v živote rodiča i dieťaťa, a preto má súd za to, že je v záujme
každého maloletého dieťaťa, aby otcovstvo k nemu bolo určené.
28. V prejednávanom prípade k súhlasnému vyhláseniu rodičov nedošlo, na základe čoho bola matka

nútená podať návrh na určenie otcovstva súdom. Napriek vedomosti označeného otca o prebiehajúcom
konaní a opakovanému predvolávaniu označeného otca na vytýčené pojednávania, tento zostal v
konaní nečinný, k podanému návrhu matky sa nevyjadril a ani napriek vykonaným opatreniam zo strany
súdu na zistenie aktuálneho pobytu otca dieťaťa, sa jeho účasť na vytýčenom pojednávaní nepodarilo
zabezpečiť.

Súd následne vyhodnotil všetky ostatné vykonané dôkazy ( výsluch matky, výsluch svedkov, pôrodopis
maloletého a správu obce Nitra nad Ipľom) a dospel k záveru, že sú natoľko pre súd presvedčivé,
že aj bez ďalšieho dokazovania možno pristúpiť k rozhodnutiu určenia otcovstva G. P. k maloletému
G. S.. Z výpovedí všetkých svedkov, dokonca aj príbuzného označeného otca dieťaťa E. P., mal súd
preukázané, že navrhovateľka žila v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa s označeným otcom dieťaťa

v spoločnej domácnosti ako druh a družka. Pre súd mala veľkú výpovednú hodnotu najmä výpoveď
svedkyne H. L., ktorá potvrdila, že navrhovateľka Y. S. žila s G. P. v jednej domácnosti nielen pred
otehotnením, ale aj počas celého tehotenstva a istý čas aj po narodení dieťaťa. Potvrdila tiež, že
navrhovateľka otehotnela s označeným otcom G. P., pričom správu o tom, že je Y. S. tehotná jej oznámili
spoločne a nikdy nepočula od označeného otca vyjadrenie o tom, že by nemal byť otcom dieťaťa, alebo

že by dieťa nebolo jeho. Neuniklo tiež pozornosti súdu, že v potvrdení obce Nitra nad Ipľom o tom, že G.
P. žil v spoločnej domácnosti s družkou Y. S., dokonca sám starosta obce označuje G. P.Á. za otca malol.
G. S.. Ide o malú obec, kde je samozrejmosťou, že každý každého pozná a aj súkromné veci sa stávajú
vecami verejnými. Rovnako neuniklo pozornosti súdu, že maloleté dieťa a označený otec majú rovnaké
meno „Denis“, čo nemožno považovať len za náhodu, ale práve naopak, tradične sa prvorodenému

synovi ponecháva meno otca.

29. Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
dospel súd k záveru, že označený otec G. P. je biologickým rodičom maloletého G. S.. Súd prihliadol aj
na skutočnosť, že označený otec dieťaťa mal vedomosť o súdnom konaní, ktoré trvalo takmer 2 roky, a

teda mal dostatok príležitostí na to, aby sa k návrhu matky vyjadril a v prípadne, že otcovstvo neuznáva,
uviedol svoje dôvody, prípadne sa podrobil znaleckému určeniu otcovstva poskytnutím vzorky DNA.
Správanie sa otca a jeho prístup k súdnemu konaniu nemožno vyhodnotiť inak, ako zámerné vyhýbaniesa súdu, v snahe zmariť určenie jeho otcovstva k maloletému G. S., a tým sa vyhnúť povinnostiam, ktoré
po takomto rozhodnutí pre rodiča dieťaťa plynú.
30. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností a o výžive maloletého.
31.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25
a 26 sa použijú primerane.
32. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
33. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

34. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. 13)
35.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
36. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
37. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
38. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka maloletého dieťaťa je tým z rodičov,

ktorý výlučne zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa a má záujem aj v budúcnosti túto starostlivosť a
opateru naďalej zabezpečovať. Otec maloletého sa zdržiava na neznámom mieste, o maloletého nejaví
záujem a výživným na potreby dieťaťa neprispieva. Súd postupoval podľa vyššie citovaných zákonných
ustanovení a zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené vhodné podmienky
pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletého a otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho

výživu. Výšku výživného určil v minimálnom rozsahu z dôvodu, že napriek vykonaným opatreniam sa
súdu nepodarilo zistiť iný príjem otca, než Sociálnou poisťovňou uvádzaný vymeriavací základ, ktorý
nepresahuje 100 Eur. Styk s maloletým súd neupravoval, nakoľko ho matka upraviť nežiadala a z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa otec sa o maloletého nezaujíma, nekontaktuje ho a nevyvíja
nijaké úsilie k tomu, aby sa styk mohol realizovať, z tohto dôvodu by bola akákoľvek úprava styku otca

s maloletým nadbytočná.
39. Podľa § 52 CMP , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie a na trovy toho, kto odvolanie podal.

Odvolanie sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.