Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. máj 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122200148
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8122200148.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XX, XXX XX N., zastúpenej JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom kancelárie Slovenská
46, 080 01 Prešov, IČO: 50 490 044 proti žalovanému: aporia, s.r.o., so sídlom 29. augusta 36A, 811
09 Bratislava, IČO: 48 276 944, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o určenie

neexistencie záložného práva, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k.
29C/1/2022-43zo dňa 13.1.2022 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol nasledovne:
„Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, zriadeného na základe

Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 28.05.2019 a Dodatkom č. 1 k Zmluve o zriadení záložného
práva zo dňa 14.06.2019, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim
sa v okrese N., obec N. k. ú. I., zapísaným na LV č. XXXX, ktoré tvoria
- byt č. X na X. poschodí vo vchode č. XX, v podielovom spoluvlastníctve v podiele 3, nachádzajúci sa v
bytovom dome, ul. C. XX so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku parc. reg. C, par. č. XXXX/
XX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,

- podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve v podiele
75/3480,
- nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, a to spoluvlastnícky podiel na pozemku - parc. reg. C, par. č.
XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie v podiele 15/928,
a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2,
§ 329 ods. 1, § 334 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),.

3. V odôvodnení konštatoval, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 28.05.2019 Zmluvu o úvere
so zabezpečením, pričom ten istý deň bola uzavretá aj Zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam byt č. X na X. poschodí vo vchode č. XX, v podielovom spoluvlastníctve v podiele

3, nachádzajúci sa v bytovom dome, ul. C. XX so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku
parc. reg. C, par. č. XXXX/XX o výmere 569 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve v podiele 75/3480
a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, a to spoluvlastnícky podiel na pozemku - parc. reg. C, par. č.
XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie v podiele 15/928. Predmetom
konania vo veci samej bude posúdenie absolútnej neplatnosti Zmluvy o úvere so zabezpečením a

neexistenciu záložného práva, uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom.
V tejto súvislosti sa žalobkyňa domáhala zdržania sa výkonu záložného práva zo strany žalovaného spoukazom na to, že výkon záložného práva sa má vykonať pre pohľadávku, ktorá vznikla na základe
Zmluvy uzatvorenej v rozpore s kogentnými zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj
zákonač.90/2016Z.z.Súdprvejinštanciemalzato,žepotrebadočasnejúpravypomerovstránsporuje

osvedčená existenciou samotného sporu o neplatnosť Zmluvy o úvere a o záložnom práve. Dôvodnosť
pre vydanie neodkladného opatrenia s povinnosťou zákazu žalovaného realizovať výkon záložného
práva podľa zmluvy o záložnom práve a formou dobrovoľnej dražby k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. XXXX a LV č. XXXX, katastrálne územie I., vyplýva z toho, že prípadnou realizáciou záložného
práva by mohlo dôjsť k zásahu do ústavného práva žalobkyne na obydlie a vlastníctvo, a to bez súdnej

kontroly ešte predtým, než sa na základe podanej žaloby rozhodne o veci samej, v rámci ktorej bude
posudzovaná platnosť napádanej zmluvy o úvere a o záložnom práve. Vzhľadom na uvedené súd prvej
inštancie konštatoval, že žalobkyňa v dostatočnej miere svoj nárok osvedčila a dostatočne odôvodnila
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je osvedčená tým, že žalovaný uskutočnil úkony
smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosti, ktoré sú obydlím žalobkyne.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol,

že podanie žalobkyne neobsahuje náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle §
132 CSP a ani v zmysle 326 ods. 1 CSP, a to predovšetkým pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočnosti a ani hodnoverné osvedčenie skutočností preukazujúcich dôvodnosť návrhu a existenciu
potreby okamžitej úpravy pomerov strán. Žalobkyňa v podanom návrhu neuviedla, že je aj výlučným
vlastníkom bytu č. XX na X.p. v tom istom vchode číslo XX, v tom istom bytovom dome so súpisným

číslom XXXX, ako je byt č. X, ktorého sa neodkladné opatrenie týka. Skutočným obydlím žalobkyne je
byt číslo XX. a už samotné jeho vlastníctvo popiera argument o nutnosti ochrany obydlia (žalobkyne).

5. Pochybnosť o pravdivom a úplnom opísaní rozhodujúcich skutočností nevyplýva len z vyššie
uvedeného, ale aj z toho, že žalobkyňa zamlčala skutočnosť, že o rovnakom návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia sa už konalo a návrh bol právoplatne zamietnutý (uznesenie Okresného súdu
Prešov zo dňa 02.12.2020 sp. zn. 15C/63/2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo
dňa 15.03.2021. č. k. 8Co/7/2021-66). Teraz uplatňovaný návrh sa pritom opiera o rovnaké skutočnosti,
ktoré by boli známe už v čase vyššie citovaného konania. Už pred začatím konania sp. zn. 15C/63/2020
bolo žalobkyni oznámené začatie výkonu záložného práva, čo je zrejmé aj zo zápisu poznámky na

príslušnom liste vlastníctva. Oznámenie o konaní dražby je súčasťou procesu výkonu záložného práva,
ktorého začatie výkonu bolo oznámené už v roku 2020, t. j. skôr ako začalo konanie 15C/63/2020. Z
tohto pohľadu ide teda o uplatňovanie rovnakého návrhu ako v roku 2020, za existencie rovnakých a
vecne nezmenených skutkových okolností. Súdnymi rozhodnutiami v konaní sp. zn. 15C/63/2020 už
bolo vyvrátené tvrdenie o tom, že by medzi stranami došlo k uzavretiu nejakej spotrebiteľskej zmluvy.

resp. dokonca zmluvy o úvere na bývanie, alebo že by záložná zmluva neobsahovala všetky náležitosti.
Potomakosúdprvejinštancievkonanísp.zn.15C/63/2020zamietolnávrhnanariadenieneodkladného
opatrenia, žalobca vzal späť aj samotnú žalobu, na základe čoho bolo konanie sp. zn. 15C/63/2020
zastavené. K späťvzatiu žaloby došlo v roku 2021. Žalobkyňa teda vzala prvú žalobu späť v situácii,
kedy samozrejme vedela o začatom výkone záložného práva. Žalobkyni pritom nič nebránilo pokračovať

v konaní sp. zn. 15C/63/2020 v žalobe o určenie neexistencie záložného práva a preukázať pred
súdom svoje tvrdenia, teda dosiahnuť odstránenie ňou tvrdeného sporného stavu. Namiesto toho vzala
podanú žalobu späť z dôvodu prezentovaného postoja súdu. Ak žalobkyňa v roku 2020 už podala
návrh, ktorého obsah čo do tvrdení a za existencie rovnakých skutkových okolností ako je v aktuálnom
čase a následne v roku 2021 počas oznámeného výkonu záložného práva vzala podanú žalobu späť,

potom zákonný predpoklad o naliehavosti a neodkladnosti situácie vo vzťahu k tomu istému záložnému
právu a tomu istému jeho výkonu vyžadujúceho zásah v podobe nariadenia neodkladného opatrenia
neexistuje a aj je spochybnený vlastným postupom žalobkyne. Situácia vyžadujúca neodkladný zásah
súdu nevznikla tým, že v roku 2022 začal žalobca opakovať tvrdenia spochybňujúce či záložné právo
alebo úverovú zmluvu. Spochybňovanie záložnej zmluvy či úverovej zmluvy zo strany žalobkyne je

účelové. Žalovaný sa so žalobkyňou opakovane pokúsil komunikovať vo veci splnenia jeho dlhu, no
bezúspešne. Nakoľko žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za rovnakých
skutkových okolností aké existovali už v čase konania pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn.
15C/63/2020, neosvedčila existenciu situácie vyžadujúcej neodkladnú úpravu a zamlčala podstatné
okolnosti, vytvorila nesprávne zdanie o splnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.

Žalovanýpretonavrhol,abyodvolacísúdnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietolapriznal
mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovaný zároveň vzniesol námietku miestnej
nepríslušnosti, nakoľko mal za to, že všeobecný súd žalovaného je Okresný súd Bratislava I.6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je nedôvodné.

8. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení
neodkladného opatrenia možno sformulovať do týchto dvoch základných podmienok:
(i) musia mať predovšetkým zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy),
(ii) musia byť vydané príslušným orgánom a nemôžu byť prejavom svojvôle (čl. 1 a čl. 2 ods. 2 a 3
ústavy ).
Tento právny názor, z ktorého vychádzal odvolací súd vyslovil už vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS

234/08 aj Ústavný súd SR.

9. Neodkladné opatrenie sa podieľa na realizácii ústavne zaručeného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 46 a následne Ústavy SR. Právo
na súdnu ochranu by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť zákonom ustanoveným postupom sa

domáhať svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, v ktorých je toto právo ohrozené v
časovejavecnejsúvislostivylučujúcejjehoochranuinaknežneodkladným,urgentnýmzásahomsúdu.V
takýchto prípadoch súd rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčenie tvrdených
skutočností (osvedčenie nároku) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje len
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom na všetky okolnosti
prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa
neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu,
podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto
návrhu. Tu nie je na mieste aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne aby súd vyvinul

procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súd
nariadi len v prípade potreby dočasne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava,
že by exekúcia bola ohrozená.

10. Pri nariadení neodkladného opatrenia musia byť vzaté na zreteľ fakticita javu, proporcionalita

následku a príčina jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii
stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán konania (napr. nález ÚS
ČR sp. zn. IV. ÚS 89/02). Neodkladným opatrením nemôže dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov
strán alebo tretích osôb.

11. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalobkyňa
preukázala, že žalovaný začal vykonávať úkony smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby - Oznámenie
odobrovoľnejdražbezn.010/2021zodňa14.12.2021(č.l.30)nanehnuteľnýmajetokžalobkyne,pričom
zo strany žalobkyne je spochybňovaný a namietaný nárok žalovaného, nakoľko je predmetná úverová
zmluva podľa žalobkyne neplatná, ako aj samotná výška pohľadávky žalovaného.

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalovanému
uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na nehnuteľnostiach vlastnícky
patriacim žalobkyne.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru,
že súd prvej inštancie po vykonanom osvedčovaní potrebnom na nariadenie neodkladného opatrenia
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i
jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného uznesenia.

15. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť,
a preto nemôže dať za pravdu žalovanému, ktorý v odvolaní navyše neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie správne
skúmal splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a správne dospel k záveru, že tieto
v danom prípade sú splnené, čo aj správne odôvodnil. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej

inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

16. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako veriteľ začal s výkonom záložného práva
formou dobrovoľnej dražby, čoho dôkazom je oznámenie o začatí výkonu záložného práva listom z
20.09.2021 uvedenom v poznámke listu vlastníctva č. 2600 (čl. 34) ako aj Oznámenie o dobrovoľnej
dražbe zn. 010/2021 zo dňa 14.12.2021 (č. l. 30).

17. Vychádzajúc zo zistených skutočností obsiahnutých v spise, zo zreteľom na všetky dostupné
okolnosti prípadu a majúc pritom na pamäti zmysel neodkladných opatrení, je nesporné, že žalobkyňa
dostatočným spôsobom preukázala dôvodnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, keďže z
predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný už uskutočnil úkony smerujúce k realizácii

dobrovoľnej dražby, pričom je žalobkyňou spochybňovaná a namietaná platnosť Zmluvy o úvere so
zabezpečením zo dňa 28.05.2019 ako aj Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 28.05.2019 ako i
samotná výška pohľadávky žalovaného. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že žalovaný už žalobkyni
oznámil termín konania dobrovoľnej dražby, ktorá sa mala konať dňa 17.01.2022. Práve so zreteľom
na uvedenú skutočnosť nemôže odvolací súd prisvedčiť tvrdeniam žalovaného, že žalobkyňa nesplnila

zákonný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to neodkladnosť a naliehavosť situácie.

18. Je pravdou, že v čase späťvzatia žaloby v konaní sp. zn. 15C/63/2020 žalobkyni bolo známe, že
žalovaný začal s výkonom záložného práva, no žalobkyňa sa vo veci samej domáhala, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, čoho sa domáhala súčasne aj neodkladným

opatrením, pričom v tomto konaní sa vo veci samej domáha určenia, že žalobkyňou špecifikované
nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva z
28.05.2019 a Dodatkom č. 1 k Zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 14.06.2019 uzavretej medzi
žalobkyňou a žalovaným. Žalovaný v odvolaní síce uvádza, že opakovane vyvinul maximálne úsilie, aby
sa so žalobkyňou dohodli na uhradení jeho pohľadávky, o čo však nejavila žalobkyňa záujem, podľa

žalovaného vôbec nemá záujem čokoľvek splatiť, no na podporu svojich tvrdení nepriložil žiadne listinné
dôkazy. Z obsahu spisu je odvolaciemu súdu zrejmé, že žalobkyňa namieta platnosť Zmluvy o úvere so
zabezpečením aj výšku zo dňa 28.05.2019 ako aj Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 28.05.2019
ako i samotnú výška pohľadávky žalovaného. Podľa Oznámenia veriteľa o výške pohľadávky zo dňa
06.02.2020 (č. l. 39) sa veriteľ od žalobkyne dožadoval splatenia sumy 66.064,48, teda úverovej istiny

a vyčísleného zmluvného úroku. Opodstatnenosť a dôvodnosť nároku žalovaného na zmluvný úrok
je však podľa žalobkyne sporná, nakoľko má za to, že vyššie uvedená Zmluva o úvere je neplatná,
čo by znamenalo, že nárok žalovaného na splatenie zmluvného úroku nemá právnu oporu. Za takejto
situácie, odvolací súd považuje za pochopiteľné, že žalobkyňa sa zdráha zaplatiť žalovanému zmluvný
úrok, keďže sa sama dožaduje určenia neplatnosti Zmluvy o úvere so zabezpečením, v dôsledku čoho

by nárok žalovaného na zaplatenie zmluvného úroku zo strany žalobkyne bol neopodstatnený a u
žalovanéhobytakdošlokbezdôvodnémuobohateniunaúkoržalobkyne.Odvolacísúdvšakzdôrazňuje,
že posúdenie platnosti vyššie citovaných zmlúv je predmetom konania vo veci samej, a teda nie je to
úlohou odvolacieho súdu v tomto štádiu konania, kedy súd rozhoduje len o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie. Úlohou súdu prvej inštancie vo

veci samej bude aj posúdiť aké právne predpisy sa vzťahujú na zmluvný vzťah žalobkyne a žalobcu, a
teda či došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy o úvere na bývanie.

19. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. V kontexte citovaného ustanovenia odvolací súd posúdil aj námietku miestnej príslušnosti vznesenú
žalovaným.21. Podľa ust. § 19 písm. d) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj
súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský
spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

22. Žalobkyňa má pobyt v N., na C. ulici č. XX, a teda v zmysle vyššie uvedených ustanovení považuje
odvolací súd za miestne príslušný súd Okresný súd Prešov a nie Okresný súd Bratislava I ako uvádza
žalovaný. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že v tomto štádiu konania (rozhodovanie o odvolaní
proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia) nie je jeho úlohou skúmať, či zmluvný vzťah

medzi žalobkyňou a žalovaným je spotrebiteľský, to sa bude skúmať až vo veci samej, pričom sa však
ani v tomto štádia odvolací súd nemôže odchýliť a ani opomenúť príslušné ustanovenia na ochranu
spotrebiteľa.

23. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že žalobkyňa podanou žalobou nesleduje ochranu
obydlia, odvolací súd uvádza, že žalobkyňa priamo v žalobe doručenej súdu prvej inštancie dňa

03.01.2021 uviedla, že predmet dražby slúži dlhodobo ako obydlie pre jej dcéru, ktorá tam má evidovaný
aj trvalý pobyt. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd nemôže považovať za pravdivú a dôvodnú
ani túto odvolaciu námietku.

24. Všetky vyššie uvedené skutočnosti je potrebné potom považovať za okolnosti opodstatňujúce

dôvodnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov, ktoré v danom prípade zistené boli, a ktoré môžu byť
podkladom pre prijatie záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v danom spore. Odvolací
súd osobitne zdôrazňuje, že žalobkyňa nemá iné prostriedky do právoplatného rozhodnutia súdu vo
veci samej proces realizácie dobrovoľnej dražby zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného
opatrenia. Do rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej (hmotnoprávne posúdenie sporu) je

žiaduce dočasne upraviť pomery strán a zamedziť realizácii dobrovoľnej dražby.

25. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému zdržať sa výkonu záložného
práva formou dobrovoľnej dražby, je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobkyne, bez ktorého
by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j., že by mohlo dôjsť k nevyváženému a

neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne.

26. Odvolací súd z dôvodu, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, tak ako žiadala
žalobkyňa splnené boli a súd prvej inštancie návrhu správne vyhovel, napadnuté uznesenie ako
vecne správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil, pričom vychádzal zo stavu

existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie ( § 329 ods. 2 CSP).

27. To, že neboli naplnené očakávania žalovaného, teda súdy nerozhodli v súlade s jeho právnym
názorom, ešte automaticky neznamená, aby došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu
ochranu, pretože obsahom tohto práva je umožniť reálny prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť

súdu o veci konať a rozhodnúť, čo v danom prípade bezpochyby naplnené bolo.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.