Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. apríl 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4620202227
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4620202227.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcov: 1. Ing. B. H., nar. XX.
XX. XXXX, bytom K., B. XXXX/XX, 2. Ing. F. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., I. XXX/X, obaja
zastúpení JUDr. Ľubomírom Kišacom, advokát so sídlom Topoľčany, Škultétyho 1597/7, IČO: 37 854
925, proti žalovanému: Ing. G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., H. XXXX/X, zastúpenému Advokátskou

kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s.r.o. so sídlom Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 3, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Topoľčany zo dňa 28. januára 2022, č. k. 6C/28/2020-206, vo výroku o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania m e
n í tak, že žalobcom nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade
k nehnuteľnosti, zapísanej na Okresnom úrade K., katastrálny odbor na LV č. XXX pre kat. úz. Q. ako
parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu ako parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere
6024 m2 a do výlučného vlastníctva žalobcu v 1. rade prikázal novovytvorenú parc. č. XXX/X - orná pôda

o výmere 2008 m2, podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 08. 11. 2021 overeným
Okresným úradom K., katastrálnym odborom dňa XX. XX. XXXX pod č. XXX/XXXX, do výlučného
vlastníctva žalobcu v 2. rade prikázal novovytvorenú parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 2008 m2,
podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 08. 11. 2021 overeným Okresným úradom
K., katastrálnym odborom dňa 03. 12. 2021 pod č. XXX/XXXX a do výlučného vlastníctva žalovaného
prikázal novovytvorenú parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere 2008 m2, podľa geometrického plánu č.

XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 08. 11. 2021 overeným Okresným úradom K., katastrálnym odborom dňa
03. 12. 2021 pod č. XXX/XXXX. Geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 08. 11. 2021 overený
Okresným úradom K., katastrálnym odborom dňa 03. 12. 2021 pod č. XXX/XXXX, tvorí neoddeliteľnú
súčasťtohtorozsudku.Otrováchkonaniarozhodoltak,žežiadnazostránnemánanáhradutrovkonania
právo.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v priebehu konania potom, ako bola pripustená zmena žaloby,
na základe ktorej súd pripustil vstup žalobcu v 2. rade do konania a tiež zmena žaloby podľa vyššie
uvedeného geometrického plánu, ktorým boli zriadené tri novovytvorené parcely, došlo k zhode medzi
stranami sporu o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, ako je to uvedené v bode
1 tohto uznesenia. Geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 08. 11. 2021 tvorí neoddeliteľnú
súčasť napadnutého rozsudku.3. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 257 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový
poriadok (ďalej CSP) tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, vzhľadom na
charakter sporu, keď ide o vzájomné vysporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu.

Pokiaľ nedôjde k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, môže ktorýkoľvek z
podielových spoluvlastníkov podať žalobu na súd. Nemožno pritom konštatovať, že úspech v konaní mal
ten, ktorý podal žalobu na súd, pokiaľ súd žalobe vyhovie, zruší a vyporiada podielové spoluvlastníctvo,
keďže ide o rozhodnutie v záujme všetkých, najmä ako k tomu došlo v danom prípade, keď každému zo
spoluvlastníkov sa dostal jeho podiel, na základe reálneho rozdelenia predmetnej parcely.

4. Pokiaľ si žalobca v 1. rade uplatňoval náhradu trov konania, ktoré mu vznikli vo veci, najmä v
súvislosti so zabezpečením geometrického plánu, treba uviesť, že rozhodnutie o priznaní náhrady trov
konania by bolo dôvodné, keby sa vychádzalo zo situácie, že nielen že došlo k zrušeniu podielového
spoluvlastníctva, ale došlo k tomu spôsobom, ako to bolo navrhnuté v žalobe podanej na súd, čo sa
však v danom prípade nestalo. Nevyplýva to ani z predloženého návrhu na mimosúdne zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, listom právneho zástupcu žalobcov zo dňa 08. 07. 2020,
písaného v mene žalobcu v 1. rade, adresovaného žalovanému, v ktorom návrhu na mimosúdne
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobca v 1. rade navrhoval žalovanému spôsob
vyporiadania tak, ako je to uvedené v žalobe podanej na súd.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie, vo výroku o náhrade trov konania, napadol v zákonnej lehote
odvolaním žalobca v 1. rade, domáhajúc sa jeho zmeny a priznania nároku na náhradu trov konania v
plnej výške a zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Uviedol, že súd
prvej inštancie podľa jeho názoru nedostatočne vyhodnotil okolnosti prípadu, teda že vinou koho došlo k
súdnemu sporu a že žalobcovia boli v súdnom konaní úspešní. Súd prvej inštancie rozhodol v súlade s

ich návrhom v zmysle zmeny žaloby zo dňa 09. 12. 2021, a teda nielen zrušil podielové spoluvlastníctvo,
ale zrušil spoluvlastníctvo presne v zmysle ich zmeny žalobného návrhu z uvedeného dňa. Teda
každému zo spoluvlastníkov prikázal tú konkrétnu novovytvorenú parcelu, ako to navrhli. Keďže súd
rozhodol v zmysle ich konečného žalobného petitu, sú v konaní plne úspešní. Žalovaný navrhoval, aby
mu bola prikázaná parcela nachádzajúca sa v strede, až potom neskôr súhlasil s umiestnením parcely

z ľavej strany. Mal uplatniť rozhodovanie o trovách konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Neboli splnené
podmienky pre aplikáciu ust. § 257 CSP. Neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobcovia
tento spor nezapríčinili, ale naopak, zavinil ho jednoznačne žalovaný svojím tvrdošijným postojom,
ktorý zmenil až podaním zo dňa 21. 10. 2021, hoci žalobca v 1. rade takúto možnosť žalovanému
ešte pred súdnym konaním a vypracovaním prvého návrhu geometrického plánu ponúkal. Prvý návrh

geometrického plánu bol vypracovaný až potom, čo žalovaný odmietol vyčlenenie jeho podielu, či už z
ľavej alebo z pravej strany. Z týchto dôvodov bol nútený podať vo veci žalobu.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu v 1. rade navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 CSP.

Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania,
bolo správne a náležite odôvodnené. Nie je pravdou, že by žalobca v 1. rade mu dal na výber vyčleniť
pozemok, z ktorejkoľvek strany. Ba práve naopak, chcel mu vyčleniť z inej strany, než súhlasil žalovaný.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania je potrebný zmeniť
podľa § 388 CSP.

8.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

9. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.10.Podľa§ 262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého
súdneho procesu, t. j. tak, ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť
o trovách konania (§ 362 ods. 1 CSP). Tak ako súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, je povinný
skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je

potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

12. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že ust. § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v ust. § 150
ods. 1 prvej vety OSP, v zmysle ktorého platilo, že „ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať“. Súd prihliadne najmä na okolnosti,
či strana sporu, ktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,

ktorý mu patrila; to neplatí, ak strana sporu nemohla tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia ust. §
257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí
ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže

spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania
a nesmie odporovať dobrým mravom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009).
13. Odvolací súd zastal názor, že súd prvej inštancie sa správne zaoberal aplikáciou ust. § 257 CSP,
avšak nesprávne vo výroku o náhrade trov konania rozhodol. Nové ust. § 257 CSP je formulované

podstatne všeobecnejšie, než pôvodne § 150 ods. 1, 2 OSP a vytvára väčší priestor na voľnú úvahu
súdu. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo
na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o
nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody

hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné
okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje, výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však
neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej
judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5 Cdo/67/2010, sp. zn. 3
MCdo/46/2012) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie

(v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je
aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane,
ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia, len na

základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom nároku. K dôvodom hodným
osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej situácie.
K aplikácii ust. § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych, čo však podľa názoru odvolacieho súdu sa
nevzťahuje na daný prípad. Dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, ktoré súd prvej
inštancie správne videl v danom spore, viedli aj odvolací súd k totožnému a súhlasnému stanovisku,

pričom súčasne poukazuje na podrobné a vyčerpávajúce dôvody napadnutého rozsudku, avšak výrok
štylizoval tak, že žalobcom nepriznal nárok na náhradu trov konania.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa
§ 388 CSP zmenil, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie a to

spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 257 CSP a
žalovanému nepriznal v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).