Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. apríl 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122200258
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4122200258.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr.IngridDoležajovejaJUDr.MartyPolyákovej,vovecistarostlivostisúduomaloletého:N.T.,nar.XX.
XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, dieťa rodičov: matky U. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX a otca K. T.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U., Na T. XX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia,

o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 13. 01. 2022, č. k. 11P/5/2022-10, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom p
o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril
maloletého N. T., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „maloletý“) do osobnej starostlivosti matky a otca

zaviazal prispievať na výživu maloletého v sume 70 eur mesačne k rukám matky vždy do 15-teho
dňa príslušného mesiaca vopred. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 11. 01. 2022 mu bol
doručený návrh matky dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým požadovala zverenie
maloletého do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť platiť výživné v sume 100 eur mesačne.
Styk otca s maloletým dieťaťom upraviť nepožadovala, pričom uviedla, že ten sa bude vykonávať na
základe dohody rodičov. S otcom dieťaťa spolu nežijú asi dva roky a pri jeho odchode zo spoločnej

domácnostisadohodli,žeotecbudenasynamesačneprispievaťsumou70eur.Otecdohodnutévýživné
pravidelne neposielal. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. § 2 ods. 2, § 366 zák. č. 161/2015
Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, § 328 ods.
1 a ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Návrh matky na
nariadene neodkladného opatrenia považoval za dôvodný. Mal za preukázané, že o maloletého sa stará
matka, ktorá je zamestnaná s príjmom v sume okolo 300 eur mesačne a má výdavky, ktoré súvisia

jednak s jej osobou, ako aj s potrebami maloletého, ktorý navštevuje materskú školu. Matka uhrádzala
poplatky za škôlku, obedy v škôlke, poistenie pre maloletého, hypotekárny úver a energie. Dodal, že u
maloletého je nevyhnutné zabezpečovať jeho odôvodnené potreby, pretože je odkázaný na starostlivosť
matky, pričom otec maloletého dieťaťa sa o maloletého dostatočne nezaujíma a riadne neprispieva
na jeho výživu, ktorú matka dieťaťa nedokáže pokryť z príjmu, ktorý má v súvislosti s výkonom práce
v SBS. Podľa údajov matky, otec dieťaťa je zamestnaný tiež v E. a má vedomosť aj o jeho iných

zamestnaniach, ktoré však konkrétne neuviedla. Lustráciou zo Sociálnej poisťovne zistil, že Sociálna
poisťovňa nezlustrovala žiadneho zamestnávateľa otca dieťaťa ako zamestnanca. Z toho dôvodil, že
oteczrejmenikdenepracuje,prípadnepracujenačierno,čopreukázanéznávrhumatkynebolo.Malvšak
za preukázané, že bremeno vyživovacej povinnosti a starostlivosti o dieťa bolo len na matke a keďže aj
otec dieťaťa má vyživovaciu povinnosť k maloletému, je aj jeho povinnosťou zabezpečiť riadne plnenie
vyživovacej povinnosti. Považoval za neprípustné, aby sa otec na výžive dieťaťa nijako nepodieľal,

pretože jeho vyživovacia povinnosť k maloletému trvá, zaviazal ho vyživovacou povinnosťou v sume 70
eur mesačne.2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním otec vo výroku o výživnom
(výrok II.) a domáhal sa jeho zmeny a zníženia vyživovacej povinnosti. V dôvodoch svojho odvolania

uviedol, že si s matkou počas ich partnerského spolužitia vzali hypotekárny úver na kúpu domu a
tento úver splácal on. Po odchode zo spoločnej domácnosti začala splácať úver matka a on na ňu
prepísal dom. Pokiaľ spolu žili, kupoval ošatenie, zabezpečoval stravu, brával rodinu na výlety a platil
náklady na domácnosť. V apríli 2020 sa s matkou ústne dohodli na pravidelnom výživnom po 70 eur k
poslednému dňu v mesiaci. K slovne dohodnutému výživnému nie pravidelne, ale prispieval aj navyše

tým, že prispieval na lieky na požiadanie matky. Zvýraznil, že si nie je vedomý žiadneho zameškaného
výživného, pretože pokiaľ spolu žili uhrádzal hypotéku a finančne sa podieľal na chode domácnosti. V
apríli 2020 výživné v sume 70 eur poukázal na účet matky spätne za mesiac marec 2020, ktoré jej platí
pravidelne doposiaľ. Tiež uviedol, že boli ústne dohodnutí na 5 dňoch a nociach v mesiaci, ktoré mal
tráviť syn s ním, pričom na žiadosť matky však s ním býval aj viac dní v mesiaci. O syna sa príkladne
stará. Dohodnuté výživné bolo počas 2 rokov omeškané len raz o 2 týždne. V čase, ktorý trávi maloletý

u neho, platí jeho výživu, hygienické potreby, záujmy, ošatenie, náklady spojené s nájmom v byte a
náklady spojené s jeho prepravou zo H., ktorá nie je v mieste jeho trvalého bydliska. (U. M., M. -
U. XX km). Čas so svojím synom trávi takmer vždy aktívne a rozvíja jeho záujmy. Chodia na futbal,
do fitnescentra, kultúrne podujatia, hrady a zámky. Prispieva pravidelne darčekmi, či ošatením. Pokiaľ
si to jeho práca vyžaduje, starostlivosť o maloletého preberá jeho partnerka. Maloletého si nevezme

len vtedy, keď je chorý, aby nenakazil jeho 8-mesačnú dcéru a tieto dni sa mu snaží nahradiť inými
dňami. Prispel aj na rekonštrukciu izby maloletého v sume 650 eur. Uviedol, že práca matky, v ktorej má
príjem 300 eur mesačne, nezodpovedá možnostiam jej stredoškolského vzdelania s maturitou. Počas
trvania spoločného vzťahu si matka privyrábala brigádami niekoľkokrát do týždňa, čo môže robiť i v
súčasnosti. Matka poberá rodinný prídavok, jednorazový pandemický príspevok a uplatňuje si daňový

bonus. Vyjadril presvedčenie, že matka časť výplaty dostáva na ruku. Za nelogické označil, že by matka
pri deklarovanom príjme 300 eur platila až 45 eur za telefonovanie. V súčasnosti sa
chcel s matkou dohodnúť na znížení slovne dohodnutého výživného, nakoľko sa mu zmenili pomery,
má partnerku, s ktorou má 8 mesačné dieťa a v súvislosti s tým má zvýšené výdavky. Financuje ich
bývanie z hypotekárneho a spotrebného úveru a spolu s nájmom to predstavuje

sumu 558 eur. Elektrinu platí po 30 eur, internet a televízia stojí 30 eur. Suma jeho príjmu
spolu s partnerkiným rodičovským príspevkom predstavuje sumu do 1 000 eur. Tvrdil, že jeho príjem je
v súčasnosti ovplyvnený pandemickou situáciou. Mal za to, že jeho finančná situácia mu momentálne
nedovoľuje prispievať vyššou sumou a prispievanie sumou 70 eur mu spôsobuje finančné ťažkosti.
Zdôraznil, že na tejto sume sa s matkou dohodli v čase, keď nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť na

maloleté dieťa a partnerku. Navrhol výšku výživného v sume 50 eur s ohľadom na jeho častú frekvenciu
styku s maloletým.

3. K odvolaniu otca sa vyjadril písomným podaním kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že otcom uvádzané
majetkovoprávnevysporiadaniepartnerovporozchodeniejepredmetomkonaniaoúpravurodičovských

práv a povinností voči maloletému. Odvolanie otca označil za nedôvodné. Z napadnutého uznesenia
vyplýva, že matka v súčasnosti hradí všetky výdavky, spojené so zabezpečovaním potrieb maloletého
a otec sa finančne nepodieľa, resp. sa podieľal nepravidelne na výžive maloletého. Rozhodnutie v
napadnutej časti navrhol potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie otca maloletého dieťaťa v
intenciách § 65 - § 67 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel
k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.8. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

9. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

10. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

11. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava z
ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho

skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah
súdu. Je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa
prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré
by mohli pred začatím konania alebo v už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení z dôvodu, že

nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný, neodkladný a predbežný charakter. V dôsledku toho
sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci
samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia

je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné
opatrenie, aspoň osvedčené. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava, sledujúca tým dosiahnutie
účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúce
okamžitý zásah súdu. Ak by sa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia malo trvať na požiadavke
riadneho vykonania hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože

základnými znakmi neodkladných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti
je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „neodkladné opatrenie“ vyplýva,
že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi, že nariadením neodkladného
opatrenia nezíska ani jeden z účastníkov silnejšie postavenie a tiež nezískava práva, o ktorých sa má
rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne, predbežne a neodkladne upravuje určitý okruh

vzťahov. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a
povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej
úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pri nariadení neodkladného
opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu
zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený a teda, že

subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

13. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi,
pričom splnenie tejto povinnosti predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy
základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením,

taktiež však dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia.
Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a zánik je potrebné skúmať z
hľadiska ust. § 324 a nasl. CSP a § 360 a nasl. CMP. Naviac neodkladné opatrenie možno nariadiť,
len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie, pričom svoje opodstatnenie stráca, len
čo súd poskytne porušeným alebo ohrozeným právam definitívnu ochranu. Neodkladné opatrenia sa

podľa ich obsahu nariaďujú v súlade s ust. § 325 ods. 1 CSP, § 360 a nasl. CMP alebo v súlade s iným
zákonom, napr. Zákonom o rodine. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti o mal. deti, ktorých účelom je
v prvom rade ochrana maloletých, súd na základe vlastných zistení uváži, či sú splnené všetky zákonné
podmienky na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.

14. V preskúmavanej veci matka maloletej sa návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 11. 01.
2022, domáhala vo veci samej úpravy práv a povinností k maloletému a tiež nariadenia neodkladného
opatrenia do rozhodnutia vo veci samej, ktorým žiadala zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti
aotcazaviazaťplatiťvýživnévovýške100eurmesačnekjejrukám.Stykotcasmaloletýmnepožadovalaupraviť, pretože prebiehal na základe dohody rodičov. Vo svojom návrhu uviedla, že s otcom maloletého
spolu nežijú, žili spolu 12 rokov. Otec sa o maloletého prestal starať, približne pred 2 rokmi odišiel zo
spoločnej domácnosti. S otcom sa dohodli, že bude na maloletého prispievať sumou 70 eur mesačne,

čo si pravidelne neplnil. Uviedla, že je zamestnaná v SBS so zárobkom cca 300 eur mesačne. O
otcovi uviedla, že je zamestnaný v SBS a aj v iných zamestnaniach, pričom uvádzala jeho príjem spolu
mesačne cca 1 500 eur. Matka tiež poukázala na výdavky, ktoré má v súvislosti s bývaním, a to na
elektrinu a plyn vo výške 130 eur, na úver 100 eur, poistenie pre N. 25 eur, poplatok za škôlku pre
maloletého 10 eur, obedy v H. 30 eur, telefónny paušál 45 eur, internet 10 eur a inkaso 5 eur. Súd prvej

inštancie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, dočasne zveril maloletého do
osobnej starostlivosti matky a rozhodol o vyživovacej povinnosti otca. Otec podal odvolanie do výšky
výživného. Pre absenciu odvolania nadobudol prvý výrok uznesenia právoplatnosť.

15. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, vyjadrení matky a otca v konaní, ako aj vyjadrení
kolízneho opatrovníka uvádza, že v danej veci sa súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní riadil zhora

uvedenými zásadami a princípmi, pričom v tomto smere aj v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého uznesenia vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku o vyživovacej
povinnosti otca, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP, sa obmedzuje len na skonštatovanie ich
správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že niet sporu o tom,

že maloleté dieťa pochádza zo spolužitia rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, pričom maloletý
žije so svojou matkou. Za skutkovej situácie, zistenej súdom prvej inštancie, je nutné uzavrieť, že
bolo potrebné neodkladným opatrením z hľadiska právnej a skutkovej istoty do rozhodnutia vo veci
samej rozhodnúť o vyživovacej povinnosti otca na maloletého, nakoľko táto bola doposiaľ plnená len na
základe vzájomnej dohody rodičov maloletého a podľa matky ju otec neplatil pravidelne, preto podala

návrh tak vo veci samej o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, ako aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia aj vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca. Preto i odvolací súd považuje za
správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyživovacej povinnosti otca určenej do rozhodnutia vo veci
samej v sume 70 eur mesačne k rukám matky. Uvedenú výšku vyživovacej povinnosti odvolací súd
považuje za zodpovedajúcu zistenému skutkovému stavu a zároveň ju považuje za primeranú veku

a potrebám maloletého na jednej strane a tiež za primeranú príjmu otca /cca 1 000 eur mesačne/
na strane druhej, ktorú sumu môže otec platiť bez ohrozenia vlastnej výživy, pričom zohľadňuje i
ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca na jeho ďalšie dieťa s novou partnerkou. Odvolací súd považuje
za potrebné zvýrazniť, že sa jedná o dočasnú úpravu do rozhodnutia vo veci samej, pričom takúto
sumu výživného otec platil dobrovoľne na základe dohody aj doposiaľ, bez ohrozenia jeho existencie,

dokoncasámpotvrdil,žesynovipomernepravidelneprispievalajnadrámectejtovyživovacejpovinnosti.
Podľa názoru odvolacieho súdu suma 70 eur mesačne, zodpovedá ust. § 366 CMP, podľa ktorého
neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. V tejto súvislosti odvolací
súd dodáva, že výrok nariadeného predbežného opatrenia, ktorým sa ukladá povinnosť platiť výživné,
ale neprejudikuje výrok rozhodnutia vo veci samej, to znamená, že výška výživného sa určí v rozhodnutí

súdu prvej inštancie vo veci samej, a to tak, aby zodpovedala odôvodneným potrebám maloletého a
schopnostiam, možnostiam a pomerom povinného z vyživovacej povinnosti - otca maloletého.

16. Vzhľadom na to, že v konaní vo veci samej je potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie presahujúce
rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia, aby bolo možné rozhodnúť o úprave práv a

povinností k maloletému dieťaťu, a preto, že ide iba o dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania,
nebolo úlohou odvolacieho súdu zaoberať sa všetkými, účastníkmi tvrdenými skutočnosťami, pretože
tieto sa týkajú veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie a bude sa nimi zaoberať konajúci súd
v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v
napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).